Priestorom a časom

53. Nesmieš sa báť

„Sírius, Sírius, vstávaj, budeš sa ženiť....!“ triasol Síriusom  James, ale ten sa po ňom len ohnal a strčil si hlavu pod podušku. James sa rozosmial  , natiahol sa a nadvihol podušku. „Hej! Ženích, nože sa nám neudus, to by tvoja nevesta neprežila a to doslova. Vstávaj, lebo sa s ňou ožením ja!“ vyhrážal sa James . „Alebo vieš čo, poviem Remusovi, že si si to rozmyslel...“

„Opováž sa!“ vyletel Sírius z postele a James tam v záchvate smiechu pre zmenu zapadol.

„Ty ešte stále na neho žiarliš? Veď aj on sa dnes žení a berie si inú!“

„To je jedno, to nerieš,“ mávol rukou Sírius a zaliezol do kúpelne, odkiaľ sa o chvíľu ozval zvuk padajúcej vody. ,Studená sprcha tak skoro ráno, to ho preberie,´ pomyslel si James a sadol si do kresla. Na stolíku už stáli pripravené raňajky a on bol naozaj hladný. Nalial si plnú šálku kávy a spokojne  upíjal. Včera sedeli s Remusom dlho do noci a spomínali na všetko, čo prežili. Predvčerom bol s Lily a vzal ju sem. Teraz je niekde s nevestami a on dúfal, že sa tým svadobným vírusom nakazí aj ona. Položil šálku a pošúchal si dlane stvrdnuté od neustáleho precvičovania kúziel. Ak si pred rokom myslel, že je dobrý, tak teraz sa tomu nafúkanému Jamesovi z pred mesiaca mohol len zasmiať. Teraz bol lepší! V kúpelni už bolo ticho . Znovu vzal do rúk šálku a uprene pozoroval dvere. Bol strašne zvedavý, kedy sa na Síriusovi prejaví predsvadobná nervozita.

„Mohol by si prestať pozerať sa na mňa, ako na švába?“ zamračil sa Sírius, keď z neho James nespúšťal oči. „Čo je na mne také zaujímavé, čo si ešte nevidel?“

„Kde si bol včera? S Remusom sme na teba čakali a ty nikde,“ pýtal sa a znovu si Síriusa premeral.

„So svokrom sme preberali dopodrobna svadobný obrad,“ povedal Sírius a mierne sa otriasol. „Ani som netušil, že to bude také zložité,“ doložil a zamračil sa.

„Čo je na svadbe zložité,“ čudoval sa James natierajúc si maslom hrianku. „Zopakuješ pár slov po oddávajúcom , povieš svoje ,áno´ , pobozkáš nevestu a šmitec. Si ženatý!“

„Ty možno, až sa raz Lily rozhodne, že je už čas, ale ja to také jednoduché mať nebudem. Vieš, čím ma svokor najviac prekvapil?“ spýtal sa a nalial si tiež poriadnu dávku kofeínu.

„Nie, prekvap aj ty  mňa,“ dožadoval sa James a napriamil sa  v kresle.

„Opýtal sa ma, či sa nebojím, či nie som zbabelec!“

„Ha..!“ Jamesovi takmer zabehlo. „Myslí si, že sa zľakneš a utečieš od oltára?“

„Aby som pravdu povedal, také niečo! Ale veď uvidíš,“ pokýval hlavou Sírius. „Vieš, ja som kedysi čítal jednu knihu..“

„Len jednu? No, to je výkon!“ smial sa James a skoro si tú kávu vylial.

„Neprerušuj ma, lebo ti nič nepoviem,“ mračil sa Sírius a pokračoval , „ čítal som knihu muklovských rozprávok  a tam bola jedna, kde sa udatný  hrdina žení so zakliatou princeznou a nevesta sa mu v rukách premieňa na kadejaké potvory . Vtedy som si myslel, že tí muklovia boli určite na mozog.“

„Počkaj a teraz si to už nemyslíš?“ spýtal sa James , položil šálku a zahľadel sa na Síriusa. „Nechceš mi tým naznačiť, že pri obrade sa ti Andromeda začne premieňať v náručí na ....!“

„Veru, také niečo to bude,“ prisvedčil Sírius a vyzeralo to tak, že na túto časť svadby sa vôbec neteší.

