4. Prvýkrát v škole
4. Prvýkrát v škole
Ráno, tak ako aj iné rána v dievčenskej spálni, bolo hektické. Včerajšie ponocovanie sa im vypomstilo. Zaspali a mali čo robiť, aby sa na raňajky dostavili včas. Trochu udýchané si sadli k chrabromilskému stolu a začali si natierať tousty maslom. Kess si práve nalievala do čálky čaj, keď sa jej za chrbátom ozvlalo veselo.
„Máš tu voľno?“ spýtal sa chlapčensý hlas a niekto si hneď k nej aj prisadol. Kess poklesla ruka aj srdce a pomaly sa k nemu obrátila. Jej tušenie bolo správne. Vedľa nej sedel jej budúci manžel a žiarivo sa na ňu usmieval. Oproti nim sa usádzali zvyšní členovia slávnej štvorice chrabromilských záškodníkov.
„Ahoj! My sa ešte nepoznáme,“ pokračoval . „Ja som Sírius Black, toto je Peter Pedigrew,“ ukázal na menšieho, pomerne tučného chlapca, sediaceho oproti nemu, ktorý si už stihol napchať plné ústa a tak len nezrozumiteľne niečo zahuhlal.„Tu, vedľa mňa je James Potter,“ Kess sa pozrela na čiernovlasého chlapca, ktorý sa na ňu veselo škeril, ale viditeľne nevlastnil hrebeň a jeho vlasy si žili vlasným, nezávislým životom. Okuliare mal nakrivo a za nimi žiarili šibalské, hnedé oči.
„Á! Vytrvalý Potter. Počula som včera,“ kývla mu a Jamesa zalial rumenec. Keď sa tak červeňal, bol celkom milý.
„No áno, vytrvalý to on je.“ prikývol Sírius a ďalej túto tému nerozvádzal. „No a toto je náš prefekt, Remus Lupin,“ ukázal na Remusa, ktorý sa tiež z neznámych dôvodov začerveňal, keď mu Kess kývla a otočil s k nej. „A ty si...?“ Otázka ostala visieť vo vzduchu a všetci chlapci pozreli na Kess.
„Ach áno, ja som Kess, Kess Adamsová, piaty ročník.“ predstavila sa a len roky tréningu zabránili jej hlasu, aby sa nezachvel.
„Kess? To je skratka?“ dotieral ďalej Sírius a Kess vďačne pozrela na Emu, ktorá mu jej meno včera zrejme neprezradila. Našťastie sa práve v tom momente objavila pri nich Evansová a rozdávala rozvrhy. Pri pohlade na ňu Potter celkom ohlúpol a polial sa čajom. Kým Evansová pokračovala v rozdávaní rozvrhov ostatným študentom, šomrúc si pri tom pod nos niečo o tupcoch, ktorý sa nevedia ani najesť, dievčatá dojedli , schytili rozvrhy a ponáhľali sa pre veci na vyučovanie.
„Všimla si si, ako na teba Black pozeral?“ spýtala sa cestou Ema a skúmavo sa pozrela na Kess.
„Uhm! Všimla a čo?“
„Nahadzuje udičku, to bol preslávený úsmev číslo 4.“ pridala sa Ket.
„Ja nie som ryba, na háčiky neskáčem a úsmev ma neoslnil,“ zasmiala sa Kess , hoci jej nebolo práve do smiechu. Dnes sa zobudila takmer na svitaní a celý čas, až kým nemusela vyliezť z postele premýšľala, čo si má s touto situáciou počať. Na konci mučivých úvah jej napadlo spásne riešenie. ,Napíše matke a oboznámi ju so svojimi zisteniami. Keď jej už vybrali takého nevhodného manžela, tak nech s tým niečo robia. Keby aspoň tá zmluva nebola taká jednoznačná. A čo sa týka jej správania k Síriusovi? Nebolo ťažké sa rozhodnúť, ťažšie bolo sa podľa rozhodnutia správať. Ale ona to dokáže. Nedovolí, aby jej nejaké osobné problémy bránili v plnení úlohy, ktorou ju poverila Veľká rada. Misia má vždy prednosť. Tak ju to doma učili a tak to aj bude. ´
„Ale ja som si všimla, že ešte niekto na teba pozeral,“ poznamenala odrazu Lucy, keď už preliezali do klubovne.
„Kto?“ vyzvedala Ket a vybehla svižne po schodoch do spálne.
