7. Pre pokoj duše
7. Pre pokoj duše
Allea vedľa Gringott , kam sa Harry premiestnil bola zaliata slnkom. Pokojne si upravil plášť, skontroloval prútik a zamieril priamo poza budovu do malej zastrčenej uličky, kde mala sídlo známa advokátska kancelária Rodericka Averyho. Tento tretí bratranec smutne známeho smrťožrúta Edgara Averyho bol malý, okrúhly a vyzeral naprosto neškodne. Zdanie však často klame. Tento nenápadný a žoviálny mužíček bol v súdnej sieni absolútne neporaziteľný v tých prípadoch, ktorých sa ujal. A ujal sa len tých , ktoré chcel, pretože on si mohol vyberať. Harry si bol plne vedomý faktu, že bez odporučenia, ktoré mu dal Draco by u tohto právnika nemal šancu ani na tú pol hodinu, ktorú sa mu rozhodol venovať. Krátka ulička sa končila skupinou rozložitých platanov rastúcich pozdĺž plotu oddeľujúceho magický a nemagický svet. Zabočil za druhým z nich a vkĺzol do pootvorených dverí. Za nimi sa rozkladal pomerne veľký dvor porastený trávou . Uprostred tryskala vodu nevysoká fontána v tvare delfína hrajúceho sa vo veľkej modrej mušli. Vedľa nej rástlo niekoľko ozdobných kvitnúcich krov. V ich tieni sa ukrývala lavička a na nej sedel muž v tmavo modrom habite. Opieral sa o operadlo lavičky, tvár natáčal k slnku a zhlboka dýchal. Sotva Harry urobil dva kroky po štrkovitom chodníku, po tvári muža preletel tieň , s povzdychom sa narovnal a otvoril oči.
„Dobré odpoludnie, pán Avery,“ pozdravil ho Harry sadajúc si vedľa neho na kamenné sedadlo a rozhrnul si ľahký, neformálny zelený habit tak, aby doň dostal čo najviac vzduchu. Slnko vo dvore, kam sa len ťažko dostával závan vetra , pálilo.
„Lord Potter,“ prikývol na pozdrav advokát a skúmavo si svojho nádejného klienta premeriaval, „nikdy ma ani vo sne nenapadlo, že budete vyžadovať moje služby.“
„Môžete mi veriť, že ani mňa,“ pritakal Harry a siahol do bočného vrecka. Vytiahol odtiaľ dve hrubé zložky a položil ich vedľa seba.
„Draco veľmi naliehal, aby som sa na váš prípad aspoň pozrel. Môžete mi v krátkosti načrtnúť jeho podstatu?“ požiadal, keď videl ich hrúbku a natočiac sa k slnku znovu privrel oči. Harry sa pri pohľade na neho pousmial a začal hovoriť hľadiac do diaľky. Keď o niekoľko minút stíchol a pozrel na spoločníka videl, ako si zamyslene pohládza bradu.
„Weasleyovci,“ poznamenal s povzdychom. „Vždy sa k stavali k tradíciám našej kultúry oportunisticky a naozaj nechápem, prečo používajú staré obrady, keď o ich skutočnej podstate nemajú ani potuchy. Ich ignorantstvo je poburujúce. Ale koniec koncov, čo iné sa dá čakať od takej spodiny,“ odfrkol si znechutene a vzal do ruky zložku, ktorú mu Hrary podával. „Je len smutné, že to budú rozširovať cez svojich potomkov ďalej, do ďalších vrstiev spoločnosti. Ale teraz im možno na tomto ukážeme, že ignorovať vlastnú kultúru sa nevypláca,“ zavrčal pomstivo hrabúc sa v pergamenoch. Istou rukou vytiahol sobášnu zmluvu a rýchle v nej listoval. „Ha!“ zvolal víťazne , len čo sa začítal do textu. „To som si mohol myslieť. Štandardná zmluva! Myslím, že to ani nečítali, inak by vedeli, že mágia myslí všetko doslovne a nie tak, ako si oni prajú,“ zdvihol hlavu a usmial sa na Harryho. „Nechajte to na mňa. Zahájim jednania vo váš prospech , ale už teraz sa môžete predstavovať ako slobodný mládenec. Podľa tejto zmluvy ste nikdy nebol ženatý!“
„Ale...,“ Harry sa od prekvapenia zakoktal, „a..ako je to možné!“
„Ach! Dedič ženíchovho rodu sa podľa štandardnej zmluvy musí narodiť do jedného rok od svadby. Táto zmluva sa už niekoľko desiatok rokov medzi čistokrvnými rodinami nepoužíva.“
„P..prečo?“ Harry vyrastajúci u svojich muklovských príbuzných mal o čistokrvnom právnom systéme práve také, takmer neexistujúce vedomosti ako Weasleyovci a tak tomuto vysvetleniu nerozumel.
