19. Vianočný dar pre Síriusa
19. Vianočný dar pre Síriusa
Kess stála v knižnici a v ruke držala pergamen s dvomi veľkými pečaťami. Na jednej bol erb rodiny Blackov, na druhej ich vlastný. Jej manželská zmluva. Čítala ju snáď stokrát a bolo zbytočné, aby to urobila znovu. Dnes mala iný cieľ. Sírius nevie, koho si má vziať a ani to, aké sú podmienky zmluvy. Má právo a možno aj povinnosť sa to dozvedieť. No a keďže odmietol počúvať rodičov, musí to urobiť ona a musí zaistiť, aby si tú zmluvu prečítal až do konca. Hlavne , aby to nemohol čítať nikto iný, len on. Ak potom bude chcieť, aby o nej niekto vedel, nech to kamarátom povie, brániť mu nebude, ale pochybovala o tom . Bude mlčať! Bola o tom presvedčená. Povzdychla si , mávla rukou a pevne uchopila prútik, ktorý sa jej v nej objavil.
„Duplatio!“ mávla prútikom a poklopala po pergamene. Ten sa rozžiaril belasým svetlom a v nasledujúcom okamžiku ležali na stole dva totožné pergameny. Jeden uložila späť do knižnice a ten druhý si odniesla do izby. Tam k svojmu veľkému prekvapeniu našla sedieť Etiena. Rozvaľoval sa pohodlne v kresle a driemal.
„Čo ty tu robíš?“ čudovala sa a položila pergamen na stôl.
„Zmluva?“ spýtal sa ospanlivo a pootvoril jedno oko. „Myslíš, že to bude dostatočným darčekom?“
„Nie,“ prikývla rozhodne Kess. „Mám pre neho niečo špeciálne. Pozri!“ zdvihla obdĺžnikovú , zamatom vykladanú krabicu a vytiahla z nej pohár. Mal veľmi zvláštnu podobu. Zo štvorcového podstavca vyrastali dve útle ruky, ktoré držali v dlaniach kalich , vyzerajúci ako ľudské srdce. Po celej jeho dĺžke sa tiahla trhlina, nerovný zlom. Bolo to zlomené srdce a vo vnútri sa prelievala číra tekutina, ktorou bol pohár naplnený až po okraj.
„Ukáž, čo je to?“ natiahol sa Etien za pohárom a vzal ho do ruky. Len čo si ho podniesol bližšie k tvári, uvidel, že po povrchu bežia písmená napísané krvavočervenou farbou. Boli to mená dievčat, ktoré Sírius zviedol a opustil. Boli to zlomené srdcia, ktoré nechal za sebou.
„Nádherné!“ vyhŕkol Etien. „To je naprosto dokonalé!“nadchýňal sa . „Robíš nám česť, sestrička. A čo je to vo vnútri?“ spýtal sa so záujmom.
„Slzy!“ povedala ticho Kess. Nemusela nič vysvetlovať, Etien to pochopil okamžite a zamračil sa .
„Pošli mu to!“ ukázal na veci na stole. „Uvidíme, ako bude reagovať a podľa toho sa zariadime. Myslím, že Rokfortská škola príde čoskoro o niekoľko študentov.“ doložil a vstal z kresla. „Pôjdem pozrieť, ako sú ďaleko s tými rozbormi. Otec na ne čaká, mám mu ich priniesť hneď , ako ich dokončia.“ pohladil ju po vlasoch a odišiel.
Kess si len povzdycha, uložila pohár naspäť do jeho zamatového lôžka a zatvorila krabicu.
„Modo per pedica Sírius Black.“ dotkla sa prútikom pergamenu . Teraz si mohla byť istá, že okrem Síriusa, si ich zmluvu nikto neprečíta.
Netušila, že zhodou okolností, bola táto zmluva skopírovaná dvakrát, takmer v tom istom okamžiku. A tú druhú kópiu teraz držal v ruke Regulus Black a tešil sa, že sa mu to tak krásne podarilo a nikto ho pri tom nevidel.
„Conglutinatio congiarum!“ zložito mávla prútikom Kess a na stole ležali dva balíčky v okrasnom papieri, previazané širokou mašľou s motívom váh po celej dĺžke. Z písacieho stola vzala pripravené menovky a pripevnila ich na balíčky. ,Už to len poslať´, pomyslela si a mávla oboma rukami. V každej z nich sa objavil špirálovite skrútený prútik. Jeden mal žilky červené a ten druhý modré. Oheň a voda! Také protichodné sily sa spojili , aby vytvorili neopakovateľnú moc , ktorou vládlo štíhle a útle dievča z rodu strážcov.
„Mitto mea altera ego!“ vyslovila Kess zreteľne a zamierila obidvomi prútikmi na balíčky. Z prútikov vyšľahli dva blesky, zliali sa do červenomodrého plameňa a udreli do balíčkov. Len čo sa ich dotkli, oba balíčky zmizli.
