5.Chcem hľadieť do tvojich očí
Kess si prezerala obrovskú sálu plnú vysokých regálov zaplnených knihami a tichúčko kráčala za Emou. Rýchlo si uvedomila, že v spleti uličiek medzi regálmi, by sa človek mohol pri troche nepozornosti , ľahko aj stratiť. Živo si predstavila hrôzostrašnú smrť hladom a smädom medzi policami a telom jej prebehla triaška. Ema si to hneď všimla.
„Je ti zima? Sadni si tam k niektorému stolíku, ja tie knihy nájdem rýchlejšie. Predsa sa tu len už trochu vyznám,“ povedala a zmizla medzi regálmi. Kess len pokrčila ramenami a zamierila k stolom, ktoré boli rozostavené popri stene s niekoľkými oknami, s výhľadom na školské pozemky. Pri jednom zo stolov sedel vysoký chlapec, skláňal sa nad knihou a na prst si namotával prameň hnedých vlasov. Nechcela ho rušiť a tak zamierila k susednému stolu a siahla na operadlo stoličky, aby ju odtiahla od stola. Nohy ťažkej stoličky nepríjemne zašrípali na drevnej dlážke a pri tom zvuku sa chlapec strhol a zdvihol hlavu.
„Prepáč, nechcela som,“ sykla Kess ticho a stretla sa so zasneným pohľadom páru orieškových očí Remusa Lupina. Obaja stuhli a hľadeli si do očí, bez slova a bez pohybu. Prvý sa spamätal Remus. Bez toho, aby prerušil očný kontakt vstal a podišiel ku Kess.
„Ahoj! Nič sa nestalo , tie stoličky sú naozaj nemotorné. Nechceš si sadnúť?“ vzal Kess za ruku a viedol ju k svojmu stolu. Tam jej galantne odtiahol stoličku a počkal, než sa usadila. Až potom si sadol oproti nej a znovu sa jej zadíval priamo do očí. Napätie medzi nimi narastalo a keď to už bolo neúnosné , Kess nevydržala a sklopila oči. Remus ťažko vydýchol a kŕčovito zovrel rukami dosku stola, až mu zbeleli hánky.
„Prepáč, nechcel som byť dotieravý,“ povedal ticho . „Dnes som toho o tebe veľa počul,“ pokračoval a snažil sa znovu zachytiť jej pohľad
„No nazdar!“ povzdychla si ticho Kess. „Viem si predstaviť, čo to asi bolo,“ pozrela mu znovu do tváre, ale pod jeho upreným pohľadom opäť sklopila oči. Ešte sa jej nestalo, aby ju niekto dostával do takýchto rozpakov, len pohľadom. Ale všetko je niekedy po prvýkrát. Cítila, ako jej líca ružovejú a nevedela, kde sa pozerať.
„Prečo? Náhodou som o tebe počul samú chválu.“
„Že som neznesiteľná šprtka?“
„Nie, naopak, že si veľmi šikovná a vôbec nie si nejaká neznesiteľná šprtka, ako tomu ty hovoríš. To skôr ja som neznesiteľný šprt. Kamaráti mi stále vyčítajú, že som večne zalezený v nejakej knihe.“
„Vôbec mi nepripadáš, ako nejaký neznesiteľný šprt,“ odporovala Kess a opäť mu pozrela do tváre. Teraz sa už priamemu očnému kontaktu zámerne vyhýbala. Chcela sa s Remusom porozprávať a jeho prepaľujúci pohľad jej v tom bránil a zbavoval ju obvyklej výrečnosti. Keď mu nehľadela priamo do očí, cítila sa hneď istejšie.
„Tak hovor, aké sú prvé dojmy zo školy! Počul som, že si doteraz do školy nechodila.“
„Nie, učila som sa doma a poviem ti, že toto tu pre mňa budú vlastne prázdniny. Vôbec sa nepamätám, že by som niekedy končila s učením skôr, ako okolo desiatej. Až potom som mala pár hodín voľna, teda, keď som neodpadla od únavy, “ zasmiala sa Kess úprimne a pozorovala prekvapivo teplý a láskavý výraz Remusovej tváre. „Okrem toho som sa povinne musela zúčastňovať všetkých večierkov poriadaných vyslanectvom a tie sa končili často až nad ránom. Ale ranné vyučovanie mi nikdy neodpadlo, takže tu to bude lebeda.“ rozprávala a Remus ju ticho pozoroval. Cítil sa neuveriteľne šťastný, že tu môže takto sedieť a pozerať sa na ňu. Srdce mu prudko búšilo a udieralo o hrudnú kosť. Keď si to uvedomil, napadlo ho, že práve teraz si možno spôsobuje na tomto dôležitom svale poriadne modriny, ale nebol schopný to zastaviť. Už od prvého okamžiku, ako ju uvidel, si uvedomoval jej neuveriteľnú príťažlivoť, jej krásu a nehu, ktorá z nej priamo vyžarovala. Vpíjal sa pohľadom do jej tváre a snažil sa zapamätať si každý jej milimeter, každý vlások a každú iskričku, ktorá sa jej mihla v očiach, keď hovorila. A hoci sa mu to zdalo neuveriteľné a nepredstaviteľné vedel, že sa do nej na prvý pohľad zamiloval. Videl malé ruky so štíhlymi prstami položené na doske stola a nedokázal odolať. Hoci sa bál, že všetko pokazí, pokušenie bolo silnejšie . Natiahol ruku a zľahka sa jej dotkol.
