28. Premeny
28. Premeny
„Nie, túto formu nebudem používať!“ kričala Andromeda na svojho inštruktora rozzúrená do bieleho žiaru.
„Prečo?“ spýtal sa jej a nevšímmajúc si jej krik, pokračoval v argumentoch. „ Je to všestranná forma, ktorá ti dáva veľa možností. Okrem toho, keď si sa už raz do nej premenila, môže sa to stať znovu a to práve vtedy, keď ti nebude mať kto pomôcť. Musíš sa naučiť ju ovládať, nesmie ovládať ona teba.“
„Nie, to nie je forma, to je netvor! Ja som netvor!“ odporovala Andromeda. „Nepoznám nikoho, komu by sa chcelo premeniť na také monštrum!“
„Nemáš pravdu,“ pokrútil pomaly hlavou učiteľ. „Nebudem sa s tebou hádať o estetickej stránke formy, ale jej mnohostrannosť a funkčnosť sú nepopierateľné.“
„Aká funkčnosť!“ čudovala sa Andromeda . „Dvanásť hláv nemôže byť funkčných, veď som nevedela, ani kto som, čo som, kde som, bolo to príšerné, neskutočné! Nie, nikdy už tú formu nechcem použiť!“
„To mi je veľmi ľúto, ale asi budeš musieť,“ ozval sa od dverí hlas . Andromeda sa otočila a zamračene hľadela na prichádzajúceho otca. Hangár, kde nacvičovala premeny bol pomerne rozľahlý a tak mu chvíľku trvalo, kým prišiel až k nim. „Zdravím ťa, Dimitrij!“ povedal a podal ruku učiteľovi. Dimitrij Volkov sa usmial s stisol podávanú pravicu.
„Prečo ?“ spýtala sa Andromeda a uprene pozorovala otca.
„Je tu viac dôvodov, ale jeden z nich je najdôležitejší,“ povedal a pozeral jej priamo do očí. „Pri prvej premene si zranila niekoľkých strážcov a množstvo jedu, ktoré sa nám podarilo odobrať nestačilo sa všetky potrebné rozbory. Ešte stále nemáme protijed!“
„Ale, veď ten všestranný zabral, nie?“ spýtala sa a hlas sa jej trochu triasol úzkosťou. Naozaj sa nechcela znovu premeniť na Hydru. Mala z tej formy nevýslovnú hrôzu. Ale otcov pohľad ju neupokojil. Naopak, čítala v ňom smútok a mierne rozčarovanie.
„Je to len dočasné, keď nenájdeme protijed, nemôžeme im zaručiť , že to prežijú.“
„Ale, pri ďalšej premene by som mohla zraniť ďalších ľudí,“ pokúšala sa ešte odporovať, ale už vedela, že bojuje márny boj. Premena na Hydru ju neminie. „Aké sú tie ďalšie dôvody?“ spýtala sa ešte, aby oddialila nevyhnutné.
„Potrebujeme preskúmať celú tvoju novú formu. Členovia Rady boli nadšení, keď sme im ukázali zábery a popísali tvoje nové možnosti,“ dodal a všimol si, ako sa Andromeda striasla nechuťou. „Som presvedčený, že to zvládneš,“ povedal jej ticho. „Si najlepšia, si moja dcéra a zvládneš to. Urobíme všetky možné bezpečnostné opatrenia, aby sa neopakovalo to, čo sa stalo v Lagúne,“ ubezpečoval ju . Andromeda zhlboka dýchala. Na otca sa neodvážila kričať a práve teraz na to mala strašnú chuť. , Takže, oni ju budú oberať, ako vianočný stromček, aby mohli skúmať jediný exemplár Hydry na zemi a kvôli tomu musí ona podstúpiť najväčšiu nočnú moru svojho života. To rozštepenie vedomia do dvanástich častí ...´ nevládala ani dokončiť myšlianku. Znovu sa zhlboka nadýchla.
„Kedy to mám urobiť?“ spýtala sa a pokúsila sa usmiať sa na otca.
„Keď si budeš istá, že to zvládneš,“ povedal a tiež sa usmial.
„To by nebolo nikdy!“ zvolala s ironickým smiechom . „Nikdy si nebudem dostatočne istá, že tú potvoru zvládnem!“
„Nesmieš o sebe tak hovoriť,“ napomenul ju otec. „Aj keď je tvoja nová forma nezvyčajná, nie je škaredá a ani príšerná. Vzbudzuje hrôzu, to musím priznať, ale inak...“
„Nesnaž sa povedať, že je krásna, to ti neuverím,“ pokrútila hlavou Andromeda. „ Videla som fotky a nenašla som na nej nič krásne. Čo už len môže byť krásne na dvanástich dlhých krkoch, pretiahnutom valcovitom tele s dlhým chvostom, úžasných krivých nohách s ostrými pazúrmi a tých prekrásnych krídlach. No a tie rozkošné hlavičky, tie jedovaté zúbky a vypleštené okále, no nádhera!“ vymenovávala a pomaly zvyšovala hlas.
