Priestorom a časom

56.  Epilóg - Neporušiteľný sľub

  Patriarcha Sírius Black sedel za svojim písacím stolom a s úsmevom čítal list, ktorý mu práve doručili. List bol dlhý a čím dlhšie čítal, tým širší úsmev mal na tvári. Lupinova svorka sa úspešne rozrastá. Remus má dve nové vĺčatá, synov  Ctibora a Carla. Pozrel na veľkú fotografiu , položenú  vľavo od podložky. Mávali mu z nej traja vysokí muži . Ten uprostred bol z nich najvyšší a veselo sa smial., Remus a jeho svorka,´ pomyslel si , ,už má štyroch synov a teraz dvojčatá, tí starší sú už vo výcvikových táboroch, asi im už bolo doma smutno.´  prikývol svojim myšlienkam a myslel na svojich synov, ktorí sa už tiež učili na jednom z ostrovov. Boli tam v bezpečí, ale takmer celý rok ich nevideli. Doma bol už len najmladší, trojročný Sebastian  a Andromeda  s ním mala plné ruky práce. Zdalo sa, že zdedil podobné schopnosti ako Nattan . Takmer od narodenia sa vedel premeniť na akékoľvek zviera, žijúce na Zemi. Našťastie , tie väčšie formy sa mu ešte nedarili, ale časom ich iste zvládne. Sírius až teraz dokázal plne pochopiť svojho svokra, aké to asi musí byť, vychovávať dieťa  s takýmito schopnosťami. Naplno to precítil v deň, keď sa im dvojmesačný Sebastian pretransformoval na myš a oni ho nemohli chytiť. Zaliezol do skuliny pod najväčší kus nábytku, aký našiel a odmietal vyliezť. Sírius bol vtedy ochotný zlikvidovať všetok nábytok v dome, len aby sa k nemu dostal. Nakoniec vyliezol sám, ale až keď dostal hlad. Chytať vlastného syna do pasce na myši, nič také už nechce zažiť.

  Ešte raz preletel pohľadom pergamen a potom ho uložil do kartotéky. Znovu pozrel na fotografiu a vstal. Musí sa pozrieť, čo vyvádza ten jeho malý zbojník, lebo Andromeda na chvíľu kamsi odišla. Pozrel na hodinky a užasol. ,To je typická ženská chvíľa. Je preč už celú hodinu!´

„Patriarcha!“ ozvalo sa mu kdesi pri kolene. Pozrel dolu na mladého škriatka a spýtavo zdvihol obočie. Odkedy ich Andromeda naučila bezhlučné premiestňovanie, boli všade. Ale, musel uznať, že je oveľa lepšie, ak sa Sebastian  nestratí zakaždým, keď sa  ozve hlasné puknutie ich premiestnenia.  „Prišiel pán Fuerte a čaká na vás v hale,“ rapotal horlivo škriatok.

„Prečo ste ho neposlali za mnou do pracovne?“ zamračil sa Sírius a vykročil k dverám. Ten kúsok sa mu neoplatí premiestňovať. Aj tak sa mu začína vidieť, že má málo pohybu.

„Pán Fuerte nechcel, pane, povedal, že počká,“ odpovedal škriatok a odmiestnil sa.

  Rýchlym krokom prešiel po chodbe a zbehol dolu schodmi. V hale stál Dann Fuerte a zamyslene sa pozeral von oknom.

„Dann!“ oslovil ho Sírius , keď k nemu podišiel a dotkol sa jeho pleca. „Čo je tam také zaujímavé, že  si si ma vôbec nevšimol?“ spýtal sa s úsmevom.

„Tvoj syn, patriarcha,“ odpovedal Dann a obrátil sa k nemu. Sírius mu nazrel ponad plece a zachmúril sa. Na trávniku poskakovala malá veverička, hrala sa s chvostíkom a hravo uhýbala dvom škriatkam, ktoré sa ju snažili chytiť.

