34.Ples na ministerstve
34. Ples na ministerstve
Dni naplnené prácou leteli a o chvíľu z nich boli mesiace. Andromeda cvičila, varila elixíry, skúmala svoje nové formy a zúčastňovala sa všetkých večierkov a osláv, poriadaných vyslanectvom. Proste, opäť to bol ten zvyčajný kolotoč, z ktorého ju na chvíľu vytrhlo chodenie do školy. Často spomínala na kamarátky, ktoré zostali tam, v chladnej Anglii , nezabudla im pravideľne písať a trochu im závidela ten pocit bezpečia, ktorý ich obklopoval. Bola si však vedomá toho, že len pocit to skutočné bezpečie nahradiť nedokáže. Ona sa nemôže uspokojiť s falošným pocitom bezpečia , ona musí niečo urobiť pre to, aby sa stal skutočnosťou. Aj napriek snahe a úsiliu strážcov, sa zlo na svete rozmáhalo. Váhy v hlavnej zasadacej sieni Veľkej rady ukazovali , že zlo je stále mocnejšie. ,On ten Vodemort musí mať naozaj veľké presvedčovacie schopnosti, keď mu napriek neustálym neúspechom a ovládnutie sveta, verí stále viac čarodejníkov. Čo ich na ňom tak veľmi priťahuje?´ dumala Andromeda, ktorá práve relaxovala v teplej vode bazénu po náročnom , niekoľkohodinovom cvičení.
„Slečna Andromeda,“ ozvala sa škriatka, ktorá sa s tichým puknutím objavila tesne pri jej lakti. Andromede sa od ľaku na chvíľočku zastavilo srdce a takmer sa utopila . Potrebovala niekoľko sekúnd, než bola schopná odpovedať.
„Áno, Maddi, počúvam ťa,“ povedala a zhlboka sa nadýchla. Nemalo význam hovoriť domácej škriatke, že ju svojim nečakaným zjavením vydesila na smrť. V tomto dome nemá človek ani chvíľku pokoja. Škriatkovia ju proste vždy a všade nájdu!
„Pán si praje s vami hovoriť. O hodinu bude v salóne,“ dopovedala škriatka a odmiestnila sa.
Odovzdane vyliezla z bazéna a zakrútila sa do osušky. Mokré vlasy, ktoré si namočila pri neplánovanom ponorení si omotala uterákom a zamierila do izby. O hodinu už zbiehala dolu schodiskom a rázne vošla do salónu. Nemusela klopať, lebo dvere boli otvorené a ozývali sa z neho hlasy viacerých ľudí.
„Nemôžeme to odmietnuť,“ ozval sa práve otec, zdvihol hlavu a pozrel sa na ňu. Kývol hlavou k jednému z kresiel a Andromeda sa posadila . Nečujne pozdravila matku a bratov, ktorí sedeli v ostatných kreslách a o niečom zanietene predtým diskutovali. Otec zvieral v rukách veľký pergamen a znovu sa doň začítal .
„Nie, naozaj nemôžem! Musíme tam ísť!“ povedal rozhodne, pozrel na manželku a na synov.
„Je to veľmi nebezpečné,“ neprestával oponovať Etien, „ ceľkom určite majú niečo v pláne,“ dokončil a pozrel významne na sestru. Andromeda zachytila jeho pohľad , spýtavo zdvihla obočie a obrátila pohľad k otcovi.
„O čo sa jedná? Ničomu nerozumiem.“
Všetci prítomní sa na ňu pozreli, ale do vysvetľovania sa viditeľne nikomu z nich nechcelo. Pozerala sa z jedného na druhého a nakoniec sa zahľadela na otca.
„Čo sa deje? Prečo ste všetci takí zamĺknutí?“
Po chvíli ticha sa napokon ozval otec.
„Vieš , Andromeda, už niekoľko týždňov dostávame oficiálne pozvania na rôzne slávnostné akcie, ktoré sa konajú priamo v Londýne,“ hovoril a rozkrúcal pri tom pergamen.