„Andromeda,“ napomenul ju otec ticho a uprene ju pozoroval. „ Pokús sa upokojiť a uvedom si, že na každom z nás závisí osud celého nášho spoločenstva. Na teba pripadol väčší diel zodpovednosti, ale je vyvážený tvojimi schopnosťami. Takže, teraz budeš pár hodín meditovať, aby si sa upokojila a potom sa premeníš. My ti pripravíme také podmienky, aby to bolo bezpečné aj pre teba a aj pre ostatných. No a keď laboranti odoberú vzorky a dostatok jedu, budeš sa učiť svoju novú formu ovládnuť. Nezabúdaj, že hoci už máš tri formy, môže prísť ďalšia a nikto z nás si teraz nevie ani len predstaviť, čo to môže byť. Čím skôr ovládneš túto formu, tým si budeme istejší, že sa do toho nezamieša ešte niečo iné.“ pohladil ju po pleci, kývol Dimitrijovi a mierne zhrbený odchádzal.
Andromeda ho pozorovala a odrazu jej ho prišlo ľúto. Veľký diel zodpovednosti ležal aj na pleciach jej otca a ona mu to rozhodne svojim správaním neuľahčovala. Zhlboka si povzdychla a pozrela na učiteľa.
„Takže meditácia, no čo sa dá robiť, aj tak sa tomu nevyhnem, pravda,“ pokývala hlavou a vykročila k odhlučnenej miestnosti, určenej na meditácie. Volkov sa na ňu chvíľu pozeral, ale potom ju niekoľkými rýchlymi krokmi dobehol.
Kým sa Andromeda ponárala hlboko do svojej podstaty a svoje vedomie nechala voľne poletovať po energetických sférach, pracovali v hangári desiatky čarodejníkov a zabezpečovali ho , ako len najlepšie vedeli. Informácie o schopnostiach Hydry boli kusé a tak sa poisťovali množstvom mocných kúziel , o ktorých nevedeli, či ich bude treba a či nie . Vnútro hangáru a jeho blízke okolie začínali byť trochu prehustené magickou energiou. Trvalo to dlho, ale po niekoľkých hodinách zložitého čarovania, bolo všetko pripravené a premena sa mohla začať.
Andromeda sa usadila uprostred hangára a uvoľnene sa obzerala. Vnímala prúdy energie a videla hru farieb , ktoré tu zostali po množstve rôznych zaklínadiel. Ona v podstate ani nevedela, ako sa na Hydru premeniť. Jej prvá premena bola spontánna a teraz premýšľala , čo s tým má robiť. Sústredila sa , predstavila si Hydru tak, ako ju videla na obrázkoch a pokúsila sa o premenu. Spočiatku sa nič nedialo, ale to ju neznepokojovalo. Nikdy sa jej to nepodarilo okamžite a takáto zložitá fotma si určite vyžiada veľa trpezlivosti. Uvoľňovala a zase sústreďovala myslenie a pokúšala sa znovu a znovu a premenu. V mysli si udržiavala predstavu Hydry a jej formu, keď sa jej obrázok odrazu zmenil a Andromeda vykríkla. Hangárom otriasol príšerný škrek, ktorý nevyšiel z jej úst, ale z veľkého, zahnutého zobáka. Prekvapene zamrkala a neisto sa postavila na nohy. Na štyri nohy! Pozrela dolu a videla obrovské vtáčie nohy a veľkými pazúrami. Potriasla hlavou a potešila sa. Má len jednu hlavu! Tak to asi nebude Hydra. Čo to ale k čertu je?! Čím to zase som?
„Griffin!“ ozval sa od dverí hangára výkrik. Andromeda sa tak zľakla, že až prisadla na zadné, levie nohy. Okamžite vyskočila, trochu sa zapotácala, švihla chvostom a rozprestrela mohutné krídla. Z hrdla sa jej znovu ozval prenikavý škrek. Strecha hangára sa zatriasla a keď mávla krídlami, otriasal sa celý hangár.
„To už stačí!“ ozval sa tichý hlas, neďaleko nej. Počula ho výborne a okamžite sa k nemu otočila. Otec stál vedľa nej a v očiach mal strach. „Toho som sa bál, ďalšie formy,“ hovoril potichu a pozoroval to obrovské zviera, ktoré ho mohlo zabiť jediným pohybom zobáka, alebo mávnutím krídiel. Neobvykle veľký, červeno čierny griffin. Vlastne nie, čierny a červenými končekmi pierok a srsti. Vyzeral, akoby mu perie a srsť horeli. Griffin prešiel niekoľko krokov po hangári, potom sa vrátil späť a sadol si oproti nemu.
„Premeň sa späť,“ požiadal ju a čakal, kým to urobí. Trvalo to dlhé, nekonečné minuty, než sa Andromede podarilo zvládnuť návrat do vlastného tela. Takmer bez sily ležala na dlažbe hangára a pozerala na otca.
