3. Večera
3:Večera
„Krása však?“ naklonila sa k nej Lucy. „Sem chodíme jesť a občas sa tu konajú nejaké zábavy. Minulý rok nám Dumbledore sľuboval, že vianočný ples sa bude konať aj v tomto roku. Čo myslíte, bude?“ obrátila sa z otázkou na ostatné dievčatá. Okamžite sa rozprúdila živá diskusia , do ktorej sa zapojilo, pomerne hlučne, dosť študentov. Kess si nevšímala čo hovoria a stále si prezerala sieň a študentov, sediacich pri ostatných stoloch. Fakulty sa na prvý pohlad dali ťažko od seba odlíšiť, lebo všetci boli oblečený v čiernych habitoch, ale pozornému oku Kess neunikli malé rozdiely. Rôzne farby kravát a oznakov. Modrá, zelená, červená a strieborná . ,Nenápadné, ale dostatočné rozlíšenie.´pomyslela si a blúdila očami ďalej. Chvíľami sa pristavovala pri niektorých študentoch, ktorí ju niečim zaujali, alebo si len tak prezerala výzdobu a stôl profesorov. Myšlienky nechala voľne plynúť, keď si odrazu uvedomila, že sa na ňu niekto uprene díva. Zaostrila zrak a stretla sa s pohľadom svetlomodrých , studených oči vysokého blondýna. Ihneď skopila zrak a nenápadne drgla do Lucy.
„ Kto je ten blondiak, pri tamtom stole, čo sem tak čumí?“ opýtala sa jej ticho. Lucy sa pozrela udaným smerom sa tíško odpovedala.
„Á! Peroxid! To je Lucius Malfoy, siedmak a vodca Slizolinu. Dávaj si na neho pozor. Je slizký , ako had a práve tak nebezpečný. Hovorí sa o ňom, že je Smrťožrút.“
„A to je čo?“ nechápala Kess.
„Smrťožrúti sú prívrženci „Veď vieš koho“?“ pokúšala sa je to vysvetliť Lucy potichu, lebo McGonagalová práve priviedla prvákov a začalo zaraďovania.
„A to je čo „Veď vieš, nevieš čo“?“ nedala jej pokoj Kess. Takú zaujímavú informáciu si nemohla nechať ujsť.
„Teraz nie, potom ti to vysvetlím,“ potichu ju odbila Lucy a sústredila sa na prvákov. Kess to nezaujímalo. Bolo jej jedno, kto z prvákov bude kam zaradený a vôbec sa nesnažila počúvať. Stále musela myslieť na to, čo sa práve dozvedela. Keď dievčatá vedľa nej tlieskali, pridala sa automaticky k nim, ale bola taká zahĺbená do svojich myšlienok, že prepočula aj Dumbledorov príhovor a jedlo, ktoré sa objavilo na tanieri pred ňou, ju prekvapilo. Strhla sa a konečne začala vnímať, čo sa okolo nej deje.
„Dobrú chuť!“ zaželala jej vysmiata Lucy a s chuťou sa zahryzla do lákavo vyzerajúceho kuracieho stehna. Nikto pri stole sa nedal ponúkať dvakrát. Všetci boli hladní a tak sa chvíľu ozýval len štrngot príborov.
Kess sa prekvapene obzerala okolo seba. Všetci sa odušu kŕmili a tak si aj ona naložila na tanier niekoľko plátkov syra a trošku dusenej zeleniny. Nebola síce žiadny vegetarián, mäso mala celkom rada, ale nebola zvyknutá jesť také ťažké jedlá, tak neskoro v noci.
„Ty nie si hladná?“ začudovane sa je spýtala Ema a nabodla na vidličku pekne opečený zemiak.
„Ani nie,“ prikývla Kess a pozorovala, ako sa dievčatá prebojovávajú kopcovito naloženými taniermi. „Bude vám zle!“ upozornila ich ticho a odlomila si kúsok chleba z tenkého krajíčka, ktorý si spôsobne položila vedľa taniera.
„Neboj, zvykneš si, treba sa poriadne najesť.“ Huhlala s plnými ústami Ket. „ Do rána je ďaleko.“
„Nie ďalej, než inokedy.“ Odporovala Kess a vložila si do úst kúsok syra.
