6.Niekde treba začať
6. Niekde treba začať
V piatok pri raňajkách jej na stole pristal veľký vír ušatý a natrčil jej nohu s listom . Okamžite spoznala matkyno písmo. Odviazala list a strčila si ho do vnútorného vrecka habitu. Vírovi dala napiť z pohára a poslala ho preč. Hneď po raňajkách mali Dejiny mágie, tam bude mať dosť času na čítanie . Teraz sa radšej venovala jedlu a hlavne Remusovi, ktorý sedel dosť znepokojivo blízko nej. Ruky sa im každú chvíľu dotkli a Kessinym telom prechádzali zimomriavky.
„Dnes končíme skoro,“ poznamenal Remus ticho. „Čo máš ešte po obede?“
„Už len Veštenie z čísiel a potom máme voľno.“ odpovedala mu práve tak ticho Kess.
„A čo by si povedala na malú prechádzku okolo jazera, aby sme si trochu vyvetrali hlavy zo všetkého toho učenia?“ spýtal sa ticho a s napätím čakal na odpoveď. Rukami tak pevne zvieral šálku, že ju takmer rozdrvil. Kess chvílu pozorovala jeho mierne sa trasúce ruky , potom sa k nemu naklonila a šepla mu priamo do ucha.
„Dobre, ukážeš mi jazero. Kedy a kde?“
Remus akoby neveril vlastným ušiam na ňu pozrel a šťastne sa usmial.
„ O štvrtej v klubovni? Počkám tam na teba,“ šepol jej odpoveď tiež do uška a pri tom sa ho zľahúnka dotkol perami . Kess sa zachvela a napadlo ju, že toto možno nebol až taký dobrý nápad. Nebála sa Remusa, vedela, že on by jej neublížil, ale začína sa báť sama seba. Remus v nej prebúdzal dosial nepoznané pocity a niektoré jej myšlienky a predstavy udivili aj ju samu. Doteraz si o sebe myslela, že sa vždy a za každých okolností dokáže ovládať, ale teraz, keď sa jej Remus tak nežne dotkol o tom začínala pochybovať.
„Uvidíme sa pri obede?“ spýtal sa ešte Remus vstávajúc, pretože jeho kamaráti už odchádzali. Kess len mlčky prikývla a sprevádzala ho pohľadom. Vo dverách sa míňal s Malfoyom, ktorého sprevádzal hlúčik slizolinčanov. Ako tak hľadela za Remusom , stretol sa jej pohľad s Luciusovým. Tentokrát však Kess neuhla očami a okamžite sa pokúsila o jemný a nenápadný prienik do jeho myšlienok. Legilimenciu cvičila veľa rokov a mala naozaj veľké nadanie pre toto umenie. Veď preto ju sem aj Veľká rada poslala, lebo bola proste najlepšia a ani veľmi skúsení čarodejníci, ktorý si boli vedomí jej úsilia, nedokázali rozpoznať, že im číta myšlienky. Ani Malfoy nemal šancu uvedomiť si prítomnosť cudzej mysle vo svojej hlave a preto sa nijako nechránil. A keď už mala myseľ zameranú, nepotrebovala očný kontakt a tak sa odvrátila späť k stolu. Neprestávala sa však prechádzať Luciusovou pamäťou a vyhladávala najzaujímavejšie spomienky. To čo videla ňou otriaslo a keby nemala taký dobrý výcvik, asi by sa neovládla a vykríkla by odporom. Mala toho dosť, nič zaujímavejšie nenájde. No a Luciusove spomienky na stretnutia s dievčatami ju nezaujímali. Okamžite sa stiahla, zľahka sa otriasla, keď si uvedomila, čo všetko videla , dopila čaj a spolu s kamarátkami zamierila do učebne Dejín Mágie. Bola taká zamyslená, že si neuvedomila Malfoyov uprený pohľad, ktorý sa jej zabodával do chrbta , až kým nevyšla z Veľkej siene.
„Ako sa volá tá nová v Chrabromile?“ spýtal sa nezúčastneným hlasom Lucius svojich spoločníkov.
„Odkedy sa ty zaujímaš o také humusáčky?“ spýtala sa štipľavo Bella a naliala si kávu.
„Niekde som ju už videl, alebo mi niekoho pripomína,“ poznamenal znudene Lucius a majetnícky objal Cissu, ktorá sedela vedľa neho, okolo pásu.
„No, to sa dá ľahko zistiť,“ poznamenal sucho Severus, ktorý sedel oproti nemu. „Stačí sa opýtať našich piatakov. Majú s Chrabromilom nejaké hodiny spoločné. Určite budú vedieť, ako sa volá.“
„Dobrý nápad, nezabudni na to,“ pochválil Lucius Severusa a milostivo sa na neho usmial studeným úsmevom. Severus za zatváril ešte kyslejšie, než dovtedy a pevne zovrel pery do úzkej čiary. Nemal podobné reči rád, ale nezabudol.
