11. Kto si Kess?
11.Kto si Kess?
Sírius Black dnes nemal dobrý deň. Na hodinách sa mu nedarilo, jeho súčasná priateľka nemohla prísť na dohodnuté rande a nakoniec sa takmer pohádal s Jamesom. Odkedy s nimi Remus trávil stále menej času, liezla mu Jamesova posadnutosť tou príšernou Evansovou , stále viac na nervy. Keď bol s nimi Remus, vždy dokázal ich spory urovnať skôr, ako sa rozhoreli. Teraz už nebol stále poruke a hádky prepukali stále častejšie. Aj teraz prišiel Remus práve včas , aby zabránil ďalšej z nich a Sírius si radšej požičal Jamesov plášť a vybral sa do Rokwillu, pre nejaké zásoby. Už sa im pomaly míňali , takže nebolo od veci ich doplniť. U Troch metiel kúpil pár fľašiek Ohnivej whisky a piva a tajnou chodbou sa práve vracal do hradu. Bolo už dosť neskoro, keď vyliezal cez priechod v málo používanej časti hradu. Bola síce trochu ďalej od Chrabromilskej veže, ale zato sa cesta nekrížila s obchôdzkovou trasou hliadkujúcich profesorov a školníka. Napriek tomu sa hneď po zatvorení vchodu dôkladne zakryl plášťom a nečujne vykročil po chodbe. V tom sa svetlá okolo rozsvietili . Preľaknutý Sírius skočil do výklenku a pritisol sa k múru. Keby ho tu dnes niekto z profesorov načapal, trestu by sa celkom určite, nevyhol. Dlho tam len tak prilepený na stenu nevydržal. Opatrne vykukol z výklenku, pridržiavajúc si plášť a sánka mu spadla skoro až na dlažbu. Chvíľu sa spamätával, potom si pozbieral vypadnuté oči , zavrel ústa a neveril vlastným očiam .
Dlhú chodbu pohrýval akýsi pevný, hrubý koberec a osvetlovali rozsvietené fakle.Na konci chodby stála Kess vo veľmi priliehavom oblečení, ktoré jej pevne obopínalo štíhlu postavu. Vlasy mala upnuté do tuhého uzla a práve sa rozbehla po chodbe k schodisku. Zmizla na ňom takou rýchlosťou, až si Sírius myslel, že z neho spadla. Natiahol sa väčšmi von a videl , ako sa dolu otočila a nezmenšenou rýchlosťou vybehla hore. Už na poslednom schode ešte zvýšila rýchlosť a urobila premet. Sírius si myslel, že tým končí, ale ona pokračovala v premetoch po celej dĺžke chodby. Na konci sa zastavila a Síriusovi opäť padla sánka, keď sa okolo nej zrazu objavil karmínový štít v tvare kopule, ktorý ju celú zakryl. Hneď ho však zrušila a s prútikom v ruke vyslovila niekoľko zaklínadiel. Sprvu sa nedialo nič, až kým nevykročila znovu smerom k schodisku. Po celej dĺžke chodby sa nečakane zjavovali postavy s prútikmi v ruke a pálili po nej jedno zaklínadlo za druhým. Kess postupovala chodbou a v rýchlom slede striedala štíty a útočné kliatby a zneškodňovala svojich protivníkov. Na konci chodby znovu zbehla a vybehla schody a opäť stála pred chodbou, ktorou sa križovalo neuveriteľné množstvo zaklínadiel. Vyzeralo to, ako súvislá stena. Nezmenšujúc tempo sa Kess vrhla do víru svetiel. Tentonkrát nepoužila ani štít a ani prútik. Jednoducho sa všetkým kliadbam vyhýbala. Trochu udýchaná sa zastavila až na druhom konci žinenky a Sírius videl, ako sa jej hruď rýchle dvíha, keď sa snaží vydýchať sa čo najrýchlejšie chránená kopulovitým štítom. A znovu sa vrhá do boja. Teraz používala len ruky a vytvárala štíty rôznej veľkosti a sily s takou neuveriteľnou rýchlosťou, že sa takmer zlievali do jedného . A znovu schody dolu a hore a teraz bol už Sírius naozaj napnutý, čo bude ďalej. Ale ani v tej najšialenejšej fantázii by si nevedel predstaviť to, čo malo nasledovať. Keď sa Kess objavila na poslednom schode vytvorila poloblúkovitý štíť a zmizla. Proste sa rozplynula vo vzduchu a nebolo jej. Síriusovi by spadla sánka, keby nemal ústa po celý čas otvorené. Teraz ich naopak zaklapol a takmer vykríkol, keď sa Kess objavila na druhom konci chodby. Zhmotnila sa vo vzduchu a okamžite vypálila celú sériu kliatob. Znovu sa zahalila štítom a znovu sa rozplynula a vzápätí sa objavila na druhej strane koberca. Zdalo sa , že s niečim nie je spokojná, lebo cvičenie niekoľkokrát zopakovala . Nakoniec si ešte zbehla a vybehla schody a skončila . Jednoduchým mávnutím ruky nechala zmiznúť koberec , obliekla si habit, ktorý sa jej objavil v ruke a odchádzajúc zhasínala za sebou fakle.
