39. Čas návratu
39. Čas návratu
„James! Už si hotový?“ zavolal Sírius do vedľajšej izby, keď konečne dobalil kufor. Pozrel na naň a neveriacky pokrútil hlavou. Jeden by neveril, čo sa človeku za pár rokov nazbiera krámov. To balenie si mohli odpustiť, za pár mesiacov sa sem aj tak ešte vrátia. Výcvik ešte nedokončili a podľa toho, čo tu videl, tak ho aj ťažko kedy dokončia.
„Som,“ ozvalo sa odvedľa a James sa objavil vo dverách . Za posledné roky vyrástol , zmocnel a spojovacie dvere mu začínali byť úzke.
„Tie kufre by sme si mali zmenšiť, nemienim sa s tým ťahať,“ poznamenal a obrátil sa naspäť.
„Deminuo!“ ozvalo sa dvojhlasne a obaja si kufre vo veľkosti zápalkovej krabičky, strčili do vrecka.
„Už by sme sa mali aj tieto triviálne kúzla naučiť neverálne,“ zavrčal znechutene James a spolu so Síriusom vyšli z baraku. Tu ich už čakali Nattan s Michaelom a o niečom veľmi zanietene diskutovali, ale keď zazreli chlapcov zmĺkli. To sa Síriusovi vôbec nepáčilo. Už si stihol zvyknúť, že Adamsovci pred ním nemali tajomstvá a rozprávali sa s ním viac než otvorene. Hlavne po tom incidente s Voldemortom, sa jeho situácia zásadne zmenila. Teraz si pripadal, akoby to boli jeho starší bratia, tak dobre spolu vychádzali.
„Poďte, už je čas, musíme sa premiestniť, chcem sa dnes čo naskôr dostať domov. Eliza s chlapcami, ma už určite čakajú.“
„No, pár sekúnd,“ šomral Sírius a dovolil Nattanovi, aby ho pevne zovrel okolo ramien, „ hlavne ma nestrať!“
„Už sam ťa niekedy stratil?“ čudoval sa Nattan s úsmevom a odmiestnili sa. O stotinu sekundy ich nasledovali aj Michael s Jamesom.
Vstupná hala veľkého sídla sa postupne zapĺňala primiestňujúcimi sa ľuďmi. Pani Adamsová spolu s Andromedou ich ako správne hostiteľky vítali a škriatkovia ich odvádzali do pripravených izieb. Všade sa ozýval veselý hovor a smiech. Keď sa primiestnili Michael s Jamesom, bol už Nattan preč a Sírius objímal akéhosi mohutného, svetlovlasého muža . Jamesovi takmer oči vypadli nad tým obrázkom, keby ten chlapík nezdvihol hlavu a nepozrel sa na neho tými svojimi orieškovými očami.
„Remus!“ vykríkol a vrhol sa k nemu. Toľko rokov sa nevideli! Listy im kamarátovu prítomnosť nemohli nahradiť.
„James!“ zvolal radostne Remus a objal ho jednou rukou. Druhou stále ešte objímal Síriusa. „Kamaráti, tak ste mi chýbali!“
„Aj ty nám,“ uisťovali ho a všetci traja žiarili šťastím, že sa konečne vidia. A nielen to, teraz zase spolu strávia niekoľko týždňov. Čas, akoby sa vrátil späť a Záškodníci sa zase našli.
Pri takej vzácnej chvíli, keď sa stretnú po dlhom čase priatelia , ich síce nikto nerušil, ale stále väčší počet ľudí, ktorí sa v hale objavovali ich donútil, vrátiť sa späť do reality. Bolo načase odtiaľto vypadnúť. Sírius sa poobzeral okolo seba a okamžite si všimol opodiaľ stojacu Andromedu, ktorá sa tiež vítala s akousi plavovlasou krásavicou. Veselo sa smiali a niečo si šepkali.
„To dievča som už niekde videl,“ povedal a drgol do Jamesa. Obaja, spolu s Remusom sa pozreli a Remus sa zasmial.
„Videl si ju na fotografii, to je Jelenan Sokolovová, moja snúbenica,“ doložil, trochu sa červeňajúc.
„Ty si sa zasnúbil?“ vykríkli obaja a polovička vstupnej haly sa k nim otočila.
„Hlasnejšie to už nešlo?“ spýtal sa naoko namrzene Remus, ale na perách sa mu usídlil spokojný a šťastný úsmev. „Už mám pomaly aj načase,“ doložil spokojne.