„Už zase?“ zvolal s nevôľou a otvoril okno. „Ad me!“ povedal a jasno červený paprsok , ktorý mu vyletel z ruky zajal hravé zvieratko a pritiahol mu ho do náruče .  Pevne ho zovrel a pohladil po kožúšku. „Stačilo Sebastian, premeň sa!“ prikázal a o pár sekúnd mal v náručí chlapčeka s čiernymi hodvábnymi vláskami a sivými očami, tak veľmi podobnými  otcovým.

„Ockóóó!“ zvýskol malý, až Síriusovi zaľahlo v ušiach  a mocne ho objal okolo krku. Sírius si ho pritisol k sebe a pohladil po vlasoch. Dann sa na nich pozeral s úsmevom, ale pohľad mal vážny. Sírius ten pohľad zachytil a mierne sa zamračil.

„Ako by ti z oka vypadol,“ povedal  Dann. „ Kde máš Andromedu?“ spýtal sa a prižmúril oči.

„Odišla na takú maľú chvíľku a už je hodinu preč,“ odpovedal Sírius a odovzdal syna škriatke.  „Pekne poslúchaj, ja sa musím porozprávať s ujom Dannom,“ napomínal syna .

„Ujo Dann!“ chechtal sa Fuerte veselo a sledoval, ako si malého Sebastiána obe škriatky odvádzajú. O chvíľu im celkom určite utečie.

„Tak, čo sa deje?“ spýtal sa Sírius priamo, keď sa usadili do prútených kresiel na terase. Pri jeho nohách sa objavil škriatok s dvomi pohármi a džbánom plným červeného vína. Sírius mu len prikývol a nalial Dannovi do pohára. Ten si vzal pohár a prezrel si ho oproti svetlu. Víno sa zalesklo rubínovou červeňou a odrazilo sa Dannovi v očiach. Sírius si to všimol a zamračil sa. Intuícia mu našepkávala, že ich čakajú nepríjemnosti.

„V Albánsku sa začali strácať ľudia,“ povedal znenazdania Dann a hľadel do pohára. Potom si odpil malý dúšok a pováľal ho na jazyku. „Výborné,“ mlaskol pochvalne a pozrel na Síriusa.

„Koľko?“ spýtal sa ho Sírius a zamračil sa.

„Zo dvadsať, nevieme to presne, vieš aká je tam neprehľadná situácia,“ odpovedal Dann. „Váhy sa vychýlili,“ doplnil vážne.

„Už veľakrát sa vychýlili a nikdy to nebol on,“ pokrútil hlavou Sírius , „na svete je veľa zla, nemusí mať všetko meno Voldemort.“

„Nemusí,“ prikývol Dann, „ale môže. Nikdy sme sa nedozvedeli, ako skončil a či naozaj zhorel. Hovoril o sebe, že je takmer nesmrteľný. Ktovie, čo to vlastne znamenalo!“

„Neviem,“ povzdychol si Sírius, „budeme potrebovať viac informácií.“

„Veľká rada zasadne o dve hodiny,“ poznamenal Dann a vstal. Dopil víno , položil pohár na stôl a odmiestnil sa.

  Sírius zostal ešte chvíľu sedieť. Mračil sa do pohára s vínom a premýšľal nad slovami Danna. Na  terase sa objavila Andromeda. Ticho, bez jediného zvuku sa zhmotnila a pozorovala zamysleného manžela. Všimla si dva poháre a vrásku medzi Síriusovým obočím. Vzdychla a vykročila k nemu.Pod nohami jej zašušťala tráva a Sírius zvihol oči od pohára. Pri pohľade na štíhlu postavu Andromedy sa mu tvár rozjasnila.

„Chýbala si mi,“  povedal a keď sa k nemu priblížila vzal ju za ruku a stiahol si ju do lona. Pevne ju objal a zaboril si tvár do jej vlasov. Bola práve taká krásna, ako v ich svadobný deň a on ju miloval práve tak vrúcne. Nemohol sa jej nabažiť a vedel, že ani veky, ktoré pred nimi ležia, to nijako nezmenia.

„Kto tu bol?“ spýtala sa Andromeda a pozrela na prázdny pohár.

„Fuerte,“ zamumlal takmer nezrozumiteľne a prechádzal jej perami po líci a hľadal pery. Trochu sa odtiahla a pozrela sa na neho pozornejšie.

