Priestorom a časom

52. Pochybnosti

  Niekoľko dní po útoku na sídlo, ležala Andromeda stále ešte v hlbokom bezvedomí. Nikto nevedel, čo sa jej stalo a liečitelia , ktorí sa pri jej lôžku striedali , nenachádzali spôsob, ako ju vyliečiť. Sírius sedel celé dlhé hodiny vedľa jej postele a držal ju za ruku, hľadel jej do tváre a neustále sa jej prihováral. Opúšťal ju naozaj len na krátko, aby niečo zjedol a keď ho k tomu donútili, aby sa trochu vyspal. James ho nechcel nechať v takom stave samého, ale nakoniec ho presvedčil, aby sa aspoň na chvíľku vrátil k Lily.

„Už asi vieme, čo sa stalo,“ povedal pri obede Nattan a všetci zdvihli hlavy a pozreli na neho. „Niektorí zo smrťožrútov to prežili a videli, ako bojovala s Vodemortom.“ povedal a vzdychol si.

„Počuli, že ho vyzvala na súboj a strašne ho pourážala,“  dodal a uškrnul sa. „Ten smrťožrút bol dosť znechutený Voldemortovým správaním, vraj ho musela vyprovokovať, aby sa bil.“

„Čo jej urobil?“ spýtal sa ticho Sírius .

„Poslal na ňu smrtiacu kliadbu,“ povedal Nattan a všetci okolo stola strnuli.

„Nemohol,“ odporoval Michael, „ ona predsa žije!“

„To áno, ale než k nej tá kliadba stihla doletieť, premenila sa vraj na strašnú príšeru s množstvom hláv a potom  Voldemorta usmažila.

„Jeho mŕtvolu sme nenašli,“ pokrútil hlavou Etien, „nezabila ho.“

„Nie, asi nie, ale celkom určite ho podľa toho smrťožrúta veľmi popálila, lebo keď sa odmiestňoval, tak ešte horel ako fakľa.“

„Prečo to urobila?“ spýtal sa Sírius, „prečo tak veľmi riskovala?“

„To sa dozvieme, až keď sa preberie,“ povedal zamyslene pán Adams a vzdychol si. „Myslím si, že to malo pre Voldemorta byť varovanie, aby si s ňou ďalej nezahrával.“

„Myslíš, že je nažive? pýtal sa so záujmom Etien.

 „Neviem, nemôže ho nájsť. Buď je zalezený v niektorom zo svojich sídiel a líže si rany, alebo je mŕtvi. To sa dozvieme neskôr. Väčšina jeho smrťožrútov zahynula pri explózii, tí čo prežili sú vo väzení, zostalo mu už len málo stúpencov. Alexej mi spomínal nejakú krysu, ale my sme našli len chlapíka menom Pedigrew, ale bol už dávno mŕtvi. Nabodol sa na akúsi vetvu, keď letel cez ten les," povedal a pozrel na Síriusa. Ten len mlčky prikývol. Nebol smutný, skôr nahnevaný, Peter z toho vyšiel veľmi lacno. Obyčajnú smrť si naozaj nezaslúžil.

„Ak Voldemort ešte žije, bude potrebovať dosť dlhý čas, než zase vylezie medzi ľudí. No a ešte aj potom bude mať dosť problémov so získavaním ďalších služobníkov,“ usmial sa  a mrkol na Etiena. „Váhy v hlavnej sieni sú na nule,“ doložil ticho a s prižmúrenými očami sa pozrel na synov. Sírius zdvihol oči a videl v tvárach všetkých Adamsovcov výraz radosti a víťazstva. Áno, to bolo cieľom ich snaženia, to bolo zmyslom ich životou, zachovávať rovnováhu. Teraz bolo zase všetko  v najlepšom poriadku!

  S puknutím sa pri ľakti pani Adamsovej  objavila škriatka.

„Pani, slečna  Andromeda sa prebrala a otvorila oči. Praje si s vami hovoriť ,“ povedala a odmiestnila sa. V priebehu niekoľkých sekúnd bratia Adamsovci a Sírius vyleteli od stola a etiketa, neetiketa bežali do Andromedinej izby. Len s námahou sa udržali, aby tam nevtrhli ako uragán a nevytrhli dvere z pantov, ale strach, aby ju nevyľakali a neublížili jej, ich na prahu zadržal. Nattan zaklopal, stlačil kľučku a strčil hlavu do pootvorených dverí. Andromeda, doteraz bez pohybu ležiaca na posteli pootočila hlavu a otvorila oči. Nattan s bratmi a Síriusom v pätách vošli dnu, pomaly prešli k posteli a posadali si k nej.

