9. Telocvičňa
9. Telocvičňa
Ubehlo niekoľko týždňov a študenti piateho ročníka sa vracali po skončení vyučovania do veže. Tučná pani bola neustále nútená otvárať a zatvárať vchod a keď jej po dvadsiatich sekundách zase ktosi povedal heslo a chcel vojť dnu, povolili jej nervy a rozkričala sa na celú chodbu.
„ Dnu, von, von, dnu a stále dokola ! Načo som vlastne zatvárala, keď mám zase otvoriť? Ako si to vôbec predstavujete! Ja tu nevisím na špagáte a nebudem vám robiť slúžku! Nebudete mi tu vráziť po jednom celý deň...!“ kričala a kričala a pred obrazom sa zatiaľ kopili študenti a začudovane si ju prezerali.
„Čo sa jej stalo?“ čudovala sa Ket .
„Neviem, má nejaký záchvat, či čo?“ pokrčil plecami jeden z druhákov, ktorý sa horlivo naťahoval, aby lepšie videl.
„Dovolíte?“ ozval sa jasný, dievčenský hlas a cez hlúčik študentov sa pretláčala Lily Evansová. „Čo sa to tu deje? Prečo nejdete dnu?“
„Nemôžeme sa tam dostať. Tučná pani má hysterický záchvat.“
„Čože má?“ neverila Lily vlastným ušiam. Nikdy ju ani nenapadlo, že obraz, hoci aj čarodejnícky, môže byť hysterický. Pristúpila bližšie a uprela pohľad na Tučnú pani .
„Mandragora!“ povedala zreteľne a čakala, čo sa stane. Tučná pani pomaly zavrela ústa, mierne sa nafúkla, ale nakoniec sa obraz odklopil a študenti sa radostne hrnuli dnu. Takmer všetky kreslá v klubovni už boli obsadené a tak sa dievčence presunuli rovno do spálne.
Lucy otvorila okno a chvíľu pozorovala súvislé povrazce studenej vody, ktoré šľahali až dnu. Mierne ustúpila a otriasla sa .
„Dnes by ani psa von nevyhnal.“ poznamenala a otvorila svoju skriňu. Chvíľu si kriticky premeriavala odsah a potom si povzdychla. „ Musím poupratovať.“
„To už?“ čudovala sa Ket. „Nie si náhodou chorá? Obyčajne upratuješ až pred Vianocami.“
„Neviem, nejako sa mi to tu všetko nahromadilo na jednu kopu. O chvíľu si nebudem mať čo obliecť a okrem úloh aj tak nemám čo robiť. No a ak si si nevšimla, tak o pár týždňov už Vianoce budú.“
„Jasné, ešte ani Halloween nebol a ty už máš Vianoce. Ale nečudujem sa ti . V tomto roku aj mne čas nejak rýchlejšie ubieha. Žeby to boli tie skúšky, ktorými nás profesori stále strašia?“ filozofovala Ema a nazrela do Luckynej skrine. „ Ha! Upratuj! Tvoja skriňa vyzerá, akoby si v nej mala zatvoreného hypogrifa.“
Kess si sadla k zrkadlu a začala si česať vlasy.
„Máš rande s Remusom?“ spýtala sa so záujmom Lucy a vykladala veci zo skrine, aby mohla začať s upratovaním.
Kess sa len usmiala ale neodpovedala. Za tie týždne si všetci z Chrabromilu stihli zvyknúť na to, že Remus a Kess spolu chodia. Na čo si nemohol zvyknúť nikto, vrátane Kess, bola neustála pozornosť, ktorú jej prejavovali slizilinskí šiestaci a siedmaci. Celkom otvorene ju všetci balili . Dokonca sa k nej pritierali vždy, keď sa im naskytla príležitosť a Remus bol z toho na prášky . Keby ho Kess nemiernila, tak sa väčšina Slizolinu povaľuje na ošetrovni. Najhoršie bolo, že v tomto s ním boli zajedno aj James a dokonca aj Sírius a tak sa Kess nemohla takmer pohnúť z klubovne, aby nemala za chrbtom niektorého z nich. Občas sa tam nachádzali všetci štyria a Kess to už poriadne štvalo.
Napriek všetkým prekážkam v podobe slizolinčanov a štvorice Záškodníkov, sa jej podarilo dosiahnuť, čo si zaumienila. S trochu vynúteným povolením od Dumbledora, si zariadila v nepoužívanej učebni, v málo navštevovanej časti hradu, telocvičňu. Zariadila si ju tak, ako jej ju zostavil ten zelený mozog doma. Získať povolenie cvičiť po večierke , už bolo ťažšie, ale nakoniec sa jej to podarilo, výmenou za odčarovanie Markusa .