„Odkedy majú naše dcéry problémy s počatím, je táto zmluva nepoužiteľná. Takmer všetky manželstvá by sa ocitli v neistote rozpadu po prvom roku, aj keď sú plne funkčné. Bežne sa tieto paragrafy teraz upravujú, alebo úplne odstraňujú. To ale oni nemôžu vedieť, pretože nemajú so zvyškom komunity bežný styk. No sú to takpovediac spoločenský vyvrheľovia.“
„Ja...naozaj nechápem, prečo ich takto hodnotíte. Je to pre ich chudobu?“
„Ale nie!“ Avery potriasol hlavou a vydesene mával rukami. „Kdeže! To sa môže stať každému, že zle investuje a ocitne sa v biede. Preto máme takzvaný záchranný systém, ktorý takto postihnutú rodinu podrží určitý čas nad vodou, aby sa mala čas spamätať. Ak sa okolo seba pozriete, nikto z čistokrvnej rodiny nie je skutočne chudobný. Sme predsa čarodejníci a množstvo vecí si dokážeme zaobstarať za pár šupov. Bežný život nie je drahý a stačí trochu úsilia na to, aby sa v banke zlato zase začalo hromadiť. Tak to robia ostatní, ale nie oni. To je ich postoj k spoločnosti, čo ich robí vyvrheľmi, nie množstvo zlata ktoré majú v klenbe.“
„Dobre,“ Harry nebol celkom presvedčený o tom, že okrúhly advokát má v tejto otázke pravdu, ale nemienil sa s ním o tom hádať. „Takže, podľa vás, som v suchu . Hoci...,“ a tu si ťažko povzdychol, „sú tu deti. Ja viem, nie sú moje a mohol by som sa ľahko striasť zodpovednosti za ne, ale...,“ znovu vzdych a jeho tvár pokryli mraky smútku. „Ja som bol s nimi od ich narodenia a milujem ich ako svoje vlastné. Problém je, že ich matku už nikdy nechcem vidieť a nechcem sa ani ocitnúť v jej blízkosti, pretože by som sa asi len ťažko ovládol. Nič také nie je možné, pokiaľ zostanem v Británii. Preto čoskoro odchádzam a ich osud ma trápi. Bude to pre nich šok, z ktorého sa budú dlho spamätávať.“
„Ach! Nerobte si starosti, Lord Potter,“ mával mužík rukou a vytiahol pergamen s menami detí a ich otcov. „S radosťou sa o to postarám, to nebude žiadny problém. Rodinu Stubby poznám osobne a som presvedčený, že budú nadšení. Ich syn sa zaryto odmieta oženiť a oni už ani nedúfali. James bude rozhodne prijatý s nadšením a láskou. Myslím, že ani Boardman svojho syna neodmietne. O jeho finančné zaistenie sa taktiež nemusíte obávať. Rodina je veľmi dobre finančne zaopatrená a on je ich jediný dedič. Čo sa týka Albusa, to je takmer to isté. Zabini nemá dediča. Má dcéru a jeho manželka už nemôže mať ďalšie deti. O dediča sa postará, aj keď je nemanželský. Predpokladám, že pôjdu cez krvnú adopciu zo strany matky. No a Adrián Pucy je zodpovedný mladý muž. Lily s ním bude v bezpečí a v hojnosti. Rodina na tom je viac než dobre,“ upokojoval ho a s úsmevom pokyvoval hlavou . Harry na neho chvíľu znepokojene pozeral, ale nakoniec pokrčil plecami a zdvihol druhú zložku, na ktorú advokát už chvíľku znepokojene pokukával. Bol si celkom istý, že Draco hovoril len o jednom , celkom jasnom prípade, ale tu je ešte niečo a on nevedel, či to nemá odmietnuť ešte skôr, než s tým klient vyjde na svetlo. No, teraz už bolo neskoro, pretože Potter zložku otvoril a ramená mu poklesli.
