21. Rozhodnutie
21. Rozhodnutie
Dni a týždne nasledujúce po ich prvej premene boli pre oboch chlapcov pamätné. Ak sa predtým sťažovali, že nemajú dostatok času pre svoje záľuby, skúmanie zámku alebo jednoducho hry, teraz už nemali čas ani na to , aby si mohli sťažovať.
„Je životne dôležité, aby ste dokonale ovládli svoju zvieraciu formu skôr, než vás pustíme do školy,“ zdôrazňoval otec, keď ich oboch hnal do siení hlboko pod zámkom. „Je to rodinné tajomstvo a bolo by nešťastné, keby ste to nechtiac pri vyučovaní prezradili.“
„Prečo je tajomstvom naša dračia forma? Aj keď, ja si stále myslím, že sa podobáme hadom oveľa viac, ako mi je milé,“ Etan sa hlboko mračil pri myšlienke na hadovité telo, v ktorom teraz strávil väčšinu dňa.
„Pretože v týchto formách sme oveľa nebezpečnejší a nie je možné riadiť nás. Ľudia sa vždy báli všetkého, čo sa vymykalo ich kontrole a ministerstvá takmer všetkých krajín sveta sú v tomto úplne paranoidné. Neustále sa snažia zostavovať zoznamy všetkých čarodejníkov, ktoré majú viac schopností, než priemer populácie a nasadiť im uzdu v podobe rôznych obmedzujúcich zákonov, len aby mali nad nimi plnú moc. Uvedomte si, že aj schopnosť zmeniť sa na obyčajné zviera je prísne kontrolovaná. Musíte sa prihlásiť a uviesť presne, na čo sa môžete zmeniť.“
„Ale prečo?“ Dannan odložil zvitok, ktorý už po stý krát pozorne preštudoval a nechápavo sa zamračil. „Ako ich môže ohroziť skutočnosť, že sa niekto vie premeniť trebárs na kolibríka? Čo zmôže taký malý vtáčik?“
„Môže vletieť do utajených miest a vypočuť veci, ktoré sa oni pred všetkými snažia ukryť,“ nadhodil otec vstávajúc. Dnes mali na programe posledný krát vodu a vedel, že jeho chlapci si tento živel zamilovali. Plávať a ponárať sa rýchlosťou blesku a byť pri tom neviditeľný, to sa im proste rátalo. Aspoň niečo ich na ich sekundárnej forme bavilo. To a samozrejme lietanie. Ale nebol pripravený pustiť ich pod voľnú oblohu. Ešte neboli dosť dospelí na to, aby zvládli nepredvídateľné situácie, s ktorými sa mohli vo vzduchu stretnúť. Zatiaľ lietali len nad čarovným lesom a už v ňom objavili niekoľko zaujímavých miest. Netušil, ktorý z jeho predkov zasadil do lesa hubu Bláznivku, ale obrovská kolónia, o ktorú sa chlapci potkli pri nácviku letu medzi prekážkami a pristávania v stiesnených priestoroch, bolo ako výhra v lotérii. Táto huba, ktorá v tme svietila ako lampión a pri požití vyvolávala dlhodobé bláznivé halucinácie, bola jednou z hlavných prísad vo Flamelovom Elixíre života a mladosti. Nicolas pri správe o ich náleze takmer skákal do vzduchu ako loptička.
„Ako Quetzalcoatli sme veľmi nebezpeční,“ súhlasil Etan a na perách mal hravý úškľabok, „ale prečo sa dnes musíme zoznamovať s časťami našich tiel aj teoreticky? Posledná lekcia bola naozaj trápna.“ Jean vytrhnutý zo zamyslenia spýtavo zdvihol plecia a mykol obočím.
„Čo je trápne na vylučovaní a rozmnožovaní? Sú to celkom základné informácie, ktoré by každý živý tvor o sebe mal vedieť a svoje telo a jeho fungovanie poznať naozaj dôkladne. Len si predstav, ako trápne by bolo, keby sa ti v prítomnosti dámy tvojho srdca odrazu samovoľne uvoľnil vretenovitý záhyb,“ nadhodil a so škodoradosťou pozoroval, ako sa tváre jeho synov zalievajú tmavou červeňou.
„Otec!“ zvolali unisono a červeň sa rýchle rozširovala, keď si obaja takúto situácii názorne predstavili. Okamžite začali prudko triasť hlavami, aby tie obrázky odstránili z hlavy, ale tie sa im neodbytne vracali späť.