„To asi nebolo to, čo si odo mňa chcel,“ zašepkala a pokúsila sa posadiť sa. Otec si k nej kľakol s podoprel ju.
„Nie, asi nie,“ potvrdil a pohladil ju po vlasoch. „Zdá sa, že moje obavy boli opodstatnené , ďalšia forma .“
„A má len jednu hlavu,“ zasmiala sa ticho Andromeda a pozrela na otca.
„Áno, má len jednu hlavu, čo budeme robiť? Si už celkom vyčerpaná , nemôžem ti dovoliť, aby si to skúšala znovu.“ pozrel na hangár, ktorý tak dlho pripravovali pre Hydru. Všetko budú musieť urobiť znovu, až sa Andromeda trochu spamätá z tejto premeny. A teraz už vôbec nie je isté, do čoho sa premení.
Andromeda pozorovala otca a veľmi dobre vedela, na čo práve myslí. Odtiahla sa od neho a zase si sadla do pohodlnejšej polohy.
„Choď, ešte raz to skúsim,“ povedala mu a zavrela oči, aby sa mohla lepšie sústrediť na predstavu Hydry.
„Nie, už si unavená,“ protestoval , ale keď videl jej odhodlaný výraz, povzdychol si a odišiel ďalej. Keby sa jej to náhodou podarilo, nebolo by rozumné, stáť hneď vedľa nej.
Sedela uprostred hangára a v mysli si vytvárala obraz dvanásťhlavého tvora s valcovitým telom, dlhým chvostom, ktorý švihá zo strany na stranu ako bič, s obrovskými blanitými krídlami, ktoré ju tak nadnášajú, keď nimi mávne, s mocnými nohami, ktoré ju tak stabilne držia nad zemou a s dvanástimi hlavami....! Moment....čo to...ako to...! Otvorila oči a prekvapene zamrkala dvanástimi pármi veľkých žltých očí s mačacími zreničkami. Uhol pohľadu bol tiež odlišný. Všetko videla z výšky a vlastne mohla vidieť všetko dookola. Ako sa tak obzerala, tak sa jej z toho pohľadu zamotala hlava a ona sa zapotácala. Krátke nohy sa jej podlomili a aby udržala stabilitu, roztiahla krídla a niekoľkokrát s nimi zamávala. Napriek nevoľnosti si všimla, že hangár sa trasie v základoch a ani najmocnejšie kúzla nie sú schopné ho zdržať pri zemi. Keby jej nebolo tak zle, asi by sa rozosmiala.
„Podarilo sa ti to,“ začula myšlienku, ktorú k nej poslal otec. Jeho hlas znel spokojne, ale ona taká spokojná nebola. Hlava ( ešte keby tak vedela ktorá ), sa jej strašne krútila. Podivne zagúľala očami a nohy sa jej začali podlamovať.
„Je mi zle!“ vyslala zúfalé posolstvo k otcovi a zdalo sa jej, že omdlie. ,Ešte šťastie, že nie je vo vode, mohla by sa utopiť .´ blyslo jej hlavou. , Ktovie, čo sa stane, keď Hydra omdlie?´pomyslela si zúfalo a snažila sa udržať sa pri vedomí.
„Andromeda,“ počula tichý hlas, ktorý k nej doliehal, akoby z veľkej diaľky, „pokús sa pomaly si ľahnúť,“ nabádal ju ten hlas a ona tušila, že táto poloha, by jej mohla uľaviť. Pootvorila jedno oko a skúsila nájsť smer, ktorým by mala zložiť telo. Už tento pokus urýchlil kolotoč, na ktorý jej vedomie pred chvíľkou nasadlo. A hoci oko okamžite zatvorila, nedokázala už zabrániť gravitácii, aby ju nepritiahla k zemi. S obrovským rachotom sa rozpleštila na dlážke hangára , hlavy na dlhých krkoch sa klátili k zemi, ako stromy pri hurikáne a s tupým žuchnutím dopadali na dlaždice.
„Aúúúúúúúúúúúúú!“ vyslala ešte do éteru a omdlela.
Komentáře
Přehled komentářů
Ahoj, musím souhlasit s Jájou, je to super! Kapitoly přibývají závratnou rychlostí, takže se u mě ani moc nedostavují abstineční příznaky :-)A doufám, že tento krásný příběh čtou i další, ne jenom já a Jája...Měla bych se jít učit, ale doufám, že dneska ještě nějaká kapitolka přibude ;-)
uzasne
(jaja, 3. 1. 2008 0:57)
je to uzasne..aj ked trochu desive..musim priznat ze sa zacinam bat :D..je to super..len tak dalej..dufam ze dalsia kapitola bude o siriusovi (moja oblubena postava)..tesim sa na dalsie kapitoly..prajem prijemne pisanie
Děkujem!
(Peťa, 3. 1. 2008 10:27)