Priestorom a časom

49. Útok na sídlo 

„Andromeda, čo sa stalo!“ pýtal sa Sírius a mierne ňou zatriasol, aby sa spamätala. Andromedine oči mali sklenený výraz, akoby niečo, alebo niekoho počúvala. V priebehu niekoľkých sekúnd sa upokojila , ale vlasy sa jej začali vlniť a uvolňovali sa z účesu. Oči jej plápolali hnevom a celé jej telo sa naplo, akoby v očakávaní útoku. Zo všetkých strán sa k nej zbiehala svorka.

„Voldemort napadol sídlo,“ povedala, keď ich videla stáť okolo seba. „ osobne a s veľkou silou. Sú tam všetci! Rodičia, bratia s celými rodinami , aj vaši rodičia,“ doložila a pozrela na Alexeja a Jurija. „Oslavovali mamine narodeniny,“ povedala ticho a nozdry sa jej zachveli. „Voldemort chce so mnou hovoriť!“ doložila takmer nečujne .

„To s ním si hovorila?“ spýtal sa Sírius , keď sa trochu spamätal.

„Áno, sám mi oznámil, že sídlo je pod nejakým kúzlom a keď čo najskôr neprídem, zničí ho a celé naše rodiny s ním,“ odpovedala a vlci zostražiteli. „Musím tam ísť!“ povedala a zúfalo sa na nich pozrela.

„Nepôjdeš tam sama, pôjdeme s tebou!“ vyhlásil rozhodne Alexej . „Ideme sa preobliecť a od brány sa môžeme premiestniť,“ povedal a všetci s ním súhlasili. Všetci, okrem Andromedy.

„Na to nie je čas,“ pokrútila rozhodne hlavou a poobzerala sa dookola. Pozeralo sa na nich množstvo ľudí, ale jej to teraz bolo jedno. Celá jej rodina bola v ohrození a jej utajenie je teraz už nepodstatné. Jediným pohybom ruky si zmenila oblečenie. Teraz bola oblečená v koži a na pleciach mala plášť so sponou v podobe váh. Vlasy jej viali, akoby sa Veľkou sieňou preháňal uragán a medzi nimi boli vidieť zvíjajúce sa červené a modré pramienky. Oči jej zožltli a boli studené, ako kúsky ľadu.

„Prenesiem vás!“ povedala svorke a Severný pól bol proti jej hlasu rovníkovou Afrikou. „Štítové premiestnenie! Nevieme, čo nás tam čaká!“ prikázala a postavila sa na voľné priestranstvo. Celá svorka v tom okamihu urobila to isté a väčšine pozorovateľov, včítane Dumbledora, takmer vypadli oči. James rýchle pobozkal Lily a so slovami: „Vrátim sa k tebe,“ sa k nim pridal. Postavili sa do kruhu okolo Andromedy  a takmer nepostrehnuteľnými pohybmi vytvorili okolo seba kopulovité štíty .

„Foramen ferroviae transmissibilis!“ zvolala Andromeda nečakane mocným, hromovým hlasom, vo Veľkej sieni sa zablyslo a celá skupina zmizla.

  V nasledujúcom okamžiku sa objavili na pobreží mora. Pod nohami im zašrípali kamienky, štíty postupne hasli. V okolí nebolo ani nohy.

„Sme na pobreží, asi sto metrov od hraníc sídla.“ povedala ticho Andromeda. „Kto z vás pozná nejakého Pedigrewa?“ spýtala sa studeným hlasom a rozhliadla sa . James sa s prekvapením pozrel na Remusa a Síriusa.

„To je predsa Peter? Ty sa na neho nepamätáš?“ čudoval sa . „Patril kedysi do našej partie Záškodníkov. Bol to len taký neškodný prívesok! Je to čudné, ale vyhýbal sa nám a ani na vyradení nebol. “

„Peter!“ zasyčala Andromeda a oči sa jej zúžili do malých štrbiniek. „ Nepamätám sa, že by som niekedy  počula  vysloviť jeho priezvisko. Vždy ste ho oslovovali menom alebo prezývkou. Červíček! Krysa!“ prudko sa otočila k svorke. „Kto z vás, ak sa to nepodarí mne, zadrhne tú krysu, môže žiadať odo mňa čokoľvek!“

„Čo urobil!“ spýtal sa jednoducho Sírius , ale začínal to tušiť. Andromeda nikdy nebola nijako zvlášť krvilačná , ale teraz sa zdalo, že veľmi túži po Červíčkovom skalpe. 