„Stalo sa niečo? Budeš musieť odísť?“ spýtala sa a vzala mu tvár do dlaní.

„Uhm!“ povzdychol si Sírius a prešiel jej rukou po chrbáte. „Mala by si vstať, lebo nepôjdem nikam a zostanem doma. A ja ísť musím! Zasadnutie Veľkej rady nepočká . Potom ti všetko porozprávam.“

„Nechceš vedieť, kde som bola tak dlho?“ spýtala sa s veselou iskričkou v oku.

„Počkaj, to mi niečo pripomenulo,“ zamračil sa Sírius, „toto som už asi trikrát počul. No a potom som naháňal jedného malého nezbedníka s pascou na myši. Chceš mi tým naznačiť, že tu bude ďalší nezbedník? spýtal sa a vážne na ňu pozeral.“

„Nie,“ odpovedala a keď videla Síriusov uvoľnený výraz,  rozosmiala sa. „Nezbedníčka! Budeme mať dievčatko!“

„Čože?“  takmer mu vpadli oči. Spomenul si, ako mu všetci rozprávali o vzácnosti dievčat a o tom, ako zriedkavo sa rodia. A jeho dcéra je v priamej línii s Merlinom. Nová zakladateľka rodu! Jeho dcéra, ktorú od tohoto okamžiku musí chrániť zo všetkých svojich síl. A nielen on. Všetci muži jeho rodu ju budú chrániť, aby rod pokračoval.

„No a v tej súvislosti ma napadlo, že by si sa konečne mohol zachovať ako skutočný otec a nájsť jej vhodného manžela,“ pripomenula mu Andromeda.

„Ale veď má asi centimeter,“ oponoval Sírius a zamračil sa.

„Tebe trvá rozhodovanie veľmi dlho, nikto ti nie je dosť dobrý. Aj manželky pre našich synov som musela vyberať ja a pre Sebastiana sme ju doteraz nevybrali. Takže je najvyšší čas, aby si začal nad tým premýšľať,“  povedala dôrazne a pokúsila sa vstať. Sírius ju len pevnejšie zovrel a spomenul si na obrázok troch priateľov, ktorý stál na jeho stole.

„Remus má dvojičky, synov,“ povedal ticho a pobozkal ju zľahka na pery. Andromeda sa usmiala, ale pokrútila hlavou.

„Vieš, že sa to nedá, aj keby sme ako chceli. Musí to byť dobrý čarodejnícky rod s dlhou líniou!“

„A musí byť úplne, úplne čistokrvný?“ spýtal sa a prižmúril oči.

„Niekto ťa napadol?“ zaujímala sa Andromeda a zahľadela sa na neho.

„No vieš, keď to nemôže byť žiadny s Remusových synov, čo tak Jamesov Harry. To je dobrý rod a je to navyše môj najlepší kamarát,“ pripomenul  a pozoroval, ako Andromeda premýšľa.

„Neviem, či by súhlasili s takou zmluvou, akú sme mali my,“ pokrútila hlavou , „ a iná ani neprichádza do úvahy. Ale áno, máš pravdu, po otcovi je to dobrý rod s mocnými čarodejníkmi. S Harryho by mohol byť vhodný patriarcha. Ale má už sedem rokov, možno mu už vhodnú manželku vybrali,“ dodala ešte pochybovačne.

„Tak dobre, ja sa ho opýtam,“ povzdychol si Sírius a vstal zodvihnúc Andromedu v náručí. Opatrne ju postavil na zem, pozrel na hodiny a zmizol.

  Neskoro večer, keď sa Andromede konečne podarilo uspať Sebastiána a ona si mohla konečne trochu odpočinúť, sa v hale objavil Sírius a veselo sa usmieval. Vybehol po schodisku a očami prebehol po chodbe. Pod dverami pracovne previtalo svetlo. Andromeda ešte pracuje. Otvoril dvere a keď vzhliadla, tak sa na ňu široko usmial.

„Súhlasili!“ povedal a podišiel k nej.

