38. Vyslobodenie
38. Vyslobodenie
Izbou sa ozvalo hlasité puknutie a Andromeda sa strhla. Tak sa zamyslela, že nevnímala nič okolo seba. Škriatok, ktorý sa práve primiestnil stál pred ňou a čakal, kým si ho všimne.
„Áno, prosím, počúvam ťa,“ povedala a zahľadela sa na strhané stvorenie, ktoré sa jej krčilo pri nohách. Šriatok bol vychudnutý a oblečený len do starej a na mnohých miestach prepálenej kuchynskej utierky.
„Pán vám odkazuje, že večera bude o pol hodiny a potom máte hodinu na prípravu,“ povedal jej odkaz a s hlasným puknutím sa odmiestnil. Andromeda len pokrútila hlavou. Od Voldíka je to síce z jednej strane pozorné, že ju takto upozorňuje na čas, ale z druhej strany je to týranie, keď jej hovorí, že má pred sebou už len poldruha hodiny života. No, ak pripočítame nejakú tú prípravu toho ceremoniálu, snáď maximálne dve. Na chvíľočku ju ovládla panika ona sa vydesene poobzerala okolo seba a hľadala možnosti úniku. Vedela však veľmi dobre, že ich nemá a môže len čakať, ako ovca na porážku a to jej nevyhovovalo. Podišla k oknu , otvorila ho a vyklonila sa von.
„Sakra,“ uniklo jej, keď videla tú výšku a hladkú stenu , bez výstupkov, ktorá sa tiahla až k zemi. „Tak, tadiaľto jedine v prípade, že budem chcieť byť rozplesnutá , ako palacinka ,dolu pod oknom.“ povedala si ticho a okno zase zavrela. Prešla izbou k dverám, ale už pol metra od nich cítila mágiu ochranných kúziel. Zastavila sa a natiahla ruku. Stena mágie bola stále hustejšia a nakoniec, keď sa priblížila len na niekoľko centimetrov, dvere vzplanuli. Cukla prstami a ohnivá stena zmizla. Pokývala hlavou a otočila sa. Sotva popošla niekoľko krokov, dvere za jej chrbtom sa otvorili a niekto vošiel . Bleskurýchle sa otočila a oči sa jej rozšírili prekvapením a hnevom. Tvárou v tvár jej stál Malfoy. Skôr, ako sa na neho vrhla a pokúsila sa mu vytrhnúť srdce z tela, si uvedomila, že pred ňou nestojí Lucius , ale niekto oveľa starší. Ovládla svoj hnev a spýtavo sa na neho pozrela.
„Potrebujete niečo, pani moja?“ spýtal sa a sklonil hlavu. Dlhé, rozpustené vlasy mu ako závoj skĺzli popri tvári a keď sa narovnával, znovu sa mu uložili na pleciach. Andromeda si ho prezrela od hlavy po päty a musela uznať, že Voldík si vyberá statných a ceľkom vzhľadných služobníkov. Neuškodí mu trošku zamotať hlavu, uvidíme, ako bude reagovať a či jej plány „ do budúcnosti“ majú vôbec nejakú reálnu šancu na úspech.
„Ach áno,“ povedala pomaly s miernym úsmevom . „Som tu sama a mám si vybrať šaty sa obrad. Neviem sa rozhodnúť, ktoré by to mali byť,“ hovorila a kývnutím pozývala Malfoya ďalej. Viedla ho k posteli, zavalenej množstvom rôznofarebných šiat. „O tom obrade nič neviem , ako si mám vybrať vhodné oblečenie?“ spýtala sa a vykúzlila na tvári sladký a nevinný úsmev, s ktorým sa pozrela Malfoyovi priamo do očí. Nepotrebovala vyslovovať žiadne kúzlo, aby sa mohla dostať niekomu do hlavy, ale jeho myseľ bola dobre chránená. Pre Andromedu však neexistovali žiadne prekážky a keď sklopila oči a rukou mávla nad šatami, už bola zameraná a teraz stačilo, keď ich všetky nenápadne obíde.
Malfoy pristúpil k šatám a začal si ich prezerať. Bol poctený touto výzvou a keďže bol známy vytríbeným vkusom, siahol neomylne v tom množstve pastelových farieb , po priliehavých, krémových šatách s dlhou vlečkou a veľmi odvážnym výstrihom.
Andromede sa diabolsky zablyslo v očiach. Ani netušil, ako jej nahral, ale nenechala si takúto príležitosť ujsť.