„Ako , načase,“ spýtal sa James, ktorý tomu nerozumel. „Veď máš len devätnásť rokov!“
„No, teoreticky áno,“ súhlasil Remus a vykroči k Lene, ťahajúc ich za sebou. „Ale v skutočnosti už mám skoro dvadsať štyri.“
„Ty si už ukončil výcvik?“ čudoval sa Sírius a nespúšťal oči z Andromedy, ktorá na nich čakala pri schodisku. Priťahovala jeho oči ako magnet a bola ešte krajšia, než si ju pamätal.
„Ešte nie, my to máme trochu zložitejšie, vieš,“ usmial sa Remus , podišiel k Andromede a pobozkal ju na líce. Potom objal obe dievčatá okolo pása a viedol ich hore schodmi.
„Vidíš to čo ja?“ vydýchol neveriacky James a spolu so Síriusom vybehli za nimi. Sírius jemne vymanil prekvapenú Andromedu z Remusovho objatia a sám ju objal okolo pásu.
„Počkaj, táto je moja,“ povedal mu a pritiahol si ju bližie. Dievčatá sa na seba len pozreli a rozosmiali sa. Stúpali hore schodmi a nevšimli si, ako sa na nich upiera z haly veľa pozorných očí.
Vyšli postranným schodiskom a zamierili do bočnej chodby. Lena sa pozorne obzerala a potom sa obrátila s otázkou na Andromedu.
„Ale to nie je hosťovské krídlo, tu sú tvoje izby! Prečo ideme sem?“ spýtala sa a pozrela na Andromedu. Sírius cítil , ako sa Andromeda v jeho objatí mierne ošila a chvíľu váhala s odpoveďou.
„Hosťovské krídlo sa opravuje, ešte sme to všetko nestihli. Sídlo sme už opravili, ale bolo nás málo....“
„Počkaj!“ zastavila sa Lena uprostred chodby a pozerala na Remusa. Potom sa pozrela na Andromedu a zamračila sa. „Otec hovoril, že prišla zásielka.... Andromeda! Ty si zase plakala!“
„Jasné, veď potrebujete elixír!“ odpovedala so žiarivým úsmevom Andromeda a otvorila dvere.
„Kým nedáme zvyšok izieb do poriadku, ubytujete sa v mojich izbách . Trošku som to tu pre vás upravila. Je to síce len provizórium, ale nie je to na dlho. Teraz je tu dostatok mocných čarodejníkov a opravy pôjdu rýchlo.“
Vošli do miestnosti a rozhliadli sa. Zdalo sa , že Andromeda pre chlapcov upravila svoju pracovňu. Magicky zväčšený priestor a tromi lôžkami, dostatočne vzdialenými tak, aby každý mal svoje súkromie a všetko vo farbách chrabromilu, aby si začínali zvykať na zmenu prostredia. Na mozaikových parketách perzský koberec , okrúhly stôl a pohodlné kreslá. Pod oknom písací stôl a popri stenách police plné kníh.
„Budete tu mať dost miesta?“ spýtala sa Andromeda pripravená splniť ich požiadavky.
„Jasné,“ usmial sa Remus a už mieril k policiam s knihami. „Môžem?“spýtal sa a keď Andromeda prikývla, chystal sa vytiahnuť jednu z kníh. James so Síriusom mu v tom dosť rázne zabránili.
„To nech ťa ani nenapadne,“ vyhlásil James a spolu so Síriusom ho odvliekol od kníh. „Nevideli sme sa hromadu rokov a ty sa teraz chceš zavŕtať do knižky? To nemôžeš myslieť vážne!“
„Okrem toho, musíme sa porozprávať,“ šepol mu do ucha Sírius a pevnejšie mu zovrel rameno. Remus len zamrkal a hoci by ich oboch mohol ľahko zo seba striasť, neurobil to, ale s úsmevom sa nechal odvliecť k jednej z postelí. Andromeda sa na nich pozerala s úsmevom, ale potom sa obrátila k Lene.
„Tebe som pripravila postel v mojej spálni. Poď, necháme ich, nech sa porozprávajú,“ doložila otvárajúc spojovacie dvere. „Večera sa podáve medzi šiestou a siedmou. Nemáme tu takú veľkú jedáleň, kam by sme sa všetci vošli naraz,“ dodala ešte a zavrela za sebou.
Porozprávať si toľko zážitkov za pár hodín nedokáže nikto a Záškodníci sa o to ani nepokúšali. Vedeli, že budú mať k dispozícii ešte niekoľko týždňov a obnoviť vzťah, ktorý sa tak nečakane pretrhol, bolo teraz pre nich oveľa dôležitejšie. Prítomnosť kamarátov, dôverné známe úsmevy, pomlčky, záblesky v očiach a hlas, ktorý vracal čas, to bolo to, čo teraz potrebovali. Všímali si zmeny, ktorými prešli za posledné roky a v mohutných postavách mladých mužov skúšali objaviť šetnásťročných chlapcov. Rozprávali sa dlho a nakoniec Remus vstal .