„No a?“ nechápala Andromeda. „Vždy si ich predsa dostával celé mraky.“
„To áno, ale nikdy predtým neboli také naliehavé a nikdy predtým v nich nebolo výslovne napísané tvoje meno. Niekto ťa chce mať na anglickej pôde za každú cenu. Doteraz som všetky tieto pozvania s vďakou odmietol, ale túto pozvánku odmietnuť proste nemôžem. Posielajú ju priamo z kráľovského paláca a na tento ples proste musíme ísť!“
„Tak dobre, pôjdem s niektorým s bratov a nič sa mi nemôže stať,“ povedala veselo Andromeda, ale nikto sa nezasmial.
„Žiaľ nie,“ pokrútil hlavou otec, „ pozvánky sú len pre nás troch,“ dokončil.
Andromeda sa zamyslela a nakoniec pohodila hlavou. „To bude dobré, čo by sa mi tak mohlo stať, keď bude najhoršie, tak sa premením na Hydru a všetkých tam zožeriem. Jediné, čo mi hrozí je, že mi potom bude špatne od žalúdka,“ povedala so smiechom. Pokus o zľahčenie situácie jej nevyšiel.
„Prehnaná sebadôvera môže byť nebezpečná,“ napomenul ju otec a s povzdychom položil pergamen.
„Musíme tam ísť, toto sa proste odmietnuť nedá.“
Príprava na ples jej netrvala dlho. V Andromedinom šatníku bol vždy dostatok slávnostných šiat a doplnkov. Stačilo otvoriť dvere a niektoré z nich si vybrať.
Zato jej otec a bratia mali plné ruky práce. Od informovania Veľkej rady až po zabezpečenia, ktorými chceli Andromedu ochrániť za každú cenu. To, čo ich najviac trápilo bolo, že Nattan s Michaelov sa dostanú z časového posunu až deň po plese. Urobili čo mohli a nezostávalo im už nič iné, len sa dobre pripraviť a dúfať, že sa nič nestane.
„Andromeda, je čas,“ ozval sa od dverí matkyn hlas a vyrušil ju zo zamyslenia. Ešte raz skontrolovala v zrkadle svoj obraz a obrátila sa k matke, ktorá bola v dlhých karmínových šatách veľmi krásna. Aj matka ju preletela pohľadom a uznanlivo prikývla.
„Výborne,“ usmiala sa súhlasne, „ tá fialová ti pristane.“
„Kde sa vlastne ten ples koná?“ spýtala sa Andromeda matky, keď schádzali dolu schodiskom.
„Na ministerstve zahraničia,“ odpovedala matka a upravovala si ťažký, rubínový náhrdelník.
„Prečo teda prišla pozvánka z paláca?“ zdvihla Andromeda prekvapene obočie.
„Myslím si, že je to preto, aby nás prinútili prísť,“ zašomrala matka, zamračila sa a pozrela na Andromedu.
Dolu pod schodiskom ich už čakali Kotnell s Etienom. Otec už bol v ich Londýnskom sídle a dolaďoval zabezpečenie. Bratia sa pozerali na približujúcu sa Andromedu a Etien sa zamračil.
„Čo je, nepáčim sa ti? Usmiala sa na neho, keď sa mu stúlila do náručia, aby ju mohol preniesť.
„Naopak, si príliš krásna, sestrička ,“ odpovedal Etien chmúrne. „Bol by som radšej, keby si nikam nešla. Aj keby ťa neohrozoval Voldemort, tak dnes ti určite bude hroziť veľa nebezpečenstiev od všetkých mužov na tom plese.“
„Lichotník,“ zasmiala sa Andromeda . Etien ju pevnejšie zovrel a premiestnili sa do Londýnskeho sídla, odkliaľ mali ísť na ministerstvo limuzínou.
„Môžeme ísť,“ vyzval ich otec obečený vo fraku s drobnou červenou orchideou na klope. Znepokojene pozrel na Andromedu a podal rameno manželke. Zavesila sa doň a on ju viedol halou k východu. Andromede podal rameno Kornell a odviedol ju prakticky až k vstupným dverám ministerstva, kde od nich komorníci prevzali pozvánky a dokorán im otvorili dvere.