  Sírius si sadol na dlážku k posteli, vzal ju za ruku a keď pocítil, ako mu ju slabúnko stisla, takmer mu vyhŕkli slzy od úľavy.

„Andromeda, konečne!“ ozval sa s obrovskou úľavou v hlase Nattan. „Báli sme sa o teba,“ povedal a vyčítavo sa na ňu pozrel. „Čo ťa to ,prosím ťa, napadlo, vyzývať Voldemorta na súboj! Veď ťa mohol zabiť!“

„Nemohol,“ šepla s námahou Andromeda a všetci od prekvapenia valili oči. „Hydra je nesmrteľná,“ vysvetlila  a vyčerpaním znovu oči privrela. Muži okolo postele onemeli a len na ňu s úžasom pozerali. Matkyn príchod ich vrátil späť do skutočnosti. Neochotne sa zdvihli a vyšli z izby. Ani Síriusovi sa od Andromedy nechcelo, ale uprený pohľad Amandy mu nedal na výber. Ešte raz stisol štíhle prsty a vstal.

„Ty si vedel, že Hydra je nesmrteľná?“ pýtal sa Michael a pozrel bokom na zamysleného Nattana.

„Nie, ani ma nič podobné nanapadlo, ale ja sa na Hydru nepremieňam,“ zavrčal Nattan a sústredene premýšľal, aký význam má táto informácia a či by sa ju okrem rodiny mal vôbec niekto dozvedieť. On sám by bol radšej, keby to nevedel ani on. .,Je nesmrteľná´! Pri dopade tejto myšlienky ho striaslo., Nie! Toto sa mimo rodiny nesmie  dozvedieť nikto!  „Myslím, že to, s čím sa nám Andromeda práve zverila, by nemal nikto okrem rodiny vedieť,“ povedal ešte zamyslene a pozrel na bratov a nakoniec na Síriusa. Tým to viditeľne ešte nedošlo a dúfal, že ani nedôjde. Len Sírius sa znenazdania zastavil uprostred kroku a vytreštil na neho oči.

„Tým chceš povedať, že ...?“ začal, ale nedokázal to dokončiť a len zízal Nattanovi do tváre.

„Sám ešte neviem, čo to vlastne znamená, mal by si radšej počkať,“ poradil mu Nattan a sám sa necítil najlepšie.

„O čom to obaja hovoríte?“ zvraštil obočie Kornell a pozeral  z  jedného na druhého. Michaelov a Etienov pohľad sa mierne zakalil, ako sústredene premýšľali a keď im došli súvislosti, padla im sánka.

„Pre Merlina, dúfam,  že to nie je pravda,“ šepol Etien a zopäl ruky v zúfalom geste.

„Tak preto,“ mrkal premýšľajúc Michael, „preto prežila prerážanie tej steny, preto prežila smrtiacu kliadbu, lebo je...“ zostal stáť s otvorenými ústami a pozeral na bratov.

„Ani to radšej nevyslovuj! Pokiaľ to nepovie rodičom sama, budem informovať neskôr otca, ale myslím, že nikto viac o tom nesmie vedieť!“ pozrel na Síriusa, ktorý vyzeral mierne omámene a objal ho okolo pliec .

„Ak sa budeš chcieť o tom s niekým porozprávať, sme tu pre teba, nezabudni,“ pokúsil sa ho upokojiť a mierne mu stisol rameno. Sírius len prikývol a pokúšal sa tú informáciu nejako stráviť. Neskôr sa na to ešte opýta Andromedy, ale dúfal, že to s tou nesmrteľnosťou nie je také vážne. Celkové dôsledky si ešte nedokázal ani predstaviť, ale oni mu určite časom prídu na rozum.

   Trvalo to ešte niekoľko dní, než bola Andromeda schopná opustiť izbu a pripojiť sa k bežnému životu v Letnom sídle. Bratia už odišli k svojim rodinám, Sokolovovci domov , Remus a Lena boli na návšteve u Lupinovcov   a v sídle  bolo odrazu príliš ticho a prázdno.

