18. Krv vlkodlaka
18: Krv vlkodlaka
„Calor sumo!“ šepla a pod plášťom mala oblečené teplé rifle, hrubý biely sveter a na nohách krátke čižmy. Nattan len mlčky mávol rukou a jeho tenkých nohavíc z dračej kože boli hrubé menžestráky a miesto farebnej košele mal oblečený teplý sivý sveter. Prehodil si cez plecia kožušinový plášť, ktorý ležal prehodený cez operadlo kresla a pristúpil ku Kess.
„Dobre sa drž,“ pripomenul jej a pevne ju objal. Skôr, než sa Kess stihla opýtať, kam to vlastne idú, sa rozplynuli a odmiestnili. V nasledujúcom okamžiku sa zhmotnili pár metrov od okraja lesa, neďaleko od veľmi pekného , jednoposchodového domu, ktorý obklopovala veľká záhrada. Kess sa zvedavo rozhliadala, ale Nattan jej nedovolil strácať čas a viedol ju pomedzi záveje, vyšľapanou cestičkou k domu.
„Myslíš, že budú doma?“ spýtala sa Kess, obzerajúc sa za bratom.
„Sú doma,“ odpovedal a zdalo sa, že nemá ani najmenšie pochybnosti.
„Ako to môžeš vedieť?“ šomrala Kess, ktorej sa akosi nechcelo zaklopať na dvere domu, v ktorom býval Remus s rodičmi.
„Viem a nezdržiavaj to, aj tak sa tomu nevyhneš,“ usmial sa Nattan a Kess naštvaná, že ju takto odhalil zaklopala na dvere.
„Už idem,“ ozval sa z hĺbky domu príjemný ženský hlas a dvere sa otvorili. V nich stála žena v stredných rokoch a so spýtavým pohľadom v hnedých očiach. Tie oči Kess poznávala. Podobné oči mal aj Remus, musela to byť teda jeho mama. Na stanici na ňu Kess dobre nevidela a až teraz si všimla, že vyzerá veľmi unavene.
Čo si prajete?“ spýtala sa.
„Dobrý deň! Mohla by som, prosím, hovoriť s Remusom?“ spýtala sa Kess . Pani Lupinová len prikývla.
„Remus, máš tu návštevu!“ zavolala do vnútra domu a usmiala sa na Kess.
„Už idem, kto je to?“ ozvalo sa a bolo počuť rýchle sa približujúce kroky. „Kess!“ zvolal Remus, ktorý sa vzápätí objavil vedľa matky. Neobzerajúc sa na nikoho zovrel Kess do náručia a pobozkal. „Chýbala si mi!“ zašepkal po chvíli a znovu hľadal jej pery.
„Remus,“ odtiahla sa Kess a položila mu prsty na ústa. Pohľadom ukázala na jeho mamu, ktorá sa na nich pozerala s miernym údivom.
„Nepredstavíš nás?“ spýtala sa .
„Kess, toto je moja mama,“ povedal mierne sa červeňajúci Remus konečne, keď sa mu Kess dosť rozhodne vymanila s náručia. „Mami, toto je Kess, Kess Adamsová, hovoril som ti o nej.“
„Tak vy ste Kess,“ láskavo sa usmiala pani Lupinová. „Počula som toho o vás naozaj veľa, hlavne v posledných dňoch. Aby som bola presná, tak Remus o nikom inom ani nehovorí.“ oložila a prezerala si Kess rengenovým pohľadom.
„Dovolte, aby som vás predstavila,“ pootočila sa Kess a ukázala na brata, „toto je môj najstarší brat Nattan .“
Nattan nehol ani brvou a s miernym úklonom podal ruku Remusovi a jeho matke ju pobozkal. Pani Lupinová mierne zružovela a hneď ich pozývala dnu.
„Prosím, poďte ďalej, je tu chladno, nebudeme predsa stáť vo dverách,“ hovorila a viedla ich do domu.
Hneď za dverami bola priestranná vstupná hala , z ktorej viedlo niekoľko dverí. Pani Lupinová ich zaviedla do salónu a usadila do kresiel. Remus si sadol vedľa Kess a uprene ju pozoroval s nádejou v očiach. Nattan, ktorý to spozoroval si povzdychol a ujal sa slova, otáčajúc a k pani Lupinovej.
