13. Naozaj šťastný deň
13. Naozaj šťastný deň
Stáli pred vchodom do pekného dvojposchodového domu a prekvapene zízali na mladého muža, ktorý stál vo dverách a zvedavo si ich premeriaval.
„Môžem vám nejako pomôcť?“ spýtal sa napokon a spýtavo zdvihol klenuté obočie.
,Flamel má syna?´ preletelo Harrymu hlavou, keď si prezeral jeho vysokú, pružnú postavu, tmavo hnedé zvlnené vlasy a zvedavé orieškovo hnedé oči so zlatými škvrnkami, ktoré na nich hľadeli spod dlhých, čiernych mihalníc.
„Hľadáme pána Nicolasa Flamela,“ odpovedal Draco hladko a jeho sivé oči sa zavŕtavali do mladíkovej tváre. „Pozval nás na návštevu? Môžete nás, prosím, ohlásiť?“ Po tvári mladého muža preletel tieň prekvapenia a rohy pier mu vykrútil šibalský úsmev.
„Iste, poďte ďalej,“ pozýval ich ustupujúc do vnútra domu. Nečakal na nich a tak vošli dnu , a Harry za sebou starostlivo zatvoril dvere.
Predsieň, do ktorej vstúpili bola vybavená veľkým zrkadlom v starodávnom striebornom ráme pripevneným priamo na stene , radom ozdobných hákov na zavesenie plášťov a starodávne vyzerajúcim botníkom z tmavého, vysoko lešteného dreva. Presklené dvere do vnútra domu zostali tiež otvorené, a tak sa s Dracom pozreli na seba, zavesili klobúky na háky a vybrali sa hľadať pána domu. Neurobili ani dva kroky, keď sa pred nimi objavila mladá žena s veľkým úsmevom na tvári , ktorý žiaril aj v jej tmavo modrých , šibalských očiach. Srdcovitú tvár s trochu vyhrnutým nosom a lákavými ružovými perami , vrúbili husté plavé vlasy, ktoré si neustále zastrkovala za uši. Jej postava zrýchlila tep každému teplokrvnému mužovi a obaja bojovali nelepiť oči na obliny pŕs bohato vystavených v štvorcovom výstrihu belasých letných šiat, ktoré jej pri každom kroku vírili okolo nôh.
„Ach! Vitajte! Nicolas mi už o vás hovoril,“ zvolala jasným, sviežim hlasom a mávla rukou ukazujúc za seba do hlbiny domu. „Ja som Nelle a najskôr vám ukážem vaše izby. Určite ste unavení a chcete si oddýchnuť,“ švitorila radostne, otočila sa a kráčala k drevenému schodisku, ktoré viedlo do poschodia. Obaja muži sa na seba prekvapene pozreli. Draco spýtavo zdvihol obočie a Harry predtým než vykročil za ňou , len pokrčil plecami. Dievča sa im inak nezaviedlo a oni nevedeli, ako sa k nej majú správať. A tak zvolili formu ostražitej zdvorilosti. To im však vôbec neprekážalo v tom, aby nedokázali oceniť stanovisko, ktoré mali pred očami. Pohľady žeravých zelených a aj studených sivých očí sa potulovali po jej postave, keď stúpala pred nimi do schodov. Možno cítila ich pohľady, pretože sa odrazu otočila , pobavene sa uškrnula a schválne vyzývavo zatočila pri ďalšom kroku bokmi. Obom mužom sa pri tom pohľade skrátil dych a dievča sa roztopašne zachichotalo. „Toto bude vaša izba pán...,“ pozrela spýtavo na Draca a našpúlila pery.
„Kristián Lang, ale pokojne mi môžete hovoriť len Kristián,“ poponáhľal sa Draco a dvorne pobozkal ruku, ktorú mu podala.
