44. Voldemort sa hnevá
44.Voldemort sa hnevá
Prvé dva týždne prebehli celkom bez problémov. Mladí vlci si dávali pozor a vďaka Lilynym poznámkam sa ani neprezradili. Keď jej James vrátil poznámky za šiesty ročník a veľmi slušne ju požiadal o ďalšie, vyhovela mu s radosťou a keď s ňou chcel prediskutovať niektoré nejasné časti, tak ho neodmietla. Odvtedy sa James a Lily rozprávali celkom normálne. James si pomáhal empatiou a akonáhle vycítil, čo i len najmenší náznak Lilynej nevôle, stiahol sa.
Aj Lily sa na každé ich stretnutie stále väčšmi tešila. Bavili ju ich spoločné rozhovory o všetkom možnom a stále radšej sa pozerala, ako sa Jamesovi rozjasňuje tvár, keď ju vidí, ako sa usmieva, gestiguluje, keď je rozrušený, bavilo ju na ňom vlastne všetko. Už po týchto dvoch týždňoch si uvedomila, že jej ich stretnutia po skončení školy budú chýbať, že James jej bude chýbať a že ho možno už nikdy neuvidí. Možno sa stratí z jej života tak, ako sa stratil pred rokom. Lily premýšľala a bola stále zmätenejšia. Odrazu sa vôbec nevyznala svojich pocitoch.
Škola, úlohy ,učenie , každodenné , veľmi náročné cvičenie a príprava na záverečné skúšky, dostali svorku zase do normálneho kolobehu. Bola to len ďalšia úloha, s ktorou si museli čo najlepšie poradiť. Bol však máj, lásky čas a na hrade bola celá hromada pekných dievčat, ktoré na nich pozerali roztúženými pohľadmi. Mládenci začali byť akýsi nepokojní. Všeobecnej nálade postupne podľahli všetci, dokonca aj Alexej. Aj oni si všímali krásu dievčat a aj oni začínali mať nemenované, ale občas celkom zreteľné problémy. Možno preto si obľúbili habity a nosili ich aj vtedy, keď nemuseli.
„Alexej,“ oslovila bratranca Andromeda a sadla si k nemu do kresla, „čo sa to s vami všetkými deje?“ spýtala sa a pozorne si ho premeriavala. Pozeral sa do plameňov v krbe a chvíľu jej neodpovedal. Potom sa na ňu pozrel a v očiach mal smútok.
„Vieš, je to pre nás ťažké“ , povedal po chvíli , „ ty o nás tiež nevieš všetko. Pozri sa na nás, koľko chlapcov sa u nás rodí. Jedno dievča v našej rodine, jedno u Volkovovcov a to je všetko. Medzi vlastnými si nemáme možnosť nájsť partnerky.“
„Môžete si ich nájsť inde, vy predsa nie ste viazaní , vaše partnerky nemusia byť vlkodlakmi. To len Jelena a Nikita nemajú inú možnosť.“
„To je pravda, môžeme si nájsť partnerky niekde inde, ale nie je to jednochuché,“ odpovedal pomaly. „Nie každé dievča sa hodí, skôr ich je veľmi málo takých , ktoré sa k nám hodia.“
„Myslíš tým, aby boli ochotné tolerovať to, že ste vlci?“
„Samozrejme, aj to je problém. Len si to predstav, nájdeš dievča, ktoré sa k tebe hodí a ono sa na teba pozerá, ako na krvilačného netvora. Tak, to by nefungovalo, pravda?“
Andromeda mlčky prikývla a so zvrašteným obočím ho pozorovala. Až po chvíli sa opýtala.
„A ako poznáte, že sa k vám nejaké dievča hodí?“
„Nuž, sú na to dva spôsoby. Pre istotu ich používame oba, lebo ak nás ten prvý oklame, býva to veľmi bolestivé pre obe strany.“
„Ako to myslíš, bolestivé?“ nechápala Andromeda. „To ako fyzicky?“
„Nie, skôr emočne, takýto pár sa nedočká potomkov. Len spontánnych potratov a mŕtvo narodených detí. Tomu nechceme vystavovať žiadne dievča a ani sami seba.“
„Tak, aké sú to tie vaše spôsoby, niečo som už počula, ale....?“
„Jasne, je to vôňa. Vhodná partnerka nám veľmi pekne vonia. Vlastne pár vonia rovnako, alebo veľmi podobne,“ usmial sa Alexej.