„Chceli by sme sa ospravedlniť, že sme vás takto prepadli, ale možno vám váš syn spomínal, že sme mu ponúkli možnosť, zaradiť sa do nášho spoločenstva.“ umlčal pohybom ruky jej otázku a pokračoval. „Vieme o jeho chorobe,“ pokračoval diploma icky a pani Lupinova sa zhlboka nadýchla prekvapením. „ Jednou z výhod členstva medzi nami je aj liek , ktorý mu veľmi pomôže znášať premeny.“
„Vy máte liek?“ nadýchla sa ostro pani Lupinová a visela očami Nattanovi na perách.
„Áno, vyvinuli sme ho ešte len nedávno, ale pomáha lykantropom pri premene, dovoľuje im uchovať si ľudský rozum a sebaovládanie. Remus ho už vyskúšal a myslím si, že posledné premeny sa mu znášali oveľa ľahšie."
„Remus!“ zvolala pani Lupinová. „Nič si mi o tom nepovedal!“
„Priniesli sme ti tvoj elixír,“ povedala ticho Kess a usmiala sa na Remusa. Z vrecka vytiahla krištálový flakón naplnený žiarivou jesnočervenou tekutinou. „Máme však jeden problém,“ povedala, keď mu flakón podala, „potrebujeme zistiť, ako sa bude tvoja krv znášať s niektorými ingredienciami . Pri dlhodobom používaní, by mohlo dôjsť k alergickej reakcii a odmietnutí elixíru . Preto sme vlastne tu, inak by si svoj elixír dostal sovou.“
Remus vzal flakón, ale nespúšťal oči s Kess a ruku, ktorou mu elixír podala už nepustil.
„Potrebujete moju krv?“ spýtal sa a Nattanovi sa uznanlivo zablyslo v očiach.
„Áno, netreba veľa, len aby sme zistili kompaktabilitu. Potom budú naši špecialisti vyrábať elixír určený len tebe. Je to veľmi náročný a dlhodobý proces a niektoré prísady sú natoľko vzácne, že sa dajú zohnať len veľmi ťažko. Do toho tvojho idú náhodou aj slzy veľmi vzácneho zlatého fénixa.“
„Ale ten elixír je potom strašne drahý!“ zvolala Remusova matka ticho. „Remus ho bude potrebovať po celý život a vy ste ochotní mu ho dávať, hoci je taký vzácny?“
„Samozrejme!“ potvrdil jej bez zaváhania Nattan. „Váš syn dostane všetko, čo bude potrebovať a po ukončení výcviku môže získať veľmi vysoké postavenie v našej spoločnosti.“ opäť ju umlčal pohybom ruky. „Nie, nepýtajte sa, čo je to za spoločnosť ani nás, ani Remusa. Nemôžeme vám to povedať, ale ubezpečujem vás, že je to plne v záujme vášho syna. Je vlkodlak a s tým sa nedá nič robiť. V čarodejníckej spoločnosti sa nemá šancu presadiť a my mu túto šancu ponúkame. Je na ňom, či po nej siahne, alebo ju odmietne, ale povedať nesmie nič. Prisahal na svoj život,“ doložil Nattan a vstal. „A teraz, ak súhlasíš, vezmeme si trochu tvojej krvi,“ natiahol ruku k Remusovi a čakal. Remus sa pozrel do očí Kess a nespúšťajúc z nej pohľad, mu vložil do nej svoju ruku. Nattan mávok rukou a prútikom, ktorý sa mu v nej objavil mu rozrezal dlaň. Remus zovrel ruku v päsť a nechal stekať krv do nastaveného flakóna, až kým nebol plný. Nattan flakón starostlivo uzatvoril a zaklial, aby uchoval krv čerstvú. Krvácajúcu ruku Remusa prekryla Kessina malá dlaň.
„Medeor morbo!“ šepla a zlatavá žiara zotrela z dlane ranu, akoby tam nikdy nebola.
„To si bola ty!“ povedal udivene Remus. „To ty si nás po tom nešťastnom splne vyliečila, myslel som si to!“ zvolal a pevne Kess objal. A keď ju už držal v náručí, bolo mu zrazu jedno, kto sa na nich pozerá. Sklonil sa k nej a vášnivo sa vpil do jej perí. Trvalo dosť dlho, než sa Kess podarilo vymaniť sa z jeho náručia. Nattan mal v očiach jasne nesúhlasný pohľad, ale nepohol na tvári ani svalom .