„No Remus predsa,“ prevrátila oči Lucy a kládla si do tašky pomôcky podľa rozvrhu. „Čo máme prvé?“
„Elixíry so Slugym,“ zašomrala neochotne Ket, študujúc rozvrh. „Keby sa dalo, tak tieto hodiny vynechám natrvalo. Toľko kotlíkov, ktoré som ja na elixíroch roztavila, nevyrobí priemerná fabrika ani za celý rok.“
„Myslíte, že nám zase dá písomku?“ zaujímala sa Ema , mrkla na hodinky a rozhodným gestom ich vyháňala zo spálne.
„Ja si myslím, že nám dnes dajú písomky všetci,“ prehlásila zachmúrene Lucy. „Ale, to je fuk! Oveľa zaujímavejšie je, že náš Remusko civel na Kess a vyzeral pri tom nejako zasnene.“
„Remus?“ spýtala sa Kess a snažila sa rozpamätať sa. „To je ten bledý chlapec s hnedými vlasmi a orieškovými očami?“
„No, práve ten! Je prefekt a je veľmi múdry, ale aj veľmi nesmelý a hanblivý. Ešte sme ho nevideli, aby sa tak pozeral na niektoré dievča. Asi sa mu páčiš,“ popichovala ju Lucy, keď zamierili dolu k žalárom do učebne Elixírov. Tam už postávalo niekoľko študentov. Lucy narýchle predstavila Kess niekoľkým chlapcom a dievčatám, ktorí mali na habitoch odznak s chrabromilským grifom a hneď nato sa dvere do učebne otvorili a Kessyn prvý školský deň sa začal.
Dvojhodinovka Elixírov a Transfigurácie dopoludnia, rýchly obed a po ňom Starostlivosť o zázračné tvory a Runy . Medzi tým chvíľa voľna a už opäť mieria všetky do Veľkej siene na večeru.
Kess si v duchu prechádzala celým dňom a bola so sebou spokojná. Za svojimi spolužiakmi nezaostávala, naopak, intenzívna príprava vo všetkých oboroch ju vyniesla na špičku ročníka. Proste excelovala vo všetkých predmetoch, hoci sa naozaj krotila a snažila sa na seba nikoho neupozorňovať . Ale nebolo to také jednoduché, ako sa mohlo zdať na prvý pohľad. Profesori na ňu boli tiež zvedaví a stále ju vyvolávali. Kess nedokázala náročky odpovedať nesprávne a tak na konci vyučovania vyzerala ako dáka šprtka. Najhoršie však bolo, že im veru nestačilo meno Kess, ale vyžadovali , aby sa predstavila celým menom. No a meno Andromeda Kassiopea všade vzbudilo všeobecnú pozornosť. ,To mi to utajenie dlho nevydržalo.´myslela si cestou z posledne hodiny, keď za sebou začula, ako niekoľko dievčat z Bystrohlavu nahlas rozoberá jej výkony a obe krsné mená. Možno ironická prezývka ,Chrabromilská hviezda´ vyzerala , že by sa mohla ujať. Kess prešiel mráz po chrbte pri pomyslení, ako sa bude Sírius tváriť, keď ju najbližšie stretne. Aké bolo však jej prekvapenie, keď sa tváril naprosto normálne. Teda, usmieval sa na ňu žiarivým úsmevom č. 4, ale inak nedal najavo, že by vedel, kto vlastne je. Nesmierne jej odľahlo. Nemala chuť čeliť jeho prípadným ironickým poznámkam , alebo čomukoľvek inému z jeho strany. Rýchle zjedla skromnú večeru a ponáhľala sa do veže, aby napísala rodičom.
Kess práve pečatila napísaný list, keď cez vchod do klubovne preliezli Ema a Lucy. Jedným pohľadom zhodnotili situáciu a vyrazili krížom cez miestnosť, priamo k nej. Unavene sa poskladali na stoličky, tašky si pohodili len tak na zem , opreli sa ľakťami o stôl a uprene ju pozorovali.
„Čo je? Stalo sa niečo?“ spýtala sa ich Kess a začudovane zdvihla obočie.
„Hmmm!“ zatiahla pomaly Lucy. „Nepovedala si nám, že si taká nadupná,“ preťahovala pomaly.
„Si jednička, vieš to?“ pridala sa aj Ema a skúmavo si ju premeriavala.
„Chrabromilská hviezda,“ pokračovala nemilosrdne Lucy.
