Priestorom a časom

48. Ples absolventov

„Čo sa to tu , pre Merlina , dnes deje?“ čudoval sa Vasilij, keď sa na druhý deň po skúškach, dostavili konečne na večeru.

  Predmetom jeho prekvapenia a záujmu, bolo naozaj veľký hluk, ktorý sa šíril celou Veľkou sieňou. Všetci sa prekvapene obzerali a hľadali dôvod tohoto rozruchu. Okrem spokojne sa usmievajúceho Dumbledora, však nevideli nič nezvyčajné a spokojný úsmev Dumbledora, koniec koncov, tiež nebol nijako nezvyčajný. Ten mu tam sídlil trvalo a občas si niektorí z nich mysleli, že si ho tam každé ráno nalepuje.

„Alexej!“ ozvalo sa od chrabromilského stola volanie a  Ema sa na nich široko usmievala a mávala im. Alexej tam okamžite zamieril a ostatní si išli sadnúť k ich fakultnému stolu . Nakladali si na taniere večeru, ale neustále sa obzerali okolo seba a čakali, kým sa Alexej vráti. O niekoľko minút si sadol na svoje miesto a s úsmevom si prezeral ich spýtavé pohľady.

„Tak, čo sa to deje? nevydržal  Nikolaj   túto hru na nervy. Alexej sa uškrnul a veselo sa usmial.

„Dumbledore práve pred chvíľou  ohlásil, že na počesť absolventov sa bude konať ples.“

„Kedy?“ sucho sa spýtal Sírius , ale v duchu jasal, lebo ešte nemal príležitosť si s Andromedou zatancovať .

„V nedeľu, tesne pred odchodom,“ povedal Alexej a usmial na na zvyšok svorky. „Môžeme si pozvať naše dievčatá,“ poznamenal a oči mu žiarili radosťou. „Ja som Emu už pozval,“ uškrnul sa.

„Načo si sa tak ponáhľal?“ čudoval sa Vasilij, ale napriek tomu už blúdil pohľadom po bystrohlavskej fakulte, či je tam Gwen. Alexej sledoval jeho pohľad a veselo sa rozosmial.

„Nebudem riskovať, že ju skôr pozve niekto iný,“ odpovedal  . Vo zvyšku svorky táto veta vyvolala mierne znepokojenie.  Dokonca aj Sírius s Remusom sa znepokojene pozreli na svoje partnerky. Sérius pobavene prižmúril oči, pritisol sa k Andromede a zahľadel sa na ňu. Tá sa tiež, práve tak pobavene usmiala , otočila sa k nemu a spýtavo zdvihla obočie.

„Chcel si niečo?“

„Len takú maličkosť,“ preťahoval to Sírius a náramne si to užíval, „ pôjdeš so mnou na ten ples?“

„Keď ja neviem, či ...,“ začala šibalsky, ale v Síriusových očiach sa rozhoreli plamienky, ktoré neveštili nič dobré. Napriek tomu pokojne pokračovala a pobavene sa usmievala. „Naozaj neviem, či si budem mať na takú slávnostnú príležitosť čo obliecť,“ uvažovala , podoprela si bradu rukou a pozorovala, ako Lena naťahuje takmer podobným spôsobom Remusa. „Ale, ak myslíš, že sa budem k tebe hodiť......tak dobre. Myslím, že s tebou na ten ples pôjdem.“

„Vieš o tom, že si poriadna potvora?“ spýtal sa jej Sírius , šepkajúc jej do ucha a nežne ju doň pohrýzol. Andromede sa mierne rozšírili oči a trochu ostrejšie sa nadýchla. Sírius sa sebavedome usmial a jeho ruka zablúdila oveľa nižšie, než bol pás a oblinu pohladil.

„Sírius!“ sykla Andromea a chytila tú neposednú ruku, ktorá sa sústavne pohybovala po jej tele. Odpoveďou jej bol len šibalský úsmev a iskričky  v očiach.

  Než sa vrátili do svojej klubovne, stihli všetci vlci pozvať svoje partnerky na ples. Ale Alexej nemal v úmysle nechať ich celý týždeň zaháľať.