Zase pravideľne , každý večer cvičila a bola už skoro tak ohybná a mrštná, ako predtým. Cvičenia, ktoré sa priestorovo nevošli do miestnosti, vyriešila dlhou chodbou a schodiskom. Opäť sa cítila byť vo forme. Teraz to už chcelo len vytrvať.
Kamarátkam otvorene povedala, že chodí cvičiť a že jej to Dumbledore dovolil. Dokonca ich zaviedla do telocvične a ukázala im, ako sa s jednotlivými druhmi náradia zaobchádza. Nechala ich, aby si cvičenie vyskúšali a ponúkla im možnosť, aby cvičili spolu s ňou. Dievčatám sa cvičenie síce veľmi páčilo, ale následná svalovica sa im páčila už menej. Nakoniec to skončilo tak, že veľkorysú ponuku Kess s vďakou odmietli.
Pomaly a zamyslene si rozčesávala husté, kučeravé vlasy a potom si ich zaplietla do hrubého vrkoča. Okolo tváre si spustila niekoľko pramienkov a vstala.
„Idem do knižnice. Urobím si aspoň niečo z úloh, lebo to potom nestihnem. V poslednom čase sa profesori načisto pomiatli. Kto to kedy videl, aby úloha mala celé dva pergameny?“
„Tebe je ešte hej!“ nesúhlasila s ňou Lucy. „Úlohy píšeš , ako na bežiacom páse a ešte som ťa nevidela používať pri tom knihu. Vari to všetko vieš naspamäť?“
„Neviem a knihy používam!“ odporovala jej Kess. „Preto idem úlohy robiť do knižnice, aby som sem nemusela valiť taký obrovský náklad, aký budem na napísanie potrebovať.“
„Len bež,“ mávla jej lenivo Ema. „My si potom prečítame, čo si napísala. Dobre?“
„Fajn!“ odvetila trochu naštvane Kess. Nemala rada ulievanie, ale dievčatám svoje úlohy vždy dala prečítať. Vzala si plnú náruč pergameov, cez plece prevesila tašku a zbehla do klubovne. V kreslách pri kozube sedeli Záškodníci a o niečom sa vášnivo dohadovali. Keď sa Kess k nim priblížila zmĺkli a s očakávaním sa na ňu pozerali. Prebehla po nich pohľadom a bolo jej jasné, že jej prítomnosť nie je vítaná.
„Idem do knižnice,“ oznámila Remusovi, ktorý v posledných dňoch vyzeral dáko zdrchlane a nezdravo. „Pôjdeš so mnou?“
„Prídem za tebou o chvíľu,“ odpovedal . „Len sa tu musíme o niečom porozprávať.“ doložil , keď videl, že sa Kess zamračila. „Alebo ma chvíľu počkaj a pôjdeme spolu.“
„Nie, netreba, počkám ťa v knižnici,“ mávla rukou a zamierila krížom cez klubovňu von. Remus ju sprevádzal pohľadom, ale čoskoro ho kamaráti opäť vtiahli do diskusie o splne, ktorý sa znovu núprosne priblížil.
Kess kráčala rýchlym krokom po dlhej chodbe a uvažovala nad tým, či by sa predsa len nemala pozrieť do hlavy aj Záškodíkom. Doteraz sa tomu vyhýbala, ale ich správanie v nej vzbudzovalo podozrenie . S ostatnými študentami také zábrany nemala. Väčšinou si v ich mysliach čítala, ako v otvorenej knihe. Len jej prvý kontakt s pre ňu neznámou myslou, bol vždy opatrný. Nechcela vzbudiť podozrenie, ak by sa medzi študentami našiel niekto, kto má už skúsenosti s Oklumenciou. Takých našla len v Slizoline a ich spomienky a myšlienky jej priniesli najviac zaujímavých informácií, s ktorými sa teraz už zaoberala Veľká rada. Tak sa zahĺbila do myšlienok, že si nevšimla tieň, ktorý sa mihol pri stene. Odrazu ju niekto zdrapol za ruku a strhol do výklenku , ktorý sa skrýval za veľkým gobelínom. Pergameny jej vyleteli z ruky a rosypali sa po chodbe, taška jej spadla z pleca a zostala ležať pri stene. Ona sama sa ocitla v naprostej tme, prišpendlená na stene , ako motýľ .Niekto oveľa silnejší jej pevne zvieral obe ruky a telom ju pritláčal k stene tak, že sa nemohla nielen pohnúť, ale takmer ani nadýchnuť. Na niekoľko sekúnd ju ovládol strach, ale okamžite sa spamätala. Ona sa predsa nemá prečo báť, báť by sa mal útočník, ale on to ešte nevie.,Kto to vlastne je?´ napadlo ju a hneď sa vydala na prieskum. Už prvý kontakt jej prezradil, kto ju to sem zatiahol. ,No jasné, Slizolin útočí!´pomyslela si znechutene .
