Priestorom a časom

47. MLOKy

  Hneď na druhý deň, keď vychádzali z Veľkej siene na popoludňajšie hodiny, pritočil sa Alexej k Eme a pozval ju na prechádzku. Ema, červeňajúc sa pod množstvom závistlivých pohľadov, ako ružička, po krátkom váhaní súhlasila. Povzbudení jeho úspechom, nečakali už ani Jurij s Grigorijom,  niekoľkými dlhými krokmi dohonili odchádzajúce dievčatá a po niekoľkominutovom rozhovore sa vrátili k svorke so spokojnými úsmevmi na tvári. Od tohto okamžiku sa aj zvyšok svorky vydal na lov. Systematicky sa zoznamovali  so všetkými dievčatami z vyšších ročníkov a vyberali si z nich tie, ktoré by sa mohli k nim hodiť. Andromeda to sledovala so vzrastajúcim znepokojením.

„Chcela si, aby sme s tým niečo robili,“ odvrkol jej Alexej, „ tak sme urobili a je to to najlepšie, čo sme dokázali vymyslieť.“

„Ste veľmi neopatrní, mali by ste si dávať väčší pozor,“ naliehala, ale Alexej sa len smial.

„Neboj sa, dáme si pozor,“ zamával jej a ponáhľal sa k Eme, čakajúcej ho pri schodisku .

  V priebehu nasledujúcich dvoch týždňov, stretala Andromeda všade v okolí hradu bratrancov, prechádzajúcich sa v páre s nejakým dievčaťom. Pobavene sa nad tým usmievala, ale predsa len ich ustavične nabádala k opatrnosti.

  Do skúšok je to už len pár dní, nebolo by dobre, keby sa akože náhodou roznieslo, že sú všetci vlkodlaci. Aspoň zatiaľ mala svorka šťastie. Behom niekoľkých dní vytvorili dvadsaťštyri pomerne stabilných párov a kde mohli, ukradli si minutku a strávili ju s partnerkami.

  Všetko vyzeralo v najlepšom poriadku. Svorka randila, Remus s Jelenou sa tak porôzne strácali z dohľadu, Sírius hľadel na Andromedu smutnými očami, jedine Jamesov úsmev bol stále širší a širší. Jeho stretnutia s Lily sa stále predlžovali. Jedného dňa ju po obede pred celou Veľkou sieňou objal , pobozkal a červenú ako redkvičku odviedol z Veľkej siene  za búrlivého aplauzu celej piatej fakulty.

„No konečne,“ ozval sa vedľa Andromedy spokojný Síriusov hlas. „Už som ani nedúfal, že sa mu to podarí, ale je to borec, zvládol to,“ hovoril s úsmevom a pozeral za odchádzajúcou dvojicou.

„Ten  úsmev ti svedčí,“ poznamenala  Andromeda a pozrela sa mu priamo do očí. „V poslednom čase sa zriedka kedy usmeješ,“ poznamenala trochu smutno. „Začína mi to chýbať.“

„Naozaj? zbystril a pozornejšie si ju prezrel . Bola akási poblednutá a pod očami mala veľké, tmavé kruhy. „Čo je s tebou? Vyzeráš unavene a ako keby si už pár nocí nespala,“ vyzvedal Sírius a pohladil ju po líci. Vzala mu ruku do svojej dlane a na chvíľočku si ju pritisla k tvári. V očiach sa jej zračili obavy, ale usmiala sa a pokrútila hlavou.

„Robím si starosti, ako to všetko dopadne,“ zahovárala a chcela odísť. V Síriusovi sa búrili všetky inštinkty a upozorňovali ho, že toto nie je všetko, že niečo naozaj nie je v poriadku. Andromeda nebývala takáto prehnane úzkostlivá a nejaké MLOKy a hormónmi posadnutá svorka by ju nemali vyviezť z rovnováhy.

„Niečo si mi zatajila, však? " spytoval sa starostlivo a  odvádzal ju do klubovne. Mali dve voľné hodiny a on ich chcel čo najlepšie využiť. Klubovňa bola prázdna.

„Kde sú všetci?“ čudovala sa Andromeda a zamierila do spálne, aby si vzala pomôcky na popoludňajšie vyučovanie. Na jej veľké prekvapenie ju Sírius nepúšťal, ale išiel s ňou.