Sírius zostal pričupený vo výklenku a nehýbal sa . Jednak bol oslnený a teraz v tme nič nevidel a po druhé sa od úžasu ani nevládal pohnúť. Trvalo mu dosť dlho, než sa trochu spamätal. Pozbieral si nepatrné zvyšky svojho sebavedomia a v matnom svetle mesiaca sa plížil chodbou do veže. Vždy si o sebe myslel, že je výborný čarodejník. Mal dobrý prospech, takmer sa nemusel učiť a všetko mu išlo takmer samo. Cítil sa byť silný a neporaziteľný, ale Kess mu práve túto predstavu rozbila na márne kúsky. Vedel, že by nedokázal urobiť nič z toho, čo videl. Štíhle, krehko vyzerajúce dievča by ho ľahko dokázalo poraziť a ani by sa pri tom nezadýchalo. Pri strete s ňou by pravdepodobne nemal najmenšiu šancu na prežitie. Bola nebezpečnejšia, ako si kto z nich dokázal vôbec predstaviť. A pri tom vyzerala, že by ju mohol prelomiť holými rukami . Áno , jej výzor bol naozaj klamlivý a nezodpovedal skutočnosti. Mimochodom, ten jej výzor , bol nielen klamlivý , ale aj veľmi príťažlivý a vzdušujúci . Sírius pri pripomínal krivky pŕs, keď sa vypínala, útly driek, pevné rovné brucho, štíhle a pekne tvarované nohy s nádherným zadkom. ,No páni, načo to ja len nemyslím.´ napomenul sa Sírius v duchu. ,Je zadaná a patrí k Remusovi, hoci ten jej ešte nepovedal, že je vlkodlak. Väčšina jeho vzťahov sa skončila, keď to dievčatá zistili, aj keď Kess môže byť iná. Ona je iná, je výnimočná , je nádherná..... a je Remusova.´ pomyslel si a prekĺzol cez vchod do klubovne, ktorý mu Tučná pani neochotne otvorila. Ticho sa vplýžil do chlapčenskej spálne, vyzliekol sa a vkĺzol do postele. Dlho ešte ležal s otvorenými očami a premýšlal o dievčati, ktoré mu prevracalo život naruby, ale ktoré nemohlo byť jeho. Nikdy by to Remusovi nemohol urobiť. Nemohol by mu prebrať Kess, hoci by to strašne chcel.
Sobota a nedeľa ubehli Kess neskutočne rýchlo v spoločnosti kamarátiek a v telocvični. Začala s novou zostavou posilovacích cvikov, ktorú jej zostavil tréner a matka poslala v liste. Bola príliš namáhavá nato, aby ju zvládla naraz . Našťastie sa s cvičením nemusela ponáhľať, lebo Remus sa necítil príliš dobre a väčšinu týchto dní prespal.
