43. Lily
43. Lily
„Kess, sľúbila si nám to!“ povedala rozhodne Lucy, keď sa stretli pri východe z Veľkej siene a podozrievavo sa pozerala na ruku, ktorá zvierala Kessin driek.
„Tak dobre, ale mám čas len do tretej, potom ideme cvičiť ,“ pripomenula a dievčatá jej nadšene prikývli.
„Sama nemôže ísť naspäť,“ poznamenal sucho Sírius, ktorému sa toto dievčenské posedenie nepáčilo. Vôbec sa mu nechelo púšťať Andromedu zo svojho náručia.
„Môžeš sa pre mňa pred treťou zastaviť. Počkaj v chrabromilskej veži,“ navrhla Andromeda a vymanila sa mu z objatia.
„Dobre,“ súhlasil váhavo a pozrel na Lucy, „heslo je...?“
„Čože? Aké heslo?“ nechápavo sa na neho pozerali dievčatá.
„Heslo do veže, bez neho sa tam nedostanem,“ krútil hlavou nad ich nechápavosťou.
„Ahá! Dnes sa menilo, je to Kassiopea,“ usmiala sa Ema a Kess na ňu len valila oči.
„To myslíš vážne?“ pýtala sa a dievčatá si ju so smiechom odvádzali so sebou, aby sa dozvedeli posledné novinky a hlavne to, čo im Kess zatajila úplne, čiže jej zasnúbenie so Síriusom Blackom.
O chvíľu už sedeli pousádzané v spálni a s otvorenými ústami počúvali „hodne upravený“ príbeh o tom, ako rodičia zasnúbili Kess Síriusovi Blackovi skôr, než sa narodila.
„To nemyslíš vážne,“ hlesla Ema, „ to že ti urobili?“
„Ty si vedela, už keď si sem prišla, že Black je tvoj snúbenec?“ zamračila sa Lucy. „Prečo si mu to teda nepovedala?“
„Ako?“ spýtala sa Kess so záujmom. „Nože nám predveď, ako by si si to predstavovala? Ako som mu to asi podľa teba mala povedať? A kedy? Pri večeri? Alebo, keď som ho videla, ako sa na chodbe bozkáva s Alicou? Alebo, keď ste mi rozprávali o jeho mileneckých úspechoch? Povedz! Kedy?“
Lucy sa zamyslela a pozerala z jednej kamarátky na druhú.
„Asi to od nás bolo kruté,“ povedala zamyslene Ema.
„Nie, bolo to úprimné a priateľské gesto. Chceli ste ma varovať,“ rozhodne pokrútila hlavou Kess. „Je lepšie, keď viem, aký v skutočnosti je.“
„A ty mu po tom všetkom veríš?“ čudovala sa Ket.
„No, verím , to by bolo silné slovo, ale odpustila som mu. Koniec koncov o mne nevedel. Jeho rodičia sa mu tak akosi zabudli zmieniť.“
„A Remus? Prečo si potom chodila s Remusom, keď si vedela, že sa budeš musieť vydať za Blacka.?“ nesúhlasne pokrútila hlavou Lucy.
„Čiastočne na váš nátlak a čiastočne zo sobeckej túžby, aby ma niekto miloval. A Remus ma miloval a o všetkom vedel. Povedala som mu to a on sám sa rozhodol,“ kývla a nozdry sa jej mierne rozšírili. Trochu sa už hnevala. Dobre si pamätala, ako dievčatá do nej celé dni hučali, akú robí chybu, keď nechce Remusa.
„Ahá! Ja som to pochopila!“ zvolala odrazu Lucy a plesla sa po čele . „ Keď nemôže byť s tebou, tak si mu podstrčila svoju sesternicu, že je to tak!“
„Je s ňou spokojný a šťastný,“ usmiala sa Kess a pozrela sa na hodinky.
„Ani sa tam nepozeraj, času je dosť,“ volali dievčatá a nahrnuli sa bližšie k nej. V klubovni svorky sa aj Sírius pozrel na hodinky a vstal.
„Kam ideš?“ spýtal a ho James o zvihol oči od učebnice transfigurácie, ktorú mu dal Nattan, aby si ju pre zaujímavosť prečítal. Až teraz, keď toho o premenách vedel už toľko si uvedomoval, aká je táto učebnica vlastne povrchná.
„Idem do chrabromilskej veže pre Andromedu a odtiaľ rovno do telocvične,“ odvetil Sírius a spokojne sa pretiahol. Bol skutočne rád, že si môže zacvičiť, aj keď trochu inej forme telocviku by celkom určite dal prednosť. O tom však ešte mohol len snívať.