„Zleniveli ste! Fučíte ako mechy!“ rozčuloval sa , keď končili tréning v telocvični. Od zajtra budeme zase pravideľne behať a to v každom počasí.“

„Fajn!“ vydýchol si Michail a utrel si tvár, zaliatu potom do osušky. „Teraz len dobrú sprchu a hajde za dievčatami.“

„Ja ti dám hajde!“ Nič také, pokračujeme. Dnes máme robiť štítové prenášanie a pokiaľ viem, tak to zatiaľ zvládla jedine Andromeda.“

„Tu sa predsa nedá prenášať,“ pripomenul mu Remus, ale Alexej sa len zasmial.

„A to ti kto povedal? Samozrejme, že sa dá, len to treba vedieť. Nikolaj, Jurij, zväčšíte chodbu, potrebujeme priestor,“ pohľadom preletel po svorke, „ asi tak, ako dva naše tábory.“ prikázal a oslovení sa zdvihli a išli upravovať chodbu. „Dima a Griša zaistenie chodby a my to tu trochu upraceme, naposledy ste to tu všetko nechali porozhadzované.“

  Dimitrij a Grigorij vyšli rýchle von a uškŕňali sa nad kamarátmi, pachtiacimi sa s náradím. O niekoľko minút už stáli rozostavení po celej ploche chodby a pozorne počúvali.

„Najskôr celoplošný štít! Andromeda, ukáž im to, nech sa chlapci poučia! Formula je ,Tholus´.“

  Andromeda sa usmiala a v nasledujúcom okamžiku ju zahalil kopulovitý štít. Potom niekoľkokrát predviedla pohyb rukou, ktorý je na vyčarovanie potrebný. Prenos s miesta so štítom bol oveľa zložitejší a trvalo im celé dve hodiny, kým zvládli aspoň prenos bez štítu. Do polnoci sa prenos so štítom podaril iba trom.

„Presne toto som vám chcel dnes povedať,“ burácal Alexej v klubovni, keď sa všetci už takmer bez sily zvalili do kresiel. „Nemôžeme sa tu iba flákať, ako títo študentíci! Úplne ste zabudli, kto ste! Všetci zvesili hlavy, ale Andromeda to chápala. Áno, tento hrad bol nebezpečný. Vzbudzoval ilúziu bezpečia a ľudia v ňom strácajú kontakt s realitou.

  Po takejto sprche už nemusel Alexej nútiť do tréningu nikoho. Znovu ako jeden muž trénovali do úmoru a po večierke, neskoro v noci nacvičovali veľmi obtiažne premiestňovanie so štítom. Do plesu to s väčšími, či menšími obtiažami zvládli všetci.

  V nedeľu, hneď po obede sa všetci začali pripravovať na ples a samozrejme na slávnostné vyradenie. Podľa pokynov, ktoré im priniesol profesor Stalwart , začínalo sa úderom ôsmej hodiny večer. Po ňom sa začne ples a ten bude trvať až do rána. Vo všetkých izbách to šumelo hlasmi a všetci si skúšali oblečenie, úpravu vlasov i tváre tak, aby sa čo najviac páčili svojim partnerom .

  Andromeda stála pred veľkým zrkadlom a jednoduchým pohybom ruky si už asi po päťdesiaty krát zmenila šaty a účes. Teraz mala oblečené svetlofialové dlhé šaty s bohato nariasenou sukňou okolo nôh. Okolo pŕs a drieku ju tesne obopínali  a na tele a držali asi len zázrakom, lebo ramená, ruky i chrbát boli odhalené. Lena sa na ňu pozrela a usmiala sa.

„Tieto sú dobré,“ povedala uznanlivo, „ale  povypadávené oči budeme odhŕňať lopatou,“ doložila.

„Mne sa to nezdá,“ krčila nos Andromeda, „ niečo tomu chýba,“ prezerala sa a potom ju niečo napadlo. Podobne upravené šaty už mala a tak len prižmúrila oči a lem sukne stmavol. Tmavý pruh sa nepravideľne rozširoval a svetlel, kým sa farby nezliali. Andromeda sa zatočila , sukňa sa rozvlnila a utvorila okolo nej kruh.

„Dúfam, že ti držia dobre,“ uškrnula sa Nika, ktorá si práve vytvorila modrozelené  úzke šaty s vysokými rozparkami na oboch bokoch.