„Máš studené ruky, je ti zima?“ spýtal sa , vzal jej ruky do oboch dlaní a pritiahol si ich k perám. Dýchol si do dlaní a jemne jej zahrieval obe ruky, pričom sa ich zľahka dotkol perami.
„Remus, to ...,“ nedokázala to dokončiť. O takomto okamžiku snívala, bolo to také krásne a ona nedokázala chlapcovi, ktorý sedel oproti nej , hľadel jej oddane do tváre a ruky jej nežne zvieral vo svojich povedať, že ona nič takéto nemôže, že to proste nejde, že mu tým spôsobí len bolesť, ak to hneď nezarazí. Pozrela sa mu znovu do očí a vstúpila mu do mysle. Okamžite pochopila, že je úplne jedno, čo teraz povie, Remusovi aj tak už ublíži. Trochu egoisticky sa nechala hojdať na vlnách lásky, ktorá tu žiarila a patrila iba jej. Zľahka sa stiahla, sklopila oči a opatrne vytiahla ruky z Remusových. Tvár jej zaliala červeň a trochu nervózne sa postavila. Na takúto situáciu nebola pripravená a potrebovala si všetko premyslieť. Remus jej bol veľmi sympatický a nechcela mu ublížiť. Jej osud bol určený už pred pätnástimi rokmi a nebolo v ňom miesta pre nikoho iného, ani pre Remusa. Ale musí to tak byť? Nie, musí si to poriadne premyslieť. Remus tiež vstal a teraz stál tesne pri nej. Obaja stáli otočení smerom k oknám a pozerali k jazeru.
„Vonku je teraz krásne,“ povedal ticho Remus. „Nešla by si sa niekedy prejsť k jazeru?“ spýtal sa jej s nádejou.
„Ja , neviem, možno,“ usmiala sa Kess a s miernou úľavou zaznamenala, že spoza najližšej police sa vynorila vysoká postava Emy. „Už musím ísť, uvidíme sa v klubovni,“ rozlúčila sa trochu chvatne a rýchle vykročila za Emou von z knižnice. Hneď za dverami vzala Eme polovičku kníh a bez slova kráčala vedľa nej po chodbe.
„Stalo sa ti niečo?“ pozrela Ema na ňu bokom. „Si nejaká zamĺknutá.“
„Nie, nič sa mi nestalo,“ odpovedala jej trochu zamyslene Kess a pevnejšie ovinula ruky, okolo ťažkých učebníc.
„Remus ti niečo urobil, alebo povedal?“ nadala sa odbiť Ema. „Videla som vás, ako si tam šuškáte z očka do očka.“ dodala a Kess až prehlo od smiechu, keď si predstavila načrtnutú situáciu.
„Z očka do očka sa nedá šuškať, očká nemajú ústočká,“ povedala prekvapenej Eme, keď sa trochu upokojila. „A Remus mi nič neurobil, len ma pozval na prechádzu k jazeru.“
„Remus ťa pozval na rande? Ty brďo, no ty sa nezdáš!“ vykríkla Ema. „Si tu ešte len jeden deň a už ulovíš takého pekného chalana! Dúfam, že si to prijala!“
„No tak napoly,“ priznala sa Kess ticho.
„Ako je to napoly? Ty si ho odmietla? To mi ani nehovor! Je to ten najlepší chlapec, akého poznám. Keby pozval mňa, neváhala by som ani chvíľu.“
„Ty si do neho zamilovaná?“ vypleštila Kess oči , ako taniere.
„Ale nie , nie som do neho zamilovaná, ale čo nie je, môže byť, no nie? Keby ma chcel...Tak, ako je to, súhlasila si?“
„Keď ja neviem, je mi veľmi sympatický, ale musím si to ešte premyslieť,“ smiala sa Kess a zahla za roh. V tom okamžiku zostala stáť, akoby na ňu niekto zoslal mraziace kúzlo. Ema do nej zozadu narazila a vykukla jej spoza chrbta. Obe prekvapene hladeli na dvojicu, ktorá sa uprostred chodby vášnivo bozkávala . Dievča objímalo chlapca okolo krku s rukou zaborenou do jeho vlasov a ruky chlapca zvierali jej zadné partie a pevne si ju pritískali k sebe. Jedna z nich práve zablúdila pod okraj krátkej sukne a hladila nahé stehno dievčaťa, ktoré sa ochotne poddávalo žiadostivým rukám.