„Dobre, Kristián...,“ zasmiala sa a žmurkla na neho otvárajúc pre neho dvere. Draco sa prešmykol okolo nej s malým, trochu nervóznym úsmevom na tvári. Ešte stále nevedel, ako sa k nej má správať a tak sa pre istotu držal späť. „Odpočiňte si a potom zíďte dolu. Nicolas veľmi túži s vami hovoriť,“ informovala ich prechádzajúc pohľadom z jedného na druhého. Draco krátko prikývol a zavrel dvere izby. Harry sa na ňu usmial a jeho svetielkujúce smaragdové oči sa vpíjali do dvoch tmavo modrých jazierok, ktoré na neho upierala.
„A ja?“ spýtal sa znižujúc hlas a postúpil malý krôčik bližšie k nej. Nelle očividne stuhla, odtrhla pohľad od jeho tváre a otvorila vedľajšie dvere.
„Táto izba bude vaša, pán...,“ odmlčala sa a čakala na neho, aby sa jej predstavil. Neváhal ani okamžik, ale široko sa usmial , chytil ju za ruku, ktorou držala kľučku a pritiahol si ju k perám.
„Luis Lang, ale stačí Luis,“ predstavil sa a vdýchol bozk na chrbát ruky. Na okamžik zdrevenela, ale vzápätí sa zvonivo rozosmiala. Pokojne vytiahla prsty z jeho uchopenia a zatlačila na drevo dverí, aby sa otvorili.
„Uvidíme sa neskôr, Luis,“ kývla a ustúpila krôčik dozadu, „Večera je o šiestej, ale Nicolas vás oboch bude chcieť vidieť skôr. Jeho pracovňa je tam na konci tejto chodby,“ mávla rukou, zvrtla sa na opätku a skôr, než stihol mrknúť, bola na schodisku a zbiehala z neho dolu. Harry sa za ňou pozeral s úsmevom na tvári. , Perenelle sa zrejme nudí, alebo sa nás snaží zmiasť,´ pomyslel si, pretože jeho cvičenému oku snubný prstienok na štvrtom prste jej ľavej ruky samozrejme neunikol. ,Ale takúto hru môžu hrať aj dvaja,´ pokračoval uškŕňajúc sa do prázdnej chodby. Potom si nostalgicky povzdychol, otočil sa a vstúpil do priestrannej izby zariadenej prepychovým nábytkom z tmavého lešteného dreva.
Pri stene vľavo stála pohodlná posteľ s tmavo zelenými zamatovými závesmi , na ktorých boli vyšité zlaté kvety. Dlážku pokrýval pestrofarebný perzský koberec s kvetinovým vzorom s mnohými odtieňmi zelenej. Šatník a komodu stojacu pod oknom zdobili perleťové intarzie a pozlátene rúčky v tvare hroznových úponkov. Tmavozelené hodvábne závesy boli odtiahnuté a prichytené hrubými zlatými lanami o stenu. Na okne povievala snehobiela hodvábna záclona. Oproti posteli bol malý krb určený na vyhrievanie izby a pred ním stál malý okrúhly stolík s dvomi pohodlnými kreslami po oboch stranách krbu.
,Žiadne ďalšie dvere, kúpeľňa bude na chodbe ,´ skonštatoval, keď skončil inšpekciu izby. Z vrecka vytiahol zmenšený kufor, položil ho na koberec a krátkym, ostrým švihnutím ho zväčšil.
„Dab!“ zavolal, otvoril kufor a keď sa škriatok objavil vedľa neho, ukázal naň a usmial sa do dychtivých modrých očí. „Môžeš vybaliť a potom sa pozri aj na Dracovu batožinu.“ Sotva to dopovedal, ozval sa tlmený úder na dvere a dnu prekĺzol Draco. Zazrel zablesknutie, ako sa Dab lusknutím prstov zneviditeľnila a uznanlivo prikývol. Potom sa rozhliadol a s úsmevom pomykal obočím.
„Zelená?“ nadhodil sarkasticky a prešiel prstami po kvetine vyšitej zlatou niťou . „Nechceš si vymeniť izbu? Aby ti toľko Slizolinskej farby neporanilo sietnicu,“ provokoval a úškľabkom, ale Harry len pokrútil hlavou sledujúc, ako sa kufor vyprázdňuje a zásuvky šatníka plnia jeho vecami.