„Krásne,“ povedala a znovu sa na neho sladko usmiala. Oči jej žiarili ako hviezdy a Mylfoy začínal mať problémy s dychom. Andromedin úsmev sa o milimeter rozšíri. „Prosím, sadnite si, ja si tie šaty vyskúšam, či mi budú sedieť, aby potom bolo všetko v poriadku. Do večere je ešte času dosť,“ doložila a Malfoy sa voľky , nevoľky usadil v kresle. Andromeda zmizla v kúpelni , zhodila zo seba habit, polopriesvitnú karmínovú kreáciu a vkĺzla do šiat. Upravila si ich na tele, ale nechala ich rozopnuté a pridŕžajúc si ich na prsiach , vošla do izby.Postavila sa pred zrkadlo a s úsmevom sa obrátila k Malfoyovi.
„Mohla by som vás poprosiť...?“ povedala a Malfoy vyskočil z kresla. Otočil sa k nej a bolo vidieť, že len dobrý výcvik mu zabránil v oveľa dôraznejšej reakcii, než bol len prudký nádych. Andromeda sa jemne usmiala, ale v duchu zajasala. Ak sú všetci Voldíkovi smrťožrúti takýto, tak jej nedá veľa práce ich obrátiť proti nemu. O chvíľu sa už nebude môcť ani pohnúť, aby ho niekto nechcel od chrbta zabiť. Ani na chvíľu nepredpokladala, žeby sa mu niektorý z nich chcel postaviť priamo. „Môžete mi to zapnúť, prosím,“ požiadala ho, napoly sa k nemu otočiac. Malfoy sa k nej blížil v celku neochotne a ona ho chápala, ale chcela to vedieť. Celý chrbát šiat bol otvorený a zapínal sa množstvom malých gombíkov. , Niekto tu miluje gombíky,´ pomyslela si a sledovala v zrkadle, ako sa Malfoy postavil za ňu a začal tie drobné nezmysly zapínať. Jeho prsty sa sem tam otierali o kožu na jej chrbte a čím nižšie postupoval, tým ťažšie sa mu dýchalo. Keď už prichádzal rukami ku kostrči, zakalili sa mu oči a na čeľusti mu navreli hrče svalov, ako zatínal zuby v snahe o ovládnutie sa. Pozrel do zrkadla na jej obraz a keď videl, ako si rukami prechádza po tele, upravuje si výtrih a prechádza si dlaňami po prsiach, dostali jeho oči výraz pútnika umierajúceho na púšti smädom , pred nedostupnou fontánou, plnou krištálovej vody. A to ešte netušil, že jeho sebaovládanie bude podrobené ešte ťažšej skúške . Andromeda sa v duchu uškrnula, jediným pohybom si rozpusila vlasy, pohodila hlavou a rosypala si záplavu kučier po chrbáte. Potom zdvihla obe ruky, zhrnula si vlasy , skúseným pohybom ich skrútila a vytvorila z nich uzol. Pridŕžajúc si ho na hlave sa pozrela do zrkadla a mierne vypla postavu tak, aby vynikla krivka jej bokov , pŕs a šije. Malfoy bol pred kolapsom a ruky sa mu začínali mierne triasť.
„Budem potrebovať nejaké sponky a niečo do vlasov. Aj doplnky k tým šatám,“ povedala pokojne, aby sa jej tam nezložil , pustila vlasy a nechala ich spadnúť na plecia. Ešte raz si prešla rukami po páse a bokoch a usmiala sa na Malfoya do zrkadla. „Máte vynikajúci vkus, vybral ste mi veľmi dobre, som s nimi spokojná,“ prehlásila a sladko ho požiadala, aby jej ich zase rozopol. To už bolo na neho asi príliš, lebo to zvládol sotva do pásu a potom sa ospravedlnil, že pôjde zariadiť , aby jej priniesli veci, ktoré žiadala a náhlivo opustil miestnosť.“
„Tak, to bolo ľahké,“ povedala Andromeda svomu obrazu v zrkadle a odišla sa zase prezliecť. Toto malé intermetzo ju príjemne pobavilo a nebol to zbytočne strávený čas. Okrem toho sa jej podarilo naladiť sa na Malfoyovu myseľ a keď pomaličky a jemne poobchádza všetky jeho zábrany, bude mať veľmi bohatý zdroj informácií.
V izbe si sadla znovu do kresla a vzala do ruky knihu elixírov, ale nestačila ju ani otvoriť a s hlasným praskutím sa pri nej objavili traja škriatkovia a priniesli jej nielen požadované sponky a ozdoby do vlasov, ale aj niekoľko zamatových krabičiek so šperkami, topánky a ďalšie doplnky k šatám . No a čo bolo nepríjemnejšie, priniesli jej aj podnos s večerou.