„Je priamo zodpovedný za to, čo sa stalo. Neviem, kde sa dostal k informácii, že dnes mama oslavuje narodeniny a všetci budú v sídle, ale isté je to, že ju povedal priamo Voldemortovi. Voldík mi to oznámil s nebývalou škodorarosťou,“ syčala jedovato a bolo isté, že keď sa Červochvost dostane do jej rúk, nebude umierať ani rýchle a ani bezbolestne.

„Vaše  formy!“ prikázala stručne a celá skupina sa začala meniť. Bola z nich zase svorka ku ktorej sa pridali dva čierne pantery. Andromeda kývla a ukázala smerom k hraniciam sídla. „Opatrne prejdete k tej skupine skál na obzore. Je dobre vidieť, nestratíte smer . Hneď za nimi začína hranica. Priplížte sa tam a keď tam budete, ta na mňa počkajte. Nechoďte ďalej! Ochrana by spustila poplach a Voldy by sa o nás rýchle dozvedel. Ja za vami prídem!“ dopovedala s zmenila sa na Zlatého fénixa. Ten rozprestrel krídla a zmizol .

   Svorka bez jediného zašuchotania zmizla vo vysokej tráve za pobrežnými dunami a preplížila sa poza skaliská . Tam všetci zaľahli do tieňov a čakali. Vtom  začuli zvláštny zvuk, prichádzajúci zdiaľky . Vyzeralo to, ako keby v diaľke burácali hromy a zároveň niekto spieval strašne vysokým, takme nepočuteľným hlasom, ktorý rozdieral každý nerv v tele.

,A jejda !´  ozval sa Alexej, keď to začul a schoval si hlavu pod labami. ,Je zle, fénix zúri, Voldy nemá ani potuchy, koho si to proti sebe poštval. Keby mal rozum, tak sa jej vyhýba minimálne stomílovým oblúkom,´ hovoril a túžil zahrabať sa čo najviac do zeme. Odvážili sa trochu viac vystrčiť čumáky a videli, že les , ktorý sa týčil v diaľke sa začína ohýbať a mocné stromy začínajú praskať v polovici.

, Rýchle, za skaly, všetci sa kryte, lebo vás to odveje do mora!´volal na všetkých Alexej a sám išiel príkladom , obehol skaly a pritisol sa čo najtesnejšie k nim, zarývajúc laby do zeme. Ostré poryvy vetra to okamžite potvrdili. Zvyšok svorky sa k nemu pridal a všetci sa tlačili k zemi.

  S tichým závanom vetra sa vedľa nich objavila Andromeda. Sadla si medzi nich, oprela sa chrbátom o skalu a ticho sa chichotala.

„Trochu som im našuchorila períčka, ale Voldy nie je žiadny hlupák. Zakryl ich štítom a domyslel si, kto ho to navštívil. Trochu sme sa pozhovárali,“ povedala s povzdychom. Veľký, čierny panter sa pritisol k nej a otieral si hlavu o jej líce. Pohladila ho, pobozkala na čumák a smutne sa usmiala. ,Videla som sídlo. Je zakryté krvavo červenou kopulou , ktorá po obvode opalizuje. Už som o takom niečom kdesi čítala, ale nevedela som si spomenúť, kde a po celý rozhovor s Voldíkom, som na to myslela.´ dodožila a vedľa nej sa ozvalo nahnevané zavrčanie.

,Prečo mu neustále hovoríš, Voldík!´ pýtal sa trochu škriepnym tónom Sírius.

,Lebo sa mi nechce , hovoriť mu Voldemort,´odpovedala pokojne , ,je to dlhé a už nežiarli. Voldíka nechcem, ale ....!´

,Aké ale? ´spýtali sa súčasne Sírius a aj Alexej.

,Voldemortova podmienka , pre prepustenie našich rodín je jednoznačná,´ odpovedala smutne.

