36.Zaklínadlo
36. Zaklínadlo
Andromeda sa prechádzala po izbe , preberala sa v šatách a kula plány na zničenie Voldemorta. Keď ju už nič nenapadalo, vyberala z políc postupne jednu knihu za druhou a aj keď nečakala, žeby tu našla nejaké užitočné kúzlo, ktoré by ju zbavilo jej pút, aspoň jej prešiel čas. Keby sa jej podarilo...veď prútiky má, Voldík ich nenašiel a ani nemohol, lebo nemal ani šajnu o tom, že ich má a hlavne , kde ich má. Ale tie putá, tie putá jej bránili čarovať. No a keby to skúsila bez čarovania?
Zdvihla ruku k tvári a pozorne si prezerala retiazku. Nevyzerala nejako extrémne pevná, ale kamienok , ktorý spájal oba konce ju varoval. Tušila zradu! Radšej sa vrátila ku knihám. Na pokus o roztrhnutie retiazky bude čas, keď bude naozaj zúfalá a to zatiaľ nie je. V skutočnosti sa pomerne dobre baví. Keď opadol prvý šok a ona sa spamätala, zistila, že myšlienka na smrť ju až tak nedesí. No, možno to bude tým, že má ešte pár hodín a fyzicky sa už cíti celkom dobre. Prezerala si knihy a pátrala po nejakej, ktorá by upútala jej pozornosť. Niečo jej našepkávalo, že v niektorej z týchto kníh, by mohla nájsť riešenie. Pohľad jej padol na obzvlášť nechutne vyzerajúcu knihu v čiernej väzbe a bez nápisu. ,Jasné, tam musia byť zvlášť odporné zaklínadlá z čiernej mágie,´ pomyslela si a vytiahla knihu z police. Skoro jej odtrhla ruku, taká bola ťažká. Teda, to je čítanie na zvyšok života, no ak sa to zvrtne, tak sa nedostane ani na koniec prvej kapitoly, ale aj tak nemá čo robiť, tak čo. S námahou odviekla knihu na písací stôl a zvýšky ju naň hodila. Stará kniha dopadla na tvrdú dosku stola , koženná väzba zaúpela nad takým nešetrným zaobchádzaním a pri dopade sa otvorila takmer v strede.
Andromeda sa práve naťahovala za operadlom kresla , aby si ho odtiahla a mohla si sadnúť k stolu, keď jej pohľad padol na otvorenú stránu. Niekoľkokrát udivene zamrkala a nechápala to. To je naozaj náhoda, alebo nejaký zámer? Uprostred strany na ňu div nekričali čierne písmená kúzla, ktoré by ju v pohode zbavili pút, keby mohla čarovať.
„Ten zmetok!“ zasyčala rozzúrene a z očí jej sršali blesky. Keby boli horúce, tak tá kniha padne popolom. „Ten bastard to tu nechal úplne zámerne!“ šepla si ticho , ale o to nebezpečnejšie. „On sa mi chce vysmievať!“ povedala a párkrát sa zhlboka nadýchla. Upokojila sa a napokon sa usmiala. „No, ja síce nemôžem, ale nepochybujem, že tu bude celá hromada čarodejníkov, ktorý to dokážu a po troške malilinkého presviedčania a manipulácie , budú aj ochotní to urobiť. Voldík,“ doložila s diabolským úškrnom,“ hráš sa na nesprávnom piesočku!“
Andromeda si spokojne sadla k stolu, pritiahla si knihu a veľmi pozorne, písmenko po písmenku si prečítala text. Ešte raz a znovu, kým si nebola istá, že ho dokonale ovláda. Zatvorila oči a predstavila si stránu knihy s textom zaklínadla a pred očami sa jej rozžiarili písmená , krátkej , ale pre ňu tak dôležitej vety : „Re figo catena lepos satisdacio!“ . ,Tak, to už viem, ešte pohyb,´pomyslela si a uspala prútik na pravej ruke. Nemala v úmysle zase sa válať po dlážke v mdlobách. To by ju ten slizký červiak mohol zase ošmatávať a to mu veru nedopraje. Ten pohyb je dosť zložitý a bude si ho musieť viackrát precvičiť, než si ho zapamätá. Znovu sa začítala do knihy a rukou krúžila presne tak, ako to text popisoval. Cvičila ten pohyb dovtedy, kým si nebola istá, že ho robí naprosto správne . Až potom knihu zatvorila v s trochou námahy vrátila na miesto. Skontrolovala policu, či je všetko v poriadku, vytiahla prvú knihu, ktorá jej padla do ruky a išla si sadnúť do pohodlného kresla pri posteli. Tam ju o chvíľu našiel sedieť škriatok, ktorý jej priniesol obed. Bola hladná a nedala sa dlho ponúkať.
