5. Mimo priestor a čas
5. Mimo priestor a čas
„Hej! Dávaj predsa trochu pozor kam letíš!“ ozvalo sa jasnočervené stvorenie s hrivou ohnivo červených vlasov a zabodlo do Eimé rozhnevaný pohľad žltozelených očí.
„Neviem prečo sa zlostíš,“ uchechtla sa strieborná postava skrčená vedľa nej a pomaly sa narovnávala. „Len pred malou chvíľou si ma práve takto zmietla z nôh ty.“
„Stála si tu priamo uprostred cesty,“ zavrčala červenovláska a vztýčila sa v plnej výške. Bola skutočne impozantná, ale drobná strieborná postavička vedľa nej pokrčila ramenami a otriasala sa tichým smiechom.
„Ty tu niekde vidíš cestu?“ ukázala rukou dookola a potom ju natiahla s priateľským úsmevom k Eimé. „Ja som Melanie.“
„Eimé,“ uškrnula sa a dotkla sa striebristej končatiny. Podľa vzhľadu čakala chlad a bola prekvapená, keď sa dotkla mäkkej, teplej dlane. Štíhle prsty jej zovreli ruku a a teplý úsmev triskal z tmavozlatých zreničiek. Hneď vedľa sa ukýzala veľká červenkastá dlaň s prekvapujúco jemnými, dlhými prstami, napriahnutá a čakajúca.
„Mňa volajú Abraxis a som démonka!“ vyhlasíla pyšne a opatrne zovrela ponúknutú ruku.
Tri dievčatá najskôr na seba nesmelo pokukovali, ale zvedavosť nakoniec zvíťazila a po prvých, nesmelých otázkach a odpovediach sa medzi nimi rozvinul oživený, takmer priateľský rozhovor. Uvoľnene rozprávali o všetkom, čo ich len napadlo a na rôznych domnienkach, teóriách a nápadoch sa dobre zabávali. Nakoniec spoločne vymysleli najpravdepodobnejšiu teóriu toho, čo sa to s nimi stalo, kde sú a hlavne, čo sú. Skutočnosť, že s najväčšou pravdepodobnosťou všetky tri vo svojom svete zomreli, nedávala im až tak veľa možností na výber. V tomto okamžiku sa všetky zahĺbili do svojich spomienok a trvalo dosť dlho, kým boli znovu schopné vnímať svoje okolie.
Albus Dumbledore sedel za stolom , odchlipkával malé dúšky čaju držiac šálku v oboch rukách a zamyslene tekal pohľadom po raňajkujúcich študentoch. Občas, keď zachytil pohľad niektorého z nich , sa povzbudzujúco pousmial, ale jeho myšlienky boli pochmúrne a poklopkávanie topánky o dlážku naznačovalo, že len ťažko skrýva svoju netrpezlivosť. S povzdychom pozrel na prázdnu stoličku vedľa seba a na chvíľu sa zamračil . Tá stolička bola prázdna už niekoľko dní , Dumbledore sa trápil a študenti potichu jasali a niektorí dokonca dúfali, že tento blažený stav vydrží čo najdlhšie. Zahľadel sa do šálky, akoby z nej chcel vyčítať všetky tajomstvá budúcnosti a zamyslene ju točil v rukách. Zaškrípanie odťahovanej stoličky a sklamané šomranie v sieni ho vytrhlo z chmúrnych myšlienok. Pozrel bokom a obočie mu vyletelo prekvapením, keď sa stretol so studeným pohľadom čiernych očí Severusa Snapea.
„Severus,“ kývol hlavou s náznakom úsmevu, „ rozhodol si sa , že sa k nám dnes pridáš?“ kývol hlavou k jedlu rozloženému po stole a odchlipol si malý dúšok čaju. Snape si nalial plnú šálku kávy, zhlboka sa napil a oprel sa do kresla. Tvár mal bledšiu než obvykle a pod očami sa mu černeli obrovské kruhy . Očividne sa už veľmi dlho nevyspal a plytké dýchanie naznačovalo, že momentálne jeho najväčšou túžbou je zaliezť do postele a celý deň spať.