,Aká je tá podmienka?´ ozvala sa Jelena a hlas sa jej trochu triasol obavami o rodičov.

,Moje bezpodmienečné podrobenie sa a okamžitá dobrovoľná svatba s ním!zasmiala sa ironicky. ,Ako vôbec môže za takýchto okolností hovoriť o dorovoľnosti! Vyhráža sa, že ich rozdrví všetkých na prášok a kecá o dobrovolnosti!´ vzlykla a po tvári jej stiekla zlatá slzy. Dopadla na čumák pantera a ten si ho prekvapene oblizol.

,Ale to  predsa nemôžeš urobiť! Neexistuje kúzlo, ktoré by to dokázalo! ´ tvrdil Jurij nahnevane.  ,Voldemort hrá na city, ale tomu nesmieš podľahnúť. My všetci tomu nesmieme podľahnúť! ´

,To kúzlo existuje,´odpovedala smutne Andromeda, ,ja som si nakoniec spomenula, kde som to čítala.´ pokračovala po chvíli. ,V našej knižnici je jedna zamknutá skriňa a v nej niekoľko kníh o démonoch . Tam som čítala aj o tomto kúzle. Voldemort je buď skutočne veľmi mocný čarodejník, alebo má poruke nejakého démona.´

,Tá skriňa bola zamknutá, nie?´ opýtal sa Alexej a v hlase mal nedôveru. ,Ako si sa tam dostala?´

,Ale Alexej, ako myslíš? ´ odfrkla ironicky. ,To teraz nie je podstatné, dôležité je, že to kúzlo je reálne a sídlo je pod ním uzamknuté.´

,Ako to vlastne pôsobí, to kúzlo?´ zaujímal sa Dimitrij. ,Keby sme to vedeli nejako zrušiť,´dodal po chvíli napätého ticha.

,Dobre, ja vám to v rýchlosti vysvetlím,´ súhlasila Andromeda, ,o hodinu sa mám stretnúť s Voldemortom, pokúsim sa vyjednávať.  Alexej a Jurij pôjdu so mnou za ostatné rodiny.´

,Aj ja!´ozval sa Sírius. ,Ja tam budem za našu rodinu, aj mňa sa to týka!´

,Áno, týka sa ťa to, ale nemôžeš ísť so mnou,´ povedala a pohladila pantera po hlave, trochu si ho protiahla k sebe a neprestávala ho hladiť, aby ho upokojila. ,Tak, to kúzlo´nadviazala a pokračovala ,, funguje to tak, že nejaký objekt, alebo územie sa zakľaje kúzlom  a to vytvorí stále sa rozpínajúcu kopulu diaboľského ohňa. Nejaký čas sa rozpína a vo vnútri kopule sa v podstate nič nedeje. Keď dosiahne určitú veľkosť, tak sa v jedinom okamžika zrúti do seba a všetko, čo sa nachádza v jej vnútri prestane existovať. Dokonca so myslím, že je to v podstate guľa a po jej implózii tu zostane obrovský kráter . Ide o to, že z nej sa nikto a nič vraj nemôže  dostať. Zrušiť ju môže len ten, kto ju vytvoril. Kúzlo nepoznám, žiadne tam nebolo.´

 ,Tým chceš povedať, že naše rodiny nemajú inú šancu na prežitie, len tú, že sa vydáš sa Voldemorta?´ spýtal sa s nevôľou v hlase  Michail a zdvihol veľkú, vlčiu hlavu.

, Aj keby to bolo tak, ani v tom prípade to nesmieš urobiť!´ povedal tvrdo Alexej . , Dimitrij, okamžite sa premiestni a kontaktuj Veľkú radu. Medzi nami je množstvo mocných čarodejníkov, niekto možno bude vedieť, ako na to. My tu zatiaľ budeme naťahovať vyjednávanie tak dlho, ako to len bude možné. Koľko času vlastne máme?´ spýtal sa Andromedy.

