21. Pozvanie
21. Pozvanie
„Slečna Andromeda,“ ozvalo sa po tichom puknití primietnenia. Andromeda sediaca v pohodlnom kresle otvorila oči a narovnala sa.
„Áno, Enní, počúvam ťa,“ povedala a pozrela so záujmom na škriatku.
„Pán Adams práve prišiel a praje si s vami hovoriť,“ odovzdala odkaz škriatka a nečakajúc na odpoveď sa odmiestnila.
„Tak,“ poznamenala ticho Andromeda Adamsová a pokúsila sa nájsť dostatok vnútorného pokoja na rozhovor s otcom. Vedela, že to pre ňu nebude ľahké, ale ani netušila, akú ťažkú úlohu si vzala na plecia. Srdce jej krvácalo a v očiach sa jej ligotali slzy, ale hrdo zdvihla hlavu a vykročila z izby. Robila to najlepšie , čo pre neho mohla urobiť, aj keď ju to nepredstaviteľne bolelo, musela to urobiť a ona to urobí.
Odhodlane otvorila dvere otcovej pracovne a pozdravila. Otec stál pri stole a čítal nejaký pergamen. Obočie mal sústredením stiahnuté do jednej čiary, akoby ho mal zrastené. Keď vošla zdvihol oči k nej a usmial sa.
„Mala si pravdu?“ povedal radostne, „ je to vhodný partner pre Jelenu. Už ani nedúfali, že nejakého nájdu. Naše spoločenstvo bude opäť silnejšie. Bude to veľká udalosť, keď sa to podarí,“ hovoril, ale jeho oči neustále pátrali v tvári Andromedy a hľadali stopy nepokoja.
„Som veľmi rada, že to vyšlo,“ povedala pokojne. „Urobím všetko, čo je treba, aby sa to podarilo. Remus je veľmi dobrý človek, ktorý si to zaslúži a Jelena tiež. Budú sa k sebe hodiť,“doplnila a na tvári sa jej nepohol ani sval. Svoje boľavé sdrce ukryla hlboko vo svojej hrudi a navonok nedala nič poznať. Otec len spokojne prikývol.
„Je čas, aby si ho pozvala. Tu máš oficiálne pozvanie , pošli ho a zajtra pre neho niekto pôjde. Dnes večer prídu Sokolovovci, treba pripraviť všetko na príchod hostí. Matka bude mať veľa práce. Očakávam, že jej pomôžeš.“ pozrel na ňu spýtavo a podal jej pergamen. Andromeda ho vzala a s očakávaním pozrela na otca.
„Čo je? Pošli to!“
„Potrebujem jeho krv,“ pripomenula mu a v duchu si povzdychla.
„Ach áno, máš pravdu,“ usmial sa otec a zo zásuvky stola vytiahol krištáľový flakón a rubínovou tekutinou. Otvoril ho a pipetu namočil do krvi. Jednu kvapku nechal stiecť na pergamen. Kým sa kvapka krvi vpila do pergamenu mávla Andromeda oboma rukami a v dlaniach mala oba špirálovite zakrútené prútiky. Namierila ich na pergamen a zvolala.
„Limes sangiuenta!“ z oboch prútikov vytriskli prúdy belasého a červeného svetla, ktoré sa splietli do jediného prúdu a narazili do pergamenu, ktorý sa vzápätí rozplynul .
„Áno, cesta krvi je rýchla ,“ povedal otec a usmial sa . „Pošlem po neho tvojich bratov.“
„Chcela by som ísť po neho ja,“ povedala potichu Andromeda a pozrela na otca. Pátravo sa jej zadíval do očí .
„Nemyslím si, že by to bolo vhodné. Pôjdu Nattan a Eien. Michael a Kornell pripravujú stretnutie Veľkej rady. O týždeň sa rozhodne, kedy začne ich výcvik a či sa vrátiš na Rokfort.“
„Myslíš, že ďalšie správy už nebudeme potrebovať?“ spýtala sa zvedavo Andromeda a pozrela na otca.
„Nie vždy sú správy dôležitejšie, než naše životy. Dozvedeli sme sa, že na Rokforte sa proti tebe a Síriusovi chystá veľmi nebezpečná intriga. Tvoju manželskú zmluvu v dome Blackovcov niekto skopíroval. Nedalo nám veľa práce zistiť, kto to bol a prečo to urobil. Jeho myseľ bola otvorená ako kniha. Síce si nemyslím , že by si hroziace nebezpečenstvo nezvládla, ale celkom určite by si sa prezradila. Voldemort prejavil o teba veľký záujem a nepochybne by si sa musela proti nemu postaviť, aby si ochránila svoho snúbenca a seba.