„Už musíme ísť,“ povedal rozhodne a prehodil Kess cez plecia plášť. „Prajem vám šťastné a veselé sviatky,“ zaželal a prehadzujúc si plášť objal Kess, privinul si ju k sebe a obaja sa rozplynuli. Remus s matkou pozerali na miesto, kde pred sekundou ešte stáli s mierne pootvorenými ústami.
„Čo to bolo?“ vydýchla pani Lupinová.
„Zrejme premiestnenie,“ kývol hlavou Remus a na tvári mal ešte stále zasnený výraz.
„Remus, ty to dievča ľúbiš?“ spýtala sa ho mama.
„Ľúbim ju, ale ona nebude moja,“ zosmutnel Remus a sklonil hlavu. „Môžem len dúfať, že budem môcť byť aspoň v jej blízkosti.“
„Prečo sa tak trápiš, keď vieš, že ...“
„Ľúbim ju mama a urobím čokoľvek, aby som mohol byť pri nej!“
Pani Lupinová pozorovala svojho syna so zvrašteným obočím a potom , ako sa zdalo pochopila.
„Starý, čistokrvný rod,“ povedala ticho, „ je zasnúbená .“
Remus len prikývol a matka ho láskyplne objala. Teraz už vedela, prečo je jej syn šťastný a nešťastný zároveň. Čo ju však zaujímalo najviac, bol elixír v krištálovom flakóne, ktorý mal zaistiť, aby sa z jej syna nestával za splnu divoký ,nebezpečný a krvilačný netvor.
Hneď po primiestnení domov sa Kess jediným pohybom ruky prezliekla a chcela vybehnúť do svojej izby. Nattan jej to však nedovolil. Vzal ju za ruku a viedol ju do malého salónu. Tam ju posadil do kresla oproti sebe a prísne na ňu pozeral.
„Andromeda, vieš, že tomu chlapcovi ubližuješ?“
„Nechcem mu ubližovať, ani som to nikdy nchcela, ale nedalo sa tomu zabrániť,“ bránila sa Kess. „Z jeho strany to bola láska na prvý pohľad a nech by som urobila čokoľvek, ublížila by som mu.“
„Nemala by si sa tam vracať,“ povedal je zamračene. „Ako môžeš od neho chcieť, aby si vzal Lenu, keď ľúbi teba?“
„Tak, ako vy môžete chcieť odo mňa, aby som si vzala muža, ktorý miluje všetky ženy. Lena o všetkom vie, všetko som jej napísala a ona s tým súhlasí. Je takmer ako moje dvojča, to mu spočiatku pomôže, keď s ňou strávi dosť času.“ začala vysvetlovať Kess. „Zároveň je ale dostatočne odlišná, aby si ju so mnou nezamieňal, keď už bude ľúbiť ju, aby sa netrápili. Vie, že mňa mať nemôže, ale s Lenou ma bude mať, hoci len trochu. Čas, Nattan, čas to všetko napraví.“
„Vidím, že si nad tým dlho premýšľala,“ prikývol jej brat, „ ale, povedz, nebola to tak trochu aj tvoja pomsta Síriusovi?“
„Možno spočiatku bola, ale len trochu. Skôr som túžila, aby niekto ľúbil len mňa a nebola som len číslo stodvadsať šesť na niečom zozname.“ priznala Kess ticho a vstala. „Mám ešte prácu, musím pripraviť darček pre svojho budúceho manžela. Ak chceš, príď sa pozrieť do mojej izby, možno ho oceníš .“ doložila , pozrela ešte na brata a odišla.
Nattan sa pozeral na dvere, ktorými odišla a s povzdychom vstal. Vytiahol flakón s Remusovou krvou a odišiel do laboratória, aby ho odovzdal do rúk odborníkov. Rodina Sokolovovcov čaká netrpezlivo na výsledok.
Komentáře
Přehled komentářů
Coool...:) ..som zvedava ako sa to vsetko "vyvŕbi"...
...
(Paige, 30. 12. 2007 18:27)
Teraz som docitala tvoju poviedku a je skutocne perfektna!!Vazne skvele pises!:D
len jedna vec mi tam trochu vadila,...Preco si Jamesa vykreslila ako "neschopaka", ked on bol Hviezdou, Frajerom a Bossom celej skoly??A Lily ako "uvrieskanu", ked (parafrazujem): "videla dobro aj tam kde nebolo"??......ale inac to bolo vazne bozské.....:)
yeah
(LillyE., 30. 12. 2007 21:45)