„Trochu dobrej kávy neuškodí,“ odpovedal ticho, „ dnes som toho veľa nenaspal.“
„Chceš sa o tom pozhovárať?“
„Po raňajkách?“ nadhodil Snape a naložil si na tanier niekoľko plátkov slaniny.
„Počkám na teba v riaditeľni,“ prikývol Dumbledore, vstal a s trochu napätým úsmevom zamieril k východu.
Len čo za sebou zatvoril dvere a dosadol na stoličku pri svojom stole, okamžite otvoril ťažký almanach v červených doskách, listoval v zažltnutých stránkach a občas hodil netrpezlivý pohľad na dvere. Keď sa ozvalo zaklopanie a Snape vstúpila ukázal na stoličku . „Bol si dlho preč,“ začal starostlivo študujúc Snapeovu sinavú tvár. „Bol Tom spokojný s elixírom, ktorý si mu uvaril?“
„Áno,“ Snapeovi preletel po tvári malý úškrn, „našťastie bol v poriadku, lebo Temný Lord si jeho účinnosť vyskúšal priamo predo mnou.“
„Čo urobil?“ dychtivo sa spýtal Dumbledore a huňaté obočie mu nadskočilo.
„Niekoľko dávok dal vypiť čarodejníkom zajatým pri posledných akciách. Potom im dal do ruky prútik a dovolil im brániť sa,“ zašomral Snape a znechutene privrel oči .
„Zabil ich?“ vyzvedal Dumbledore, ale Snape pokrútil odmietavo hlavou.
„Nie,“ uchechtol sa a civel zamyslene pred seba. „Keď videl, že nápoj funguje a zajatci stratili svoju magickú moc prikázal ich zbaviť pamäti a pohodiť niekde v uliciach Londýna. Boli bezmocní a už ho nezaujímali a nemal dokonca potrebu ich zabiť.“ Snape si unavene pošúchal koreň nosa a s prižmúrenými očami pozrel Dumbledorovi priamo do tváre. „Niektoré jeho činy ma v posledných dňoch veľmi prekvapili.“
„To, že nezabil zajatcov?“ nadhodil Dumbledore, ale Snape pokrčil plecami a prudko sa nadýchol.
„Skôr to, ako sa v posledných dňoch neustále usmieva,“ zavrčal, „ je to desivejšie, než keď okolo seba hádzal jeden Cruciatus za druhým!“
„Usmieva sa?“ vyvalil neveriacky oči Dumbledore a vzápätí sa zamračil. Voldemortova dobrá nálada neveštila pre nikoho nič dobrého .
„Áno, akoby mal papier, že je pánom sveta už zavesený nad posteľou v rámiku,“ vrčal Snape a otriasol sa. „Lucius chodí po sídle a rozdáva funkcie, akoby už sedel v ministerskom kresle a natriasa sa ako páv, div nepraskne.“
„Aj tebe pridelili nejakú funkciu, nejaký vhodný vysoký post ako odmenu za dobré služby,“ spýtal sa sarkasticky Dumbledore a oprel sa v kresle. Severus sa uškrnul a prikývol.
„V skutočnosti mi prisúdili tvoj post, Albus. Ak sa Temnému Lordovi podarí uskutočniť jeho plán verí, že bude mať v hrsti celý čarodejnícky svet a ani ty proti tomu nebudeš môcť nič urobiť.“
„Ale aký plán to je?“ takmer vykríkol Dumbledore v bezmocnej zlosti. Ešte nikdy sa mu nestalo, aby bol tak beznádejne neinformovaný. Teraz sa dokonca ani nemohol tváriť, že niečo vie a to ho privádzalo do zúrivosti.