„Dostali ste sa do vnútorného kruhu?“
„Samozrejme.“ usmial sa otec pyšne, „a tvoje informácie nám veľmi pomohli. Od nich vieme, že sa cez teba chce Voldemort dostať k nám..“
„Nemohol sa o nás dozvedieť!“ vyhŕkla Andromeda .
„O strážcoch nevie nič, ale našu rodinu poznajú všetci a ty,“ na chvíľku sa odmlčal, „ty by si pre mnohých bola cennou trofejou. Ich posadnutosť čistou krvou a pôvodom, je u niektorých až smiešna. Čo je však horšie, priviedla ich k Voldemortovi. No a kto sa raz k nemu pridá, nemá veľa šancí dostaľ sa z jeho spárov živý.“
„Načo by som im bola ja?“ spýtala sa ticho .
„Máš čistú krv a pôvod siahajúci až k Merlinovi,“ zasmial sa otec. „ Po tom túžia mnohí, si proste dobrá partia a preto sa u Voldemorta informovali o tom, ako by sa tvoja zmluva dala obísť. Jedným z návrhov bolo zabiť Síriusa Blacka .“ Andromeda prekvapene vzhliadla. Neuvedomala si, že by mohla niekoho ohroziť už len tým, že existuje.
„Myslíš, že keď už do Rokfortu nenastúpim, tak mu nebude hroziť žiadne nebezpečenstvo?“
„Veľká rada posúdi, či je rozumné, aby navštevoval školu, kde môže prísť o život, len preto, že je tvoj snúbenec. Aj nebezpečenstvo jeho únosu Voldemortom je dosť vysoké. Okrem toho tým, že tam bude ďalej študovať, by mohol vážne ohroziť ostatných študentov. Budeme musieť nad tým pouvažovať,“ dokončil a s tým, že má ešte prácu, poslal Andromedu preč.
V jedálni domu Lupinovcov sa práve obedovalo. Trochu neskorší obed spôsobil pán Lupin, ktorý mal tak veľa práce, že na neho všetci už dve hodiny čakali a teraz sa pani Lupinová s ním odmietala zhovárať a bez slova podávala už trikrát zohrievané jedlo.
Remus mlčky pozoroval rodičov a v duchu sa uškŕňal. Vedel, že rodičia sa majú radi a občasné hádky ich vzťah nemohli narušiť. No a včerajší spln bol tiež v pohode. Zmenil sa na vlka, síce obrovského, ale plne si všetko uvedomoval. Presne tak, ako to bolo aj počas predchádzajúcich mesiacov, odkedy mu Kess dávala elixír. Dnes sa cítil výborne, žiadna slabosť a únava. Pozajtra pôjde k Potterovcom, kde na neho už čakajú kamaráti a prežijú spoločne tých niekoľko posledných dní vianočných prázdnin . Už sa na nich celkom tešil. Nabral si plnú lyžicu polievky, keď vtom sa nad jedálenským stolom zablyslo a nad jeho tanierom sa objavil zrolovaný pergamen a zavisol vo vzduchu.
Pri záblesku sa všetci mykli a teraz hľadeli na pergamen, akoby čakali, že vybuchne. Rodičia zvierali v rukách prútiky a mierili na zvitok. Ten však visel bez pohybu pred Remusom.
„Čo je to?“ spýtala sa ticho pani Lupinová a trochu sa naklonila nad stôl.
„Dávaj pozor!“ varoval ju manžel a vstávajúc ju stiahol dozadu. Odsunul stoličku a obišiel stôl tak, aby sa mohol postaviť za Remusa. Potreboval ho dostať od toho pergamenu preč.
Remus ho však predbehol a nečakajúc na nič sa ho dotkol. Zvitok sa rozvinul vo vzduchu a on spolu s otcom začuli tichý spev fénixa a na pergamene sa objavil text.
Vážený pán Remus Lupin!
Pozývam Vás, aby Ste v našom sídle strávili niekoľko dní prázdnin a oslávil s nami Nový rok . Pokiaľ budete súhlasiť, stačí poklopať na pergamen prútikom v mieste, kde je pečať a zajtra po Vás prídu Vaši sprievodcovia, aby Vás odprevadili na miesto.
Odporúčame Vám ľahšie i teplejšie oblečenie vhodné pre spoločenské stretnutia vo vyššej spoločnosti. Habity nie sú nutné!