V nedeľu večer ho ešte navštívila a chvíľku sa spolu rozprávali. Bol bledý a vyzeral unavene. James, Sírius a Peter sa ho snažili zabaviť, ale vyzeralo to, že nemá na nič náladu. Ani ona ho nedokázala rozptýliť a tak mu len zaželala dobrú noc a dúfala, že zajtra mu už bude lepšie . Ak sa to nezlepší, tak ho donúti, aby navštívil madam Pomfreyovú, zaumienila si a s hlavou plnou znepokojivých myšlienok stúpala po schodoch do dievčenských spální. Dnes sa dlho nezdržiavala a čo najskôr zaliezla do postele, zatiahla závesy a čoskoro zaspala.
Okolo nej bol les, temný, hrozivý a studený. Pomedzi tmavé kmene stromov, ožiarených mesačným svetlom sa mihali tiene troch veľkých, divokých zvierat. Bola prekvapená, ako to, že sa vlkodlak spolu s veľkým a divokým čiernym psom, ktorému sa na chrbte viezla krysa, hrajú na naháňačku so statným jeleňom . Bolo to neprirodzené, bolo to proti prírodným zákonom, ale bolo o zároveň plné radosti a šťastia. V zápale hry si zvieratá neuvedomili, že les sa končí a odrazu sa ocitli medzi chalupami na okraji lesa. Odrazu vlkodlak zavetril , prestal sa hrať a vyrazil do stredu dediny. Čierny pes zúfalo zavil a vrhol sa za ním, v snahe zastaviť ho. Ani jeleň nezaváhal a dlhými skokmi sa rútil vpred, aby dohonil unikajúceho vlkodlaka.
Takto prebehli takmer cez celú dediny a za poslednými domcami vybehli do polí, ktoré pretínala poľná cesta. Po ceste smerom k dedine kráčali dve ženy poháňané vpred studeným vetrom priamo v ústrety smrti. V nasledujúcich okamžikoch sa odohralo súčane niekoľko udalostí. Vlkodlak zavil, ženy vykríkli a obrátili sa na útek a čierny pes skočil vlkodlakovi na chrbát. Jeleň ho niekoľkými veľkými skokmi predbehol, sklonil hlavu a nastavil mu svoje impozantné parožie do cesty. Spoločnými silami sa snažili zatlačiť vlkodlaka späť do lesa. Ženy s krikom utekali do dediny a v mnohých oknách sa rozsvecovali svetlá, z dverí vybiehali ľudia so zbraňami v rukách. Netrvalo dlho a nocou sa začali rozliehať výstrely , vzplanuli fakle. Pes a jeleň sa snažili čo najrýchlejšie zatláčať vlkodlaka čo najďalej od dediny. V spŕške striel sa im to nakoniec podarilo, ale bolo vidieť, že niektoré strely našli svoj cieľ. Na telách zvierat sa objavila krv a keď sa strácali medzi prvými stromami bolo jasné, že sú pomerne vážne zranené. Neúnavne, napriek bolesti a strate krvi, obe zvieratá zaháňali vlkodlaka hlbšie do lesa , až kým sa v diaľke neobjavili veže Rokfortského hradu. Vbehli na školské pozemky a zastavili sa na okraji Zakázaného lesa. Tu sa všetky tri zrútili a zostali nehybne ležať.
Kess sa s výkrikom zobudila a vymrštila sa na posteli do sedu. Vydesene sa obzerala okolo seba namáhavo dýchajúc a chvíľu jej trvalo, než si uvedomila, že to všetko bol len sen. S úľavou sa zvalila späť do perín , ale bola natoľko rozrušená, že už nedokázala zaspať. Márne sa prevracala z boka na bok a tisla viečka k sebe, spánok neprichádzal. Potom to vzdala, vzala si hygienické potreby a tichúčko, aby nezobudila dievčatá, sa vykradla z izby. Zamierila si to rovno do kúpelne. Napustila vlnú vaňu teplej vody, do ktorej si pridala penu s vôňou jasmínu a s úľavou sa do nej ponorila. Pohodlne si oprela hlavu a relaxovala. V teplej vode sa čoskoro upokojila a všetok ten strach zo zlého sna sa jej zdal byť smiešny. Vyliezla teda z vody, poutierala sa a obliekla si župan. Poumývala sa, rozčesala si vlasy a zaplietla si voľný vrkoč. Zdvihla kôpku oblečenia a vrátila sa do klubovne. Ani sa veľmi neobzerala okolo seba a mierila rovno ku vchodu do spální, keď jej pozornosť upútal nepatrný pohyb v kresle pred kozubom. Obrátila hlavu a nad operadlom zbadala čuprinu strapatých, tmavých vlasov.