V ďalekej a studenej Anglii sa pod stromčekom v obyvačke Potterovcov zablyslo a pribudli tam dva, krásne zabalené balíčky a menovkou „Sírius Black“.
„Chlapci, vstávajte!“ ozval sa pri dverách chlapčenskej spálne hlas a po ňom aj zaťukanie na dvere. „James, Sírius, je čas vstávať,“ doplnila pani Potterová a otvorila dvere spálne. Opatrne nakukla dnu. Obaja chlapci mali polnoc a vôbec ju nevnímali. James ležal na bruchu, s rukami i nohami rozhodenými a tvárou zaborenou napolo do podušky. Keby nepochrapkával, tak sa zľakne, že sa udusil. Zo Síriusa bola vidieť len ruka, ktorou objímal podušku a jedna noha, ktorá mu trčala z postele, skoro až na zem. V izbe bol neuveriťeľný neporiadok. Všade sa váľali kúsky papiera, školské potreby a učebnice . Po celej izbe sa povaľovali časti oblečenia a medzi nimi taniere, v ktorých ešte včera boli vianočné zákusky. Tie, ako vidno boli už minulosťou. ,Ešte šťastie, že im nedovolila, aby si ich vzali viac. Možno by to neprežili a praskli by.´ pomyslela si, keď odhŕňala závesy a vytiahla prútik. Boli Vianoce a tak sa rozhodla urobiť výnimku. Dnes teda nebudú musieť upratovať, usmiala sa popod nos .
„Omne sedo!“ povedala potichu a švihla prútikom dlhým a pomerne zložitým pohybom. Všetky porozhadzované veci sa dali do pohybu a hľadali si usporiadane svoje miesto. Oblečenie sa skladalo na stoličky vedľa postelí, prázdne taniere zmizli, učebnice a pergameny sa ukladali na úhľadné kôpky na pracovnom stole. Kôš sa plnil odpadkami a potom vyletel von dverami. Pani Potterová sa za ním s úsmevom pozrela a znovu mávla prútikom.
„Herbivokula!“ povedala ticho a s úsmevom na perách vyšla s izby. Nad postelami so spiacimi chlapcami za zablyslo , zahrmelo a vytvorilo sa malé mračno, ktoré hrozivo narastalo a temnelo. Spáčmi to však ani nehlo. Mračná sa naplnili vodou a keď už boli príliš ťažké, vyliali svoj náklad priamo dolu.
„Áááááu!“ vyletel vydesený James z postele. Ešte rozospatý a dezorientovaný si neuvedomoval kde je , potkol sa o prikrývku, ktorá sa mu zamotala okolo nôh a celou váhou sa zvalil na druhú postel. Síriusa, ktorý sa po výkriku posadil, proste zmietol a zavalil pod sebou. „To sú ale blbé fóry!“ nadával a snažil sa vymotať sa z prikrývky.
„James, zlez zo mňa, lebo sa udusím!“ skučal Sírius a odtláčal ho rukami od seba, aby získal aspoň minimálny priestor na nadýchnutie. „Mal by si držať diétu, si ťažký ako slon!“ doložil, keď sa mu to konečne podarilo. Odvalil Jamesa z postele rovno na zem a znovu si sadol. Z dlhých, čiernych vlasov mu kvapkala voda. Pozrel sa na podušku, zdvihol hlavu, kde sa práve rozplývali dva obláčky a bolo mu všetko jasné. Všetko suché, len oni dvaja mokrí. To mohla byť len Jamesova mama. Občas mala veľmi nekonvenčné spôsoby výchovy .
„To nás nemohla zobudiť normálne?“ šomral James a namáhavo sa vymotával z prikrýky.
„Asi nie,“ ozvalo od dverí. Obaja chlapci vzhliadli a videli, ako cez dvere vlieta roj balíčkov rôznej veľkosti a farby pod taktovkou pani Potterovej. Balíčky sa vo vzduchu rozdelovali a ukladali na postele chlapcov.
„Ale, mama, prečo si ich nenechala pod stromčekom?“ frfľal nespokojne James , keď sa mu konečne podarilo vymotať sa z prikrývky. Vstal a hodil ju na postel. „Takto to nemá tú správnu atmosféru! Mali by sme si ich vybaliť spoločne, celá rodina...“ pokračoval a sadol si k svojej nádielke.
„To by ste museli vstávať skôr.“ pripomenula mu mama. „My sme si s otcom museli darčeky rozbaliť bez vás.“
„Prečo ste nás teda nezobudili?“ durdil sa ešte James, ale už sa naťahoval za prvým balíčkom.
„Otec musel odísť do práce,“ prehodila pani Potterová a vyšla z izby.
„Teraz, cez Vianoce? Veď mal mať voľno!“ valil oči James a pozeral nechápavo na zatvorené dvere. „Rozumieš tomu?“ obrátil sa na Síriusa a pomaly pri tom trhal farebný papier.