„Počkaj, pôjdem s tebou, celkom rád sa pozriem zase do veže,“ vyskočil James a odložil učebnicu. Sírius len mrkol na nadpis a uškrnul sa. „Vieš, že sme ešte nevideli Červíčka? Nezdá sa ti, že sa nám akosi vyhýba?“
„Aj ja som už na to myslel,“ prikývol Sírius a vyšiel z klubovne. Vchod sa za nimi zavrel a oni svižne vykročili chodbou. Keďže poznali takmer všetky spojovacie tajné chodby, boli pri veži za pár minút. Dokonca ani nemuseli hovoriť heslo, lebo spoza ohybu sa práve vynorilo chrabromilské metlobalové družstvo, vracajúce za z tréningu.
„James! Ty zradca! Kde si bol tak dlho!“ ozval sa výkrik a spomedzi hráčov vybehla Anitta, ktorá hrala na poste odrážača. Len vynikajúce reflexy zachránili Jamesa od toho, aby jednu neschytal. Bleskovo sa uhol, objal Anittu okolo pása a roztočil ju so smiechom vo vzduchu.
„Ani! Aj ja ťa rád vidím,“ povedal a pustil ju. Všetci hráči sa k nim nahrnuli a vtiahli ich za sebou do klubovne. Rozhovor sa okamžite stočil k metlobalu a ochvíľu už všetci vášnivo diskutovali o výsledkoch tohtoročného kola.
„Odkedy si zmizol, nevyhrali sme pohár!“ mračila sa Anitta a prezerala si Jamesa. „ Ale, ako sa tak na teba pozerám, stíhačom by si už aj tak nemohol byť. Si príliš veľký. Kedy si stihol tak narásť? A ramená máš tiež najmenej dvakrát také široké, ako si mával.“
Príchod chlapcov do klubovne upútal pozornosť celého osadenstva a hlavne dievčat. Okamžite sa zbehli okolo členov metlobalového mužstva a ich návštevy a túžobne si ich prezerali. Pri stolíku pod oknom sedela Lily a čítala akúsi strašne hrubú knihu. Príchod hlučnej skupiny spolužiakov ju vyrušil a keď videla, ako sa dievčatá hrnú k nim, pohrdlivo si odfrkla a znovu uprela oči do textu. Občas jej to však nedalo a blysla pohľadom ku skupinke pri krbe. Anittine vôbec nie tiché slová nemohla nepočuť a s prižmúrenými očami sa tiež pozrela na Jamesove široké ramená. Potom sa jej oči len namáhavo vracali k textu . Stále mala pred nimi čosi úplne iné. Potriasla hlavou a snažila sa , znovu sa súdstrediť na učenie.
„James, čo sa to stalo z tvojimi vlasmi?“ spýtal sa Kevin, ktorý si jasne pamätal, že akákoľvek Jamesova snaha o účes, skončila vždy len s jediným výsledkom. Vračie hniezdo!
„Dostali rozum za pomoci prútika jedného z našich učiteľov, ktorý sa na mňa už nemohol pozerať,“ odpovedal so smiechom James a Lilyne oči sa znovu zdvihli od knihy a pozreli na slušivý účes. Kožený remienok s drobnými kamienkami upútal pozornosť aj Anitty.
„Ukáž, to je pekné!“ povedala a siahla mu do vlasov. James sa jej zase rýchle uhol, ale Anitta stihla remienok zachytiť a stiahla mu ho z vlasov. Husté, čierne vlasy sa mu rozpresterli okolo tváre a po pleciach.
„Vidíš, čo robíš!“ bránil sa a chcel jej remienok vziať.
„Nie, počkaj,“ uhýbala mu, „takto ti to tiež pristane,“ smiala sa Anitta a uhýbala mu s rukou , v ktorej remienok držala. Jamesove reflexy však boli lepšie a pri nasledujúcom pokuse zobrať jej svoj majetok sa už dotkol jej ruky. Jej úhybný manéver bol taký prudký, že jej remienok vyletel z ruky a vysokým oblúkom preletel cez celú klubovňu až k oknu.
„Hej! Čo robíš!“ zvolal James a sledoval ho pohľadom. Remienok pristal na stránkach otvorenej knihy a dievča, ktoré ju čítalo sa preľaknuto strhlo. Jamesovi zatrnulo v hrudi, ale prekonal prekvapenie, voľným krokom prešiel cez klubovňu a sklonil sa k Lily.
„Prepáč, nechceli sme ťa vyrušovať!“ ospravedlnil sa a siahol do knihy pre remienok. Lily s úžasom počúvala a od prekvapenia sa nezmohla ani na slovo. James nad ňou len stál a usmieval sa.