„Obaja?“ spýtala sa  neveriacky a mierne sa zamračila. „Aj Lily?“

„Obaja ,“potvrdil jej Sírius. „Okrem toho, možno som našiel vhodnú manželsku aj pre Sebastiána,“ pokýval pyšne hlavou a objal ju. „Vidíš, aký som dobrý otec?!“

„Koho? Ako sa volá ?“ naliehala a pokúšala sa vymaniť sa mu z objatia. Toto bola príliš dôležitá téma, potrebovala sa sústrediť.

„Ešte sa nevolá, ale bude sa volať Potterová, za necelých šesť mesiacov. Meno jej ešte nevybrali, ale než podpíšeme zmluvy, tak snáď na nejaké prídu,“ vyhlásil a uškieral sa ako rarášok.

„Lily čaká tiež dievčatko?“ spýtala sa potešene Andromeda a zamyslela sa nad takýmto dvojitým prepojením rodov. Ale, napokon, prečo nie? Potter je dobré meno a dobrý rod. V spojení s krvou Merlina to bude nová a mocná línia strážcov. „Tak dobre,“ prikývla, „ kedy to podpíšeme?“

„Zajtra prídu sem , prečítame si zmluvy a môžeme ich podpísať,“ odpovedal a vytiahol z vnútorného vrecka dva stočené pergameny. „Trochu sme si  s Jamesom  nad to sadli a dali sme to dohromady.“ Podal jej pergameny, ktoré nedočkavo rozvinula a začítala sa do nich. Keď zdvihla oči od pergamenov, tak sa na neho veselo usmievala.

„Neporušiteťný sľub?“ spýtala sa šelmovsky. „A čo ak nebude Harry chcieť? Na veky vekov je dlho, možno sa mu budú páčiť aj iné dievčatá,“ podpichla ho.

„Tak to by som sa na to pozrel!“ zavrčal Sírius a potom sa rozosmial. „Ak sľub, tak len taký, ako máme my. Tak je to najlepšie a bude to najlepšie aj pre našu dcéru a Harryho. Zajtra zložíme sľub my za ňu a Harry je už dosť veľký, bude prisahať sám. Sebastián to už tiež zvládne, teda, ak sa nám ho podarí na tak dlho uržať v jednej podobe, aby zvládol sľub zopakovať a priložiť ruku,“ doplnil a naplno sa rozosmial.

  Na druhý deň boli obe zmluvy pripravené a obe rodiny ich pozorne študovali. Lily, na ktorej už bolo tehotenstvo vidieť si povzdychla a položila ich na stôl.

„Nikdy si nezvyknem na tieto čistokrvné zvyky, ale očividne tu fungujú. Len to nesmieme zabudnúť zo párkrát Harrymu pripomínať, aby sme neboli ako Síriusovi rodičia.“ Povedala s úsmevom a vzala do ruky orlie pero „Tak, poďme na to, najskôr menší,“ rozvinula pergamen a podpísala ho. Pod jej meno sa podpísal James a potom podpísali aj Andromeda so Síriusom.

„Sebastián,“ pohladila Andromeda synčeka, „ sem polož  ručičku,“ požiadala ho a dieťa jej ochotne vyhovelo. Očká mal vážne, akoby tomu všetkému rozumel. Nakoniec priložili veľké pečate oboch rodov a na rad prišiel Harry. Pozeral trochu nechápavo na Síriusa a Andromedu, ako podpisujú v mene svojej ešte nenarodenej dcéry manželskú zmluvu, ktorou mu ju sľubujú a dávajú mu ju na veky vekov. Potom obaja zdvihli ruky a pozreli sa na Harryho.

„Podaj im ruku,“ požiadal ho otec. Harry pozrel na matku a tá tiež prikývla. Podišiel k Blackovcom a natiahol k nim ruku. Keď sa im prsty dotkli  odriekal James text neporušiteľného sľubu a keď súčasne z troch úst zaznelo :  „Sľubujem!“ , rozospieval sa nad sídlom rodu Blackov Zlatý fénix a všetko sa  rozžiarilo zlatou žiarou. Na pergamen pribudol ešte Harryho podpis a dve veľké pečate. Dva manželské páry si podali ruky a usmiali sa . Práve bol podpísaný neporušiteľný  manželský sľub medzi rodom Blackovcov a Potterovcov.

                                                               K O N I E C