„Ani nie, farba mi v skutočnosti vôbec nevadí,“ priznal pokojne. „Keby áno, nemohol by som sa ani oholiť,“ podotkol a ukazovákom si poklepal pod okom. Draco pozrel na jeho žiariace zelené oči a rozosmial sa búchajúc ho zľahka po pleci.
„Zabudol som,“ chechtal sa uhládzajúc si tesný kabátec modrosivého formálneho habitu, ktorý bol oveľa nepohodlnejší, než tie, ktoré nosili predtým. Harry namrzene tiež vytiahol jeden zo šatníka, zhodil tesné, čierne predĺžené sako , ktoré patrilo k jeho muklovskému oblečeniu a nevšímajúc si Draca, začal sa prezliekať.
„Prečo habit?“ zašomral, keď si ho navliekal prevracajúc očami. Jeho muklovské vychovanie ho pripravilo o pohodlie, ktoré Draco cítil , keď bol oblečený v tradičnom čarodejníckom odeve.
„Je to pohodlnejšie, látky vyrobené čarodejníkmi sa ľahšie okúzlia a tak sa v lete nemusíme potiť a v zime triasť ,“ vyrátaval na prstoch a kriticky si Harryho premeriaval. „Okrem iného, je to elegantné,“ zakončil a otvoril dvere. Vyšiel na chodbu, pozrel ku schodisku, prižmúril oči a odrazu sa znechutene zaškľabil.
„Čo sa deje?“ zasyčal Harry, ktorý mu takmer vyliezol na chrbát, keď sa z ničoho nič zastavil uprostred pokroku a potriasal hlavou.
„Tá malá koketa!“ zavrčal Draco a prevrátil oči. „Pekne si z nás vystrelila!“
„To ti to došlo až teraz? Myslel som si, že si videl prsteň na jej ruke a dal si dve a dve dohromady,“ zachechtal sa Harry a plesol ho priateľsky po chrbte. Draco cukol a vrhol k nemu bodavý pohľad.
„Nečakal som, že bude vyzerať tak mlado,“ zavrčal spomínajúc na obrázky Flamela z týždenníka ,Alchýmia dnes.´ „Ako si mohla vziať takého starého chlapa?“ spýtal sa hľadiac do prázdna chodby a pokrčil plecami.
„Kto povedal, že je starý?“ chichotal sa Harry pobavene a vliekol ho za sebou po chodbe.
„Muž má 569 rokov a videl si jeho obrázky? Vyzerá ako vysušená múmia,“ Draco sa otriasol, ale Harry na neho vypleštil oči ako tenisáky a vzápätí sa nahlas rozrehotal, chytajúc sa za boky. Draco sa zamračil a prekvapene vzhliadol, pretože zvuk sýteho smiechu zaznel aj z druhého konca chodby. Tam, vo dverách pracovne , do ktorých práve mierili stál mladík, ktorý im predtým otvoril dvere do domu a prehýbal sa od smiechu. ,Och!´ naozaj netrvalo dlho, aby si to spočítal, hlavne keď sa za jeho chrbtom ozval zvonivý chichot. Zúžil oči a telo mu stuhlo hnevom. Jeho strieborné oči vrhali na rehotajúcich sa mužov zúrivé blesky a celé telo sa mu začínalo triasť. Vtom sa malá ruka dotkla jeho pleca a jemne ho pohladila.
„Nehnevajte sa, Kristián,“ povedala s úsmevom v hlase. „Tomu sa proste nedalo odolať,“ v hlase jej zaznelo ospravedlnenie a plavovlasý muž sa trochu pod jej dotykom uvoľnil.
„Ale prečo potom...,“ začal nechápavo a Nicolas sa prestal smiať a mávol na nich, aby vstúpili do pracovne.
„Prečo tie falošné obrázky?“ spýtal sa a ukázal na obraz visiaci na stene oproti rozľahlému písaciemu stolu zapratanému hromadami pergamenov. Mimo tohto kúska , boli steny zastavané policami , ktoré boli nabité knihami.