„Je tu ešte niečo, o čom by som sa s vami chcel poradiť. Týka sa to mojej najlepšej a jedinej priateľky, Hermiony Grangerovej, teraz Weasleyovej. Vydala sa za Ronalda Weasleyoho a majú spolu dve deti. Mám tu kópiu všetkých ich dokladov, detektívnych správ a niekoľko lekárskych osvedčení. Nie som si istý, či sa s tým dá niečo urobiť, ale ak sa dá čokoľvek, prosím vás, urobte to. Na peniazoch nezáleží,“ uisťoval ho s úpenlivým pohľadom v očiach. Advokát zovrel pery a odovzdane pokrčil plecami. Toto boli prípady, ktoré bral nerád, ale Dracove naliehanie a úpenlivý pohľad hrdinu čarodejníckeho sveta ho nakoniec premohol.
„Dobre, pozriem sa na to a ak sa s tým niečo urobiť dá, urobím to. Predpokladám, že chcete toto manželstvo zrušené, alebo rozvedené...,“ pozrel sa Harryho s očakávaním a keď videl, ako horlivo prikyvuje s povzdychom si obe zložky zasunul pod pazuchu a vstal. „Moja poludňajšia prestávka končí. Budem vás informovať o mojom ďalšom postupe,“ podal Harrymu ruku, krátko ňou zatriasol a kráčal k dverám do budovy. Harry ešte chvíľku stál vedľa fontány, zamyslene si žul peru a potom pohľadom preletel vnútrajšok dvora, fontánu a kríky. Pri jednej z vetvičiek sa zastavil a jeho oči sa s hrôzou prudko rozšírili. Rýchlosťou blesku tasil prútik a prudko ním švihol. Jasný biely blesk udrel do konára a veľký chrobák ukrývajúci sa pod listom spadol ochromený dolu do trávy. Ďalším švihnutím vyčaroval zavárací pohár s viečkom, odtrhol z kríka niekoľko listov, nastrkal ich do pohára, zohol sa a zdvihol chrobáka. Držiac ho medzi dvomi prstami chvíľu si ho prezeral a potom sa priam diabolsky uškrnul.
„Ach! Drahá Rita. Aké nečakané stretnutie. Myslím, že krátka dovolenka ti prospeje,“ zašomral a pustil chrobáka medzi listy. Zašrauboval viečko a ešte sa cez sklo pokochal v pohľade na skrčené, nehybné nohy dotieravej reportérky v zvieracej podobe. „Celkom ti to tam pristane,“ doložil a zasunul si pohár do vnútorného vrecka. Potom si uhladil habit pochvaľujúc si nezistiteľné rozšíriteľné kúzlo, ktoré zabezpečilo, že mu habit perfektne sedel, aj keby do neho napchal kuchynskú výlevku a vyšiel spokojne von. Tento deň bol nečakane plodný. Keby sa mu takto darilo aj v najbližších dňoch, bol by s jeho dielom práce čoskoro hotový.
Dracov deň bol naproti tomu číry horor. Jeho pracovný stôl bol zavalený množstvom pootváraných kníh, po dlážke sa váľali pokrčené útržky pergamenu a on bol zamazaný od atramentu aj za ušami, ako si v zúfalstve trhal posledné zvyšky kedysi bujnej hrivy.