„A ten druhý spôsob? Čo je to?“
„To je skúška krvi. Obaja partneri si po pár kvapiek krvi nalejú spoločne do jedného flakónu viazacieho elixíru a počkajú jeden deň. Ak sa krv spojí a vytvorí obrazec vlka, je z nich pár. Ak nie, nemá to význam. Teraz už vieš, prečo je pre nás také ťažké, nájsť si partnerku. Existuje tu príliš veľa podmienok, ktoré treba splniť.“
„Dobre, to si mi už vysvetlil, ale prečo ste všetci takí čudní, to nie,“ mračila sa.
„Tak sa pozri okolo seba, koľko je tu dievčat a niektoré naozaj dobre voňajú. Vyzerá to tak, že aspoň niektorí z nás , by si tu mohli nájsť partnerky.“ povedal zasnene.
Andromeda zostala sedieť s pootvorenými ústami a nevedela, čo na to povedať. Až o chvíľu našla stratený hlas a zozbierala myšlienky.
„Aj tebe tu niektoré dievča mimoriadne dobre vonia?“ spýtala sa a skúmala jeho výraz. Alexej len prikývol a zhlboka sa nadýchol. „Povieš mi, ktorá to je? Poznám ju?“ spýtala sa jemne a zľahka sa dotkla jeho tváre.
„Poznáš,“ povedal ticho a uškrnul sa . „Má na znaku griffa a volá sa Ema.“
„Ema!?“ zvolala Andromeda a valila oči. Tak to teda nečakala, ale neprekvapilo ju, že sa Ema niektorému z jej bratrancov páči. Je to predsa pekné dievča, ale ako životnú partnerku....To je predsa len niečo iné.
„Uhm? Skúsiš zistiť, ako sa pozerá na vlkodlakov? Či by to dokázala tolerovať,“ pozrel na ňu takmer prosebne. Andromeda si vzdychla a pokývala hlavou. Čo by už pre nich neurobila.
„A nemám to zistiť aj u tých druhých dvoch?“ spýtala sa s úsmevom. „Ja len, či aj ony niekomu z vás nejako mimoriadne dobre nevoňajú,“ doplnila so smiechom a vstala. „Ešte šťastie, že sa dohromady nič nedeje, lebo by sme ako skupina v akcii nadobro pohoreli.“
„Myslím,“povedal s úškrnom Alexej, „že nás tak nejako posadol Voldemortovský syndróm!“
„Čo? Aký , čo to trepeš?!“ rozčúlila sa Andromeda a Alexej sa veselo rozosmial. „Chceme založiť rodiny,“ vysvetli a vystrelil z klubovne, lebo už za ním letela kliatba od Andromedy , rozzúrenej do bieleho žiaru.
„Héj! To bolo čo?“ zvolal Sírius, ktorého Alexej aj kliatba minuli sotva o milimeter. Vošiel do klubovne a našiel tam len zamračenú Andromedu.
„Čo ti urobil?“ pozrel na ňu spýtavo, lebo ona predsa len nemala vo zvyku metať kliadby bez príčiny. Andromeda zhlboka dýchala a snažila sa upokojiť. Len s najväčšími problémami práve zabránila spontánnej transformácii na Hydru. Ešte chvíľu a mohla ho usmažiť na oškvarok. Musí sa lepšie ovládať. Už dlho sa nepremieňala a hrozba spontánnej premeny bola stále reálnejšia. Sírius si všimol jej nepokoj, sadol si k nej a pritiahol si ju na kolená. Cítil, aká je napätá a tak ju pomaly začal hladiť po chrbáte a ramenách. Keď sa postupne upokojovala a uvolňovala, oprel si ju o hruď a hlavu jej položil na svoje plece.
„Tak, takto je to najlepšie, čo povieš?“ spýtal sa so šibalským úsmevom a otočil sa k nej. Andromeda trochu pootočila hlavu a tiež sa na neho pozrela. Jej tvár sa ocitla len pár centimetrov od jeho a mierne pootvorené pery akoby ho pozývali, aby sa ich dotkol. Také niečo si nemohol nechať ujsť. Zrušil tú maličkú medzeru a pobozkal ju. Najskôr zľahka a potom stále nástojčivejšie a vášnivejšie. A keď mu práve tak nástojčivo odpovedala, zovrel ju pevne do náručia a ruky sa pustili na objavnú cestu po Andromedinom tele.
„Nepôjdete na hodinu?“ spýtal sa ich odrazu Vasilij, ktorý ich už chvíľu pozoroval v nádeji , že si ho všimnú a nebude ich musieť vyrušovať. Sírius a Andromeda sa od seba odtrhli a trochu ťažko dýchajúc prikývli. Andromeda vstala a len málinko sa triasla vzrušením, ale Sírius mal veru značný problém a potreboval oveľa viac času na to, aby sa upokojil. Vasilijov mierne škodoradostný úsmev naznačoval, že o tom probléme veľmi dobre vie a že sa na tom aj dobre baví. Sírius sa na neho zaškaredil a pomaly vstal, upravujúc si habit. To už sa Vasilij nepokryte smial a podobne, ako predtým Alexej, vystrelil z klubovne. Hodina Čarovania začínala o niekoľko minút a keď použijú všetky skratky, mohli by prísť načas.