„Héj! A ty kam si myslíš , že ideš?“ spýtala sa a pokúsila sa mu vykrútiť z objatia. Držal ju pevne a nemienil ju pustiť.

„Predsa s tebou,“ odpovedal jej tichúčko a ešte tesnejšie si ju  pritiahol.

„To nepôjde,“ pokrútila rozhodne hlavou Andromeda, „ sľúbila som ti, že ťa už nebudem mučiť a ja svoj sľub dodržím. Nedá sa nič robiť, musíš na mňa počkať dole v klubovni.“

„Máme predsa ešte celé dve hodiny voľno,“ odporoval , pritiahol si ju do náručia a ovinul si okolo jej tela obe ruky. Bola ako vo zveráku, nemala šancu mu ujsť. Pomaly zdvihla ruky a prsty si zaborila do tej hustej hrivy čiernych vlasov. Ich pery sa znovu našli v najskôr v jemnom, ale o niekoľko okamžikov veľmi vášnivom bozku. Síriusove ruky skĺzli dolu a  pevnejšie si ju k sebe pritisol. Jasne cítila, ako veľmi je vzrušený  a chvíľu uvažovala, čo má robiť. Nakoniec sa rozhodla. Jemne, ale rozhodne sa mu vymanila z náručia a vzala ho za ruku.

„Poď!“ povedala jednoducho a odviedla ho do spálne. Zatvorila za nimi dvere, zložitým kúzlom ich zaistila a až potom sa obrátila k Síriusovi, ktorý ju hltal pohľadom.

    Pri večeri celá svorka vrhala na Síriusa a Andromedu začudované pohľady. Sedeli vedľa seba, usmievali sa a Sírius jej čo chvíľa šepkal niečo do ucha.

„Niečo mi ušlo?“ spytoval sa zamračene Alexej. „Celý čas si sa tu mračil a odrazu sa usmievaš? Čo sa stalo také zábavné?“

„Nemusíš vedieť všetko,“ odbila ho s úsmevom Andromeda a Sírius jej horlivo prikyvoval . Majetnícky ju objal okolo pása, pritiahol si ju k sebe a šťastne sa usmieval. Alexej sa na nich pozeral stále podozrievavejšie.

„Keby som nevedel, že nemôžete, tak by som povedal, že ste ......“

„.... že sme našli riešenie nášho problému,“ skočila mu do reči Andromeda a podľa jej tónu bolo jasné, že sa o tom nemieni ďalej rozprávať.

  Našťastie už ani nebolo treba, lebo dvere do Veľkej siene sa otvorili a dnu vošla veľká skupina čarodejníkov a čarodejníc v  pestrofarebných habitoch a hrnula sa k  profesorskému stolu. Dumbledore vstal a vyšiel im naproti.

„Nečakali sme vás tak skoro,“ vítal ich  trochu prekvapený a odvázal ich bočným vchodom. Vo Veľkej sieni zaznieval stále hlasnejší hovor rozrušených študentov. Svorka sa okolo seba rozhliadala s prekvapením. Nakoniec začuli od susedného stola vysvetlenie.

„To sú členovia skúšobnej komisie. Prečo prišli skôr?“ vypytovali sa všetci, ale odpovede sa im toho dňa už nedostalo. Dumbledore sa už do Veľkej siene nevrátil a aj ostaní profesori sa postupne vytratili. Mierne poblednutí piataci a siedmaci sa rýchle vytrácali do klubovní a začali sa zháňať po poznámkach, ktoré predtým na pár dní odložili.

  Aj v klubovni piatej fakulty vládla pracovná atmosféra. Jediný rozdiel bol v tom, že oni pracovali spoločne. Po dvoch hodinách opakovania zapadli do telocvične a trénovali, až kým si neboli istí ,že všetci študenti sú už vo svojich fakultách. Potom zabezpečili chodbu a trénovali všetky kúzla, ktoré mali na skúšky zvládnuť. Vlastne si ich len každý vyskúšal a keďže to nikomu nerobilo problémy, rozhodli sa, že si  radšej spoločne precvičia bojové súboje.

  Tak, ako to videl kedysi Sírius Andromedu, tak vytvorili uličku, ktorou musel každý z nich prejsť, brániť sa a útočiť a ostatní sa  mu v  tom snažili zabrániť. A veru nikoho nešetrili. Sírius a Andromeda tentokrát všetkých prekvapili. Sírius tým, že na konci uličky stál bez zranení a Andromeda tým, že prešla uličkou bez použitia  jediného kúzla, štítu alebo kliadby.