Veľká sála ministerstva zahraničia už bola takmer plná hostí, ktorí sa prechádzali , postávali s plnými čašami šampanského, alebo tancovali na tanečnom parkete.
Sála bola krásne vyzdobená, ale svetlo obrovských lustrov nezasahovalo do všetkých zákutí. Stenu oproti hlavnému vchodu tvoril pás výklenkov , v ktorých boli vysoké okná. Výklenky tienili ťažké zamatové, tmavomodré závesy a ukrývali pohodlné , polstrované sedadlá, kde si tancujúci mohli na chvíľu odpočinúť, alebo kde sa priatelia mohli nerušene porozprávať.
V jednom z výklenkov , ukrytí v tieni závesov , sedeli dvaja muži. Obaja mali dlhé, plavé vlasy, zviazané vzadu stužkou, vysoké postavy a široké ramená. Zvyčajne sa okolo seba pozerali povýšene, ale teraz pozerali na vstupné dvere s nepokojom.
„Veľvyslanec Veľkej Británie vo Francúzsku, pán Eduard Brian Adams s manželkou a slečna Andromeda Kassiopea Adamsová,“ ozvalo sa od dverí.
„Prišli,“ vydýchol si uľahčene mladší z mužov a pristúpil bližšie k závesu, aby lepšie videl na prichádzajúcich.
Za vysokou postavou Adamsa vstúpila do dverí ona a Luciusovi sa na chvíľu zastavilo srdce. Bola neuveriteľne krásna. Naposledy ju videl pre Vianočnými prázdninami a odvtedy snáď ešte skrásnela. Oblečená bola do šiat svetlofialovej farby bez rukávov, len s tenkými ramienkami a hlbokým dekoltom. Tenká látka jej obtekala štíhlu postavu a zvonová sukňa sa vpredu končila tesne nad kolenami. Okolo bokov sa postupne predlžovala a vzadu jej siahala do polovičky lýtok. Topánky na vysokom opätku dávali vyniknúť krásnym nohám a vlasy vypnuté do uzla zase hrdej šiji, ozdobenej jemným náhrdelníkom. Kráčala za rodičmi a na perách jej pohrával úsmev.
„Nezabudni, čo máš robiť,“ ozval sa za Luciusovým chrbtom hlas jeho otca, „ nie sme to preto, aby sme obdivovali jej krásu,“ pripomenul synovi . Spolu vyšli z výklenku a stratili sa v záplave ostatných hostí.
K Adamsovým sa okamžite pritočilo niekoľko vysoko postavených úradníkov z ministerstva a o chvíľu už zmizli vo víre spoločnosti. Pána Adamsa nadlho okupoval sám minister zahraničných vecí a Andromedu pozýval jeden tanečník za druhým. Neprestajne ju sprevádzali pohľady mužov a už si pomaly necítila nohy, pretože išla z náručia do náručia. Keby nebola tak dobre trénovaná, pravdepodobne by už nedokázala stáť na nohách.
Napriek všetkým tréningom uvítala prestávku medzi tancami a pohľadom hľadala rodičov. Naposledy ich videla stáť neďaleko hudby a tak tam naprieč celou sálou zamierila. Rodičia tam však neboli a tak sa nerozhodne obzerala a premýšľala, kde by mohli byť. Medzi tou masou ľudí ich nemá šancu normálny spôsobom nájsť.
Hudba zase spustila ďalšie kolo a vtom uvidela karmínové šaty matky uprostred tanečného parketu. Spokojne sa usmiala a otočila sa , aby si našla nejaké miesto na sedenie, keď do niekoho narazila.
„Prepáčte pane,“ povedala automaticky a keď zdvihla oči, stretla sa s pohľadom sivých očí Luciusa Malfoya.
„Andromeda,“ vyčaril Lucius na tvári prekvapený úsmev, „dlho som ťa nevidel, čo tu robíš?“
„Som tu s rodičmi a až doteraz som tancovala,“ usmiala sa a zľahka ho prešla hodnotiacim pohľadom. Musela uznať, že Lucius Malfoy je pekný muž. Čierny frak mu dokonale padol a tvoril príjemný kontrast s jeho platinovými vlasmi a bledou pokožkou.