„Napísať knihu, napísať knihu,“ šomral a zviezol sa v kresle opierajúc si hlavu o tvrdú kožu. „Ako mám napísať knihu a ešte tak, aby jej aj tí zadubenci rozumeli? Ja nie som ani vedec a ani spisovateľ. Mal som čo robiť, aby som aspoň z časti pochopil o čom tá genetika je,“ vrčal prechádzajúc pohľadom tie hory papiera, ktoré hrozili, že ho zavalia. „A ako to ,pre Merlina, mám urobiť v takom krátkom čase?“ skríkol rozhadzujúc rukami. Zdvihol zo stola učebnicu o genetike a tupo na ňu civel. Ostrý zvuk prichádzajúci od dverí ho prebral zo zamyslenie. Skôr než stihol urobiť čokoľvek dvere sa rozleteli a obe krídla tresli o stenu. Do pracovne sa vrútila Astória s ohňom v očiach a červenými škvrnami zúrivosti na bledých lícach.
„Ty si obmedzil moje vreckové!“ zajačala ako parná píšťala a Draco si na okamžik myslel, že sa na neho vrhne päsťami, ktoré mala bojovne vystrčené dopredu.
„Áno a čo,“ pokrčil pokojne plecami zízajúc jej späť do tváre. „Tvoje vreckové bolo ako štátny rozpočet priemerne prosperujúcej krajiny. Nepotrebuješ toľko peňazí,“ odsekol tvrdo a zamračil sa.
„Ty niktoš! Čo si to vôbec dovoľuješ! Ja tie peniaze potrebujem!“ jačala a chňapnúc po najbližšom predmete v jej blízkosti, rozohnala sa a hodila to po ňom. Na šťastie pre Draca to bol len zväzok pergamenov, ktorý sa v polovici dráhy rozsypal a jednotlivé listy sa rozleteli dookola.
„Načo?“ spýtal sa znudene a myknutím zápästia spustil do dlane prútik odhodlaný brániť sa pred jej zúrivosťou. Pravdu povediac takúto prudkú reakciu od nej neočakával. Jeho manželka bola studená ako cencúľ uprostred arktickej zimy a takáto ohnivá reakcia kvôli peniazom ho predsa len prekvapila. Nie žeby jej to nejako ukázal. „Máš čo jesť, máš strechu nad hlavou a pre tvoj šatník budeme čoskoro musieť pristaviť k zámku nové krídlo. Neverím, že si niektoré z nich mala čo i len raz na sebe. Tvoje šperky sú čím ďalej väčšie a nevkusnejšie a na tvojej tvári je deň odo dňa hrubšia vrstva mak apu. Máš všetko čo potrebuješ, načo sú ti ešte toľké peniaze?“
„Ty...ty...ty bastard!“ zarevala „Vráť to späť! Mám na ne právo! Sú moje! Inak beriem Scorpiusa a odchádzam,“ zasyčala ako rozzúrená hus , s posledným slovom sa otočila a bez toho, aby mu venovala čo i len pohľad, vyplávala von.
„Tak, toľko o manželskej láske, dôvere a poslušnosti, ktorú tak vrúcne sľubovala pred sobášom,“ mrmlal si sklesnuto popod nos a nevšímajúc si rozhádzané pergameny vstal a pristúpil ku krbu. „Potrebujem sa s niekým pozhovárať a napiť,“ dodal a vhodil do ohňa za hrsť prachu. „Inak sa v tomto blázinci aj ja čoskoro zbláznim.“
Stretli sa v malej krčme , ktorá bola umiestnená v nenápadnej bočnej uličke ani nie dva bloky od Deravého kotla. Tento raz to bol Draco, ktorý v ruke zvieral hrubý valcovitý pohár do polovičky naplnený zlato hnedou tekutinou. Whisky určite nebola taká jemná, ako tá, ktorá stála v jeho bare, ale nemusel piť sám a necítil sa ako posledný alkoholik. Harry sediaci oproti nemu sa len nenápadne uškŕňal a trpezlivo počúval bombast jeho spoločníka trvajúci už takmer hodinu. Napokon toho už mal dosť a pokrútiac hlavou, rázne ho prerušil.
„Chápem, že si rozhorčený, ale vždy si vedel, že si ťa neberie z lásky. Ak jej motiváciou boli peniaze, nemôžeš jej zazlievať, že si ich bráni,“ argumentoval, ale jeho slová padali do hluchých uší.