„Je to súčasť nášho maskovania,“ vysvetlila Perenella , ktorá sa pohodlne usadila do jedného z kresiel stojacich okolo okrúhleho stolíka. Harry, ktorý mieril tiež k jednému z kresiel sa otočil a spýtavo sa pozrel na Flamela. Ten sa spokojne usadil za stôl a široko sa na neho zazubil.
„Nemáme medzi sebou žiadne tajnosti už niekoľko storočí. Všetko čo robím, nejako ovplyvní aj jej život a musí vedieť, čo sa v tejto rodine deje, aby mohla vždy správne zareagovať,“ pozrel na prikyvujúcu manželku, zložil ruky , oprel lakte o stôl a so záujmom sledoval, ako Draco vytiahol zmenšený kufor, položil ho na dlážku, švihnutím prútika ho zväčšil, otvoril vrchnák a začal z neho vyťahovať jednu hrubú zložku pergamenov za druhou. Harry sa zatiaľ pohodlne usadil v kresle, natiahol si nohy a začal vysvetľovať.
O dve hodiny neskôr sa konečne dostal k podstate problému. Záver, ktorý vyplynul z ich striedavého výkladu bol všetkým úplne jasný.
„Takže,“ Flamel si potrel tvár a obidvomi rukami si prehrabol vlasy, „v podstate z toho všetkého vyplýva, že pokiaľ zo spoločnosti neodstránime základný predsudok o mágii a čarodejníkoch narodených v čisto muklovkých rodinách, budeme sa musieť zaoberať postupne s jedným mocichtivým Temným pánom za druhým.“
„Áno, tento predsudok je najúrodnejšia živná pôda pre ich neukojené ambície. Môžete na túto, v čarodejníckej spoločnosti tak citlivú strunu udrieť kedykoľvek, vždy nájdete dostatok tých, ktorý pridajú svoj hlas k tomu vášmu. Okrem toho, genetický bazén je naozaj príliš plytký na to, aby naša spoločnosť mohla prežiť bez ujmu ďalšie storočie,“ pritakal Draco pochmúrne. „Vrodené chyby sa už začínajú prejavovať, hoci zatiaľ ich nikto nechce vidieť a preto radšej hádžu zodpovednosť na muklov. To je pole, kde sa toho veľa zmestí a každý s radosťou prikývne skôr, než by uznali, že chyba je v nás.“
„Hmmm!“ Perenelle sa zamračila a tvrdo si trela koreň nosa. „Nebolo by potom lepšie, vysvetliť na začiatok čo je podstatou mágie, kde vzniká a ako funguje?“
„Určite,“ Harry rázne prikývol, ale súčasne zdvihol ruku, aby zastavil prípadné námietky, „ale veľmi opatrne. Naozaj nechceme nasadiť niekomu do hlavy nápad, ako magické línie využiť,“ pripomenul ich nutnosť utajenia a všetci s ním váhavo súhlasili.
„Dobre,“ Nicolas chvíľu civel do široko roztvorených očí Nelle a prikývol. „Toto je naozaj dôležité pre všetkých a nepoznám nikoho, kto by mohol v zdraví prežiť prvotnú reakciu spoločnosti.“
„Okrem teba,“ Perenelle na neho žmurkla a vstala.“
„Áno, okrem mňa,“ pripustil a povzdychol si. „Bude to chcieť veľa práce, než budem môcť vydať prvú z kníh. Aj ja potrebujem urobiť svoju časť základného výskumu a opatrne šíriť medzi priateľmi, na čom pracujem. To aby to nebol taký šok, keď sa kniha objaví na verejnosti. Koniec koncov, aj ja budem potrebovať ich podporu, aby som ustál tlak, ktorý na mňa vyvinú určití vplyvní čarodejníci, ktorým sa moje závery vôbec nebudú páčiť.“
„Dobre, to je prijateľné,“ súhlasil Draco a ľahko stiahol obočie. „Koľko času predpokladáš, že budeš potrebovať? Pretože...,“ rozhodil rukami a stisol tvrdo ruky do tesných pästí, „času naozaj nie je dosť na zmenu zmýšľania podstatnej väčšiny spoločnosti. Ak sa s tým nezačne rýchle..,“ hlas sa mu náhle zlomil a on zovrel na okamžik zuby, až mu na sánke vyskočili hrče svalov. „Ak nezačneme dosť rýchle, zopakoval, môže byť neskoro. A nie kvôli nejakým megalomanským pomätencom, ktorý chcú vládnuť svetu, ale kvôli obyčajným čarodejníkom a čarodejniciam, ktorí sa narodia poškodení tak vážne, že sa ich životy stanú peklom na Zemi.“ Flamel na neho hľadel s ťažko utajovaným súcitom a hrýzol si peru. Po chvíli premýšľania vstal spoza stola a podišiel k manželke.