V sídle Adamsovcov však nikto nemal na jedlo ani pomyslenia. Už od skorého rána, keď sa všetci presvedčili, že Andromeda zmizla a ich obavy sa potvrdili, snažili sa ju zo všetkých síl nájsť. Celé aktívne spoločenstvo strážcov bolo v pohotovosti. Okamžite, ako sa nájde čo i len najmenšia stopa, vrhne sa po nej množsto ľudí. Ale nezaháľali ani teraz. Nenápadne vypočúvali rad radom všetkých hostí na plese. Niekto si predsa musel niečo všimnúť. Čokoľvek, čo by im mohlo pomôcť, čokoľvek, podľa čoho by ju mohli nájť skôr, než bude neskoro. Všetci si boli vedomí, aké nebezpečenstvo jej hrozí.
„Nikdy si neodpusím, keď sa jej niečo stane,“ povedal Kornell a zložil unavene hlavu do rúk, aby si pretrel oči a trochu sa spamätal.
„Kornell!“ napomenul ho otec a zamračil sa. „ Nič sa jej nestane, nájdeme ju!“
„Keď sa doteraz neojavila znamená to, že nemôže,“ poznamenal so svrašteným obočím Etien. „Čo by jej mohlo zabrániť, aby sa sem premiestnila, alebo aby zmenila formu?“
„Asi nejaké kúzlo,“ prikyvoval otec a tiež sa mračil, „ale musel by to byť mocný čarodejník, ktorý by dokázal zoslať kúzlo ,aby zastavil Andromedu.“
„Nuž, o jednom takom by som vedel,“ zašomral Kornell a všetci sa na neho pozreli.
„Áno, aj ja som už na to myslel,“ prikývol Etien a vzal zo stola niekoľko hlásení o vypočúvaní . Stále ešte nemali svedectvá všetkých hostí, lebo ich nemohli vypočúvať otvorene a takéto skryté výsluchy boli veľmi zdĺhavé a náročné na čas. Ešte že mali poruke dostatok ľudí.
„Celý čas tancovala a stále striedala tanečníkov. Väčšinu z nich sme už našli a sú to muklovia, ktorí nemajú o ničom ani potuchy . Veľmi sa im páčila a všetci by mali záujem sa s ňou zase stretnúť, len keby vedeli ako. Ale určite budú všetci odťažovať kanceláriu ministerstva, aby sa dostali k adrese toho krásneho dievčaťa,“ čítal Etien z hlásenia , ktoré práve držal v ruke. „Aha, tu jeden hovoril, že sa mu nepáčilo, keď ju jeden z tanečníkov zatiahol do výklenku za závesy a potom ju nevidel odtiaľ vychádzať,“ zdvihol oči od textu a pozrel na otca. „To by mohlo byť ono!“
„Ukáž!?“ vyskočil zo stoličky Kornell a zobral mu pergamen z ruky. Horúčkovite sa začítal do textu a keď prišiel k miestu, ktoré im Etien prečítal spomalil a čítal veľmi pozorne. „Tu sa píše, že ten chlapík stál na mieste a ten výklenok sledoval. Nakoniec tam dokonca nazrel, ale nikoho tam nenašiel. Je z toho zmätený, lebo ju nevidel odchádzať a vraj to by si bol určite všimol. No a ten chlapík, čo ju tam zatiahol bol vysoký a mal veľmi svetlé, skoro platinové vlasy, zviazané stužkou do chvosta.“
„Tak, toho sme zatiaľ nenašli,“ povedal Etien a prehrabával sa v papieroch na stole. „Ale máš pravdu, toto je tá stopa, ktorú hľadáme. Ja pôjdem znovu na ministerstvo a vy sa snažte nájsť toho blondiaka,“ povedal a odmiestnil sa. Kornell ešte pozrel na otca a odmiestnil sa tiež. Pán Adams si len povzdychol a zahĺbil sa do papierov, porozhadzovaných po stole.