„Keď uvážiš, že je už popoludnie, tak sa niet ani čomu čudovať, že na nás nečakali,“ pripomenul mu Sírius a tiež si prisadol k svojej kôpke. Vzal do ruky prvý balížek a začal rozbalovať.
Obaja rozbalovali a navzájom si ukazovali darčeky. Veľké balenie hnojových bômb, rôzne sladkosti z Medových labiek, oblečenie, knihy a James aj nové chrániče na metlobal. Tie staré mal už celé popraskané. Okolo postelí a na nich sa vŕšili celé kopce farebného papiera. James si skúšal nové rifle a hodvábnu košeľu a zvŕtal sa pred zkadlom, aby sa lepšie videl, či mu to pristane. Sírius ho len s úškrnom pozoroval a rozbaloval veľké belenie čokoládových žabiek, ktoré dostal od Remusa.
„Tak čo, pristane mi to?“ spýtal sa ho James a div si nevykrútil krk.
„Že váhaš! Nemám zavolať tvoju mamu, aby ti nasadila hlavu opačne, nech sa lepšie vidíš?“ popichoval ho provokačne Sírius a odhryzol prvej žabke hlavičku a slastne sa zatváril.
„Si nemožný!“ pokrútil hlavou James. „Ja len chcem vedieť...“
„Či sa budeš v tom páčiť Evansovej?“ krútil hlavou Sírius a objedal žabke nožičky. „To ti neviem povedať, lebo neviem, či sa Evansová na teba pozrie na tak dlho, aby zistila, čo máš oblečené a či máš vôbec niečo oblečené.“
James sa prestal prezerať, sklonil hlavu a išiel si sadnúť k Síriusovi.
„Vieš, niektoré dievčatá z piateho ročníka mi to už tiež povedali,“ pripustil váhavo a hodil sa na postel vedľa Síriusa. „Ááááú! Čo to tu máš také tvrdé, tuším som si zlomil rebro!“ vykríkol a šúchal si bok prehŕňal sa v hromade farebných obalov, rozhádzaných po posteli.Po chvíli vytiahol veľký, obdĺžnikový balík previazaný stuhou.
“Héj! Ty tu máš ešte jeden nerozbalený darček!“ zvolal udivene a podával ho Síriusovi. „Na, rozbal si ho!“
Sírius strhol stuhu, rozbalil papier a otvoril krabicu.
„No páni!“ vydýchol James, keď sa pozrel, čo sa v krabici nachádza. „Čo je to?“
„Nemám ani potuchy,“ vydýchol Sírius a opatrne vytiahol z krabice veľký pohár.
„Vyzerá to ako nejaký pohár, alebo trofej! Kto ti to poslal?“
„Neviem, nie je tu nič napísané,“ hrabal sa Sírius v krabici.
„Pozri, tu po tom srdci bežia nejaké slová, možno je tam napísané, čo to má znamenať,“ upozornil ho James a obaja upreli pozornosť sa červené písmená.
„Tak a teraz tomu rozumiem ešte menej,“ krútil hlavou James. „To sú samé dievčenské mená,“ povedal pomaly a zamyslel sa. Pozeral na pohár, potom na začudovaného Síriusa a keď mu to došlo a začal sa smiať, ako zmyslov zbavený.
„Ty ...ty ...si dostal pohár od... od svojich bývalých!“ vyrážal medzi záchvatmi smiechu .
„ Tak to sa im podarilo!“
„Prestaň!“ okríkol ho Sírius a zamračil sa. „To vôbec nie je smiešne!“
„No, tebe možno nie, ale inak to smiešne je. Keby si sa tak videl! Hahaha!“ neudržal sa zase James a zvalil sa z postele v ďalšom záchvate smiechu. Trvalo mu dosť dlho, než sa mu pod zachmúreným pohľadom Síriusa podarilo upokojiť. Pozbieral sa zo zeme, vzal mu pohár z rúk a pozorne si ho obzeral. „Inak, musím priznať, že je to veľmi pekný pohár, taký symbolický. Zlomené srdce!“
„Prestaň!“ vyhŕkol Sírius a ešte viac sa zamračil. „Chceš mi nadobro pokaziť Vianoce?“
„Ale no tak, nemusíš byť taký nabrúsený!“ tíšil ho James a trochu zvážnel. „Zdá sa, že si niekoho poriadne naštval. S týmto si dal niekto hodne práce a asi to nebolo ani lacné. Takého trofeje len tak v ktoromkoľvek obchode nepredávajú, je urobený na zakázku a len pre teba. To je pocta!“ povedal ironicky a uškrnul sa. Ďalšie diskusie prerušil hlas pani Potterovej.
„Vy dnes nebudete ani jesť?“ volala na nich z haly.
„Už to nechaj,“ mávol rukou James, vzal Síriusovi pohár a postavil ho na stôl. „Poďme sa najesť, lebo nás mama zase obleje vodou.“ povedal a ťahal Síriusa za sebou do kuchyne.