„Budem potrebovať bielidlo na mozog,“ skučal Dannan a tvár mu ešte o jeden odtieň stmavla krvavým rumencom. Ešte jeden odtieň a krv mu začne presakovať pórmi.
„Aj ja som si doteraz myslel, že predstavivosť je dobrá vec,“ šomral Etan zazerajúc na otca, , ale ten sa len smial. Potom zvážnel a natiahol k nemu ruku.
„Premiestni ma dolu k jazeru,“ prikázal prižmurujúc oči. Etan okamžite zabudol na nevhodné obrázky, ktoré mu pred milisekundou vírili v hlave a prekvapene zdvihol obočie.
„Normálne, alebo po našom?“ spýtal sa a so záujmom si otca premeral.
„Po vašom,“ otcove pery sa prísne stisli a Etan pokojne pokrčiac plecami siahol po jeho ruke. Sotva sa dotkli, premiestnil ich k podzemnému jazeru. Dannan ho tesne nasledoval a s prižmúrenými očami študoval vyjadrenie na otcovej tvári. Ten v okamžiku, keď sa jeho nohy znovu dotkli pevného podkladu otvoril oči a zmetene sa poškrabal po zátylku.
„Veľmi poučná skúsenosť. Nie je to nič, čo som doteraz zažil,“ premýšľal nahlas a špúliac trochu ústa prezeral si synov. „Ako to robíte?“
„No...,“ Dannan sa zastavil a hľadel k bratovi, „nie je to technicky premiestnenie. „V podstate kĺžeme popri silových líniách . Je to rýchle, tiché a nenápadné. Premiestnenie si vyžaduje vytvorenie medzery v silových poliach a preto sa pri ňom ozýva taký ostrý praskot. Ten vzniká pri trhaní polí, aby sa vytvorila trhlina, ktorou sa čarodejník premiestňuje. Tie povestné zranenia, pred ktorými nás inštruktori varovali vznikajú, keď telo narazí na silové pole, alebo je medzera príliš tesná. My sa pohybujeme medzi poľami a tak nám nehrozí žiadne rozdelenie,“ vysvetľoval okúňavo čakajúc, že ho Etan doplní. Ten sa však tváril neutrálne a len krátko prikývol . Potom sa bez varovania zmenil a vkĺzol do vody neobťažujúc sa zatiahnuť krídla. Naopak, ešte viac ich uvoľnil, aby preskúmal ich vplyv na rýchlosť ponoru a plávania. Dannan s povzdychol pokročil k okraju vody a obzeral sa okolo seba.
„Zaujímavé,“ šomral otec a v zamyslení si ani nevšimol, že jeden z jeho synov už na brehu nie je. „Ako to pôsobí na väčšie vzdialenosti?“ spýtal sa po chvíľke uvažovania , ale odpoveďou mu bol len pobavený smiech.
„Ešte sme nemali možnosť to preskúšať,“ chichúňal sa Dannan. „Zatiaľ sme sa pohybovali len v zámku a jeho blízkom okolí. Až do teraz som bol presvedčený, že ich poznáme lepšie než svoje topánky a tu ho máš. Pod zámkom bolo ukryté more o ktorom sme nemali ani potuchy.“
„To je dobre, pretože pôvodne predstavovala táto jaskyňa s jazerom bezpečný úkryt pred nepriateľom, ktorý by sa nejakým spôsobom dostal do zámku. Sem by sa premiestnili všetci, ktorí nemohli bojovať.“
„Tak túto jaskyňu vytvorili zámerne, ako obranný prvok?“
„Nie, tá tu bola už pred tým, ako zámok postavili. Našli ju škriatkovia, ktorí o pár desaťročí neskôr prehlbovali podzemné časti . Je zaujímavé, že to v podstate nie je jazero, ale pozostatok mora. Voda je slaná, aj keď postupne sa jej slanosť znižuje pritekaním sladkej vody .“
„Ale ak sem neustále priteká voda a nikde nie je žiadny viditeľný odtok, nemala by byť jaskyňa už dávno naplnená vodou?“ Dannan nabral do dlane trochu vody a strčil do nej špičku jazyka , aby ju po prvý krát vedome ochutnal.