„Tri roky by mohli stačiť,“ vzal ju za ruku a díval sa jej priamo do očí, „ak mi Nelle pomôže,“ doložil a keď videl ako prikývla, privinul si ju na okamžik k sebe. „Ale teraz dosť o takých pochmúrnych veciach. Večera už bude pripravená a nedajme si pokaziť chuť,“ mávnutím vyzval oboch návštevníkov, aby ho nasledovali a vyšiel von.
Nasledujúci týždeň bol naplnený usilovnou prácou. Draco prešiel spolu s Nicolasom všetky pergameny a Harry vysvetlil Nelle strategické body, o ktoré sa v budúcich rokoch mohli oprieť. Počas týchto stresujúcich dní obaja muži ocenili slnečnú povahu Perenelle Flamelovej a chvíľami Nicolasovi úprimne závideli. Keď sa po týždni lúčili, zanechávali za sebou dvoch dobrých priateľov, s ktorými sa celkom určite budú chcieť v budúcnosti znovu stretnúť.
„Budú mi chýbať,“ šomral Draco prechádzajúc cez cestu. Vedľa neho hrčal kočiar ťahaný párom grošovaných koní a kočiš nevyberane nadával žobrákom, ktorý sa odvážne vrhali k dvierkam koča, sotva sa zastavil. Kaviareň, v ktorej sa mali stretnúť s tajomnou Safronou bola neďaleko a tak, keď k nej dorazili, videli, ako zhrbený sluha otvára dvierka a rozkladá schodíky. Z koča sa vysunula špička nohy obutá v safiánovej črievici ozdobenej veľkou zlatou sponou. Sluha oblečený v tmavo modrej livreji sa vzpriamil a ponúkol dáme ruku, aby jej pomohol vystúpiť. Obaja muži sa nechtiac zahľadeli na výjav pred nimi, pretože také niečo sa v ich dobe naozaj neuvidí. Pripomenulo im to príchod študentov z Beauxbatonsu na Trojčarodejnícky turnaj. Len tá noha, ktorá sa vysunula z obrieho koča bola obutá v topánke, ktorá mohla v prípade nutnosti poslúžiť drobnejšej osobe , ako čln a ruku vystupujúcej dáme podával polovičný obor Hagrid. Pozreli sa na seba a takmer sa rozosmiali.
„Spomínaš?“ mykol Draco obočím a Harry prevrátil oči. Obrátil sa ku vchodu do kaviarne a kútikom oka ešte zazrel blesk svetlo fialovej látky dlhých šiat, ktoré mala dáma oblečené, a rozkošný fialový klobúčik nasadený na zložitom účese ozdobený perami a mašľami.
„Pfŕŕ´!“ odfrkol si a zmrštil nos. „Akoby som na to mohol niekedy zabudnúť,“ zavrčal si popod nos a napriamiac sa kráčal do dverí, ktoré pikolík pred nimi pohotovo otvoril. Neprešli ani päť krokov po drahom červenom behúni, ktorý bol natiahnutý stredom miestnosti a už sa pred nimi ukláňal čašník.
