Priestorom a časom

55. Na veky vekov

  Konečne bolo všetko pripravené, všetky miesta boli obsadené a dolu, na kruhovom priestranstve stál prastarý muž, ktorý sa tam objavil ktohovie odkiaľ. Len tam tak zničoho nič stál. Oblečený mal dlhý, čierny plášť so zlatým lemovaním a celý bol bohato povyšívaný zvláštnymi znakmi. V ruke držal berlu a na jej konci sa jagal obrovský rubín, vybrúsený do tvaru srdca. Dlhými striebornými vlasmi a bradou až po pás im trochu pripomínal Dumbledora.

„To je ale nádherný kameň,“ rozplývala sa Lily, „prečo sme nemohli ísť bližšie, odtiaľto nič neuvidíme,“ hnevala sa  a zazerala na Jamesa.

„O chvíľu uvidíš,“ uškrnula sa Lena , „ a myslím si, že budeš veľmi rada, že nesedíme bližšie.“

„Prečo,“ zamračila sa Lily, ale Remus ju jediným pohybom ruky umlčal. Zdvihol hodinky a uprene sa na ne pozeral.

„Desať, deväť, osem, sedem, šesť, päť, štyri, tri, dva, jedna..teraz!“ zvolal ticho a v tom okamžiku sa uprostred kruhovej plochy porastenej hustou trávou objavili Sírius a Andromeda. Obaja boli oblečení v dlhých bielych plášťoch lemovaných zlatom a tak husto povyšívaných zlatými runami, že sa ligotali, akoby boli zo zlata celé. Vlasy mali stiahnuté zlatými krúžkami, na ktorých boli červené a modré drahokamy. Stáli oproti sebe , držali sa za ruky  a pozerali sa jeden druhému do očí.

„Bože, sú takí nádherní,“ nadchýňala sa Lily a James s povzdychom pozrel na Remusa.  Potom pre istotu pevne objal Lily okolo pása a pritiahol si ju bližšie. Lily sa na neho úchytkom usmiala , ale nemohla spustiť oči z krásneho páru.

  Starešina pristúpil bližšie, zdvihol berlu a slnko sa oprelo do kameňa plnou silou. Rubínové srdce so rozžiarilo a zalialo stojaci pár červeným svetlom. Chvíľočku to vyzeralo, akoby obaja horeli, potom žiara zjemnela .

„Andromeda, sľubuješ, že budeš svojho manžela Síriusa milovať a ctiť na veky vekov?“ spýtal sa hromovým hlasom starešina a znovu pozdvihol berlu.

„Na veky vekov!“ jasným hlasom odpovedala Andromeda a nespúšťala zo Síriusa pohľad.

„Sírius, sľubuješ, že budeš svoju manželku Andromedu milovať a ctiť na veky vekov?“ ozvala sa znovu otázka.

„Na veky vekov!“ odpovedal rozhodným tónom Sírius a pevnejšie zovrel Andromedine ruky. Vedel čo príde a už sa nebál. Na veky vekov , živí a či mŕtvi, navždy  budú spolu! Starešina  zase pozdvihol berlu, trikrát ňou udrel o zem , zvolal : „Nech sa stane!“ a zmizol.

  Remus sa ostro nadýchol a James si všimol , že Sírius sa trochu viac rozkročil, aby mal lepšiu stabilitu a v nasledujúcom okamžiku pred ním stál obrovitánsky, šarlátovočervený drak. Na dlhom krku bola pomerne veľká hlava s tupým nosom, pokrytá zlatými bodcami a na Síriusa sa pozerali veľké, vypúlené žlté oči . Sírius sa ani nepohol, drak mierne prešľapol prednými nohami, roztiahol obrovitánske krídla a jemne nimi mávol. Síriusov plášť a vlasy viali vo vetre.

„Čo to má znamenať?“ takmer vykríkla Lily a chcela vyskočiť zo sedadla. Jamesova ruka ju bezpečne pridržala a upokojovala.

„To nič nie je, to je len Andromeda, vieš?“ tíšil ju a Remus sa na ňu s úsmeškom pozrel.