Hoci vonku už bolo takmer svetlo, v klubovni bolo ešte prítmie. Zostala nerozhodne stáť, ale nakoniec sa otočila a obídúc kreslo, vykročila k nemu . Jediný pohľad jej stačil na to, aby si uvedomila, že jej sen nebol len snom. Potter zrútený v kresle bol síce celý zakrvavený, ale inak vyzeral, že je v poriadku.
„James?“ oslovila ho ticho a naklonila sa nad ním. „Čo sa ti stalo? Kde sú ostatní?“ pýtala sa s úzkosťou v hlase.
„Na ošetrovni,“ takmer šeptom jej odpovedal chlapec a pootvoril oči.
„Čo sa stalo? Sú v poriadku?“
„ Teraz už áno, bude to dobré, len to bude chvíľu trvať,“ snažil sa ju upokojiť, ale ako sa zdalo, nemal v úmysle jej vysvetliť pôvod krvavých škvŕn na svojom oblečení. Namáhavo sa zdvihol , pokúsil sa vstať, ale takmer spadol. Kess ho okamžite podoprela.
„Musíš do kúpelne a do postele,“ skonštatovala odrazu sucho, lebo práve všetko pochopila. Niekoľko sekundová exkurzia Jameseovými spomienkami, jej veľa vecí objasnila. Vyčítala si, že to neurobila už dávno, ale teraz nemalo zmysel sa zaoberať výčitkami, teraz sa musela postarať o toto prerastené dieťa, ktoré sa za splnu hralo s ďalšími na naháňačku v lese, nepredvídajúc možné dôsledky takéhoto počínania.
„Ešte počkaj!“ zastavila ho a v ruke sa jej objavil prútik. „Pulirexo!“ mávla prútikom a Jamesovo oblečenie bolo čisté. „Nebolo by dobré, keby ťa niekto takto videl,“ doložila a podopierajúc ho vykročila k spálňam .
Ešte šťastie, že bola taká trénovaná, lebo o hlavu vyšší James by bol inak pre ňu príliš ťažkým bremenom. Ovalil sa na ňu takmer celou váhou a mala čo robiť, aby ho dopravila do spálne. Tam sa zvalil na postel a odmietal sa čo i len pohnúť. Kess chvíľu premýšľala a vyriešila to nakoniec celkom jednoducho.
„Pertuo! Vestitus muto!“ povedala ticho a na posteli ležal umytý a v pyžame prezlečený James.
„To sa mi páči,“ zašomral spokojne a zavŕtal sa hlbšie do perín.
„Spi,“ naklonila sa nad ním Kess a pritiahla mu vyšie prikrývku. „Idem sa pozrieť na ošetrovňu,“ oznámila mu ešte a chcela odísť.
„Kess,“ ozval sa James.
„Áno?“ obrátila sa znova k nemu s otázkou v očiach.
„Nezabudni sa obliecť,“ pripomenul jej a stále tichšie šomral. „Keby som nebol taký unavený, asi by som sa ani ja neudržal.“
Kess preletela pohľadom svoje oblečenia a mierne zružovela. Nespokojne si šomrúc popod nos o nevďačnosti a nadržaných pubertiakoch sa išla do spálne prezliecť. Onedlho už znovu zbiehala po schodoch , prebehla cez východ a zamierila na ošetrovňu.
„Operio!“ šepla pred dverami a zmizla ukrytá zastieracím kúzlom. Opatrne otvorila dvere a ticho sa vkradla dnu.