„Máme tu objednaný stôl na meno Lang,“ ozval sa Draco, keď zachytil jeho spýtavý pohľad. Harry zatiaľ zbežne prehliadol celú miestnosť a jeho pozornosti neunikla ani škvrna na obruse stola, okolo ktorého prechádzali. Kaviareň bola zjavne veľmi vyhľadávaná, pretože takmer všetky stoly boli obsadené. Miestnosť bola pomerne rozsiahla, ale priestor bol rozdelený, niekoľkými nízkymi drevenými prepážkami a rozložitými popínavými rastlinami, na menšie a oveľa útulnejšie oblasti. Čašník ich viedol do jednej z nich, kde boli štyri stoly. Tri boli obsadené rodinami s deťmi, ktoré sa spôsobne pasovali s obrovskými zmrzlinovými pohármi, zatiaľ čo si ich rodičia užívali chuť dobrého, ľahkého vína , zákuskov a čokolády.
„Váš stôl páni,“ čašník sa znovu uklonil a položil na roh stola jedálny a nápojový list , ktoré boli vložené do tvrdých dosiek potiahnutých bordovo sfarbenou kožou. „Čo vám môžem priniesť?“ spýtal sa dokonca skôr, než Draco stihol dosky otvoriť.
„Petit Chablis ročník 1855, ako vždy Renné,“ ozval sa za ním trochu zachrípnutý, ženský hlas a na jeho tvári sa objavil široký úsmev. Okamžite sa otočil a s hlboko sa ukláňal žene, ktorá pred niekoľkými minútami vystupovala z koča. Obaja muži okamžite vyskočili od stola a obrátili sa k nej, aby ju privítali. Persefone Camille Artová bola pomerne vysoká , štíhla žena s bohatou hrivou svetlo plavých vlasov, ktoré mala vyčesané do zložitého účesu na vrchu hlavy. Na nich sedel štýlový malý klobúčik ozdobený módnym pávím perím a hodvábnymi mašľami v tvare kvetov. Svetlo fialové šaty s tmavšími námetmi na živôtiku a hornej časti sukne, pevne obopínal jej skvelú postavu, ktorá pritiahla nejedno mužské oko v kaviarni. Tvár mala oválnu so svetlou kožou a pod tenkým, klenutým obočím sa blýskali jej svetlo modré oči obrúbené dlhými tmavými mihalnicami. Nos bol rovný , pery ružové a na pravom líci sa jej pri úsmeve objavovala rozkošná jamôčka . Oči oboch mužov sa na okamžik zastavili na všetkých dôležitých miestach jej postavy a potom synchrónne zaparkovali na jej tvári, hoci ani jeden z nich neminul skutočnosť, že na ruke nemá snubný prsteň. To ich oboch zarazilo. , Prečo taká výstavná kráska nie je dávno pod čepcom?´ mysleli si obaja, ale ani jeden z nich nebol taký nevychovaný, aby to spomenul nahlas.
„Slečna Artová, sme radi, že ste prijali naše pozvanie,“ Draco pristúpil k nej a jemne si pritiahol ruku, ktorú mu podávala k ústam. „Kristián Lang, k vašim službám,“ doložil, keď vdýchol bozk nad chrbtom jej ruky. Jemne prikývla a obrátila sa k Harrymu. Ten sa okamžite ľahko uklonil, vzal ponúkanú ruku a tak, ako Draco pobozkal vzduch tesne nad čipkovanou rukavicou.
„Luis Lang, veľmi ma teší, že vás konečne spoznávam osobne,“ povedal a so stíšeným hladom doložil takmer nečujné, „ Safrone.“ Potom sa otočil k čašníkovi . „Dám si čokoládovú tortu a kávu,“ zadal a odtiahol stoličku, aby sa Safrone mohla posadiť. Až potom sa obaja muži znovu usadili a nadviazali ľahký, nezáväzný rozhovor. Počkali, až čašník priniesol ich objednávky a naplnil vysoké poháre na stopke s vínom. V okamžiku, ako sa vzdialil, mávol Draco nenápadne rukou a postavil okolo nich ,Mufiato´. Ľudia pri ostatných stoloch počuli zvuk ich rozhovoru, ale neboli schopní rozoznať slová.