„Kedy sa James vráti?“ zaujímala sa Andromeda, keď sa vystrela na osušku pri bazéne. Sírius sa otočil nabok a pomaly si ju premeral pohľadom.

„Neviem,“ povedal ticho a pohľadil ju po chrbáte. Andromeda sa zachvela, ale potom sa zase šibalsky usmiala a mala čo robiť, aby udržala pokojný hlas,

„Môžeš mi natrieť chrbát, prosím?“ spýtala sa a pohybom ruky si privolala opaľovací krém. „Som biela ako syr a spálila by som sa,“ pokračovala a podala mu  plnú tubu. Natiahla sa na osušku a hlavu si položila na prekrížené ruky . Stačil len malý pohyb rúk a horný diel plaviek ležal úhľadne zložený vedľa nej. Síriusovi sa okamžite skrátil dych, ale pohľad na otvorené okná sídla ho rýchle upokojil. Sadol si, otvoril krém a pomaly ho začal roztierať po hebkej pokožke. „Je tu veľmi ticho,“ povedala po chvíli Andromeda , „ James by mohol pozvať Lily na pár dní k nám, čo ty na to?“ spýtala sa , mierne sa nadvihla na rukách a pozrela na Síriusa. Škeril sa ako rarach a jej polohu okamžite využil. Jeho ruky , ktoré doteraz mierumilovne natierali plecia sa zviezli po pazuchách a obkrúžili oba prsníky. „Heš!“ zasmiala sa Andromeda a plesla ho po ruke. Neochotne ju pustil a šibalsky sa na ňu pozrel.

„Čo keby sme sa dnes neopaľovali, ale radšej si trošku odpočinuli v mojej izbe?“ lákal ju  tichým, trochu zastreným hlasom.

„Neodpovedal si mi,“ pokrútila hlavou a radšej si tie plavky zase obliekla. „Pýtala som sa otca a nebol proti.“

„Myslím si, že bude rád a Lily tiež. Je tu krásne, ale o pár  dní ideme zase na ostrov,“ povedal ticho a neprestával sa ju premeriavať. „ten mesiac , ktorý nám zostáva do tvojich narodenín, chce Nattan využiť na výcvik a spomínal, že nám zo párkrát nastavia čas. Takže, keď sa nabudúce uvidíme, budem možno o rok starší. Myslíš, že to bez teba celý rok vydržím? „ spýtal sa ticho a prešiel jej rukou zazadu po celej nohe.

„Myslím, že keď nebudeš mať inú možnosť,“ zatiahla zádrapčivo a uškrnula sa.

„Si potvora! Vieš to?“ spýtal sa, schytil ju za pás a spolu s ňou skočil do bazéna.

   Ešte v ten deň dostal James pozvanie pre Lily , aby strávila časť prázdnin na Kréte . Rada to prijala  a strávili spolu šesť prekrásnych a hlavne veselých dní. Lily bola nadšená množstvom historických pamiatok, ktoré mala tak povediac tesne pred nosom a nemohla sa ich nabažiť. Tesne pred odchodom na ostrov sa vrátili z návštevy aj Remus a Lena. Zase boli na chvíľu všetci pohromade . Ale skutočne iba na chvíľu, na pár hodín , než sa znovu rozídu  a vrátia sa k svojej práci.

„Boli to krásne prázdniny, ďakujem Andromeda,“ povedala Lily, keď si sadala do pohodlného kresla na terase a pozorovala západ slnka.

„Nemusíš odchádzať,“ povedala pomaly Andromeda a pozorne si Lily premerala. „Môžeš tu pokojne zostať až do svadby,“ navrhla jej, ale Lily pokrútila hlavou.

„Nemôžem, už o dva dni mi začína prax u Svätého Munga a o pár týždňov škola.“

„Ale na našu svadbu ,dúfam , prídeš,“ zamračila sa Amdromeda .

„Samozrejme, to by som si nemohla nechať ujsť,“ rozosmiala sa Lily a zľahka Andromedu objala.

„Ani by si si nemala, niečo také len tak ľahko neuvidíš,“ uškrnula sa veselo, „len tak možno raz za sto rokov, ak sa nevesta dožije sedemnástich narodenín.“

„To si robíš srandu, nie?“ zamračila sa Lily a skúmavo sa pozrela na Andromedu. 