„Jej rodina zďaleka nie je biedna a z jej ročného vreckového by pohodlne vyžil stredne veľký štát. Driem ako otrok len aby si mohla za asistencie priateliek kúpiť ďalšie šaty , ktoré si nikdy neoblečie a nevkusné šperky, ktoré hromadí v klenbe a nikdy viac sa ich ani nedotkne...,“ sťažoval sa zvierajúc pohár takou silou, že ho takmer rozdrvil v pästi.
„Tak to urob ako ja,“ Harry sa pomstychtivo zaškľabil a podnetne pomykal obočím.
„Čo si urobil?“ v Dracových očiach sa zablysol neskrývaný záujem a stisk jeho rúk povolil.
„Vyprázdnil som všetky klenby do posledného knuta, predal všetky nehnuteľnosti a nechal som jej len tie kopy handier, ktoré s takou obľubou nakupovala presne tak, ako tvoja žena. Bude ich potrebovať, keď bude postávať na rohu a lákať kunšaftov! “ odfrkol a spokojne sa oprel o vyrezávanú hranu operadla. Draco na neho niekoľko sekúnd civel a potom obdivne sklonil hlavu.
„Čo si urobil so zlatom?“ spýtal sa dychtivo a oči mu svietili, ako lampáše. Harry sa hrdo poklopal po hrudi s víťazným úškrnom na tvári.
„Všetko je to tu,“ zašepkal nakláňajúc sa ponad stôl a vytiahol spod goliera habitu čierne kožené vrecko zavesené na hrubej koženej šnúrke. „Celý majetok dvoch vznešených a starobylých rodov a všetok môj osobný majetok , je v desiatich zmrštených kufroch. Samozrejme, každý z nich má nezistiteľné zväčšovacie kúzlo, takže som to do nich napchal v celku pohodlne vrátane všetkého nábytku a rodinných knižníc. Okrem tých handier som jej nenechal nič! Myslím, že nejaký ten galleón navyše sa nám minulosti určite zíde“
„To je zaujímavá myšlienka,“ Draco zúžil oči a zamyslene ho študoval. „Keď tak nad tým premýšľam, musím uznať, že je to dokonca vynikajúca myšlienka,“ dodal pomaly a potom sa mu na perách objavil zlomyseľný úškľabok. „To by ju vytočilo do bieleho žiaru,“ zaodŕhal potláčajúc smiech, ktorý sa mu dral z hrdla. „Nemôžem síce za taký krátky čas predať všetko čo vlastním, ale môžem vyprázdniť všetky klenby vrátane tej, v ktorej má uložené tie príšerné šperky,“ uvažoval nahlas trúc si bradu. Krátke strnisko mu pod rukou zavŕzgalo. Prekvapene si potrel líca a pokrútil hlavou. Pri pokuse o napísanie knihy ani nezbadal, ako čas okolo neho rýchle letí. To mu pripomenulo , prečo vlastne vyhľadal Harryho. Zamračil sa a povzdychol si. „Máme problém,“ vyhŕkol hneď, ako sa pozrel do smejúcich sa očí svojho spoločníka. Harry prekvapene mykol hlavou.
„Aký?“ spýtal sa lapidárne a mierne sa zamračil. Draco okamžik váhal, pretože priznanie, že niečo nedokáže urobiť ho takmer udusilo, ale potom rozhodil rukami a skrúšene spustil hlavu.
„Nech robím, čo robím, neviem napísať odbornú knihu o genetike tak, aby ju pochopili aj tie zadubené čistokrvné hlavy.“
„Haha!“ Harry , ktorý sa práve napil z pohára vyprskol obsah na stôl a rozosmial sa. „Myslel som , že to pre teba to bude hračka, pretože aj ty máš na krku podobnú zadubenú čistokrvnú hlavu,“ rechtal sa udierajúc zľahka päsťou o stôl. Keď však videl Dracovu tvár zvážnel a mávol rukou. „Netráp sa! Požiadame Hermionu, aby ich napísala a bude to pre mňa súčasne výborná príležitosť, ako jej vnútiť nejaké zlato.“
„Skutočne,“ výdych úľavy, ktorý opustil Dracovu hruď takmer zmietol Harryho zo stoličky, „ak to niekto dokáže, je to ona. Ale aj tak je to príliš málo času...,“ namietol znovu.