„No, bola by to sranda, keby ich stratila , lebo ako to tak sledujem, tak sa pod ne príliš neoblieka,“ rozosmiala sa Lena , mávla rukou a stála tam v šatách práve takých belasých, ako boli jej oči .

„Tieto si nechaj,“ pozrela na ňu Andromeda, „pristanú ti,“ povedala, keď si Lenu obzrela zo všetkých strán . „A ty tiež, tá zelená ti ide aj k vlasom a aj k očiam,“ obrátila sa k Nike. „S kým vlastne ideš?“

„S Davidom,“ usmiala sa Nika a prešla si rukou po bokoch a uhladila si šaty. Ešte účesy a už budeme musieť ísť,“ upozornila ich .

  O pol ôsmej už všetky tri schádzali do klubovne a nestačili sa čudovať nad pestrou paletou fariebných habitov, do ktorých boli oblečení chlapci. James mal tmavozelený, Remus svlivkovo modrý a jedine Sírius bol v enegantnom čiernom habite a hodvábnymi lemami a klopami. Aj v šume hlasov v klubovni začul klopkanie vysokých opätkou a zdvihol hlavu a na niekoľko sekúnd onemel. Andromeda sa na neho usmiala  , podišla bližšie a zľahka ho pobozkala. Konečne sa prebral, ponúkol jej rameno a odviedol k Veľkej sieni. Remus si viedol Lenu tiež ako v snách a Nike ponúkol rameno Alexej . Fakulty sa zoradili a úderom ôsmej , keď sa otvorili hlavné dvere, vošli a zastavili sa oproti profesorskému stolu.

  V zlatom kresle uprostred sedel Dumbledore  keď sa absolventi zastavili pred ním, vstal.

„Dnes je ten slávnostný deň, keď po siedmych rokoch učenia , námahy a náročných skúškach dostanete svoje diplomy a pred vami sa otvoria brány života. Leťte teda a prinášajte radosť a úžitok sebe, svojim blízkym a aj nám ostatným,“ zakončil svoju reč za veľkého aplauzu a znovu sa usadil.

  Pred stôl sa postavila profesorka McGonagallová a postupne vyvolávala jedného absolventa za druhým a každému odovzdala puzdro so záverečným vysvedčením a diplomom.

  Študenti sa lúčili, podávali ruky profesorom a keď sa vrátili medzi ostatných, až vtedy si konečne uvedomili, že sa vlastne naozaj všetko skončilo.

  Keď odovzdali posledný diplom a doznelo posledné poďakovanie, Dumbledore sa znovu postavil a nikoľkými mávnutiami prútika upravil Veľkú sieň, do plesovej podoby. Uprostred bol tanečný parket, okolo neho množstvo malých stolíkov a trochu bokom pódium, na ktorom sa po chvíli objavilo niekoľko hudobníkov.

  Stolíky sa postupne zapĺňali usádzajúcimi sa pármi. Sírius si pyšne viedol Andromedu, Remus sa ešte stále nemohol spamätať z očarujúcej  krásy Jeleny a James žiaril po boku Lily v krásnych tmavozelených šatách. Nike hneď po prejave podal rameno David a sadli si k Jamesovi a Lily. Zvyšok svorky vyšiel pred Veľkú sieň, aby sa tam stretli so svojimi partnerkami a priviedli ich dnu. 

  Hudobníci doľadili svoje nástroje a začali hrať. Lily vstala , podišla k profesorskému stolu a pôvabne  sa uklonila.

„Profesor Dumbledore, smiem vás požiadať o zahajovací  tanec? spýtala sa s úsmevom .

„Bude mi   potešením slečna Evansová,“ odpovedal jej s dobráckym úsmevom a viedol ju na parket. Po prvých otočkách valčíka sa k nim začali pridávať aj ďalšie páry a James požiadal o tanec profesorku McGonagallovú .

„Smiem prosiť?“ uklonil sa pred Andromedou Sírius a ponúkol jej rameno . S úsmevom sa doň zavesila a nechala sa odviezť na parket. Sírius si ju zľahka privinul a roztočil . V jeho náruči sa cítila bezpečná a nechala sa viezť, takmer sa nedotýkajúc zeme. Sírius sa pozeral do jej tváre a bol šťastný, ako nikdy predtým.