„Slečna Artová,“ oslovil ju Harry s príjemným úsmevom na tvári, „ak som dobre rozumel tomu, čo ste mi napísala, patríte do okruhu pomerne veľkého počtu dám, ktoré sa zaoberajú dobročinnosťou.“
„Ach!“ Persefone ohrnula pohrdlivo peru. „Skôr klebetami,“ prehodila ticho, „ale občas usporiadajú aj nejakú dobročinnú akciu a výťažok venujú na podporu niektorej z dobročinných organizácií.“
„Áno,“ Harry sa uškrnul prikyvujúc chápavo, „to nám všetkým bude skvele vyhovovať. Vy, hoci podľa vašich vlastných slov, nemáte nejaký reálny dar predpovedať budúcnosť, ste dostatočne empatická na to, aby ste dokázala manipulovať s ich pocitmi a náladami. To vám v minulosti pomohlo urobiť nejaké dosť približné predpovede, ktoré vám získali pozornosť určitého okruhu čarodejníc z najvyšších spoločenských kruhov. A ako som pochopil, nie sú tam len čistokrvné členky, ale je tam aj niekoľko takých, ktoré sa narodili v muklovských rodinách a doteraz udržujú s so svojimi rodinami pravidelný kontakt.“
„Áno, ale nechápem, prečo je práve toto také dôležité.“
„Pretože na to, aby ste si mohli vybudovať meno veštkyne, ktorá má skutočný dar a predpovedá budúcnosť so sto percentnou presnosťou, musíte začať od nich a predpovedať udalosti, ktoré sa odohrajú vo svete muklov. Ony sa dopočujú o tom, že vaše predpovede boli správne a to sa stane odrazovým mostíkom na veštby pre čarodejnícky svet. Ale to už budete mať určitú reputáciu a tak vás budú brať oveľa vážnejšie. Samozrejme, spočiatku by sa vaše predpovede nemali týkať príliš vážnych vecí, ale skôr spoločenských škandálov a pikantných udalostí, ktoré dokážu rozhýbať jazyky všetkých klebetníc do najvyššej rýchlosti. To vám zaručí, že sa o vašej novo prebudenej schopnosti pomerne rýchle dozvie väčšina ľudí, na ktorých záleží.“
„Dobre, tomu rozumiem, ale ja v skutočnosti nemám naozajstný dar predpovedať budúcnosť,“ nechápavo zvraštila obočie a s prižmúrenými očami si ho premeriavala. Jeho svetielkujúce zelené oči ju fascinovali a len ťažko sa sústreďovala na samotný rozhovor. „Odkiaľ sa dozviem , čo sa v budúcnosti stane?“
„Od nás,“ prehodil jednoducho a okolo stola na chvíľku zavládlo napäté ticho. Obaja muži čakali na jej reakciu, ale Persefone sa rozhodla, že nie je dôležité, odkiaľ informácie pochádzajú, ale aká je ich kvalita. Okrem toho jej bolo naprosto jasné, koho má pred sebou. ,Cestujúci v čase.´ Také niečo bolo nezákonné a ministerstvo sa na podobných ľudí pozeralo s veľkou nedôverou. Ale to jej bolo jedno. Ona nepracovala pre ministerstvo, ale vždy len sama pre seba a nemienila z toho robiť veľkú vedu. Ju zaujímali celkom iné veci.
„Dobre,“ prikývla a pokojne odkrojila lyžičkou ďalší kúsok tvarohového koláča. „Ste si istý, že sú vaše informácie presné?“
„Absolútne.“
„Potom nám zostáva prejednať už len jednu vec,“ poznamenala s kamennou tvárou. „Čo za to chcete! Som si vedomá faktu, že na tomto svete nič nie je zadarmo, tak si povedzte vašu cenu.“ Opäť sa okolo stola rozhostilo ťaživé ticho, ale netrvalo dlho. Harry už pred niekoľkými minútami skonštatoval, že slečna Artová je pragmatická osoba a rozhodol sa jednať otvorene.