„A..ale, ona je drak! Vieš aký je to drak?“ drmolila Lily a zvierala si ruky, „To je ľudožravý čínsky ohnivák. Leví drak a celkom určite Síriusovi ublíži!“

„Lily kľud, to je Andromeda  a neublíži mu. Jedine keby sa zľakol a začal by utekať.“ vysvetľoval jej Remus, „to by sme potom museli zdrhať aj my,“ doložil a veselo sa rozosmial.

  Drak zatiaľ prestal mávať krídlami a z papule sa mu vyvalil ohnivý oblak. Mieril priamo k Síriusovi. Zdalo sa, že sa trochu mykol, ale ustál to. Oheň zhasol tesne nad jeho hlavou. Drak sa na neho skúmavo zahľadel, potom sklonil hlavu a priblížil ju k Síriusovej tvári. Hľadeli si do očí. Sírius natiahol ruku  a pohľadel draka po tlame.  Lily vydýchla tak prudko, až sa Jamesovi zdalo, že z nej vypustil niekto všetok vzduch.

„No vidíš,“ povedal spokojne Remus, „jednu už má za sebou. Hovoril som ti, že to nebude také zlé.“

„Jednu?!“ zavyla Lily a ľudia okolo sa k nim prekvapene otočili. „Chceš tým povedať, že toho bude viac?“

„Ale Lily, samozrejme, že ich bude viac. Andromeda má niekoľko takýchto krásnych foriem, do ktorých sa premieňa. Vari nevieš oceniť jej krásu, účelnosť a bojové vlastnosti ?“

„Nie, naozaj neviem,“ krútila Lily hlavou a pozerala, ako sa drak pod Síriusovými rukami mení. Dúfala, že sa zmení na Andromedu, ale namiesto dievčaťa stál pred ním veľký , ale nádherný Zlatý Fénix. Korunka na hlave sa mu mierne triasla, keď sa vypäl oproti  Síriusovi a doširoka roztiahol obrovské krídla, rozprestrel chvost a jediným mávnutím vzlietol. Jemnými pohybmi udržiaval výšku, ale aj to stačilo k tomu, aby to Síriusa takmer odvialo. S vypätím všetkých síl sa udržal na mieste. Fénixovi to však nestačilo. James s hrôzou pozoroval, ako sa zlatý zobák otvára a zaznieva prvý trilok.

„Je krásny, nevedela som, že existuje taký nadherný fénix,“ zašepkala Lily, ale James s Remusom znepokojene sledovali mračno, ktoré sa objavilo nad Síriusovou  hlavou.

„Kam si myslíš, že až zájde?“ spýtal sa James a Remus len pokrčil plecami.

„Nemám potuchy,“ myslím, že v týchto formách je proste nevyspytateľná ,“ odpovedal a pozorne sledoval, ako sa Sírius snaží zostať na mieste a nenechať sa odfúknuť. Mračno nad jeho hlavou sa zväčšilo a tesne vedľa Síriusa odrazu udrel blesk. Modravá žiara ho oslepila, ale okrem slabého trhnutia nijako nereagoval. Natiahol ruky a o chvíľu mu do nich kvaplo niekoľko horúcich sĺz. Priložil si ich k hrudi a fénix sa s posledným trilkom začal meniť.

„Ktorá bude teraz?“ zaujímal sa Remus a pozrel na Lenu. Tá len s rozšírenými očami hľadela dolu a potom  mu silno stisla ruku. Lily zdrapila Jamesa za rameno a  úžasom  nevládala ani hovoriť. Možno by kričala, ale stratila hlas. Takéto stvorenie predsa neexistuje! Žiadny normálny tvor nemôže mať dvanásť hláv. Celým amfitátrom sa niesol  ostrý šepot a prekvapené  nádychy. Hydra sa pozrela  hore a nespokojne švihla dlhým  chvostom . Z jej bočných hláv sa vyvalil oblak dymu .

„Tííchoóóó!“ zasyčala stredová hlava a dlhý chvost znovu opísal ostrý oblúk v mocnom švihnutí. Všetci stíchli a len zízali na stvorenie, ktoré ,neexistovalo´.

„Néébóóójíííšššš sáá,“ syčala a obrátila sa k Síriusovi. Pozrel sa s úsmevom  do velikánskych žltých očí a jednoducho pokrútil hlavou. „Veríííššš mííí?“ spýtala sa zase a naklonila hovoriacu hlavu dolu k nemu.