„To nič, nič sa nestalo,“ odpovedala, keď sa jej podarilo, trochu sa spamätať. ˇ
„Čo to čítaš?“ zaujímal sa James a pozrel na knihu.
„Transfiguráciu,“ hlesla Lily a zmätene zamrkala viečkami. James sa usmial a kývol na stoličku.
„Smiem?“ spýtal sa a zdvihol v otázke obočie.
„Pravdaže,“ pípla Lily a teraz už naozaj nevedela, čo si má o tom myslieť. Nemala dôvod mu to nedovoliť. Správal sa slušne a vôbec sa jej nevnucoval. James si prisadol a pozrel na knihu pred ňou.
„Vieš, teraz ma napadlo, že ty si jedna z najleších, ak nie najlepšia žiačka ročníka.“ začal a Lily sa neubránila spokojnému úsmevu na tvári. „My sme na akadémii preberali také isté predmety, ako sa učia tu, ale teraz vôbec nevieme, čo všetko by sme vlastne mali vedieť a čo od nás profesori môžu chcieť. Chcel som ťa poprosiť, či by si mi nepožičala tvoje poznámky za šiesty a siedmy ročník.“ dopovedal a pozrel jej priamo do tváre. Tvárila sa nerozhodne, ale vôbec nie odmietavo. Chvíľu na neho pozerala a potom váhavo prikývla.
„Dobre, ale aj ja sa potrebujem učiť,“ odmlčala sa a premýšľala, „teraz by som ti požičala poznámky za šiesty ročník a keď mi ich vrátiš, tak tie za siedmy, dobre?“ pozrela na neho a bola prekvapená, ako sa Jamesova tvár rozžiarila od radosti.
„Jasné, nemusíš sa o ne báť, ja čítam rýchle , naozaj to nebude na dlho,“ ubezpečoval ju . „Budem veľmi rád,“ pokračoval a vyčkávavo sa na ňu zahľadel. Lily spočiatku nechápala, ale potom jej to došlo.
„Máš pravdu, donesiem ti ich hneď, počkaj tu na mňa,“ povedala a vybehla z klubovne. Knihu nechala ležať na stole a keď sa o niekoľko minút vrátila, James sedel ešte stále na tom istom mieste a čítal. Pomerne rýchle obracal sránky a občas sa zasmial. Keď si sadala znovu za stôl, zdvihol k nej rozosmiate oči a Lily sa zatajil dych. Nikdy doteraz si nevšimla, aké má James krásne oči, aké sú teplé a veselé. S úsmevom jej vrátil knihu a radostne prevzal celý štós zápiskov.
„Toto všetko si popísala len za šiesty ročník?“ čudoval sa a prezeral si jednotlivé pergameny. „No to bude makačka,“ pokýval hlavou a znovu sa na ňu usmial. „Ale budem sa ponáhľať, aby ti nechýbali, neboj. Aj kamaráti budú radi,“ doložil a pozrel na hodinky. Jediný pohľad mu stačil na to, aby sa strhol, pozrel smerom k Síriusovi, obklopenému celou hordou dievčat a vstal. „ Prepáč, ale naozaj už musím ísť,“ povedal, „ som ti naozaj veľmi zaviazaný,“ doložil, zhrabol zápisky, slušne ju pozdravil a jediným pohybom vytiahol Síriusa z tej hromady.
„Chceš, aby ťa takto videla Andromeda?“ zasyčal mu do ucha a otočil sa k Anitte. „Prepáč, Ani, nemohla by si z dievčenskej šiestackej spálne zavolať Andromedu? O chvíľu máme byť v telocvični a jej nikde. Asi zabudla na čas,“ požiadal slušne a Anitta mu rada vyhovela. O chvíľu už usmiata Kess zbiehala dolu schodmi a spolu s nimi vybehla z klubovne. Od okna ich sprevádzal zamyslený Lilyn pohľad.
V telocvični už bola skoro celá svorka a všetky náradia už boli obsadené. Alexej na nich pozrel s prižmúrenými očami a so záujmom sa zastavil na Jamesovi, ktorý vliekol plnú náruč pergamenov.
„Čo to máš?“ spýtal sa a mykol bradou k tej hromade.
„Poznámky zo všetkých predmetov, ktoré budeme potrebovať, za šiesty ročník,“ povedal spokojne James, „keď ich vrátim, dostanem poznámky za siedmy ročník.“
„Výborne, presne to sme potrebovali,“ rozosmial sa Alexej. „Už som nad tým uvažoval, ako zistiť, čo všetko máme vedieť, aby sme neprezradili, čo všetko vieme,“ povedal so smiechom. „Polož to opatrne na lavičku a choďte sa rozcvičiť. Za takú hodinku si dáme cvičný boj na dve skupiny.