Etien sa primiestnil priamo do plesového sálu miniterstva zahraničných vecí. Keď videl, že je plný ľudí, ktorí tu upratujú, okamžite sa zastrel a vydal sa k výklenkom. Pozdĺž dlhého sálu ich bolo veľa a on nevedel, o ktorý výklenok konkrétne sa vlastne jedná. Rozhodol sa preto, že ich pre istotu prejde všetky. Hľadal stopy po mágii a keby sa v tom výklenku odohralo niečo magické, nejaká stopa by tam musela zostať. Skutočnosť, že Andromeda vošla a už nevyšla, musela mať niečo spoločného s mágiou. Otázkou bolo, či išla dobrovoľne, alebo.... To musí zistiť. Ale, ona by sa pred muklom nepremiestňovala a ak ju premiestnil on, musel to byť čarodejník.
Keď Etien dospel vo svojich úvahách až sem, zastavil sa a ešte raz sa nad tým zamyslel. ,Čo asi robil čarodejník na plese muklovského ministerstva zahraničných vecí? Ale, ak to naozaj bol čarodejník, tak nebude tažké nájsť ho. Takých platinových blondínov v čarodejníckom svete asi veľa nebude. ´
Prechádzal z jedného výklenku do druhého a nič nenachádzal. Už takmer stratil nádej a začal pochybovať, že sa na ministerskom plese objavil čarodejník, keď zachytil nepatrnú stopu po mágii a tá mágia celkom určite nepatrila Andromede. Etien nahmatal stopu, napojil sa na ňu a premiestnil sa. Ocitol sa na lesnej čistine. Malé, nezarastené prietranstvo uprostred akéhosi obrovského lesa. Súdil tak podľa veľkosti stromov, ktoré stáli okolo. Celé priestranstvo bolo pokryté zvyškovými stopami po magickom premiestnení a to na všetky možné smery súčasne.
„Sakra!“ zahrešil , lebo tu sa stopa prekrývala s toľkými, že nebolo možné zistiť, ktorá je tá pravá. Budú musieť preskúmať všetky a to bude chvíľu trvať. Majú vôbec ešte toľko času? Nechal na čistine stopu a premiestnil sa domov.
V pracovni sedel okrem otca aj Kornell a obaja sa hrabali v papieroch. Keď sa Etien objavil, iba vzhliadli a poračovali v hľadaní.
„Bol to čarodeník,“ povedal a oni mu len mlčky prikývli. „Premiesnil ju na lesnú čistinu, ale odtiaľ sa ich súčasne premietnil rôznymi smermi príliš veľký počet a nedá sa určiť, ktorým smerom ju odvliekli. Musíme tam poslať viac ľudí.“
„To nebude potrebné,“ odpovedal mu otec a vzhliadol od papierov. „Uniesol ju Lucius Malfoy, ale dokázať mu to nemôžeme. Tvrdí, že sa včera nepohol zo školy a má na to dvadsať svedkov.“
„ Vieme však určite , že je to smrťožrút a Andromeda je u Voldemorta. Malfoy sa nevie uzatvoriť,“ odfrkol znechutene Kornell. „Tam sa len tak nedostaneme ,“ pokračoval. „Voldemort chystá svadbu!“
„Čože?“ Etienovi spadla sánka a takmer mu od prekvapenia vypadli oči. „On sa bude ženiť?“
„Vraj áno,“ potvrdil Kornell a otec len silnejšie stisol pery.
„Musel sa na to pripravovať už dlho a keď dorazila nevesta, tak bude svadba!“ zavrčal.
„Nevesta....... kto je nevesta?“ pokrútil neveriacky hlavou Etien a zúfalo pozeral na brata.
„Andromeda!“ prikývol Kornell a znovu sa zúrivo vrhol na papiere.
„To nemôže urobiť! Veď ju zabije!“ zašepkal Etien . „Kedy?“
„Zajtra! Možno už dnes v noci,“ odpovedal mu otec a na chvíľočku zúfalo privrel oči.