Kamarátky len pokrčili plecami a napchávali sa akoby to malo byť ich posledné jedlo v živote.
„Keby som zjedla čo i len štvrtinu toho, čo vy, do rána oka nezažmúrim.“ krútila hlavou Kess.
„Čo my, my sme ešte skromné, ale pozri sa na chalanov,“ ukázala Lucy k stredu stolu, kde sedelo niekoľko chlapcov, ktorí si očividne nakladali už druhý krát. Hlavne jeden z nich vyzeral, že najväčšou hrôzou jeho života je prázdny tanier.
„Áno, pamätám sa na bratov, tiež tak jedli, keď boli v tomto veku.“ zasmiala sa Kess nečakane zvonivým, veselým smiechom. „Mama sa bála, že pojedia aj taniere a hrnce.“ dodala a znovu sa zahladela k štvorici hladošov, ktorí v nej vzbudili také príjemné a veselé spomienky. „Musia jesť,“ pokračovala a nespúšťala z chlapcov oči, „rastú,“ dodala veselo a pred očami mala vysoké postavy svojich bratov. Vôbec si neuvedomila, že jej uprený pohľad by si niekto mohol vysvetliť aj inak.
Jedného zo štvorice zaujal zvonivý smiech, pozrel smerom k dievčatám a stretol sa s pohľadom tmavých očí. Chvíľu neveriacky pozoroval neznáme dievča a potom drgol do suseda.
„Hej, James, kto to sedí vedľa Crowovej? Nikdy som ju tu nevidel.“
„Tak to asi bude pravda,“ spokojne súhlasil James. „Tebe by určite neuniklo, keby sme vo fakulte mali nejaké pekné dievča, pravda Sírius.“ doložil a pozrel naznačeným smerom. Aj ostatní sa zahladeli ku koncu stola, kde sedela štvorica dievčat.
Kess si medzitým uvedomila, že na niekoho nevychovane zíza a zahľadela sa do taniera. Nevidela teda pátravé pohľady chlapcov a keď sa na stole objavili dezerty , naložila si na tanier krásny strapec bieleho hrozna. Každú bobuľku si vždy dôkladne prezrela a až potom ju vložila do úst.
„Ako to, že ju nezaraďovali spolu s prvákmi?“ čudoval sa James . „Nevieš o tom niečo Remus?“ uprel oči na priateľa, sediaceho oproti nemu. Ten len pokrčil plecami a nespúšťal oči z neznámeho dievčaťa . A čím dlhšie na ňu hľadel, tým väčšmi sa mu páčila. Vyzerala ako krásna bábika . Uprene pozoroval štíhle prsty odtŕhajúce bobule hrozna, tmavý závoj mihalníc, vytvárajúci tieň na lícnych kostiach a odrazu si uvedomil, že zabúda dýchať. S námahou od nej odtrhol pohľad a pozrel na priateľov. Peter sa ešte neprestal napchávať a chrochtal pri tom, ako malé prasiatko. James už zase zízal na Evansovú a zákusok, ktorý držal v ruke si strkal div že nie do ucha. Remus si unavene povzdychol, naklonil sa cez stôl a vytrhol Jamesovi zákusok nešetrne z ruky.
„Héj! Čo robíš, ja som to ešte chcel jesť!“ vykríkol prekvapený James .
„Alebo na ňu zízaj, alebo jedz!“ odsekol mu Remus. „Máš ten zákusok aj za krkom. Prečo na neho nedáš pozor,“ povedal nahnevane smerom k Síriusovi, ktorý práve tak, ako pred chvíľou Remus, zízal na Kess. Teraz sa s nechuťou pozdrel na Jamesa a keď videl, ako mu z vlasov vykúkajú kúsky čokolády a krému, nahlas sa rozosmial.