„No jasné!“ sykla Ema jedovato. „Ďalšia obeť na obzore, alebo už mieri priamo do postele nášho Cassanovu?“ irónia z Emy priamo odkvapkávala a keby to bola kyselina, tak sa chodba pred nimi v okamihu rozpustí.
Dvojica spozorovala, že už nie sú sami a odtrhli sa od seba. Chlapec zdvihol hlavu a sivé oči sa stretli s hnedými. Kess vyletelo obočie až k vlasom a črty tváre jej zmeraveli. Sírius! Načapaný tak povediac inflagranty v objatí s inou. Takto to nemôže ísť ďalej, to je viac, ako ona dokáže zniesť. Bude ho ona môcť ešte niekedy objať a nevidieť pred sebou tie zástupy dievčat, ktoré prešli jeho náručou? Hrdo zdvihla hlavu, nadýchla sa a rýchle obišla ešte stále sa objímajúcu dvojicu. Ema ju nasledovala a hodila ironický pohľad na Síriusovu partnerku.
„Hlúpa hus,“ zasyčala míňajúc ich a ponáhlala sa za Kess.
Kess kráčala so sklonenou hlavou rýchlym krokom po chodbe. Ema ju predbehla a pozrela jej do tváre.
„Kess! Snáď si sa len do toho debila nezamilovala! Dievče nešťastné, to by si už bola asi stodvadsiata piata obeť. Ty sa tak rada delíš o lásku?“
Kess sa zastavila, zdvihla hlavu a energicky ňou pokrútila.
„Také niečo ma ani nenapadlo! Len ma to zaskočilo. Proste som si to asi príliš neuvedomovala, čo je to za exoda. Hovoríš , že by som bola stodvadsiata piata? Vy mu to snáď počítate?“
„Nie celkom, je to len odhad, ale myslím si, že sa veľmi nemýlim.“
„Tak , to je preborník!“ povedala s náznakom uznanlivosti v hlase Kess. „Nemyslíš , že aj on by mal dostať nejakú cenu za neuveriteľný výkon? Hodil by sa pohár v tvare zlomeného srdca s vyrytými menami všetkých jeho obetí.“ dokončila s iróniou a kráčala ďalej. Ema zostala chvíľu prekvapene stáť, ale potom sa za ňou rozbehla.
„ Ale to je skvelý nápad! Kess, ty si fantastická! Áno, presne to urobíme! Venujeme mu pohár! Keď to povieme babám, tak sa pocikajú od smiechu! No to je nádhera!“ nadchýňala sa Ema a tešila sa, ako to porozpráva Ket a Lucy.
Kess nebola až taká nadšená, vlastne to myslela skôr zo srandy, ale potom, keď videla to nadšenie s akým sa toho diečatá chopili, pridala sa k nim. Začali plánovať, ako to všetko urobia a veľa sa na tom nasmiali. Najviac starostí im robil zoznam všetkých obetí prelietavého Cassanovu Rokfortu – Síriusa Blacka. Popri tom stihli ešte aj nejaké úlohy, ale to im pri tej dobrej nálade nerobilo žiadne problémy.
Keď si unavená s nespokojná Kess líhala do postele, napadla ju nepríjemná myšlienka., Dnes bol ešte len pondelok. To nám ten týždeň veru pekne začal.´ vzdychla si , zavŕtala sa hlbšie do perín a zavrela oči. Už nechcela riešiť žiadne problémy, už na neho nechcela myslieť. Namiesto toho sa jej pred očami objavila láskou prežiarená tvár Remusa. Usmiala sa a s úsmevom na perách aj zaspala.
Počas celého týždňa nevenovala Kess Síriusovi ani jeden zbytočná pohľad. Síce sa s ním rozprávala, ale vždy, keď sa obrátila k nemu, tak z jej hlasu fičal severák. O to milšia bola k Remusovi. Za tých pár dní si všetci stihli zvyknúť, že vždy, keď je to možné, sadá si Remus ku Kess a ona sa tomu nijako nebráni. V chlapčenskej spálni Sírius s Jamesom podrobovali Remusa priam sadistickým výsluchom, ale on sa len usmieval a mlčal. Jeho kamarátov ten úsmev privádzal k nepríčetnosti. Vytrvalo si pri každom jedle sadal ku Kess a v klubovni sa tiež stále točil okolo nej. Ale už si nikdy nič nedovolil. Ak sa ich ruky niekedy doktli, boli to dotyky vždy len náhodné. Po týždni takéhoto vytrvalého snaženia sa a neustáleho napomínania kamarátok to Kess vzdala . Ešte stále nechcela Remusovi nijako ublížiť, ale nakoniec si povedala, že keď mohol mať Sírius toľko dievčat, pročo by ona nemohla mať aspoň jedného chlapca, ktorý ju a len ju bude ľúbiť. Aspoň na chvíľočku chcela byť aj ona šťastná a milovaná. Vedela, že jej prianie je sebecké, ale zaumienila si, že raz, keď na to bude vhodná chvíla, Remusovi všetko povie. Teda, všetko okrem mena jej budúceho manžela.