Veľvyslanec VB vo Francúzsku
Eduard Brian Adams
Pán Lupin pozeral na text pozvánky zamračene a premeriaval si manželku a syna.
„Odkiaľ poznáš veľvyslanca Veľkej Británie?“ zaujímal sa a znovu si prečítal ponad Remusove rameno list.
„Nepoznám ho, ale poznám jeho dcéru, chodíme spolu do školy,“ povedal ticho Remus a tiež sa pozeral na text pozvánky a v hlave mal prázdno.
„To je to dievča, čo ti prinieslo ten elixír?“ spýtala sa pani Lupinová , tiež vstala a obišla stôl.
„Uhm!“ prikývol Remus a pozrel na rodičov.
„Chceš tam ísť? Mal si ísť k Jamesovi, čakajú ťa tam,“ propomínal mu otec.
,,To nevadí, pošlem mu sovu, on to pochopí,“ povedal Remus a vytiahol prútik. Ešte raz pozrel na rodičov a potom už poklopkal po pečati. Znovu sa ozval vzdialený spev fénixa a pergamen zmizol.
V sídle Adamsovcov sa Kess zastavila v polovici schodiska a započúvala sa . Spieval fénix, nie skutočný, to bola len ozvena, ale význam toho spevu bol jasný.
, Remus prijal pozvanie. Otec je určite spokojný. A ona? Čo ona? Je tiež spokojná? Nedovolia jej , aby sa s ním rozlúčila, nedovolia, aby zostali spolu sami. Možno je to tak lepšie, ale teraz to tak necítila. A čo on, pochopí to? Bude ho to bolieť, bude si zúfať, mala by mu to vysvetliť. Ale ako? Ako!´ Myšlienky jej vírili hlavou, ale ona automaticky vystúpala schodište a vošla do svojej izby.
,Dnes prídu Sokolovovci. Príde aj Jelena. Vždy sa na jej návštevu tešila , ale dnes... dnes by bola radšej sama. Potrebovala premýšľať. Potrebovala zase násjť stratený kľud a rovnováhu.´ Trpko sa zasmiala. ,Rovnováhu! Aby ju bránila, tak stratila tú svoju vnútornú rovnováhu. Podarí sa jej ešte niekedy ju nájsť? Koľko síl ju bude toto hľadanie stáť, ako dlho to bude trvať, prečo ju srdce bolí? Nie je to pre stratenú lásku, nie, pretože v tomto mala jasno. Remusa mala rada, ale nemilovala ho. Prečo ju to teda tak bolí?´ Sadla si do pohodlného kresla a ponorila sa hlboko do svojho vnútra. Hľadala príčinu bolesti, ktorá tu nemala byť. Keď po dlhom čase zodvihla hlavu vedela prečo, ale želaný pokoj jej to neprinieslo. Naopak, bolesť bola ešte väčšia, ale vedela, že čas ju zmierni. Jej srdce oplakávalo stratený sen o láske a hoci sa jej vzdala dobrovoľne, nebolelo ju to menej.
Kess už nevydržala len tak nečinne sedieť. Vyskočila z kresla a začala sa nepokojne prechádzať po izbe. ,Musí to Remusovi nejako vysvetliť. Má tak málo času, ktorú z možností má zvoliť, ktorá bude najvhodnejšia a najnenápadnejšia?´ Opäť sa zamyslela, ale teraz jej na na tvári zasvietil nepatrný úsmev. Našla spôsob , ako to Remusovi vysvetlí, bude mať pri tom dostatok času a nikto jej na to nepríde.
„To je ono, dokonalé!“ zasmiala sa. „Budem potrebovať Prenosový elixír. Hor sa do laboratória!“ povedala ticho a rýchlym krokom vyšla z izby. Keď sa do nej o niekoľko hodín opäť vrátila, držala v ruke malinký flakónik , plný perleťovej tekutiny. Starostlivo ho uschovala a išla vyhľadať matku, aby jej pomohla pri príprave sídla na príchod hostí.
Komentáře
Přehled komentářů
Šťastný Nový rok 2008 prajem všetkým, ktorú čítajú túto stránku a aj tým, ktorí sem len náhodou zablúdia. Prajm Vám všetkým úspechy, lásku i zdravie.
prianie
(jaja, 31. 12. 2007 18:09)dufam ze zajtra tu na mna uz budu cakat dalsie skvele kapitoly..len tak dalej..ide ti to skvele..stastny novy rok a vela uspechov v pisani
prianie
(sirael, 31. 12. 2007 18:17)