„Ach, smiem prosiť?“ spýtal sa okamžite a ponúkol jej rameno.
„No,“ zaváhala Andromeda,“ chcela som si ísť na chvíľu sadnúť,“ povedala a pozrela sa mu do tváre.
„Prosím, jeden tanec,“ zašepkal Lucius zvodne a na perách sa mu objavil prosebný úsmev.
Po krátkom váhaní prijala Andromeda ponúknuté rameno a nechala sa odviezť ma tanečný parket. Tam ju Lucius objal okolo pása a pritisol si ju k sebe možno trochu silnejšie, než bolo potrebné. Než však stihla začať protestovať vykročil a o niekoľko sekúnd už vírili v rytme valčíka po parkete.
Lucius bol výborným tanečníkom a Andromeda si tanec v jeho náručí užívala. Jemne privrela viečka a nechala sa viezť hudbou a partnerom. Nevšímala si, ako sa jej Lucius vpíja hladným pohľadom do tváre a pery sa mu začínajú chvieť. Strašne rád by ju vzal do náručia a už nepustil, ale nesmel. Silou vôle sa ovládol a vyhľadal očami otca, ktorý ho čakal na dohovorenom mieste.
„Počula som,“ prehovorila odrazu Andromeda,“ že sa máš onedlho ženiť, blahoželám,“ povedala úsmevom. „Ktorá je tá šťastná?“
„Narcissa Blacková,“ odpovedal Lucius a odvážil sa pozrieť do tých tmavohnedých hĺbok, ale hneď uhol pohľadom a pokračoval, „ aj ja som počul, že aj ty sa budeš vydávať,“ stíšil hlas a šepkal jej do vlasov, „ ale ja sa nepýtam za koho, lebo to viem a strašne mu závidím.“ Andromeda to počula a usmiala sa.
„Takže budeme rodina,“ poznamenala s úsmevom a Luciusovi sa na chvílu skrátil dych. Uvedomil si , že toto dlho nevydrží. Znovu pozrel do výklenku, kde na neho čakal otec a zamieril k nemu.
Andromeda sa mu vznášala v náručí a nechala sa viezť. Neďaleko výklenku sa jedinou otočkou vymanil z davu tanečníkov, ešte ju zo dva razy otočil a vtiahol za závesy. Jeho otec ju presne mierenou ranou do zátylku okamžite omráčil. Lucius zachytil jej padajúce telo a zakryl ho neviditeľným plášťom. Pevne ju zovrel do náručia a odmiestnili sa.
Komentáře
Přehled komentářů
pekna kapitolka........:D
Malfoy je prostě Malfoy
(soraki, 5. 1. 2008 19:10)
Malfoy je prostě Malfoy, co? Otec stejný jako syn po celé generace - mazec.
Moc se mi to líbí :-D
dotaz
(Ja Osobne, 5. 1. 2008 18:23)chci se zeptat, mas k dispozici statistiky, kolik lidi si tuto povidku cte? nebo jsme to jen my tri? :) jestli jen my tri, tak je to vazne skoda, protoze tak peknou povidku jsem dlouho necetl...
Komplikace
(Peťa, 5. 1. 2008 16:36)
Tomu říkám komplikace! Akorát nechápu, že ji rodiče nechali samotnou, když věděli, že jí hrozí nebezpečí!?! A kdo ji zachrání? Že by Sirius :-)
Ale hezké překvapení - zvedla jsem hlavu od učení a už tu byly 2 nové kapitolky. Díky ti za ně :-)
a je to tady
(Ja Osobne, 5. 1. 2008 16:27)
zacina nam poradnej pruser:)
jsem zvedavej, jak si nasi hrdinove poradi...:)
vyborne
(jaja, 5. 1. 2008 13:20)zase sa to zacina zamotavat..tesim sa na pokracko..prijemne pisanie
super
(julili, 8. 1. 2008 15:06)