 „No a naznačil ti aspoň rámcovo, čo máš očakávať?“ zaujímal sa James a myslel na Lily, ktorá o ich premenách nemala ani potuchy . Zlatého fénixa, na ktorého sa Andromeda menila by ešte asi ustála, ale ak tam bude aj niečo väčšie, alebo niečo strašideľnejšie, to by ju mohlo skosiť.

„Niečo málo viem a nebude sa ti to páčiť,“  pokrútil hlavou Sírius a vstal. „Tie premeny budú všetky Andromedine formy a ja jej  musím v každej jej forme sľúbiť vernosť.“

„A pobozkať ju?“ takmer skolaboval James . „Aké to budú formy?“

„No...“ zo Síriusa to liezlo trochu ťažko a James sa začal obávať najhoršieho,  ,, Ohnivý drak, Ľadový drak , Fénix, Hydra, Griffin a Mantichora.“

„Čože!“ takmer zreval James . „Chceš tým povedať, že Andromeda sa mení na.....!“ vyvalil na Síriusa oči a onemel. Naprázdno otváral a zatváral ústa a nemohol nájsť potrebné slová. Keby sa Sírius teraz zrútil, asi by sa k nemu pridal. „ A máš aspoň nejaký návod, ako to prežiť?“ spýtal sa, keď zase  našiel hlas a reč.

„Musím byť odvážny a nesmiem sa báť,“ povedal Sírius a trochu pobledol. „Hučali to všetci piati do mňa skoro celú noc,“ zavrčal a potom si zase sadol. „Ak to prežijem, potom sa už naozaj nemám v živote čoho báť,“ povedal a nešťastne sa na Jamesa pozrel. „Veril by si tomu, že toto štíhle a pomerne útle stvorenie bude mať také veľké a nebezpečné formy?“

„No, už sa ani nedivím, že sa ti nechcelo vstávať,“ poznamenl James a potom sa mu oči predsa len rozsvietili veselosťou, „nemám predsa len ísť a povedať Remusovi, že si si to rozmyslel a radšej si vezmeš Lenu?“

„Haha! Nemysli si , že to bude  mať o niečo ľahšie. On bude musieť pre zmenu vybojovať boj s niekoľkými vlkodlakmi, aby si ju  ,zaslúžil´.“

„No páni,“ užasol James. „A ja som si myslel, že idem na svadbu a tu to vyzerá, že dnes pôjdem svojim kamarátom skôr na pohreb. Nakoniec to budem mať najľahšie ja, teda ak tieto dnešné svadby  neskončia ako pohreby a Lily sa z toho dostatočne rýchle spamätá,“ krútil hlavou James. „Vieš, čo ma napadlo, ako by si pri tom počínal Voldemort, keby sa mu pri obrade Andromeda začala meniť.“

„Neviem,“ pokrčil plecami Sírius a pozrel na hodinky. Do obradu zostávalo päť hodín, Andromeda sa narodila presne o 13.42  a obrad sa musel začať presne v tomto čase. Má pred sebou celý život, alebo mu zostávalo posledných päť hodín ?

„No dobre,“ vyzvedal James , „ a čo ak sa zľakneš a ...no chcem povedať, nie žeby som si myslel, že si zbabelec, ale predsa len ... čo ak to nedokážeš?“

„Potom obaja zomrieme,“ odpovedal jednoducho Sírius a vstal. „Poď, nájdeme Rema, určite je pekne nervózny. Ten boj nebude iba naoko, ale bude to skutočne regulérny vlkodlačí zápas,“ vytiahol  Jamesa zo stoličky a vydal sa hľadať Remusa.

  Na chodbe stretli Lily s plnou náručou čohosi nadýchaného , ako obláčiky. Veselo sa na nich usmiala. James sa k nej pritočil a hneď si ukradol aspoň jeden bozk.

„Tak čo, nerozmyslela si si to? Nepridáme sa? Ja by som bol aj za!“ popichoval ju , ale oči mal vážne. Lily sa na neho chvíľku pozerala a potom rozhodne pokrútila  hlavou.