„Mágia syn,“ pripomenul otec a obzerajúc sa okolo, zamračil sa. „Kde je Etan?“ Dannan vylial vodu a pozorujúc prúd kvapiek dopadajúcich na hladinu mykol plecom a bradou ukázal k trblietavej ploche. „Tam! Ty si bol tak zamyslený, že si ani nezbadal, keď sa premenil a skočil do vody,“ šomral utierajúc si ruku o nohavicu. Otcove obočie sa pri tom nesúhlasne stiahlo, ale skôr než stihol otvoriť ústa vyrazil z jazera premočený azúrový Quetzalcoatl, rozprestrel krídla a prudko nimi mávol. Vzápätí z vody vyletel trojzubec . Vrhnutý mocnou rukou zasiahol hadí bok, ale mocný nápor vzduchu pri mávnutí ho zrazil naspäť a tak len neškodne skĺzol po mokrom perí a spadol naspäť do vody. Voda sa sčerila a nad hladinou sa rozľahol prenikavý vreskot. Quetzalcoatl vystúpil niekoľkými mocnými ťahmi krídiel do bezpečnej výšky a krúžiac nad vodou syčal rozhnevane späť ohŕňajúc pery a hrozivo vystavoval ostré, zahnuté tesáky, z ktorých odkvapkávali drobné kvapôčky jedu. V tom momente sa ku krúžiacemu hadovi pridali ďalší dvaja. Menší sivomodrý s perleťovo sfarbenými perami na chrbte a krídlach a majestátny, obrovský oranžovo zlatý, ktorý k hladine šľahal zo široko otvorenej papule prúdy belasého ohňa .
, Máme aj oheň? To je super! To mi mama zabudla povedať,´ jasal Etan a prudkým mávnutím krídiel sa vzniesol o kus vyššie, aby mal lepší výhľad na to, čo sa deje tesne pod vodnou hladinou. Svalnatí muži s dlhými bujnými hrivami vlasov, ktoré mali zviazané do chvostov, zvierali v rukách dlhé násady ostrých koralových trojzubcov . Ich napoly rybie telá sa mihali pod hladinou a pozerajúc hore, kde sa perspektíva lámala zmenou hustoty prostredia, hrozivo potriasali zbraňami k drakom krúžiacim príliš vysoko na zasiahnuť. Oheň olizujúci hladinu zohrieval vodu až k bodu varu a horúčava ich zaháňala stále hlbšie a hlbšie.
,To sú morské panny!´ jačal Dannan spúšťajúc sa nižšie, ale jasný prúd plameňa, ktorý mu preletel priamo pred nosom ho prinútil prudko zatočiť doprava a znovu vzlietnuť.
,Áno, celé obrovské mesto plné morských ľudí. Ja naozaj nechápem, prečo sa tak rozčúlili. Nič som nerobil, len som sa pozeral,´ sťažoval sa Etan mrzuto zazerajúc , ako sa pod hladinou z ktorej začala stúpať para postupne vytrácajú aj posledné stopy po bojovníkoch s rybími chvostmi. ,Ledva ma zazreli, začali po mne hádzať tie trojhrotové špáradlá. Ale na moju rýchlosť nemajú, morské panny alebo nie!´ vyhlásil hrdo. ,A krídla je dobre mať napoly vytiahnuté, a pritisnuté k bokom. Potom telo ľahšie reže vodu a rýchlosť pohybu sa zvýšila najmenej o desať percent. Roztvorené chvostové perá uľahčujú manévrovanie aj pod vodou,´ prehodil k bratovi a zakrúžil okolo otca, ktorý prestal metal oheň a pomaly stúpal do výšky.
,Prečo si nám o nich nepovedal?´ vyčítavo ho privítal Dannan vznášajúc sa lenivo na široko roztvorených krídlach.
,Nevedel som o nich,´ zavrčal otec, ešte raz zakrúžil nad hladinou a zamieril k brehu. Obaja mladší hadi ho neochotne nasledovali a premenili sa v okamžiku, keď sa ich telá dotkli pôdy. „Kde si našiel to mesto?“
„Celkom dolu za okrajom útesu je rozsadlina a za ňou sa rozkladá veľká pláň porastená červenými riasami. Za ňou úzky priesmyk medzi skalami, ale dá sa obísť vrchom. Mesto sa rozkladá na druhej strane priesmyku a je obrovské. V jeho strede stoja vysoké stavby z koralov. Z diaľky som ich považoval za ďalší koralový útes, ale v tejto hĺbke už koraly nemôžu žiť. Sú to stavby a dôkaz o tom ma naháňal cez celé jazero až sem.“
„Prečo si nepoužil neviditeľnosť? Veď nato ju máme, aby sme unikli nepriateľovi ?“ zvolal Dannan.