Po hodine intenzívneho cvičenia sa Alexej postavil a prikázal : „ Koľja, Griša, zabezpečte chodby, aby sa nám sem nikto nepriplietol ! Jura, velíš druhej skupine, vyberieme si bojovníkov,“ doložil a začali losovať. O niekoľko minút už oproti sebe stáli dve skupiny na chodbe, ktorá teraz pripomínala skôr letisko a premeriavali sa pohľadmi.
„Boj!“ zavelil Alexej a priestranstvo v tom okamihu vyzeralo, akoby vybuchlo. Útočné a obranné kúzla sa striedali s takou neuveriteľnou rýchlosťou, že neskúsený divák by videl len súvislú sveteľnú stenu. Skupiny bojovali proti seba na veľkú vzdialenosť, aby aspoň trochu oslabili účinnosť kúziel, ale ich sila bola taká veľká, že steny chodby sa pomaly začali taviť. Úderná sila oboch skupín bola natoľko vyrovnaná, že po pol hodine sa Alexej rozhodol, že to už stačí. Vyslal nad skupinu silný sveteľný záblesk a všetci okamžite sklonili prútiky. Prezerali sa navzájom, či niekto neutrpel nejaké vážnejšie zranenie a všetky menšie okamžite hojili. Sírius mal na boku veľkú, otvorenú ranu a nespokojne krútil hlavou.
„To máš za tú hordu dievok, v ktorej si sa tak vyžíval,“ šepol mu James , Síriusovi sa nebezpečne zúžili oči, ale nepovedal nič a nechal si ranu vyliečiť.
„Bolo to celkom dobré, ale presnosť vašich kúziel uvidíte, keď sa pozriete okolo seba,“ poznamenal sucho Alexej. „Každá kiatba mala byť vykrytá štítom a nie aby sa vaša sila zbytočne vybíjala na stenách.“ dokončil a zamračil sa . Všetci sa poobzerali a prekvapene hľadeli na množstvo kvapľov, ktoré pomaly tuhli v divutvorných podobách.
„Ach, no áno,“ ozývalo sa okolo a väčšina skupiny znovu zdvihla prútiky, aby dali chodbu zase do poriadku. Až potom mohli ukončiť cvičenie. Do klubovne sa vracali spokojní a veselí. James niesol plnú náruč pergamenov a v klubovni ich skopírovali a rozmnožili. Teraz mal každý z nich možnosť, overiť si, aké vedomosti by mal mať študent Rokfortskej školy čarov a kúziel na konci šiesteho ročníka.
Komentáře
Přehled komentářů
Lilly má asi o čem přemýšlet :-) Doufám, že se dají s Jamesem dohromady. A vypadá to, že ani ostatní členové nezůstanou na ocet, podle toho jaký zájem vyvolali u snídaně :-D
Jsem zvědavá jak budou probíhat společný hodiny. Kdybych měla vyučování s tolika hezkejma klukama, tak bych se asi nedokázala soustředit na učení :-)
kráááááááááása :D
(Cassie, 9. 1. 2008 19:35)to bolo super súhlasím so Soraki, chudák Lily tá musí byť vedľa ako tá jedľa :D mnoo super sa teším na ďalšie hh :D ale tak mnoo ale pllls Andromeda a Sirius trošku viac a o Remusovi a Lene vôbec nepíšeš.... a Lily a James... na to sa strašne teším.. to bude teda góóóóóóól :D:D:D:D....
bezva - další :-D
(soraki, 9. 1. 2008 17:42)Super, další bezva kapča :-D . Chudák Lily, co se jí asi honí hlavou (jsem já to ale husa, nebo tak něco), nechceš jí mrknout do hlavy?
huraa
(julili, 9. 1. 2008 17:31)jeeeej.....len co som sa odlepila od ucenia kukla som som a tu hned 2 kapitoly....super.....tato sa mi moc pacila...som zvedava ako to bude dalej s Jamesom a Lilly.....
krasna kapitola
(jaja, 9. 1. 2008 17:18)velmi sa mi pacila..ale ta predchadzajuca bola aj tak najlepsia :))..sirius a andromeda konecne spolu..este james a lily a bude to..tesim sa na dalsiu
Tak to je husty:)
(Ja Osobne, 9. 1. 2008 17:12)vazne perfektni kapitola, ja si nemuzu pomoct, ale kam se hrabe Rok jako zadny jiny...
super dalsia :-))
(ada, 9. 1. 2008 16:35)no je to velmi zaujimave asi sem tyzden nepridem aby som potom mala co citat :-D)) lebo teraz len budem nervozna a cakat na dalsiu, kazda je coraz lepsia :-D
už je to tady
(Peťa, 9. 1. 2008 22:10)