„Nie pre ňu. Vieš aká je výkonná, keď sa do niečoho oprie. Okrem toho bude mať k dispozícii najmodernejšiu techniku,“ doložil a v očiach sa mu temne zablyslo. „Konečne si dala povedať a nechala toho darmožráča, ktorý jej visel na krku ako mlynský kameň, plávať životom samostatne. Dúfam, že sa utopí!“ doložil bez ohľadu na to, že práve tohto muža nazýval kedysi svojim najlepším priateľom. Teraz pre neho nemal iné pomenovanie, než ,pijavica´. „Býva teraz dočasne u rodičov a tak môže používať ich počítač.“
„Skutočne? Myslel som, že to nikdy neurobí,“ Dracovi údivom poklesla sánka. „Čo na to povedali jej rodičia?“
„Sú v siedmom nebi,“ zaškľabil sa Harry a zdvihol v prípitku pohár s pivom. „Rona doslova vášnivo nenávideli a prinútili ju nasťahovať sa spolu s deťmi k nim. Dostala od Averyho doklad o tom, že jej manželstvo bolo podľa ich manželskej zmluvy zákonne rozpustené rok na to, ako uplynul termín od ich svadby, pretože neboli dodržané podmienky jeho uzatvorenia. Rose sa narodila v tom istom roku ako Albus. No a pretože manželské sľuby neboli obnovené...,“ pokrčil plecami a Draco sa rozosmial.
„Nezáleží na tom koľko detí spolu majú, ale na tom, že Weasley je idiot, ktorý si neprečítal ani vlastnú svadobnú zmluvu,“ doplnil a ťukol vlastným pohárom o ten, ktorý sa mu hojdal pred nosom.
„Správne,“ prikývol Harry a zhlboka sa napil. „Len ma udivuje, že Hermiona o tom nevedela. Som skalopevne presvedčený, že ona zmluvu čítala.“
„Reč paragrafov a hlavne výklad starovekého práva je vecou hlbokého pochopenia mágie, ktoré magický prvorodenci nemôžu mať. To je tvoj druhý dobrý nápad za tento deň,“ uznanlivo štrngol pohárom o Harryho pohár a uvoľnil stuhnuté svaly na chrbte.
„Tretí, ak počítam doklady, ktoré som podstrčil Averymu. Stálo na to takmer desaťtisíc galleónov, ale ten chlap má cenu každého z nich . Som ti vďačný za odporučenie. Inak by mi nevenoval ani pohľad, nieto jeho jedinú chvíľu odpočinku.“ Draco sa usmial , natiahol ruku a Harry do nej zľahka udrel päsťou.
„To je v poriadku. Teraz sme nie len spojenci, ale takmer bratia. Rodina si musí pomáhať.“
„Dobre, bude bratia v minulosti...,“ začal Harry, potom sa zarazil , potriasol hlavou a uchechtol sa. „To znie divne, nie? Budúci čas s minulým súčasne,“ dumal, ale potom hodil rukou a zašmátral vo vrecku. Vytiahol zhúžvanú hrču papierových peňazí, oddelil niekoľko z nich a hodil ich na stôl. „Poď, odnesieme Hermione potrebnú literatúru a vysvetlíme jej, čo od nej potrebujeme. Keď to tak vezmeš kol dokola, urobí to pre aj seba. Ak sa nám podarí vymeniť zmýšľanie čarodejníkov , tak keď znovu vstúpi do magického sveta vo svojich jedenástich rokoch, bude tam vítaná a nie podceňovaná pre niečo, čo nemohla nijako ovplyvniť. Takže, hor sa do práce, čas sa kráti,“ popohnal svojho spoločníka a rezko kráčal ku dverám.