„Áno, verím ti,“ povedal pevne.

„Dotkníí sáá ma!“ požiadala Hydra a Sírius podišiel bližšie, nevšímajúc si chvosta, ktorý mu švihol tesne nad hlavou. Pohladil Hydru po dlhom krku a pozrel na ňu. Stredová hlava spokojne prikývla a začala ďalšia premena. Sírius trochu ustúpil, lebo pred ním sa vzopäl na zadných levých nohách ohnivý griffin. Sekol po ňom veľkým zobákom a ohlušujúco zaškriekal, ale keď k nemu Sírius podišiel, nechal sa pohladiť po čierno červených perách. Znovu prenikavo zaškriekal, ale než ten zvuk doznel , pred Síriusom stál prekrásny biely, takmer priesvitný Ľadový drak. V celom amfiteátri sa prenikavo ochladilo a Síriusove vlasy pokryla srieň. 

„Kto z vás vie,“ spýtala sa Lily prenikavým šepotom,  „koľko má tých  foriem?“

„Už len jedna,“ odpovedala jej ticho Lena a oprela sa o Remusa, „ale tá najstrašnejšia.“

„Čo môže byť strašnejšie, než tá dvanásťhlavá,“ zasekla sa, lebo toho tvora ani nevedela pomenovať.

„Hydra, miláčik, je to Hydra a áno, ešte niečo môže byť strašnejšie, aj keď to nemá dvanásť hláv,“ prikývol James a pozoroval, ako sa Sírius s modrými perami od zimy približuje k drakovi a hľadí ho po krídle. Akoby po dlhej zime zase prišlo leto, tak sa v okolí oteplilo. V strede arény však stála Mantichora. Veľká ľudská hlava na levom tele a dlhý chvost škorpióna, zakončený zahnutým bodcom plným jedu. Krásnu tvár lemovali dlhé, bujné, čierne vlasy, ale z červených ústočiek vyčnievali ostré tesáky. Lily sa trhla a ani Lene teraz nebolo  všetko jedno. James sa pozeral na toto stvorenie ako zhypnotizovaný a Remus s hnevlivo prižmúrenými očami. Toto bol najnebezpečnejší moment celého obradu. Mantichora obchádzala Síriusa a jemne si prechádzala jazykom po červených perách. Sírius sa opatrne otáčal, tak aby bol k nej stále otočený tvárou. Pritom musel neustále dávať pozor na jedovatý chvost, ktorý   mu nebezpečne švihal okolo hlavy.

„Ešte stále mi veríš, Sírius?“ spýtala sa odrazu Mantichora a v očiach sa jej zablyslo. Chvost sa netrpezlivo mykol a levie telo sa naplo očakávaním. Jazyk znovu prešiel po ostrých tesákoch. Čakala na odpoveď a nespúšťala z neho oči.

„Verím ti!“ odpovedal a pevne jej vracal uprený pohľad.

„Tak ma pobozkaj!“ povedala sladkým hlasom a znovu obliznutie tesákov a červených pier. Akoby sa tešila, až sa mu zahryzne do tela, až ochutná jeho krv. Oči jej žiarili a čakala, čo Sírius urobí.

  Lily to už nemohla vydržať. Objala Jamesa a pevne sa k nemu pritisla so zatvorenými očami. Lena naopak z arény oči nespúšťala.

„Tak hýb sa, neboj sa, je to len Andromeda, nezožerie ťa!“ šepkala, ako keby mu chcela dodať odvahu. Sírius váhal len niekoľko sekúnd. Potom podišiel opatrne k nej, vzal tú tvár do oboch rúk a prisal sa  k tým červeným perám . V tom okamihu, ako sa ich dotkol sa všetci v hladisku postavili tak, ako to urobili pri Remusovi a teraz sa pridali aj Remus a Lena . Namierili prútiky dolu do arény a zo všetkých vystriskli prúdy červeného a modrého svetla. Udreli do Mantichory a Síriusa, obalili ich a začali ovíjať stále hustejšími špirálami. Zdvihli sa do výšky a roztočili sa. O chvíľu, keď klesli zase dolu a svetlo pohaslo, stáli na tráve v tesnom objatí Sírius a Andromeda. Sírius sa sklonil a konečne mohol pobozkať svoju ženu .Keď sa ich pery stretli, amfiteátrom sa rozorvučal búrlivý aplauz.   Eduard Adams zišiel slávnostným krokom dolu po schodíkoch do arény .