„Už dosť,“ prerušila ich ticho, ale dôrazne Kess. „Nemala som kedy vám povedať, že moji rodičia mali pri mojom vzdelávaní veľmi vysoké nároky. Nemala som s čím porovnávať. Ja som sa vlastne bála, že tu budem vyzerať ako troll.“
„To skôr my vyzeráme popri tebe, ako nedôchodčatá,“ uškrnula sa Lucy a s úsmevom šťuchla Kess do ramena. Hneď na to sa ale zarazila. „Au!“ nedôverčivo do nej ešte raz zaborila prst a potom vyvalila oči. „Ty brďo, ty máš svaly, ako kulturista!“
„Fakt? To nemyslíš vážne, že nie?“ dožadovala sa odpovede Ema.
„Má, skús!“ tvrdila s trochu vypleštenými očami Lucy , vzala Emu za ruku a ďobla ňou Kess do ramena. Eme sa tiež trochu rozšírili oči údivom, ohmatala Kessin biceps, znovu si sadla na stoličku a pohodlne sa oprela.
„ Ty posiluješ?“ spýtala sa a pátravo si Kess premeriavala.
„Ani nie,“ odmietavo krútila hlavou Kess , „ ale rodičia si priali, aby som trochu viac cvičila, než som nastúpila sem, na Rokfort.“
„Čo je to trochu viac?“
„Len pár hodín denne, naozaj len trochu, mohlo to byť aj horšie.“ zľahčujúco mávla rukou Kess.
„Pár hodín je ti málo? A vraj len trochu?“ obe dievčatá neverili vlastným ušiam. Kess už takéto vypočúvanie nebavilo.
„Potrebujem poslať list. Ako to tu robíte?“ spýtala sa a zamávala zapečateným pergamenom.
„Pošleme ho po sove. Ty nemáš svoju sovu?“ spýtala sa Ema a keď videla záporné pokrútenie hlavou doložila. „No , môžeš použiť niektorú zo školských . Sú v soviarni a môže ich používať každý. Poď, ukážem ti, kde to je!“ doložila rozhodne a vstala .
„Lucy, môžeš mi, prosím ťa, odniesť tašku do izby? Cestou zo soviarne ukážem Kess, kde je knižnica a donesieme nejaké knihy. Nebolo by zle, keby sme dnes stihli urobiť aspoň nejakú úlohu.“
Lucy bez slova prikývla, zobrala obe tašky a zamierila s nimi do spální . Ema kývla na Kess a obe vyšli z klubovne. Celou cestou do soviarne sa rozprávali a veľmi dobre si rozumeli, aj keď Ema nemohla vedieť, že príhody, ktoré jej Kess rozpráva, sú upravené a ani zďaleka nezodpovedajú jej skutočnému životu . Kessina veselosť a otvorenosť si Emu získali. Obe dievčatá boli na najlepšej ceste, stať sa dobrými priateľkami. Vyšplhali sa do veže a vošli do soviarne.
„Uf!“ oddychovala Ema a držala sa za srdce. „Dáko som zlenivela,“ zhodnotila stav svojho organizmu kriticky. „Ale to nič, párkrát behom hore a dolu po schodoch na hodiny a kondícia sa mi čoskoro vráti.“
„Ktorú si mám vybrať?“ spýtala sa jej Kess, ktorá sa obzerala po bidielkach s pousádzanými sovami.
„To jej jedno, ale ak to chceš poslať ďalej, tak si vezmi nejakú väčšiu, nech jej to tak dlho netrvá.“ radila Ema a tiež si prezerala sovy. „Pozri, hentá vyzerá celkom dobre,“ ukázala na celkom peknú sovu na najvrchnejšom bidle a zavolala ju . Keď sova zletela na nastavenú ruku pohladila ju po perí a pomohla Kess priviazať list. Spoločne ju odniesli k oknu a vypustili. Ešte chvíľku sa pozerali, ako sa mávajúc krídlami vďaluje a potom vybehli zo sovinca.
„Budem si musieť kúpiť nejakú vlasnú sovu,“ smiala sa Kess, keď kráčali ku knižnici. „Tieto mi pripadajú akési zdrchlané. Ktovie, či vôbec nájdu správnu adresu.“
„Len sa neboj, doletí. Ale, mať vlastnú sovu je lepšie. Hlavne istejšie.“ potvrdila Ema a otvorila dvere na knižnici. „ Teraz už ticho, madam Pinceová nemá rada , keď tu niekto nahlas rozpráva. Mohla by nás odtiaľto vyhodiť a my si potrebujeme požičať zopár kníh.“ pokračovala hlasnejším šeptom.