„Čo chceš Malfoy?“ spýtala sa a cítila, že chlapec stuhol. Prekvapilo ho, že ho spoznala.
„Čo myslíš, že chcem Adamsová?“ zatiahol sladko a trochu sa o ňu otrel slabinami. Kess by sa mu uhla, keby mala kam. Vytiahol jej ruky nad hlavu a obe zápästia zovrel pevne jednou rukou. Druhou jej prechádzal po ramene dolu. Mierne sa odtiahol, aby medzi nimi vznikol malý voľný priestor. Kess to uvítala , konečne sa mohla nadýchnuť, ale len dovtedy, kým jej jeho ruka nezovrela bolestivo pravý prsník.
„Okamžite tie špinavé paprče zo mňa zlož, Malfoy!“
„A čo keď nie?“ šepkal jej do ucha a dlaňou hnietol prsník. „Mne sa to takto páči!“
„Ale mne sa to rozhodne nepáči!“ namietala Kess a pokúsila sa ho odtlačiť od seba.
„Len sa ku mne väčšmi pritlač,“ šepkal jej do ucha a Kess jasne cítila, ako Luciusove vzrušenie stúpa . Perami jej prešiel po sluche a pevne sa k nej pritískajúc , ju pobozkal. Bol to tvrdý a vášnivý bozk a jeho jazyk sa dobíjal násilým cez jej zomknuté ústa. Kess si uvedomila, že je načase s tým niečo urobiť. Na sekundu sa ponorila do svojej mysle a pootvorila bránu sily ohňa. V tom okamžiku sa jej celé telo rozžiarilo a červené silové pole od nej odmrštilo Luciusa preč. Prudko narazil na náprotivnú stenu a zostal tam ležať bez pohybu. Kess si uľahčene vydýchla , upravila si šaty a pokojne vystúpila z výklenku na chodbu. Po dlaždiciach boli rozhádzané jej pergameny a pri stene ležala taška. Zdvihla ju, prevesila si ju cez plece a privolala rozhádzané pergameny. Tie sa jej poslušne poskladali do náručia. Ešte sa obzrela k výklenku, ale potom len mykla plecom a kráčala ďalej smerom ku knižnici.
Za gobelínom sa práve preberal z bezvedomia Lucius Malfoy. S námahou sa postavil na nohy a myslel na tú malú mrchu, ktorá s ním tak zatočila.
„Aj tak ťa dostanem,“ zašomral si pod nos. „Len sa na to musím lepšie pripraviť.“ doložil potichu a vykročil k Slizolinskej klubovni. Tam sa unavene zložil do kresla, preletel pohľadom po klubovni a privolal si k sebe Markusa a Severusa.
„Flint, keď vám Novakow oznámi, že budete mať praktickú hodinu, okamžite mi to prídeš povedať, rozumel si?“ spýtal sa dôrazne. Markus len prikývol a odišiel. „Severus, budem potrebovať Všehodžús.“
„Načo, ak smiem vedieť?“ spýtal sa Severus, ktorý na znak údivu mierne zdvihol jedno obočie.
„Chcem vedieť, ako vie Adamsová bojovať,“ oznámil mu Lucius pokojne. „Môžeš ho zohnať, alebo uvariť?“
„Ako by si nevedel, že to trvá celý mesiac!“ zatiahol Severus. „Ale Slughorn má vždy nejaké zásoby, nemal by to byť problém.“
„Fajn! Over si to a buď pripravený. Keď mi Markus povie, že budú precvičovať, tak sa s ním vymením. Bude to bez problémov, my máme v tom čase Dejiny, tam nič nehrozí.“
„Prečo chceš spoznať jej bojovnícke schopnosti? Veď je to ešte malé dievča. Pre Merlina, veď má ešte len pätnásť!
„Je len o rok mladšia ako ty a vôbec nie je malá a slabá. Keby si ju pred chvíľou videl, vedel by si, že si na ňu treba dávať pozor. Chcem o nej vedieť viac!“ ukončil rozhovor Lucius a Severusovi tak dal jasne najavo, že v tejto téme už nehodlá pokračovať.