„Som hladný, nie je ešte večera?“ spýtal sa, mierne preťahujúc hlásky. To sa hlásil o slovo slovanský prízvuk, ktorý sa na neho nalepil v posledných rokoch. James to okomentoval udiveným zdvihnutím ľavého obočia a tiež sa zdvihol. Sírius , pohodlne sa rozvaľujúc na posteli si ich zamyslene prezeral .
„Myslím, že nám nikto neuverí, že sme sa takto zmenili za tých sedemnásť mesiacov,“ povedal a vyhrabal sa z postele tiež.
„Budú sa vypytovať, ale než tam pôjdeme, niečo si vymyslíme,“ pousmial sa Remus a otvoril spojovacie dvere. „Idete s nami?“ opýtal sa dievčat, sediacich na pohovke. Lena k nemu vzhiadla a usmiala sa.
„Jasné, už som poriadne hladná,“ povedala a vyskočila na nohy. Zároveň vytiahla za sebou aj Andromedu a obe sa pripojili k chlapcom.
V jedálni bolo pomerne plno. Stoly boli takmer obsadené, ale od jedného na nich mávalo množstvo rúk. Remus sa usmial a Sírius s Jamesom sa na neho začudovane pozreli.
„To je naša svorka,“ povedal a s úsmevom ich pozoroval. „Sú to väčšinou členovia rodiny Sokolovovcov,“ doložil a zamieril k voľným miestam, ktoré im tam držali.
„Už som myslel, že dnes ani nebudete jesť,“ smial sa Vasilij a s prižmúrenými očami pozoroval Jamesa so Síriusom.
„Také niečo nás ani nenapadlo,“ uškrnul sa Remus , sadajúc si za stôl a keď si prezrel ponuku, pritiahol si tanier a spokojne si ho naložil kopcom ryže a pridal si indické kari s kuracinou. Skôr, než zabodol vidličku do jedla, pozrel po svorke a so želaním dobrej chuti sa do toho pustil.
Chvíľu bolo ticho, než zahnali prvý hlad a až potom sa zase rozprúdil rozhovor, ktorý preruš ich príchod.
„Kde vás ubytovali?“ pýtal sa Oleg a pozrel na Remusa. Ten sa len usmial a ukázal očami na Andromedu. „To naozaj?“ spýtal sa ublížene Oleg a zamračil sa. „Prečo si nás nemohla ubytovať tiež vedľa seba?“ spýtal sa Andromedy .
„Lebo neobývam celé krídlo,“ odpovedala pokojne. „Musíš vydržať, zajtra dostanete určite svoje izby. Myslím, že to stihnú dovtedy opraviť.“
„Čo sa tu vlastne stalo?“ zaujímal sa Alexej a pozrel na otca, ktorý sa k nim práve pripojil.
„Zase tu mali návštevu,“ povedal a nozdry sa mu chveli zlosťou, „ v tomto roku už asi piatu. Navrhoval som Eduardovi, aby sídlo presťahoval , alebo aby toho beznosého bastarda zlikvidoval. Nedá sa donekonečna opravovať škody po ich útokoch.“
„Tým chcete povedať, že na sídlo už päťkrát v tomto roku zaútočil Voldemort?“ spýtal sa Sírius a v rukách drvil príbor. „Prečo nám to nikto nepovedal?“
„Nemohli by ste pomôcť a váš výcvik je dôležitý,“ odvetil Sokolov pokojne a zhlboka sa nadýchol. „Budeme s tým musieť niečo urobiť,“ dodal a pustil sa do večere.
„Prečo to robí?“ spýtala sa Jelena nechápavo, „ veď ste ho odtiaľto už toľkokrát vyprášili, že by v tieto strany nemal ani páchnuť!“
„Zdá sa, že chce Andromedu za každú cenu skôr, než sa vydá , tuto za Síriusa.“ uškrnul sa Vasilij a potľapkal Síriusa po pleci. ,,A mám taký dojem, že tie necelé štyri mesiace budú pre všetkých poriadne dlhé,“ doložil a tentokrát sa už neusmieval.
„Nebude Andromeda v Rokforte v nebezpečí?“ spýtal sa Jurij a prechádzal po nich pohľadom. „Možno by tam nemala chodiť,“ dodal zamyslene.
„Nemôžeme robiť toľko bezpečnostných opatrení každý rok, máme aj inú prácu,“ zavrčal Sokolov a zazrel na synovca. „Stálo nás to hodne námahy, než sme ukecali ministerstvo a aj Dumbledora, aby ste mohli tie ich MLOKy robiť všetci naraz. V Rokforte a v okolí bude na tých niekoľko týždňov toľko strážcov, koľko ich len budeme môcť uvolniť. Veľká rada rozhodla, že zaktivuje ďalšie dve rodiny, aby sme to všetko pokryli.“
„Dumbledere vie, že sme všetci vlkodlaci?“ spýtala sa Lena a so záujmom pozrela na otca.