„Ja už viem, prečo ste sa tak spokojne tvárili,“ šomral Alexej, keď mu zaceľovali ranu na pleci. „Vy ste si to tu tajne trénovali!“

  Andromeda sa na takéto reči len smiala  a Sírius sa spokojne škeril. So svojim výkonom a s tým , ako málo energie mu to odčerpalo, bol naozaj spokojný.

  Skorší príchod skúšobnej komisie , ktorý medzi študentami vyvolal taký rozruch, sa ráno vysvetlil veľmi jednoducho. Keď už bola Veľká sieň takmer plná študentov a za profesorským stolom  sedeli okrem profesorov aj členovia komisie a spokojne popíjali kávu, zazvonila lyžička Dumbledory o pohár a všetci na neho pozreli.

„Milí študenti, iste ste si všimli, že medzi nás zavítali, pravda o niečo skôr, ako obvykle, členovia Ministerskej skúšobnej komisie. Všetci ich už poznáte  a viete, že si počas nasledudúcich dvoch týždňov budú preverovať vaše teoretické vedomosti a aj praktické schopnosti. Prišli síce o dva dni skôr, ako sme ich očakávali, ale to je len preto, lebo v tomto roku musia vyskúšať oveľa viac študentov, než v rokoch minulých. Rozvrhy skúšok nájdete na vývesných tabuliach vo svojich klubovniach. Prajem vám všetkým veľa úspechov,“ zakončil a hneď, ako si sadol sa dal do reči s prastarou čarodejnicou, ktorá sedela vedľa neho. Obaja sa občas pozreli k najmenšiemu stolu vo Veľkej sieni a všetkým bolo jasné, o kom hovoria.

  Svorka sa o to nestarala. Uvoľnene sa rozprávali a mali radosť, že toto namáhavé obdobie sa už pomaly končí. Nebolo pre nich jednoduché, hrať sa na obyčajných  študentov, čarovať podľa osnov a snažiť sa neuvariť žiadny elixír o polovičku  času skôr, ako to bolo bežné, medzi čarodejníckou verejnosťou.

  Po večeri sa celá svorka presunula do klubovne. Už ich tu čakal rozpis skúšok , ktoré im rozložili do dvoch týždňov, takže mali sem tam aj voľný deň.

„Tak sa na to poďme pozrieť,“ usmial sa Alexej a rozvinul pergamen. Všetci sa pohodlne pousádzali do kresiel a čakali, čo im povie. „Predmety, z ktorých budeme robiť skúšky nečítam, všetci ich vieme a aj tak sa tu ďalej spomínajú,“ povedal a skĺzol pohľadom po pergamene.   „Začíname písomnou skúškou z Transfigurácie, tá je spoločná pre všetkých siedmakov a bude sa konať vo Veľkej sieni. Popoludní je praktická skúška a skúšajú po piatich a podľa fakúlt, takže ideme podľa abecedy,“ dodal a zasmial sa . „Andromeda, všade budeš prvá, tak sa , prosím ťa , trochu mierni, aby sme my ostatní potom popri tebe nevyzerali ako banda horských trollov. “ požiadal ju a po klubovni sa šíril pobavený smiech. „ Ďalší deň máme voľný, potom bude skúška z Čarovania, zase voľný deň a skúška z Dejín. Tá má len jednu časť a tak máme zase voľné popoludnie.“  doplnil a po klubovni sa rozliehalo spokojné šomranie. „Ďalší týždeň trochu pritvrdili, v pondelok Obrana proti čiernej mágii, utorok sú Elixíry a v noci Astronómia, streda bude patriť Starobylým runám , štvrtok je Herbológia a v piatok Starostlivosť o zázračné tvory.“ Skončil a zamyslel sa. „No, keby to bolo na mne, presunul by som aspoň jeden predmeť do prvého týždňa, ale to nič, my to zvádneme,“ usmial sa na svorku a všetci mu úsmev vrátili. „Jediné, čo mi robí starosti je , či si ešte dva týždne dokážete dávať pozor a neprezradiť sa. Potom to už bude v pohode.“

  Voľné dni prebehli v usilovnej práci a všetci sa snažili zopakovať si, ako sa majú  pri jednotlivých predmetoch správať . Pripomínalo im to skúšky na muklovské divadeľné predstavenie, tam si to tiež takto muklovskí herci skúšali a potom to na javisku niekomu predviedli. Aj oni sa cítili, ako herci a skúšobné komisie budú ich obecenstvom.