„Nie som jeho pestúnka,“ povedal, keď sa mu konečne podarilo chytiť dych. „Ale ty si prefekt a mal by si zistiť, kto je to dievča a ako sa jej podarilo vyhnúť sa zaraďovaniu.“
„Ako to súvisí s tým, že som prefekt?“ nechápal Remus, ale už sa takmer zdvihol z miesta, lebo aj sám horel zvedavosťou. Skôr, než sa však stihol postaviť, vstal Dumbledore a po obvyklom varovaní pred prechádzkami po Zakázanom lese a čarovaní mimo učebne ich vyzval, aby sa odobrali do postelí. Všetci sa začali zdvíhať zo stoličiek a Veľká sieň sa zaplnila ruchom odchádzajúcich študentov. Prefekti odvádzali prvákov a aj Remus namiesto k neznámej kráske , zamieril k Evansovej a hlúčiku prvákov, ktorí sa okolo nej tlačili. James ako zhypnotizovaný kráčal za ním, Peter si ešte uchmatol zo stola kus tvarohového koláča. Len Sírius niekam zmizol. Obratne sa preplietal v tlačenici medzi stolami a hladal známu, vysokú postavu Emy Crowovej. Bol zvedavý a hodlal svoju zvedavosť čo najskôr ukojiť.
Kess po Dumbledorovej výzve tiež vstala zo svojho miesta, položila nedojedený strapec hrozna spôsobne späť na tanier a utrela si mokré prsty do obrúska, Nemala vo zvyku tlačiť sa s ostatnými vo dverách, ale keď videla, že Ket, Lucy a Ema sa odhodlane začínajú pretláčať davom k dverám, vykročila s povzdychom za nimi. Nevedela, kde sa nachádza klubovňa Chrabromilu a nechcela sa stratiť. Pretláčala sa davom a nespúšťala dievčatá z očí. Až teraz začala chápať ten tvrdý tréning, ktorý musela podstúpiť v predchádzajúcich mesiacoch. Zdalo sa jej, že v pralese , by to snáď bolo ľahšie, než prebojovať sa davom tiel , valiacich sa dvermi. Konečne bola vonku! Zdrapila Lucy za ruku a nechala sa ňou viesť po dlhých chodbách a schodiskách. Takto si aspoň mohla všímať kade idú a zapamätať si cestu. Jej trénovaná myseľ zaznamenávala všetky poznávacie znaky. Ešte nikdy sa nestratila a dúfala, že ani tu to nebude iné. Ako jediná si aj všimla, že tu niekto chýba.
„Kde je Ema? Spýtala sa a potiahla Lucy za ruku, aby upútala jej pozornosť.
„Neviem, bola kúsok pred nami a potom mi zmizla. Ale neboj sa, ona sa nestratí. No a už sme aj tu,“ vydýchla si unavene, keď sa zastavili pred veľkým portrétom, na ktorom bola namaľovaná veľmi korpuletná dáma, oblečená v nevkusných ružových šatách.
„Toto je vchod do Chrabromilskej klubovne,“ ukázala Ket na obraz. „Musíš si zapamätať heslo, inak sa dnu nedostaneš.“
„Správne,“ prikývla dáma na obraze a s očakávaním sa na dievčatá pozerala. „Heslo, prosím,“ vyzvala ich, keď sa ani jedna k ničomu nemala.
„Nóóó! Ako to len bolo, veď mi to Evansová hovorila,“ šomrala si Lucy popod nos a snažila sa rozpamätať sa .“Aha! Už viem! Amarila!“ vyhlásila suveréne a uprela pohlad na obraz.
„Správne, ráčte vstúpiť!“ zvolala dáma , obraz sa odklopil a odkryl tak oválny vstup do Chrabromilskej klubovne.
Kess sa pretiahla dovnútra hneď za dievčatami a so záujmom si prezerala zariadenie veľkej miestnosti. Veľký krb, v ktorom tancovali plamienky ohňa a množstvo kresiel , stolov a stolíkov malebne porozkladaných dookola . Všetko bolo v zlato červených farbách. Nad krbom visel šarlátový erb Chrabromilu so zlatým grifom . Lucy jej však nedala veľa času na obzeranie, ale hneď ju viedla k dievčenským spálňam. Otvorila dvere, na ktorých sa skvel nápis 5. ročník a spokojne vyhlásila.