Komentáře
Přehled komentářů
veľmi dobrá kapitola, konečne sme sa dozvedeli mená otcov! Ako sa zdá, drahá Ginny letela len na bohatých:) Chudák decká, ale to prežijú. Súhlasím so soraki, páči sa mi Harryho odhodlanie a ráznosť (K-O-N-E-Ć-N-E!), s akou rieši veci. Teším sa na výlet do minulosti - už aby to bolo!:)
Re: .NIKA
(soraki, 6. 3. 2012 7:33)kdyby jen na bohaté, ale mám dojem, že i na 'zlobivé' kluky - zabiny a pucey - Smrtijedi, ne? (alespoň myslím) a rockový zpěvák - no, co víc :-D a ještě, že tak, alespoň se dětičky budou mít dobře - možná, kdyví, jak to dopadne
Re: Re: .NIKA
(Nika, 7. 3. 2012 17:36):D :D :D Zabiniho som si všimla, ale Puceya nie. A myslím, že rockovému spevákovi by len tak nejaká neodolala;). Ale je to sranda, tak si to všetko uvedomiť. Verím, že Sirael decká nechá na pokoji a zabezpečí im pekný život - veď koniec koncov oni za nič nemôžu. A pravdepodobne sa ani nikdy nenarodia, keďže sa vracajú do minulosti ;)
Re: Re: Re: .NIKA
(soraki, 10. 3. 2012 10:52)no, to je právě to - jak daleko se vrátí? A jestli něco změní, nebudou prostě v té druhé nohavici??? Nevím, jestli si četla Terry Pratchetta a jeho zeměplochu, ale cestování v čase je dost ošemetná věc ;-) nikdy nevíš, jak to dopadne :-D
Re: Re: Re: Re: .NIKA
(Nika, 11. 3. 2012 20:57)Pratchetta som nečítala, mám toho plno iného na práci a starosti, ale počula som o tom samé chvály:). Uvidíme, ako to dopadne, Sirael sa tu dostala na sakramentsky šikmú plochu, ale ja sa teším, ako to dopadne:). Po tom, čo som prečítala ostatné poviedky si viac než kedykoľvek predtým myslím, že naša autorka je jednou z tých best na webe:)
Re: Re: Re: Re: Re: .NIKA
(souhlasím, 12. 3. 2012 6:58)Sirael je jedna z nejlepších autorek HPFF, jak ne nejlepší. Její povídky miluju, protože jsou prostě jiné...
:)
(aurora, 6. 3. 2012 1:22)jaj a už je zas koniec kapitoly :( ...ale teším sa na ďalšie a dufam že budu čím skôr :) a tie zmluvy to sa podarilo :)
ehm...
(nadin, 5. 3. 2012 22:36)tuším máš 7. kapitolu zaradenú v inej rubrike (Krigspiel)- preto som ju nenašla, keď som čítala podľa poviedky Triangel a nevšimla si novinky
:D
(nadin, 5. 3. 2012 22:33)
Ginny mám v podstate na háku, ale že dostal po držke Ron... Moja obľúbená veta :"Ron je pako!" tu má svoje miesto.
Priateľstvo Draca a Harryho sa mi pozdáva a to nie len v Tvojej poviedke.
Ďakujem za kapitolku
tleskám!
(soraki, 5. 3. 2012 7:16)
Mám takovou škodolibou radost, že je dáváš od sebe a že Harry za sebou 'zametá', moc se mi to líbí - teda, včera jsem znovu viděla sedmičku a fuj, z toho epilogu je mi špatně od žaludku ještě teď...
Moc se těším na tu pánskou jízdu do minulosti, škoda, že se sebou nemůžou vzít i sestru - to jako Hermionu ;-), byla by jim jistě užitečná.
A taky nějak nechápu postoj Weasleyů - ty hadry, co mívají na sobě - kam zmizela stará dobrá kouzla???
no, už se nemůžu dočkat dalšího dílku ;-)
pro meg: Stubby je příjmení, Boardman je křestní jméno Stubbyho - je to ten zpěvák ;-), takže počty sedí
i hermiona??
(meg, 5. 3. 2012 0:12)se rozvádí??ty vážně nemáš ráda ty kladný z originálu :-) ale mě se to líbí...jen tak mmch,není tam chyba v počtech s dětma a jejich pravýma otcema??počítám 3 děti a jsou tam 4 otcové...???ale opět výborná kapitolka :-)
.
(Nika, 5. 3. 2012 15:26)