„To nestihneme,“ pokrútil hlavou Etien a klesol do kresla.
„Musíme, aj keby sa Voldemortovi podarilo zlomiť starodávne kúzlo manželskej zmluvy, nechcem ho mať v rodine!“ skríkol Kornell.
„Čo vlastne hľadáte?“
„Kúzlo na prerušenie časového posunu! Potrebujeme Nattana a Síriusa!“
„Nerozumiem, načo ? Veď o niekoľko hodím im posun aj tak skončí a oni sa vrátia do normálneho času.“
„Ako to, o niekoľko hodín? Majú sa vrátiť až pozajtra a to už bude určite neskoro!“ krútil nesúhlasne hlavou Kornell.
„Ale nie, začali o pár dní skôr, lebo Titus má narodeniny a Nattan ich chcel osláviť s ním,“ vysvetľoval Etien a nechápavo sa na nich pozeral.
„Prečo mi to nikto nepovedal?“ hneval sa otec . „Kedy presne skončí posun?“
„Podľa toho čo viem, tak okolo šiestej večer,“ odpovedal Etien a pohľad mu padol na kalendár položený na stole a oči s mu rozšírili poznaním. „Oni sa vlastne už vrátili,“ povedal ticho, „ včera večer.“
„Včera ..večer..?“ nechápal Kornell a tiež pozrel na kalendár. Ale Titus má narodeniny...!“
„Presne tak, zajtra a Nattan sa vrátil z posunu už včera, proste zabudol som na dátumovú hranicu. Nattan to plánoval podľa kalendára na ostrove a tu je predsa o jeden deň menej, než tam!“ vysvetľoval a otcova tvár sa vyjanila.
„Takže teraz to môžeme stihnúť v pohode,“ usmial sa uľahčene. „Choďte po nich a všetko im vysvetlite. Ak pôjde všetko podľa plánu, tak aj Titusove narodeniny oslávime spoločne. Pri tých starostiach som na to trochu pozabudol, ale všetko mu vynahradíme,“ povedal zase s úsmevom.
Etien len neveriacky pozeral z jedného na druhého a ničomu nerozumel.
„Nechápem otec, ako nám môže pomôcť Sírius? A prečo si odrazu taký spokojný?“
„Zabúdaš na manželskú zmluvu,“ pripomenul mu otec, „ vzájomná väzba, nepamätáš sa? To, čo pošle Andromeda Síriusovi, nájde ho kdekoľvek na svete a žiadne kúzlo to nezadrží. Platí to samozrejme aj opačne. To čo pošle Sírius Andromede, to sa k nej dostane, aj keby ju ukryli pod zem a bránili tými najsilnejšími kúzlami.“
„Čo jej chcete poslať?“ nechápavo sa spýtal Etien a Kornell len prevrátil oči.
„Skús hádať! Môžeš trikrát!“ povedal, chytil brata za ruku a odmiestnili sa.
Pán Adams sa spokojne usmial . Nech sa len Voldemort pripravuje sa sobáš, Andromedu mu nedá! Ale pohotovoť ešte odvolať nemienil. Čím bude Voldemort spokojnejší, tým bude menej ostražitý. Keby teraz prestali z hľadaním, celkom určite by to vzbudilo jeho pozornosť a možno by začal s obradmi skôr. Aj keď je to mocný čarodejník, neveril, že by dokázal zlomiť toto prastaré rodinné kúzlo, ktoré vložil do Andromedinej zmluvy. Musia ju dostať odtiaľ skôr, ako jej stihne ublížiť!
Komentáře
Přehled komentářů
cely cas mi tu ktosi cosi doma rozprava aja som vazne nepochopila, ze co jej to chcu poslat......aaaaaaaaaaach
Hustý
(Peťa, 6. 1. 2008 17:41)
Ten Voldi má ale za ušima :-) Ale Andromeda mu určitě uteče
Jinak se taky přimlouvám za další kapitolku, jinak to asi nepřežiju. Jsem napnutá jak kšandy!!!
Opet super
(Ja Osobne, 6. 1. 2008 14:51)
ale doufam, ze dneska jeste pribude jedna, protoze jinak to asi nevydrzim :)
koukam, ze jsem si vypestoval solidni zavislost :)
nechapem
(julili, 8. 1. 2008 15:41)