„To je jednoduché uhádnuť,“ začal s úsmeškom na perách. „Snažíme sa vybudovať vaše meno, ktoré vás zakotví v spoločnosti ako talentovanú vešticu. Je úplne jasné, čo chceme. Chceme...,“ na sekundu sa odmlčal, „ aby ste v čase, keď to budeme potrebovať, urobila sériu veľmi konkrétnych predpovedí. Budú sa týkať veľmi, veľmi dôležitých udalostí a bez predchádzajúcej prípravy, by im nikto v čarodejníckom svete nevenoval dostatočnú pozornosť. A my potrebujeme, aby doslova vzbudili pozornosť,“ dodal a hľadel jej priamo do očí. Persefone napoly zhypnotizovaná automaticky prikývla.
„Súhlasím,“ zaodŕhala, ako jej pod tým pohľadom náhle vyschlo v krku. Zdvihla pohár s vínom , ľahko ním ťukla o jeho a zhlboka sa napila. „Tak na budúcu spoluprácu,“ znovu nepatrne pozdvihla svoj pohár a sledovala, ako obaja muži zopakovali jej gesto. „Tak, ako mi budete dodávať potrebné informácie?“
„Takto,“ Harry siahol do vrecka a keď ruku vytiahol, mal v nej drobný, veľmi zmenšený kufor. „Tento kufor sa zväčší automaticky, keď sa ho dotknete prútikom. Obsahuje množstvo informácií, ktoré môžete používať niekoľko rokov. Sú zoradené podľa dôležitosti, obsahu a dátumov. Akým spôsobom ich využijete už nechám na vás, ale odporúčam, aby ste ich starostlivo ukryli pred prípadnými zvedavcami. Po otvorení nájdete na vrchu zápisník, v ktorom je naša predstava ako by ste mohli postupovať, ale ak nájdete lepší spôsob ako prísť k cieľu, máte samozrejme voľnú ruku. Súhlasíte?“ spýtal sa nakoniec , zdvihol pohár s vínom a natiahol k nej ruku. Draco ho okamžite nasledoval a obaja čakali, čo urobí.
Persefone na nich na okamžik nemo hľadela, potom zdvihla dvomi prstami drobný kufor zo stola a starostlivo si ho uschovala v taštičke, ktorá jej visela na zápästí. Potom sa široko usmiala , zdvihla svoj pohár s vínom , ktorý jej Draco pred chvíľou dolial a nadšene si s nimi priťukla.
„Áno, bude mi potešením s vami spolupracovať!“ vydýchla a zhlboka sa napila. , Odteraz sa začne pre ňu odvíjať nový život. Život, aký si vždy predstavovala, že by mala žiť a aký teraz žiť bude. Všetko už záleží len na tom, aká bude šikovná. A ona bude! ´ rozhodla sa pevne a úsmev, ktorý sa jej rozlieval po tvári sa ešte rozšíril. , Dnes mala naozaj šťastný deň! ´
Komentáře
Přehled komentářů
Tak před nějakou dobou jsem se odvážil pustit se do tvé nové povídky, první kapitolka mnou zamávala, ale měla jsem blbý den, tak jsem to prostě překonala a jela dál..:) A jsem moc ráda, že jsem to udělala.. a jsem taky šťastná, že jsi nadále nerozebírala to umírající dítko.. to bych opravdu nezvládla..
Jinak povídkou jsem naprosto nadšena.. naprosto nerozumím kde bereš tak originální nápady.. nikdy jsem nečetla ani trochu podobné povídky.. gratuluju.. a jsem hroozně zvědavá jak ti to půjde dál.. A Persefona se mi moc líbí.. a taky Perenella.. doufám, že o nich ještě něco budeme číst..
:DD
(nadin, 17. 4. 2012 20:47)
Skvelá kapitola!
Som zvedavá, do akej miery necháš prejaviť Harryho a Dracovu snahu o zmenu, keď sa chlapci vrátia.
jupí!
(soraki, 17. 4. 2012 7:40)
Konečně pokračování :-D
Tedy, Perenella je liška podšitá! Chudáci kluci, dobře s nima zamávala - alespoň na chvíli ;-)
A Safrona - těším se na její práci, ještě to bude bžunda.
Děkuji, Sirael, za krásné pokračování, už teď se nemůžu dočkat dalších a dalších kapitol ;-)
ahoooj:)
(Lily, 18. 4. 2012 10:06)