Na hodine Dejín , keď profesor Bins spoľahlivo uspal celú triedu, mohla si Kess konečne prečítať list od matky. Vytiahla ho z vrecka, opatrne rozlomila pečať a začítala sa do matkynho dobre čitateľého rukopisu.
Milá moja Andromeda,
bola som šťastná, keď som držala v rukách Tvoj list. Veľmi mi chýbaš a o to viac som sa tešila na Tvoje slová. No a o to som smutnejšia, keď som si prečítala Tvoje riadky. Mrzí ma to dcérenka, že sa trápiš. Nikdy by ma nenapadlo, že potomok takej starobylej a čistokrvnej rodiny sa takto spustí. Nenapadlo ma, aby som sa na neho informovala skôr a teraz to ľutujem. Mohla si byť ušetrená zbytočného trápenia.
Osobne som navštívila rodinu Blackových a žiadala som, aby mi vysvetlili neprípustné správanie sa ich syna. Trvalo mi dosť dlho, kým som sa dopátrala pravdy. Je mi to skutočne veľmi ľúto, že Ti niečo také musím povedať, ale Sírius Black sa odmietol podrobiť zmluve. Keď sa mu rodičia snažili vysvetliť, že je zasnúbený a že sa musí oženiť , tak sa s nimi strašne pohádal a odišiel z domu. On vlastne ani nevie, aké sú podmienky zmluvy a ani kto sa má stať jeho manželkou.
Musím Ti však povedať aj to, že na zmluve fakt, že ju tvoj nastávajúci odmietol, sa nič nemení. Jediný rozdiel bude v tom, že pre pána Blacka bude zoznámenie sa z našou rodinou podstatne nepríjemnejšie. Možno Ťa poteší, že Tvoji bratia sa už na neho naozaj tešia a celkom určite mu to náležite osladia. Tak mi to aspoň povedali a ja im verím. Koniec koncov, ak nechce zomrieť, musí sa prispôsobiť.
Ja viem, že si dúfala v lásku až za hrob, ale ani táto situácia nie je na zúfanie. Čas všetko urovná a uvidíš, že budete nakoniec tiež spolu šťastní. Len Ťa prosím, aby si si na seba dávala dobrý pozor. Informácie, ktoré si poslala otcovi spolu s inými sú hrozivé.
Všetci Ťa veľmi srdečne pozdravujú a dúfame, že Ťa čoskoro uvidíme doma.
Tvoja milujúca matka
Amanda Adamsová
,Informácie sú hrozivé!´pomyslela si Kess. ,A keby ešte vedeli, čo som sa dozvedela dnes. Nedá sa nič robiť, musím im to napísať .´ Vytiahla čistý pergamen a začala písať správu pre otca. Trvalo jej skoro celú hodinu než bola hotová. Ešte ju ukryť pred nepovolanými očami a môže ju poslať. Z habitu vytiahla strieborný nôž, zľahka sa pichla do prsta a nechala kvapku krvi spadnúť na papier. Krv sa okamžite vpila do pergamenu a keď dvakrát poklopkala prútikom po pergamene, písmo zmizlo. Na čistý pergamen začala písať nový list pre svojich rodičov, v ktorom podrobne popísala celý svoj predchádzajúci týždeň. Vynechala snáď len nepodstatné veci, ako rande s Remusom a prípravu poháru pre Síriusa. Nemohla sa ubrániť škodoradostnému úškrnu, keď si predstavila, ako sa bude tváriť, keď si ho vezmú bratia do parády. Áno, možno je teraz hnusná, ale skutočne mu to dopriala z celého sdrca. A aby to nemal také ľahké, tak bratom pošle celý zoznam jeho mileneckých úspechov. A nielen preto, aby sa pobavili! Keď si odkladala úhľadne poskladaný list do vrecka habitu, zazvonilo. Všetci študenti sa zobudili a ešte mierne omámení spánkom sa presunuli do ďalšej učebne.
Hodina Transfigurácie sa pre Kess skončila takmer katastrofou. Mali ju spoločne so slizolinčanmi a jeden z tých slizkých bastardov jej premenil vlasy na klbko hadov. Vyzerala ako Medúza a bola aj taká rozzúrená. Nemienila však dať McGonagallovej zámienku, aby jej naparila trest. Teraz sa jej hodilo, že vie čarovať bez prútila. Stačilo nenápadné mávnutie rukou , jedno neverbálne zaklínadlo a zo slizkého slizolinčana sa stala obrovská, slizká dážďovka, porastená všetkými možnými druhmi zeleniny. Vyzeral skôr ako dobre obrobený záhon a bolo jasné, že tak nejaký čas aj vyzerať bude, lebo sa doteraz nikomu nepodarilo jej neverbálne zaklínadlá zlomiť. Keď ju to prestane baviť, možno ho odkľaje. McGonagallová soptila ako Etna, ale nemohla jej nič dokázať, hoci to skúšala aj s Priori Inkantato. Nakoniec ju pustila z hodiny bez trestu, len s napomänutím a zeleninový záhon dopravili ostatní slizolinčania na ošetrovňu. Cestou tam vzbudil samozrejme zaslúženú pozornosť a ledva ho ubránili pred hladnými študentami. Vyzeral naozaj veľmi lákavo! To sa mu muselo uznať.