„Nečakal som, že v tomto jazere môže žiť niečo rozumnejšie, než chobotnice,“ bránil sa Etan. „Potom už na zmenu nebol čas, musel som si švihnúť. Rybie chvosty sú zatratene rýchle!“
„Neverím, žeby niektorí z mojich predkov priniesol do jazera morských ľudí,“ vrčal otec a zamračený, ako búrkový mrak a ťukal koncom prútika do komunikačného zrkadla, ktoré mal pripevnené na okraji puzdra na prútik. Etanove oči sa pri tom pohľade zúžili . Drgol lakťom brata a keď sa ich oči stretli, mykol obočím a ukázal na zrkadlo. Dannan zľahka prikývol a usmial sa. Toto vylepšenie puzdra sa im celkom určite zíde nielen doma, ale hlavne v škole. Teraz už len rozhodnúť, ktorá z nich to bude. „Erik, zober skupinu s kompletným vybavením do modrej jaskyne. Pamätáš sa na tú rozsadlinu, o ktorej ste mi celé roky tvrdili, že nikam nevedie a že je to len puklina v stene jaskyne? Tak mám pre vás novinku, tá puklina vedie ďalej a za ňou je mesto, v ktorom žijú morskí ľudia . Musel som variť vodu, aby som ich zahnal. Donovana pošli do archívu, nech skúsi nájsť niečo o ich príchode alebo premiestnení, aj keď pochybujem, že niektorý z predkov bol taký hlúpy , aby ich sem vedome pritiahol.“
„Jean, uvedomuješ si, že by toto mohol byť dôkaz, že jazero je prepojené so Stredozemným morom. Musí tam byť celá sústava puklín, ktorými sa sem dostáva voda z mora a nimi sa sem dostali aj oni. Teraz buď nemôžu späť, alebo im vyhovuje odľahlosť a bezpečnosť miesta. Ak je to naozaj veľké mesto, potom je jediné neobjavené,“ Erikovo nadšenie nepoznalo medze. Odvrátil sa do miestnosti a s obrovským úškľabkom na tvári jačal na niekoho, kto stál za ním. „Počul si to? Malý had objavil mesto na dne jazera! To musím vidieť!“ Obraz v zrkadle sa v tom okamžiku stratil a Jean zamračene naň ešte pár sekúnd civel, než sa znovu obrátil o chlapcom.
„Tak a tým sme s jazerom skončili. Nemôžem vás pustiť do vody skôr, než mesto dôkladnejšie preskúmame a nadviažeme kontakt s jeho vládcom. Bolo by to príliš nebezpečné a vaša matka by ma stiahla z kože, keby som vám dovolil namočiť si v ňom čo i len prst,“ oznámil nekompromisne a hnal synov pred sebou z brehu k miestu, ktoré obvykle používali na premiestnenie.
„Ty si aspoň na chvíľku plával,“ Dannan zazrel na brata obviňujúco a strčil doň ramenom. Etan sa zvrtol, prudko ho odstrčil a pokročil pred otca v snahe zabrániť konfrontácii priamo pred jedným z rodičov. Takéto situácie prinášali obvykle len tresty a momentálne nemal náladu na žiadny z nich. „Nemohol si nechať tých šupinatých potrimiskárov na pokoji? Musel si tam strkať nos?“ pokračoval neústupne Dannan nevšímajúc si, že otcova tvár sa každým vypovedaným slovom viac a viac mračí. Etan k nemu znepokojene vzhliadol a pokrútil nad bratovou hlúposťou hlavou.
„Čo ťa žerie? Nechápem, prečo sa tak rozčuľuješ.“
„Pretože som sa na to dnešné plávanie naozaj tešil a ty si to všetko pokazil.“
„To určite!“ teraz sa už hneval aj Etan. „Tak veľmi si sa tešil, že si zostal stáť na brehu ako soľný stĺp. Čakal som, že skočíš do vody priamo za mnou, ale ty si sa vôbec neukázal. Neomočil si ani prst. Bál si sa, že sa rozpustíš?“
„Mohol si na mňa počkať,“ zdúval sa Dannan, pretože bratova výčitka zaťala do živého . „Nemyslel som, že mám naponáhlo a teraz to vyzerá tak, že sa k tomu už nedostanem,“ šomral odúvajúc peru, ako malé dieťa.