„Tak a konečne sme doma.“
V spálni boli štyri pohodlné postele so závesmi, ako inak červenej farby a pri nich stáli veľké kufre. Kess zamierila k tomu svojmu . Predpokladala, že kufor bude stáť vedľa jej postele. Sadla si na postel, vyskúšala aká je pohodlná a otvorila zásuvku stolíka. ,Veľa miesta tu nie je, ale v takýchto bojových podmienkach to musí stačiť.´ usúdila s rozhodla sa , že s vybaľovaním počká do zajtra. Predsa len už bolo dosť neskoro a zajtra ju čakal náročný prvý deň v škole. Z kufra vytiahla tenké, hodvábne pyžamo, uterák a hygienické potreby .
„Kde je kúpelňa?“ opýtala sa Ket, ktorá sa práve hrabala vo svojom kufri, ponorená až po pás.
„Kúpelňa je vonku, vezmi si župan,“ odpovedala celá udýchaná a ukazovala na nadýchaný bledomodrý balíček, ktorý zvierala v rukách. Kess ju rada poslúchla a počkala, kým si nevybrala aj ostatné veci potrebné na umývanie. Potom sa spoločne pobrali do kúpelne. Keď sa vrátili do izby, zastihli tam Emu, ktorá sa práve prehrabovala vo svojom kufri .
„Kam si zmizla?“ spýtala sa jej so záujmom Lucy. „Bola si pred nami a odrazu ťa nebolo.“
„Tf! To ten idiot Black! Vytiahol ma nabok a vypytoval sa na Kess!“ povedala nahnevane.
„No jasné!“ zvolala Ket a spráskla rukami. „ Už si hľadá novú obeť ?“
Kess začudovane preskakovala pohľadom z jednej na druhú a ničomu nerozumela. Meno Black poznala, ale výrokom , ktoré na jeho adresu odznievali nerozumela ani za mak.
„Obeť? Prečo obeť? Čo to má znamenať?“
„To je tak,“ začala jej vysvetlovať Ket , pričom si ukladala veci na úhľadnú hromádku, rozviazala si župan a vkĺzla do postele. Pohodlne sa oprela a pokračovala. „Sírius Black je najväčším sukničkárom na celej škole. Využíva bezohladne svoj bezo sporu atraktívny vzhľad a láme jedno dievčenské srdce po druhom. Myslým, že dievčatá strieda častejšie, než ponožky.“
„No fuj!“ ozvala sa tiež už z postele Lucy. „Ale inak je to pravda. Sírius Black je bezohladný egoista, bez srdca a citov. Citlivejší než on je aj drevený luskáčik na orechy.“
„Ale je krásny!“ povedala Ema, ktorá sa práve vrátila z kúpelne.
„To je, no k ničomu sa nehodí, je len na hranie.“ dokončila za ňu Ket a popriala im dobrú noc. Všetky sa pohodlne uložili a aj zmätená Kess zaliezla do postele. Na spánok už nemyslela. V hlave jej vírili celkom iné myšlieky. Stále počula odsudzujúce slová dievčat a ničomu nerozumela.
,.Sírius Black je bezohladný, necitlivý egoista, ktorý sa nehodí na nič, len na hranie´ Má to znamenať, že nemal ešte žiadny dlhodobý vzťah? No, veď ani by nemal mať! Ak vie...?´ otázka zostala nedopovedaná, myšlienka nedomyslená. , Ale ak vie, prečo teda strieda dievčatá ako na bežiacom páse? Je to vzdor? Odmieta zmluvu? Ako vôbec môže?! ´Kessino srdce na chvíľočku prestalo biť a ona dokázala myslieť len na jedno., Tak a je to tu. To, čoho sa najviac desila sa splnilo. Rodičia sa pomýlili, práve u nej sa pomýlili! Prečo? Prečo práve u nej? Vari si ona nezaslúži rovnako dobrý život, ako majú jej bratia? Je príliš mladá! Nezvládne byť naveky pripútaná k človeku, ktorý ju nenávidí a ktorý ju možno tisíckrát podviedol skôr, než ju spoznal. Ako má s týmto poznaním ďalej žiť?´ to už bolo na Kess priveľa. Oči sa jej naplnili slzami a ona sa potichúčky, ale o to zúfalejšie rozplakala. Celé telo sa jej otriasalo tlmenými vzlykmi, ktoré ešte tíšila poduškou, pritlačenou na ústa. Plakala dlho, až vyčerpaná zaspala s mokrými jarčekmi na lícach. Takto si to skutočne nepredstavovala.