„Milujem ťa,“ šepkal jej do vlasov a pevnejšie si ju pritisol k sebe. Andromeda  sa mu pozrela priamo do očí a dlho sa mu do nich dívala.

„Aj ja ťa milujem,“ odpovedala  a pritúlila sa k nemu  a on sa od nesmierneho šťastia takmer nahlas rozosmial . Konečne mu povedala tie slová, na ktoré tak dlho čakal a o niekoľko týždňov bude jeho, len jeho! Navždy!

  Čas rýchle bežal. Tanečné kolá sa striedali s krátkymi prestávkami a počas jednej z nich odviedol James Lily na chvíľu von, aby sa trochu schladili. Prešli až takmer  k jazeru , zastavili sa na brehu a pozerali na zvlnenú hladinu.

„Je tu krásne, „ ozvala sa po chvíľke Lily a obzerala sa dookola. „Ani sa mi nechce veriť, že už zajtra odtiaľto odídeme a už sa sem nikdy nevrátime. Ktovie, čo nás čaká,“ povedala zamyslene. Na takéto slová James čakal.

„Lily,“ oslovil  ju a obrátil ju k sebe , „ neviem, čo všetko nás ešte v živote čaká, ale jedno viem celkom určite. Milujem ťa a viem, že zvyšok svojho života chcem prežiť s tebou. Lily, prosím, vydaj sa za mňa!“ povedal a pozeral sa jej priamo do očí.  Stáli na brehu jazera a hľadeli si do očí . „Ja ťa tiež milujem,“ povedala Lily a usmiala sa. „Neviem, ako sa to mohlo stať, ale milujem ťa a tiež chcem  prežiť svoj život  len s tebou. Áno, James Potter, vydám sa za teba!“ odpovedala a šťastný James ju  pevne objal a pobozkal. Ešte dlho tam stáli v objatí, než sa konečne rozhodli, že sa ešte na chvíľu vrátia do Veľkej siene. Blažený výraz na tvári Jamesa neunikol pozornému oku Síriusa, ktorý o jeho zámeroch samozrejme všetko vedel.

„Tak ako?“ spýtal sa a pozeral z jedného na druhého. Lily zrumenela a James prikývol.

„Anóóóó!“ zvýskol Sírius a všetci sa k nemu otočili. „Všetkým na vedomie sa dáva, že slečna Lily Evansová bude onedlho pani Lily Potterovou,“ volal a vrhol sa k obom gratulovať. Blahoželania nemali konca kraja a Lily sa stále väčšmi pýrila. Nakoniec utiekli všetkým na tanečný parket. Všetci sa znovu vrátili na parket a pozerali s úsmevom na oboch. Tancovali aj Sírius s Andromedou  túliac sa k sebe . Remus k nim obratne viedol Jelenu a po niekoľkých otočkách , povedal Síriusovi ponad plece.

„Výmena partneriek,“ usmial sa šibalsky . Andromeda zdvihla hlavu zo Síriusovej hrudi, pozrela na Remusa  , usmiala sa raráškovským úsmevom a jediným pohybom sa s Jelenou vymenili. Než sa Sírius stačil spamätať , objímal Jelenu a Remus s Andromedou odtančili o kus bokom.

„Hej! Už som ti raz povedal, že tá je moja!“ zvolal Sírius a rozosmial sa . Zase ho dostala! Po skončení kola objal Andromedu, pevne si ju pritisol k sebe a ticho jej povedal „Nikomu ťa nedám a ani nepožičiam! Si len a len moja!“

  Úsmev na Andromedinej tvári mu bol najkrajou odpoveďou. Pozoroval, ako sa k nemu otáča, aby mu odpovedala a v očiach jej žiaria nezbedné iskričky, keď jej úsmev odrazu pohasol a na tvári sa jej objavil výraz hrôzy. Vytreštila oči a ústa si prikryla obidvomi rukami, aby nekričala nahlas.

„To nie, to sa nesmie stať! To nesmiete urobiť!“ volala a celá svorka sa v tom momente otočila k nej.