„Členovia  Veľkej rady a starší našich rodov, predstavujem vám svojho zaťa, patriarchu Síriusa Blacka a jeho manželku, zakladateľku Andromedu Blackovú. Nech žijú!“

„Nech žijú!!“ zvolali všetci v hromovom výkriku. Pán Adams s úsmevok mávol rukou a všetci opäť stáli na trávniku vedľa domu a všade naokolo bolo množstvo dlhých , bohato prestretých stolov, tanečný parket a pódium pre hudobníkov . Zaznela tanečná hudba a Remus sa uklonil pred Lenou. Tá mu s úsmevom podala ruku a nechala sa odviezť na tanečný parket. Aj Sírius už víril vo valčíkovm rytme s Andromedou v náručí. Teraz sa začalo to pravé svadobné veselie.

  Už po prvej skladbe sa hudobníci na pokyn Nattana odmlčali. Oba páry zostali stáť na parkete a čakali. Pri parkete stáli oba rodičovské páry  a v rukách držali veľké zlaté čaše.

„To musíme vypiť,“ šepla Andromeda Síriusovi, keď sa rodičia priblížili.

„Ak to všetko vypijem, tak ma to zloží,“ zašepkal jej šelmovsky sa škeriac Sírius, ale poslušne vzal pohár, ktorý mu svokor podal. Vzdychol si, otočil sa k Andomede a mierno si s ňou šktrngol. Poháre zazvonili a obaja vypili nápoje do dna. Bolo to veľmi chutné a husté  čevené víno . Síriusovi sa z neho trochu zatočila hlava. Nattan, ktorý sa objavil vedľa neho mu vzal pohár a pán Adams ho objal okolo pliec. Videl ešte, že matka objíma Andromedu a aj Remusa s Lenou objímajú jej rodičia. Potom sa s ním všetko zatočilo. Na chvíľu privrel oči a keď ich otvoril, stáli všetci štyria uprostred veľkého átria . Vedľa nich zurčala vo fontáne priezračná voda a všade bolo množstvo kvetov.

„Toto je to miesto, o ktorom som ti hovoril Sírius,“ usmial sa Adams a pustil ho. „Vrátime sa po vás o dva týždne.“ dodal so smiechom a spolu s manželkou sa odmiestnil.

  Sírius sa obrátil k Andromede , usmial sa , poobzeral sa dookola a potom si ju pritiahol bližšie.

„Konečne sami ,“ zašepkal jej do vlasov a perami jej prechádzal po sluchách, kým ruky nedočkavo rozopínali plášť, ktorý mala oblečený.

„Mali by sme si to tu prezrieť,“ šepla mu Andromeda ticho a vzala ho za ruku. Neodporoval a nechal sa viezť. Z átria viedlo niekoľko dverí. Otvorili najozdobnejšie a zostali prekvapene stáť. Veľká, svetlá  miestnosť a minimum nábytku. Čo však Síriusa veľmi zaujalo, bola obrovská postel.

„Myslím, že ďalšie miestnosti si pozrieme neskôr,“ povedal ticho , rozopol posledný gombík a zošuchol plášť Andromede s pliec. S tichým šušťaním jej padal k nohám a postupne ho nasledovali ďalšie kusy oblečenia.  

 Prechádzal jej rukami po tele a obdivoval jej krásu . Zdvihol ju do náručia a odniesol na postel. Nevnímal už nič, videl len Andromedu , cítil jej telo a vnímal jej horúci dych. Všetko ostatné prestalo existovať. Srdcia im divo búšili a v žilách tepala rozpálená krv.  A keď sa dve telá konečne spojili v jedno, miestnosťou  zaznela pieseň Zlatého fénixa.

   Na manželskej zmluve, ktorú mal pán Adams položenú na stole v pracovni sa v tom okamžiku objavila tretia pečať. Na erbe rodu Blackov pribudli váhy a pero fénixa. Prísaha, ktorú oba rody zložili pred sedemnástimi rokmi sa naplnila.