   V pondelok ráno , keď všetci ešte hlboko spali, bežala okolo hradu v športových úboroch celá svorka a vôbec si nevšímali fakt, že vonku leje, ako z krhly. Istým krokom bežali po mokrej tráve, na ktorej by sa už každý normálny človek , dávno prizabil a pri návrate sa jednoduchým pohybom osušili, aby školníkovi nepridávali prácu a vbehli nezmenšeným tempom do telocvične. Obvyklý ranný program trochu skrátili a pridali si malé opakovanie štítových kúziel. Pri opakovaní transfigurácie sa vynikajúco pobavili, keď sa navzájom menili na rôzne predmety a živočíchy. O siedmej vbehli do spŕch a o pol ôsmej už raňajkovali. O ôsmej začínali písomné skúšky z Tranfigurácie   a pred Veľkou sieňou už čakali všetci piataci a siedmaci . Úderom ôsmej sa dvere otvorili, všetci vošli dnu a podľa pokynov profesorov si posadali za malé stolíky , rozostavané po sieni. Na pokyn skúšajúceho sa k nim rozleteli pergameny  a  dopadli pred nich na stolíky . Kalamáre sa otvorili a všetci vzali do ruky perá. Skúšky sa začali.

  V Rokfortských klubovniach, na chodbách, vo Veľkej sieni  pri  jedle , na pozemkoch, proste všade vládlo napätie. Prenášali ho skúšaní študenti, ktorí sa na poslednú chvíľu snažili ešte niečo naučiť, chodili s nosom zastrčeným v nejakej nestráviteľnej učebnici a namiesto spánku sliepňali do poznámok . Pokojne sa tvárili jedine študenti dočasnej piatej fakulty. Zatiaľ im všetko vychádzalo , nikto z nich sa nepomýlil a držali sa osnov. Všetci plnili skúšky na výbornú, ale zatiaľ nikto z nich neprekročil úroveň, ktorá sa od nich očakávala. To ich uspokojovalo a dávalo nádej, že to nakoniec zvládnu.

   Skúšky úspešne pokračovali  , študenti sa postupne upokojovali a aj profesori vyzerali celkom spokojne. Jediný nepríjemný incident sa podarilo vyrobiť práve Andromede. Pred praktickou skúškou z Herbológie ju Sírius zatiahol do tieňa sklenníka a trochu sa zohrievali, lebo fúkal celkom studený vietor. Po tomto zohrievaní , sa Síriusovi tak nejak zváštne ligotali oči a Andromeda bola ako ružička. Lenže potom jej v sklenníku vyrástla pod rukou  mandragora , v priebehu niekoľkých sekúnd prešla všetkými štádiami vývoja a dospela. Všetky rastliny v okruhu piatich metrov zbujneli a viditeľne podrástli a kým to stihla zastaviť, tak sa mäsožravá liana vrhla na skúšobnú komisiu a pokúsila sa ju zožrať. Skúšajúci valili oči a Andromeda sa snažila robiť, akože ja nič, ja som len malá a neškodná čarodejnica. Sírius, ktorý sa na to zdiaľky pozeral sa lomil od smiechu, keď sa na všetkých pozerala s tým nevinným úsmevom a potom bezchybne presadila mandragoru, ošetrila liane zuby a pohnojila buberózy.    

  Toto malé intermetzo si našťastie skúšajúci vyložii ako malú, medzi čarodejníkmi obvyklú nehodu a nepripisovali tomu väčší význam. Napriek tomu zakázal Alexej Síriusovi, aby sa k Andromede pred a počas skúšok približoval na menšiu vzialenosť, než je pol metra. Ale to už bol piatok a skúšky sa končili. Starostlivosť o zázračné tvory bola pre túto fakultu brnkačka. Žiadny zázračný a ani nezázračný tvor by sa neopovážil akokoľvek sa im vzpierať, alebo im robiť nejaké problémy a tak už po tretej hodine popoludní skončili, pozreli sa na seba a spokojne sa spoločne rozosmiali. Dokázali to!