„Vôbec nie,“ pokrútila hlavou a pozrela na Síriusa. „Máloktorá z nás sa dožije tohto dňa. Ja som mala zatiaľ šťastie a dúfam, že to ešte ten mesiac vydrží.“ povzdychla si , ale potom sa veselo zasmiala. „Mala by to byť veselá svadba, lebo Remus s Lenou sa rozhodli, že ..“

„Aj oni? Budete sa brať naraz?“ zvolala Lily a objala  od radosti aj Jelenu. „To je nádherné, blahoželám!“

„A čo vy dvaja?“ spýtala sa Lena a ukázala na Jamesa, „nechcete sa pridať?“

  Teraz bola Lily naozaj v rozpakoch. Hoci prijala Jamesovu ponuku a súhlasila, že sa za neho vydá, s tak rýchlym sledom udalostí proste nepočítala. V hlave sa jej preháňali pozvánky, rodičia , sestra a jej nepríjemný priateľ, muklovskí príbuzní a množstvo iných , dôležitých vecí a pomaly bledla.

„No...asi..ani nie,“ povedala pomaly. „Myslím , že by to nebolo vhodné,“ dodala a trochu sa začerveňala. „Moji rodičia by to celkom určite nepochopili a vy by ste asi neboli radi, keby sa vám tu motal nechutný priateľ mojej sestry Petúnie.“

  Andromeda sa zamyslela a potom prikývla. James, ktorému sa spočiatku rozsvietili oči zosmutnel, ale musel tiež uznať, že by to spôsobilo príliš veľa problémov. Na svoju svadbu si bude musieť ešte chvíľu počkať.

„Prečo sa James vlastne nevráti do Anglicka?“ zaujímala sa Lily. Nepotešilo ju, že celý mesiac bude sama a Jamesa vôbec neuvidí.

„Vieš,“ vysvetľovala jej opatrne Andromeda, „ skúšky na Rokforte neboli zároveň záverečnými skúškami na akadémii. Akadémia trvá oveľa dlhšie a je to vyšší stupeň čarodejníckeho vzdelania. Počas prázdnin chodíme všetci ešte na výcvikové tábory, kde sa opakujú a prakticky nacvičujú všetky kúzla, ktoré sa počas roka učia,“ pokračovala a Sírius musel náhle odísť do domu, lebo toto vysvetlenie mu pripadalo veľmi zábavné.   

  Boli by tam presedeli aj celú noc, ale odchod sa blížil a museli si trochu oddýchnuť. Skoro ráno, keď slnko ešte len vstávalo a obloha bola celkom sivá, objal James Lily , pevne ju zovrel v náručí a preniesol ju priamo pred vchod domu, kde s rodičmi bývala. Lily si na tento spôsob prenášania ešte stále nemohla zvyknúť, ale nesmierne ju zaujímal. Po dobrej pol hodine veľmi intenzívneho lúčenia jej James bez jediného zvuku zmizol z očí a Lily si zaumienila, že o tomto sa proste musí dozvedieť viac.

  Po raňajkách, pri ktorých si pozreli východ slnka sa odmiestnili aj Remus s Lenou a na terase sa objavili bratia Adamsovci. James popíjal kávu a srdečne ich vítal, hoci v očiach mal ešte smutný a mierne zasnený pohľad. Sírius s Andromedou tu už neboli.

„Kde je?“ spýtal sa Nattan a James len pokrčil plecami.

„Lúčia sa, sadnite si a nalejte si kávu. To bude nadlho,“ povzdychol si, lebo aj on by prijal ešte jednu dávku lúčenia. Chvíľu bol v pokušení sa k Lily vrátiť, ale Nattanov pohľad ho od toho odradil. Radšej si nalial  ďalšiu šálku a z košíka vybral chrumkavé pečivo. Nepochyboval, že len čo dorazia na ostrov, tak o takomto luxuse, ako je posedieť si v kľude pri raňajkách sa im nebude ani snívať.

  Po pol hodine vyšiel z domu aj Sírius a neustále sa obracal späť. Michael sa na to už nemohol pozerať,  pritočil sa k nemu zozadu, objal ho okolo pliec a zmizol spolu s ním. Terasou a rozľahol výbuch veselého smiechu.

„Teraz ho zabije,“ prehýbal sa Etien, vzal si z košíka žemlu a s úsmevom zmizol. O niekoľko sekúnd zostal na terase len prestrený stôl a nad ním vychádzalo slnko.