„Cha!“ uchechtol sa Etan a dobromyseľne plesol brata po pleci. „Netráp sa, okolo našej školy je celá hromada jazier, ktoré čakajú na preskúmanie. Ešte sa vymáchaš v studenej vode viac, než ti bude milé,“ šepotal pozerajúc bokom na otca. Ten prekvapene zdvihol obočie.
„Už ste sa rozhodli?“ spýtal sa oživene a nevôľa na jeho tvári zmizla ako by mávol čarodejným prútikom.
„Ja som,“ prikývol Etan. „Tam boli len tri školy, ktoré vôbec stáli za úvahu. Inštitúr kúziel v Minnesote, Rád Mit su v Kyoto a Durmstrang. Rád Mit su je umiestnený v horách a sú tam veľmi prísne pravidlá, ktoré by nám nie tak celkom vyhovovali. Odradilo ma, že je prístupný len pre chlapcov. Inštitút v Minnesote je celkom vyhovujúci a vo všetkých smeroch porovnateľný s Durmstramg. Tak si iste viete predstaviť, ktorej z nich dávam prednosť.“
„Chceš ísť do Ameriky?“ Dannan nechápavo zvraštil tvár a nedôverčivo zazrel na brata, ktorý sa na neho výsmešne škeril. „Nie je to trochu od ruky? Prečo nie Durmstrang? To je oproti Minnesote prakticky za rohom.“
„Čo je pre čarodejníka ďaleko? Máme veľa prostriedkov na premiestnenie z miesta na miesto v jedinom okamžiku, tak nevidím rozdiel. Rozhodujúcou okolnosťou, pre ktorú som vybral Minesotu sú prijímacie skúšky.“
„Ale tie sme už dávno urobili?“
„My áno, bez problémov a nemali by sme ich ešte niekoľko rokov, ale čo dievčatá? V základnej škole, do ktorej ich rodičia donútia chodiť nezískajú vedomosti a zručnosti potrebné na úspešné zloženie vstupných testov.“
„Uvedomuješ si, že aj Inštitút mágie v Minnesote je polovojenská škola vychovávajúca ozbrojené zložky štátu?“ spýtal sa otec vážne a Etan krátko prikývol.
„Áno, ale slovo polo je rozhodujúce. Majú tam dostatok programov, z ktorých si dievčatá budú môcť vybrať. My budeme proste pokračovať tam, kde sme doma skončili. Nevidím medzi našim domácim študijným plánom a plne vojenským výcvikovým programom školy žiadny rozdiel.“
„Myslíš, že ich rodičia budú súhlasiť, mať ich dcéry tak ďaleko počas desiatich mesiacov roka? Rokfort by bol pre nich oveľa bližšie.“
„To je síce pravda, ale fakt, že školné je podstatne nižšie a nebudú sa stretávať s toľkými predsudkami pre niečo na čo nikto z nich nemal vplyv, ich celkom určite zaujme. Sú to inteligentní ľudia a nebudú chcieť, aby sa ich dcéry cítili ako ľudia druhej triedy len preto, lebo sa narodili v nemagickej rodine. Rokfort je ešte stále veľmi zaťažený predsudkom o krvnom postavení. Američanov budú zaujímať ich magické schopnosti a nie krv tečúca ich žilami.“
„Dobre, ty si si vybral,“ prikývol otec a pery mu na okamžik stiahol spokojný úsmev. „A čo ty?“ pozrel na Dannana, ktorý zamyslene civel na brata. „Pôjdeš s Etanom do Ameriky, alebo niekam inam?“
„Kam ide on, idem aj ja,“ odpovedal plavovlasý chlapec pomaly s preťahujúc samohlásky, akoby sa hral z každou z nich. „Len ma mrzí, že to so mnou nekonzultoval skôr, než to vybalil. Ale nehodlám trhať spolok a s tými predsudkami má pravdu. V Amerike im bude lepšie.“
Komentáře
Přehled komentářů
Miluju Minnesotu, jak jsi to věděla.. úplně jsi mne dostala tím kam půjdou... to je naprosto úchvatné... A ty jezera.. už se těším:))
Hurá
(Lily, 25. 7. 2012 10:29)