,Neviem, ako dlho to bude. Je to podľa toho, kto vyčaroval kopulu a aký bol silný. Čím silnejší, tým dlhšie to trvá, ale aj konečný efekt je ničivejší. Voldemort hovoril čosi o dvoch, troch hodinách, ale možno to nie je pravda. Tá kopula sa musí neustále rozpínať. Keď sa to zastaví, tak zostávajú už len sekundy! Teraz vás odvediem na pozemky tak blízko, ako to len bude možné a zastriem vás štítom. Heslo  pre ochranné kúzla bude Kassia. Stačí sa dotknúť dlaňou a povedať ho.  ´

  ,Jasne! Dimitrij, choď! Hneď!´ prikázal a jeden z vlkov sa vyplietol z toho chumlu a premenil sa. Miesto neho tu pár stotín sekundy stál Dimitrij, ale vzápätí zmizol. Aj Andromeda vstala a splývajúc s tieňmi obišla skaly. Svorka ju ticho nasledovala a plýžila sa v jej stopách. Andromeda sa opatrne narovnala a dlaňou pohladila povrch magickej ochrannej steny , na niekoľko sekúnd ju zrušila a vytvorila  ju znovu.  V novej stene urobila veľký otvor a celá svorka cez neho prešla pod ochranu vysokých stromov, ktoré sa za ňou vypínali do výšky.

,Ako to, že Voldemort prešiel cez vašu ochranu?´ spýtal sa Remus nechápavo. ,Veď bola v poriadku.´

,Toto nebola naša ochrana, túto urobil Voldy, keď tú našu zrútil,´ vysvetľovala a poháňala ich ďalej. Bežali dosť dlho, ale vlci boli rýchly bežci a Andromeda sa tiež nenechala zahanbiť. Do stretnutia s Voldemortom zostávala ešte celá pol hodina a oni  už stáli nadohľad sídla.

  Bol to veľmi zvláštny pohľad a nikto z nich nemohol od neho odtrhnúť oči. Cez opalizujúcu červenú žiaru videli nejasné obrysy sídla . Rubínová , ohnivá kopula bola obrovská a dosahovala už až k jazierku.

,Myslím, že už nebudeme mať ani dve hodiny,´ poznamenala ticho Andromeda. , Na toto musel niekto vynaložiť obrovské množstvo sily, ale vyzerá to, že už sa ďalej rozpínať dlho nebude.´

  Takmer nečujné puknutie , ktoré sa za nimi ozvalo, ich prinútilo odvrátiť pohľad a obrátiť sa. Za nimi sa zhmotňovali dve postavy. Dimitrij a Enrico Altanero, jeden zo starších Veľkej Rady. Kývol im a zahľadel sa na sídlo , strácajúce sa pod ohnivou stenou.

„ Mala si pravdu, je to kúzlo démona,“ pozrel na Andromedu. „Napriek tomu ti nemôžeme dovoliť, aby si sa vydala za Voldemota!“

„Potom , všetci, ktorí sú tam uveznení, zomrú!“  vykríkla ticho Andromeda.

„Ak to urobíš, Voldemort nepoužije svojho syna ako poistku, ale spojí svoju dušu s jeho a bude prakticky neporaziteľný. Našli sme v mysliach jeho verných niekoľko veľmi závažných informácií, z ktorých toto vyplýva. Tvoju magickú silu ti ukradnúť nemôže, ale svojmu synovi áno!“

,To je netvor!´ zvolal Alexej. ,On už teraz plánuje, ako ukradne magickú silu svojmu synovi?´

„Nemôžeme dovoliť, aby všetci zomreli!“  krútila hlavou Andromeda a oči sa jej začali zase meniť.

„Upokoj sa!“ povedal Altanero ostro. „ Musíš zostať pokojná a premýšľať. Emócie ti teraz nepomôžu. Poviem ti k tomuto len jedno,“ povedal a ukázal rukou pred seba do rubínovej žiare, „čím je tá kopula väčšia, tým je jej stena tenšia a má nepravideľnú štruktúru. Dokonca by sa v nej mohli nachádzať aj diery.“

„To znamená, že keby som v nej vytvorila trhlinu, mohli by sa odtiať dostať?“ spýtala sa Andromeda  živo a prižmúrila oči.

„V podstate  áno .“ prikývol Altanero . „O chvíľu bude okolo toľko strážcov, koľko sa nám ich podarilo za takú chvíľu zohnať a potom prídu ďalší. Prezri tú kopulu milimeter po milimetri!“ dokončil a odmiestnil sa.