„Ešte počkáme, naši by to asi nestrávili, keby som sa vydávala tak narýchlo,“ odpovedala s úsmevom. „A vy čo, ako sa chystáte, ste nejakí zelení,“ uškrnula sa a pozrela na Síriusa.

,Aj ty by si bola, keby si vedela, aká svadba to bude, ´pomyslel si Sírius a pokúsil sa vrátiť žalúdok na svoje miesto. Pre túto chvíľu sa mu to podarilo.

„Nevieš náhodou, kde je Remus?“ spýtal sa Lily a ona len bez slova ukázala na jedny z dvier na dlhej chodbe. Potom  vkĺzla do najbližších , z ktorých sa po otvorení ozývali veselé dievčenské hlasy. Síriusovi sa zase zahojdal žalúdok a znovu mierne zozelenel. James, ktorý tieto farebné variacie so znepokojením pozoroval, ho vzal za rameno a ťahal za sebou po chodbe.

„Radšej poď,“ hovoril mu a mieril si to rovno k Remusovej izbe. „Nechcel by som, keby ste sa mi tu obaja zosypali, čo by som si sám počal s dvomi nevestami a Lily navyše k tomu,“ hovoril a vliekol Síriusa ďalej. Pred dverami , na ktoré Lily ukázala sa zastavil, zaklopal a chvíľu počúval. Keď sa z izby nič neozývalo, otvoril opatrne dvere a strčil dnu hlavu. Potom sa široko usmial a vošiel, vlečúc Síriusa dnu.

„Už som si myslel, že tu Remus trénuje vo vlkodlačej podobe a on ...“ rozosmial sa,    „ no len sa na neho pozri!“ ukazoval Síriusovi na postel, kde ešte stále spal spánkom spravodlivých druhý ženích.

„Myslíš, žeby sme ho mali zobudiť?“ pozrel spýtavo na Síriusa a keď videl jeho pohľad, pristúpil k posteli a potriasol Remusom.

„Remus, je čas, musíš vstávať, inak ti utečie nevesta!“ prihováral sa mu sladko a opatrne z neho sťahoval prikrývku. Potom ju jediným pohybom z Remusa strhol. Vlkodlad okamžite otvoril oči a hrozivo sa vztýčil. James sa zľakol , ustúpil a nebyť rýchlej reakcie Síriusa, spadne.

„To sú mi fóry,“ krútil hlavou Sírius a prezeral si Remusa, ktorý široko zíval a preťahoval sa.

„Prečo ma budíte tak zavčasu?“ vyzvedal a znovu si široko zívol. Bolo to také nákazlivé, že o chvíľu už zívali všetci traja a nemohli prestať.

„Tak, to ti pekne ďakujem,“ hneval sa James, „ horko, ťažko som ho zobudil a ty mi ho tu teraz uspíš.“

„Nemali ste ma budiť, ozaj, koľko je hodín?“ spýtal sa Remus a zamieril do sprchy.

„Desať,“ odpovedal James a uškeril sa. „Nezabudol si, dnes sa ženíš!“

„No, na to som náhodou nezabudol,“ zašomral Remus.

„Takých nenadšených ženíchov ešte svet nevidel,“ krútil hlavou James, ale keď si predstavil, čo budú musieť o niekoľko hodín podstúpiť  , radšej to nechal tak.

„Vieš už, kto je tvojim súperom?“ spýtal sa Sírius a premeral si Remusovu svalnatú hruď.

„Súperi,“ upresnil Remus a trochu sa popreťahoval,  „losovali a vyšli im traja súperi z cudzej svorky. Nepoznám ich a oni nepoznajú mňa. Je to tak spravodlivejšie a aj lepšie. Nedokázal by som bojovať s plným nasadením proti členom vlastnej svorky.“

„Ale, nemôžu ťa predsa zabiť, alebo môžu?“ mierne zozelenel James.