,,Nie a ani ho s tým nebudeme zaťažovať,“ odpovedal zamračene Sokolov. „Počas splnu budete všetci v lese a keď sa vám podarí pošramotiť nejakých smrťožrútov, dostanete zvláštnu odmenu.“
Všetkým vo svorke zasvietili oči a Síriusovi prebehli po chrbáte zimomriavky. Jamesovi sa zježili vlasy na zátylku a veľmi intenzívne si vybavil sen, ktorý s mu pred niekoľkými rokmi sníval. Zaumienil si, že do Zakázaného lesa ako jeleň už nikdy nepôjde.
„Takže, koľko nás to pôjde?“ spýtala sa zase Jelena a preletela pohľadom okolo stola.
„Veľa, Lenočka, veľa, oveľa viac, než si Dumbledore myslel,“ zašomral Alexej a spokojne sa zahryzol so zákusku.
Komentáře
Přehled komentářů
už mne pálí oči a nemůžu dál číst i když je to tak napínavé a táhne to do děje.
Takže zase zítra ... ale ne za 1/2 hodiny někdy k večeru :)
Dík
:D :) ;)
(Cassie, 7. 1. 2008 19:21)ďakujem LillE a taká maličká otázočka... nová kapitola?? :D aj mne chýba ako sa Andromeda dala dokopy so Siriusom a tiež súhlasím vo všetkom s Peťou :D ale teraz hchcem ďalšie kapitoly :D
suhlas so vsetkymi
(jaja, 7. 1. 2008 16:10)Sirael je to uzasne..neviem ci vydrzim cakat na dalsie kapitoly..suhlasim so vsetkym co sa tu napisalo..no Ja Osobne ma pravdu..chyba tam ta cast ako sa dali dokopy..keby si dala nejaky doplnok k tomu bolo by to super..a tesim sa na nove napady..tak sup,sup..uz nech su tu dalsie kapitoly :)
nečekané
(Peťa, 7. 1. 2008 15:56)Tak tato kapitola mě opravdu překvapila. Nečekala jsem takový skok v času dopředu, ale hezké :-) Myslím, že až Lilly uvidí Jamese, tak půjde do kolen :-D A až Brumbál uvidí to procesí, co přijde do Bradavic, tak to s ním taky asi švihne :-D
božéé
(LillE., 7. 1. 2008 15:38)
božéé, ja to fakt nevydržím,..:D neviem sa dočkať ako to teraz bude v Rokforte vyzerať a vo všetkom súhlasím s Cassie,..
PS: Sirael, som rada, že už máš nejaké ďalšie nápady:)neviem sa dočkať,....!!!:):)
Aaaa je tu dalsi :)
(Ja Osobne, 7. 1. 2008 15:04)
uz jsem se nemohl dockat:)
je to super, akorat jsi nejak preskocila jak se Sirius s Andromedou dali dokupy:) Teda jestli mi rozumis jak to myslim:)
ale kazdopadne vazne pekna, ac trosku kratka, kapitola :)
:D :) ;)
(Cassie, 7. 1. 2008 15:01)dobrééééééééééé......... úplne niečo iné ako som si myslela ja :D mnoo ale tá kapitola bol skvelý zámer ako teraz skočiť o pár rokov (pardon - o 17 mesiacov) dopredu. Skvelé, úplne mi to vyrazilo dych, ale priznám sa, že to zasnúbenie Leny a Remusa - o tom som tušila, veď si to aj niekde spomínala, nie? Mnoo ale som zvedavá, koľký idú do Rokfortu - určite najmenej polovica svorky + samozrejme Andromeda, Lena, Sirius, James a Remus. A som zvedavá, čo sa stane v Rokforte keď Lily Evansová spozná Jamesa :D. Mnoo ale už dosť a poďme poďme písať som strašne zvedavá na školu, MLOK-ov a ich svadby :D. Podľa mňa sa Andromeda so Siriusom, Jelena s Remusom a James s Lily zoberú v ten istý deň - na Andromedine narodeniny... keď sa vlastne James a Lily zoberú :D. Ale veď prečo nie? Bez nich by nebol Harry a bez Harryho by bol Voldemort vždy pri moci :D. Ale nechám sa prekvapiť možno ho Andromeda zabije, James si vôbec nevezme Lily ale niekoho úplne iného... ale teraz fakt choď už písať!!!! :D
Tak pro dnešek dost
(Fido, 24. 4. 2008 23:24)