Kess prišla do Veľkej siene neskôr a Remus sa už znepokojene pozeral k dverám, pretože sa jej nemohol dočkať. Len čo ju uvidel vo dverách žiarivo sa usmial a volal ju k sebe, kde jej držal miesto. Sadla si vedľa neho a ešte si prstami preberala vlasy, pátrajúc po zabudnutých hádkoch.
„Čo sa stalo? Už som si myslel, že neprídeš,“ vyzvedal a zastrčil jej jeden neposedný prameň vlasov za ucho. Toto dôverné gesto neuniklo pozornému oku Síriusa. Ležérne sa oprel o operadlo stoličky a s prižmúrenými očami pozoroval dvojicu sediacu oproti nemu. Z akéhosi neznámeho dôvodu mu vadilo čo videl. Vadila mu Remusova dôverosť s ktorou sa správal ku Kess, ale nechápal, prečo je to tak. No áno, Kess sa mu tiež páčila, ale bolo tu predsa toľko iných a možno oveľa krajších a hlavne ochotnejších dievčat. Tak, prečo mu vadí, že sa Remusova ruka práve dotkla Kessinej, prečo ho privádza do zúrivosti , že ju práve nenápadne pohladil po vlasoch a niečo jej šepká do ucha. Už sa na to nemohol pozerať. Prudko odtisol tanier od seba , vstal a bez jediného slova vysvetlenia odišiel. Všetci sa za ním nechápavo pozerali.
„Čo mu to zase preletelo cez nos?“ čudoval sa James , hodil smutný pohľad na svoj nedojedený obed a ponáhľal sa za ním. S Remusom to ani nehlo. Ani ho len nanapadlo odísť od Kess skôr, ako bude nutné ísť na hodinu. Tak málo ju vidí, nenechá si náladovým Síriusom pokaziť tú chvíľku, keď môže byť s ňou.
„Sírius! Kam bežíš? Počkaj predsa!“ volal udýchane James a a len s námahou dohonil priateľa. „Čo ti zase vadí? To sa raz nemôžeme normálne najesť?“
„Nežiadal som ťa, aby si išiel za mňou!“ odsekol Sírius a mračil sa na celý svet.
„Sme predsa kamaráti! Vidím, že sa ti niečo stalo, tak čo to bolo, prečo si tak utiekol od stola?“
„Neutiekol som! Proste ma to tam už nebavilo,“ snažil sa zamaskovať svoje rozladenie Síruis. Ťažko by Jamesovi vysvetľoval, čo mu pri stole vadilo tak, že odtiaľ takto utiekol. Lebo on naozaj utiekol, ale nikdy a nikomu by to nepriznal. Dokonca to odmietal priznať aj sám sebe.
„Tak by som ťa veľmi prosil, aby si mi druhýkrát dal dopredu vedieť, že ťa nebaví obedovať, inak sa čoskoro zrútim podvýživou. V poslednom čase si ako na ihlách.“ frflal James nespokojne. „Nemal by si si s niekým vyjaniť vzťahy, aby už bol kľud?“
„Áno, s Remusom ?
„S Remusom?“ nechápal James. „Prečo s Remusom, čo má s tým Remus spoločné ?“
„Všetko...ja neviem!“ zavrčal Sírius.
„Čo ti Remus urobil? Veď v poslednom čase sa s nami takmer nerozpráva, len sa krúti okolo tej Kess?“
„No veď práve..“ povedal Sírius ticho a vybehol do spálne, kde za sebou rozhodne zatresol dvere.
„Čože? A to má čo znamenať?“ hlesol James a zostal nerozhodne stáť uprostred klubovne. Chvíľu hľadel na vchod do spální, ale potom sa otočil a odišiel. S jeho kamarátmi sa niečo deje a on vôbec netušil, čo to je. Vôbec sa mu to nepáčilo. Ponáhľal sa k učebni Obrany proti čiernej mágii a bol rozhodnutý zistiť, čo je vo veci. Dvere učebne už boli otvorené a to znamenalo, že profesor Novakow je už v tam. Rýchle vošiel dnu, preletel pohľadom po triede, našiel Remusa a hneď zamieril k nemu.
„Čo si urobil Síriusovi?“ spýtal sa ho šeptom sadajúc si do lavice vedľa neho.
„Ja?“ čudoval sa Remus. „O ničom neviem! Niečo ti povedal?“
„Vraj si musí s tebou vyjasniť vzťahy,“ pokračoval James ticho a pozoroval Remusa, ako sa na to bude tváriť. Ten však len zdvihol začudovane obočie a pokrčil plecami, ako že netuší, o čom je reč. James už nestihol vyzvedieť nič iné, lebo do učebne sa vrútil udýchaný Sírius, preletel triedou a zapadol do lavice vedľa Jamesa.
„Myslel som, že už neprídeš,“ poznamenal Remus ticho, lebo profesor práve pohybom prútika zatvoril dvere a hodina sa začala.