Po hodine Čarovania, keď sa zase všetci snažili čarovať podľa osnov a museli sa veľmi držať na uzde, bol obed. Všetci už bolo poriadne hladní, lebo takáto psychická záťaž, ich veľmi vyčerpávala. Už pri vstupe do Veľkej siene sa Alexejovi zúžili oči a otočil sa k Andromede.
„Čo si to hovorila o tom, že sa nič nedeje? Mám taký nepríjemný dojem, že sa začína diať a na vône nebudeme mať čas,“ poznamenal a rýchlym krokom prešiel k ich stolu, kde už sedel v čiernom habite oblečený plavovlasý muž a sústredene sa napchával. Vlci spozorneli a mlčky ho nasledovali . Všetci sa pousádzali za stôl, prívítali sa mierne napätými úsmevmi s hosťom a nakladali si na taniere.
„Aľjoša,“ povedal ticho Alexej, „ deje sa niečo?“ spýtal sa a pozeral priateľovi do očí. Ten sa len veselo zasmial a hodil pohľadom k profesorskému stolu, odkiaľ na nich so záujmom pozeral Dumbledore. „Po obede máte mať asi hodinku čas, priniesol som vám novinky z domova,“ odpovedal s ľahkým úsmevom, ale v očiach mal napätie, ktoré tam videl len Alexej. Aj ten sa zľahka usmial a očami preletel svorku. Všetci okamžite pochopili a pustili sa do jedla. Dnes tu nebolo žiadne pošťuchovanie , smiech a ani vyzývavé pohľady na okolité stoly, ale systematická a rýchla likvidácia potravín. Z diaľky to mohlo vyzerať, že je všetko v poriadku, ale z blízka bolo vidieť, že sa všetci ponáhľajú. Netrvalo dlho a Alexej dal pokyn na odchod. Svorka sa zdvihla a náhlivo opustili Veľkú sieň. Cestou ku klubovni použili všetky skratky, ktoré poznali , po vyslovení hesiel sa pousádzali do kresiel a čakali, aké správy Aľjoša Dubnov priniesol.
„Ľjoša, hovor, lebo ....“ nevydržal to napätie nakoniec Vasilij.
Alexander Dubnov bol dobrým priateľom všetkých zo svorky a všetci ho dobre poznali. Bol to veselý chlapík, ktorý sa rád smial a vyvádzal všelijaké veselé kúsky. To, ako sa teraz tváril , sa nikomu nepáčilo. Neusmieval sa a vyzeral ustarane.
„Máme pomerne veľké nepríjemnosti,“ začal a väčšina svorky sa napäto narovnala. „Voldemort prestal napádať sídlo Adamsovcov,“ povedal a pozrel na Andromedu.
„To znamená,“ povedal zamračene Jurij, „že vie, že Andromeda tam nie je.“
„Presne tak, vie že tam nie je a vie, že je tu,“ potvrdil jeho slová Dubnov. „Správu dostal od niekoho odtiaľto a pripravuje sa na úder. Z vnútorného kruhu sa nám podarilo zistiť niekoľko závažných informácií. Voldemort besnie hnevom. Je rozhodnutý získať Andromedu za každú cenu a nebude ľutovať smrťožrútov, len aby uspel. Ak sa mu to podarí, už sa odtiaľ nedostaneš,“ pokývol hlavou k Andromede.
„Čo si na mňa tak zasadol...“ zakňúrala Andromeda a zamračila sa. „Nemohol by si nájsť nejakú ochotnejšiu partnerku? Ja nemám záujem!“
„To ešte nič nie je, ale vyhnal tých svojich žrútov smrti do ulíc a snaží sa rozpútať teror. Všetky svorky a strážcovia sú v neustálej pohotovsti a my sme mali včera veľký problém.“ dokončil s povzdychom.
„Čo je?“ spýtal sa tvrdo Alexej a zamračil sa.
„Fjodor to schytal, ledva sme ho odtiaľ vytiahli.“
Všetci sa ostro nadýchli a s napätím sa na Dubnova pozerali.
„Je...“ začal Jurij, najlepší Fjodorov kamarát, ale Alexander len pokrútil hlavou,
„Nie, nezomrel, ale mal na mále,“ pozrel na Andromedu, „ bude ťa potom potrebovať, zostane mu niekoľko škaredých jaziev .“
„Čo sa teda stalo?“ dožadoval sa odpovede Vasilij.