Pozorne si ho prezrela a bolo jej jasné, že po obrade asi nebude nasledovať slávnostná hostina, ani krájanie torty a hádzanie svadobnej kytici jej nehrozí. O tanci a nejakých tých zvykoch ani nehovoriac. Možno že Voldík vôbec nevie tancovať , alebo sa bojí, že by sa mu tie staré kosti pri tanci rosypali po parkete. ,Ozaj, svadobná kytica? Vari len na to Voldík nezabudol! V duchu tajne dúfala, že áno. Tu by mohla mať šancu na získanie nejakého času. Bez svadobnej kytice sa vydávať nebude a hotovo! ´
V pracovni pána Adamsa bola veľmi napätá atmosféra. Čas neúprosne bežal a museli sa poponáhľať. Pani Adamsová naposledy objala Nattana a sadla si zničene do kresla. So strachom pozerala na Síriusa, ako sa pripravuje na prevedenie kúzla. Kornell odstránil nábytok zo stredu miestnosti a Nattan sa postavil medzi nich.
„Potom ma postav na ten malý stolík,“ ukázal na okrúhly stolík v rohu miestnosti, „ a keby niečo, postaraj sa mi o deti,“ sotva dopovedal, premenil sa na malú myš domácu. Nikto sa nehýbal a až keď sa myška vztýčila, prikľakol k nej Michael a jemne ju vzal do rúk. Pridŕžajúc si dlaň s myšiačikom v ruke pri hrudi, si mávnutím privolal okrúhly stolík . Položil myšku doprostred stola a s pohľadom upretým na Síriusa , ustúpil.
Teraz sa všetky pohľady upreli na neho. Sírius mierne znervóznel, ale nakoniec zozbieral všetko svoje sebavedomie, pohodil hlavou a mávol rukami . V prstoch držal dva svetlosivé prútiky s modrými a červenými žilkami.
„Mitto mea altera ego!“ zvolal a súčasne vykonal obidvomi prútikmu rýchly pohyb. Z prútikov vyrazili dva farebné svetelné prúdy, váhavo sa dotkli a potom sa splietli do jedného mohutného , ktorý narazil do myšky prikrčenej na stole. Sotva sa jej svetelný prúd dotkol, zažiarila a zmizla.
Všetci hlasno vydýchli a Sísius sklonil prútiky. Teraz už nemohli urobiť nič, len čakať.
Andromeda stála pred veľkým zrkadlom a pozerala sa doň. Šaty už mala oblečené, vlasy učesané, na hrdle sa jej blýskal diamantový náhrdelník. Uzol z vlasov si zopla sponou v tvare orchidee. Len jeden prameň vlasov nechala voľný a spustila si ho cez rameno. Pozerala sa na seba a zamyslene si natáčala ten prameň na prst. Všetka veselosť sa už vytratila a do očí sa jej vkrádol smútok. Odvrátila sa od zrkadla a zamierila k oknu. Vonku už dávno panovala tma a okolité kopce osvetloval len tenký oblúčik mesiaca , ktorý občas zakryl mrak. Pomedzi mračná blikali hviezdy, ale Andromeda už na ne nepozerala. Odvrátila sa a pozrela na podnos s večerou. Zostala nedotknutá a ona nevedela, prečo by práve teraz , mala jesť. Vzala si pohár , naplnila ho vodou a trochu sa napila. Znovu ho položila a nevedela, ako stráviť posledné minuty svojho života. Napokon vzala zase do ruky knihu elixírov , sadla si do kresla a otvorila ju. Uprela oči na stránku, ale nič nevidela, nemohla sa sústrediť na text. Len silou vôle prinútila oči, aby sa zastavili na písmenkách a pomaly sa začítala. Úzkosť, ktorá jej doteraz zmrazovala hrudník, trochu povolila. Pohodlnejšie sa oprela a čítala rýchlejšie. Práve sa veselo uškrnula nad neprimerane obtiažnym postupom prípravy, keď sa v izbe ozvalo tiché puknutie. Andromeda zdvihla oči od knihy a pátravo sa porozhliadla. V prvom momente si myslela, že to už prišli pre ňu a srdce sa jej zastavilo strachom, ale v izbe okrem nej nebol nikto. Napriek tomu mala neodbytný pocit, že tu ešte niekto je. Položila knihu na stolík a vstala. Pátravým pohľadom prechádzala izbu kúsok po kúsku a hľadala niečo, čo tu predtým nebolo. Jej pozornosť upútal nepatrný pohyb na posteli. Rýchle, ale opatrne prešla tých pár metrov a na hromade pohodených šiat, uvidela malú domácu myšku, ktorá sa snažila dostať zo zajatia látky. Natiahla ruku a myšku si položila na dlaň a oči sa jej rozšírili radosťou. Vedela, kto je to, poznala magickú stopu.