„Čo myslíš?“ spýtal sa Sírius a zamračil sa. „Naozaj neviem , ktorý z nás je na tom lepšie a ktorý horšie. Vlastne, lepšie na tom bude ten, ktorý prežije,“ dokončil s úsmeškom na perách a zhlboka sa nadýchol. „Kedy začínaš?“ obrátil sa ešte s otázkou na Remusa, keď ho videl pohodlne sa rozvaľovať v kresle.

„Na pravé poludnie,“ uškrnul sa Remus, „ vlkodlačie súboje sú kruté, ale pomerne rýchle. Nepotrvá to dlho.“

„Remus!“zvolal James, „ako môžeš o tom tak spokojne hovoriť? To sa vôbec nebojíš?“

  Remus sa mu len zahľadel do očí a potom kývol hlavou a uškrnul sa. „Vedel som do čoho idem, keď som žiadal Lenu, aby sa za mňa vydala. Ak to nedokážem, nezaslúžim si ju a nebudem mať vo svorke dostatočnú vážnosť. Ale áno,“ ak to musíš vedieť, „bojím sa. Len blázon by sa nebál!“

„No a ja som až do dnešného dňa pre zmenu o ničom nevedel. Svadbu som si predstavoval asi tak, ako James a keď mi to včera povedali, skoro to so mnou švihlo,“ krútil hlavou Sírius.

„Je to také zlé?“ pýtal sa súcitne Remus, lebo Lena mu niečo spomínala.

„Ani si nevieš predstaviť ako. Mám päť nádherných možností, ako môžem zomrieť veľmi krutou smrťou a môžem len dúfať, že Andromeda svoje formy ovláda tak dokonale, že ma nezožerie, neupečie , nerozleptá jedom, nerozdupe, nepremení na kus ľadu a čo ja viem čo ešte,“ vzdychol si, ale potom sa konečne usmial, „Ale potom, keď už bude po celom tom divadle, potom pôjdeme obaja na akési zvláštne miesto, ani mi nechceli povedať kam  a budeme tam len my dvaja celé dva týždne!“

 „Predpokladám, že jediný kus nábytku  o ktorý budeš stáť, je veľká postel,“ rozosmial sa James a Remus sa dunivo pridal. Sírius sa na neho pozrel s prekvapením, ale potom prikývol a tiež sa rozosmial.

„Ale najskôr budem musieť pobozkať Mantichoru! Ale viete, čo ma na tom najviac pobavilo?“ povedal so smiechom a zvalil sa do kresla. „Moja drahá matinka a tom nevie vôbec nič. Keď to uvidí, tak to s ňou sekne na sto percent. Celkom sa na to teším!“

„Ja som rád, že sa naši na ten súboj nemusia pozerať,“ pokrútil hlavou Remus, „asi by to neprežili. Nikdy nevideli, ako taký vlkodlak vlastne žije a naše zvyky sú im tiež úplne cudzie. Nech si radšej myslia, že sme len obyčajný vlci a niekde v tajge sa hráme na skrývačku .“

  Dvere na izbe sa otvorila a všetci s očakávaním vzhliadli. Vošiel Alexej a s prižmúrenými očami na nich pozrel.

„Tak  ako, pripravení na svoj veľký deň?“ spýtal sa a napodiv vôbec nie veselo . „Poďte, pôjdeme do telocvične a trochu si zacvičíte. James, môžeš ísť tiež, nemôže ti uškodiť, trochu si popreťahovať svaly,“ navrhol a všetci s trochou reptania vstali.

„Nemôže mi zaškodiť,“ šomral James, „ predvčerom ma ešte Nattan naháňal kúzlami po cvičisku a ty si myslíš, že sa mi svaly mali kedy skrátiť?“

„Nefrfli a pohni kostrou!“  utrhol sa na neho Alexej a v Jamesovi od prekvapenia hrklo. ,Alexej sa bojí ,´ uvedomil si a ani on na tom nebol lepšie. Trepal hlúposti, len aby zaplašil obavy o oboch svojich kamarátov a na nasledujúce hodiny nechcel ani myslieť. Naozaj bude asi lepšie, keď si poriadne zacvičia a potom...no potom bude, ako bude. Dnes večer možno ešte bude mať kamarátov, dnes je ich veľký deň, dnes budú bojovať o svoj budúci život. James len dúfal, že obaja zvíťazia.