„Išli sme na výzvu k ochrane rodiny, ktorú prepadli tí šašovia v maskách a celkom dobre nám to išlo, keď sa medzi nás vyrútila nejaká strelená ženská, ktorá bola u tej rodiny na návšteve. Lietala tam z jednej strany na druhú ako postrelená sliepka a celkom pekne nám tam zavarila. Nechceli sme ju zraniť a chceli sme ju odtiaľ odviezť, ale jačala ako siréna a keď to Fjodor dostal, lebo ju chcel chytiť, tak sme sa snažili nejako ju ukľudniť a ona sa priplietla do cesty niekoľkým škaredým kliatbam a ...“
„Chceš povedať, že vám ju zabili pod nosom?“ neveriacky sa pozeral Vasilij.
„Pravdu povediac, keby ju neboli dostali tí smrťožrúti , asi by som ju zložil sám,“ zamračil sa Alexander. „Tá baba bola väčšou hrozbou, než Voldemort a to už je čo povedať!“
„Viete už, kto to bol?“ zaujímal sa Nikolaj a pozrel spýtavo na Alexandra.
„Nejaká neuznaná veštica, volala sa ...počkajte...bola to nejaká Sibyla Trelawneyová. Rada vám odkazuje, že si máte dávať pozor. Blíži sa spln a vy pôjdete do lesa, ale máte zostať len na okraji v ochrannom pásme. Andromeda sa odtiaľto nesmie pohnúť a nenechávajte ju samotnú. Počul som, že tu má snúbenca, tak by to nemal byť problém,“ povedal a Síriusovi sa zablyslo v očiach.
„Dobre,“ prikývol Alexej a pozrel na hodinky. „O chvíľu máme hodinu a ty už tiež musíš ísť, ale ten habit ti svedčí,“ dodal zlomyselne, keď videl , ako sa Alexander do habitu pri vstávaní zamotal.
„Kto ťa do toho natiahol?“ spýtal sa a v očiach mu zahrali veselé iskričky. „Žije ten dotyčný ešte?“
„Žije, ale dlho nebude, to si s ním vybavím,“ šomral, „vraj budem menej nápadný,“ pokračoval a spolu s nimi vyšiel z klubovne. Na chodbe sa rozlúčili a svorka sa ponáhľala na hodinu. Celkom automaticky si vzali Andromedu medzi seba tak, aby ju chránili zo všetkých strán. Sírius jej išiel hneď po boku. Bol rozhodnutý, že sa od nej odteraz nepohne ani na krok.
Komentáře
Přehled komentářů
jeste me napadlo, jak pises venujem Ja Osobne...
muzes klidne napsat Jemu Osobne :-D
krasne
(jaja, 10. 1. 2008 21:59)uzasne super vyborne bajecne skvele..neviem ako to mam nazvat..zase sa to zacina komplikovat..aspon ze sirius moze byt tak blizko pri andromede :)..a james a lily..zacina to pekne..tesim sa na pokracovanie..dufam ze este dnes bude nejaka kapitola
super :D
(Cassie, 10. 1. 2008 20:21)súhlasím so všetkými len tak ďalej dnes nemám čas písať nič dlhé len to, že som zvedavá na pokračovanie :D....
Jen tak dál
(soraki, 10. 1. 2008 18:56)Ten Voldík je ale tupec, že, jako ani netušil, že dostane na frak :-D. Lyli a James jsou na dobré cestě, ještě se rýsují i jiné páry ... , mnóóó to je zajímavé a já se móóóc těším, jak to bude pokračovat.
pěkný pěkný....... :-)
(meg, 10. 1. 2008 17:54)
je to čím dál napínavější...a voldy si pořád nedá říct :-D sem zvědavá co s ním provedou...
bude dneska eště kapitolka??pls :-)
moc hezký
(Peťa, 10. 1. 2008 16:44)
Ten Voldík je ale nepoučitelnej :-) Jsem napnutá jak kšandy jak se to všechno vyvine a jak celý příběh skončí. Vztah Lilly a Jamese už nabral správný směr, teď už jen to ostatní :-)
4Sirael: Máš už celý příběh vymyšlený nebo ho vymýšlíš vždy kapitolu po kapitole? Máš představu, kolik kapitol ještě bude?
Dekuji :)
(Ja Osobne, 10. 1. 2008 16:42)
diky moc za venovani :)
kapitola super, akorat zakaznici uz docela reptali, kdyz jsem hledel do displaye a nevenoval jim nalezitou pozornost :)
ale prezili to, ja taky tak neni co resit... snad preziju i to cekani na pokracovani teto vynikajici povidky ;)
jeste poznamka
(Ja Osobne, 10. 1. 2008 22:38)