„Nattan,“ šepla tichulinko , prikryla myšku druhou dlaňou a utekala do kúpelne. Zamkla za sebou, ale vedela, že to by nikoho nezastavilo. Položila ho na zem a odstúpiac pozorovala, ako sa malinká myška mení na jej najstaršieho brata.
„Andromeda!“ zvolal a objal ju. „ Čo sa deje? Si v poriadku? Prečo si sa nepremiestnila?“
„Tšš! Ticho! Pozri!“ ukázala na svoje zápästia. „Mám magické okovy, nemôžem čarovať a ani nič iné. Skús ma premiestniť!“
„Magické okovy, to asi nepôjde, cez ochrany sa nedostaneš!“
„Tak ich znič!“ povedala Andromeda a uškrnula sa . „Ja som tušila, že mi to kúzlo k niečomu bude,“ doložila a započúvala sa . „Rýchlo, máme málo času! Pozri, ukážem ti pohyb prútikom,“ šepla a mávala prstom. Nattan ten pohyb niekoľkokrát zopakoval.
„Nie, dávaj pozor, kľučka doľava , potom rovno a výpad na záver,“ pozorovala Andromeda každú fázu a napravovala chyby. O minutu už bola spokojná a usmiala sa na brata.
„Ako znie formula?“ spýtal sa a vrátil jej úsmev.
„Re figo catena lepos satisdacio,“ povedala a on to niekoľkokrát zopakoval . „Tak dobre, poďme na to!“ zavelil , mávol a s prútikom v ruke deklamujúc ,Re figo catena lepos satisdacio´ ju obkrúžil požadovaným pohybom. Andromede sa zatočila hlava , zelené kamene sa rozpadli na prach a retiazky spadli na zem. Bola voľná!
Dvere na izbe sa rozleteli a na dlážke zaduneli náhlivé kroky.
„Kúpelňa!“ ozval sa mužský hlas a kľučka sa pohla.
Andromeda objala Nattana, on si ju tiež pevne pritisol k sebe a v tom okamžiku, ako sa ozvalo zvučné ,Alohomora´, sa obaja rozplynuli .
Komentáře
Přehled komentářů
ani sa nemozem od tvojej poviedky odlepit.......super
.............
(Cassie, 7. 1. 2008 14:30)mnoo.... som zvedavá, kde trčí ďalšia kapitola.... a Peťa... nie si jediná, ktorá je zvedavá na stretnutie so Siriusom :D ja som si vymyslela taký svoj, že ho najskôr nespozná a tak ale to je blbosť heh lebo neviem čo ďalej :D ale teším sa čo bude ďalej takže poďme poďme... načo čakáme??
bezva
(LillyE., 7. 1. 2008 12:32)som si teraz dočítala všetky kapitoly po dlhšej dobe, lebo mi štrajkoval net,..a sú geniálne,..neviem sa dočkať, kedy sa Andromeda stretne so Siriusom...teším sa na pokračovanie....:)
Dobre rano :)
(Ja Osobne, 7. 1. 2008 8:18)
tak jsem si konecne precetl vcerejsi kapitoly. Zkousel jsem to sice vcera vecer, ale trosku se mi rozmazavaly pismenka, jak jsme se vratili z hospody... :)
Obe kapitoly jsem teda cetl az ted. No a jak jinak, velice se mi libily :)
Tak a ted zas budu kazdych 10 minut koukat, jestli uz je neco dalsiho nebo ne...
Jeste ze dneska nemusim do prace a mam volno:)
Tak pekne pis, a nenech nas cekat ;)
Super
(Peťa, 6. 1. 2008 21:25)
Nemám slov. Úžasná kapitola, má to spád. Ani jsem nedoufala, že se tady ještě dneska objeví další kapitolka.
To jsem zvědavá, jak Andromedu přivítají doma a jaký bude její setkání se Siriusem!
A děkuju Sirael za její neuvěřitelnou rychlost v psaní kapitol a úžasnou fantazii :-)
.......
(Cassie, 6. 1. 2008 20:58)super!!!!!!!! úžasné!!!! Voldymu skisol ksicht heh :D :D :D :D... tak mu treba :D hh :D ale super... bravisimo či jak sa to píše :D
naaaadhera
(julili, 8. 1. 2008 16:26)