„Nepodarilo sa mi to zistiť, aj keď som sa o to pokúšal počas každej minúty, ktorú som v sídle strávil. Mimo uzatvorené krídlo nikto nič nevie a Temný Lord osobne dohliada na to, aby sa nikto nič nedozvedel. Jediné čo sa mi podarilo zistiť je to, že na uskutočnenie tohto plánu mu budú stačiť len dve fľaštičky elixíru. Musel som ho podľa príkazov Temného Lorda urobiť bez farby , chuti a zápachu. Domnievam sa, že ho chcú nepozorovane niekomu priliať do nápoja a tak to môže byť ktokoľvek v rozsahu mnohých rokov minulosti, súčasnosti a aj budúcnosti, ak vezmeme do úvahy jeho pokusy s Ovládačmi času. Temný Lord na nich veľmi tvrdo pracoval a veľa Smrťožrútov zmizlo a už ich nikto nevidel. V podstate je to irónia, ako efektívne nás zbavuje veľkého počtu nepriateľov,“ uškrnul sa nakoniec a pozrel na spiaceho fénixa. Dumbledore si počas celého Snapeovho preslovu poklepkával po spodnej pere dlhým, tenkým prstom a stále viac sa mračil . Obočie sa mu spojilo do jedinej strapatej priamky a pery stisol tak pevne, až mu obeleli.
„Musíme niečo urobiť,“ ozval sa po chvíli a pohľadom prechádzal nepokojne po magických prístrojoch porozkladaných po celej pracovni. „ Ešte keby som tak vedel, čo!“ takmer skríkol frustrovane a pozrel na Snapea v očakávaní nejakého dobrého nápadu. Ten však len pokrčil plecami a široko zívol.
„Ja neviem , Albus,“ zastenal a pomaly vstal, „ ja som taký unavený, že mi mozog už pred niekoľkými minútami prestal pracovať a nie som si ani istý, či zvládnem cestu do svojich komnát bez úrazu. Idem spať, a bol by som rád, keby si ma zobudil iba v prípade, keď začnú padať hradné múry,“ zavrčal a bez obzretia vstúpil do zelených plameňov.
„S vyučovaním si nemusíš robiť starosti, Severus,“ zavolal Dumbledore za ním nesústredene a Snape sa len unavene uškrnul.
„Ja si ich ani nerobím, Albus,“ odvetil a zmizol .
Dumbledore civel do kozuba v hlbokom zamyslení a rukami nevedomky šmátral po stole. Pátral v svojej rozsiahlej pamäti , hľadal nejaké východisko z ošemetnej situácie a pritom bruškami prstov hladil červený zamat obalu. Prechádzal po tenkej vypukline , brnkol do nej nechtom a znovu pohladil. Ešte raz automaticky nahmatal obdĺžnikový útvar ukrytý pod zamatom väzby , prešiel po ňom prstami a potom si konečne uvedomil , čo robí. Pozrel sa na knihu pred sebou a prstami znovu prešiel po tenunkej, takmer neviditeľnej vypukline. Nemusel byť najväčším čarodejníkom svojej doby aby vedel, že pod obalom sa ukrýva tenký árch pergamenu , ktorý celkom určite nebude patriť k väzbe. Zdvihol knihu a pozorne si ju prezrel. Až teraz, keď si uvedomil, že obal skrýva tajomstvo si všimol tenulinký rez v zamate pokrývajúcom povrch . Vytiahol prútik a krátkym švihnutím zamat znovu rozrezal.
„Accio pergamen!“ povedal ticho a vzápätí chytil tenulinký , takmer priesvitný, žltkastý štvorček , ktorý k nemu letel . Opatrne ho položil na stôl pred seba a poklopal po ňom špičkou prútika. „Maius!“ prikázal a so záujmom hľadel na niekoľko riadkov napísanom v jednom zo starodávnych jazykov . Hlboko si vzdychol, stisol pery a pokýval hlavou. Vedel, že práca, ktorá ho čaká nebude jednoduchá, ale bolo to lepšie ako nič. A keďže ho nič, ale vôbec nič iné nenapadlo, vytiahol z knižnice niekoľko kníh, ktoré by mu mohli pomôcť pri preklade a pustil sa do práce.
Hodiny nezadržateľne bežali, za oknom sa na oblohe začali trblietať prvé hviezdy a Dumbledore sa ešte stále skláňal nad stolom s perom v ruke. Okolo neho sa povaľovala hromada pokrčených útržkov pergamenu, všade boli porozkladané otvorené knihy rôznych veľkostí a tvarov a na doske stola sa skvel výsledný produkt jeho celodenného úsilia. Vzal zvitok do ruky, pohodlne sa oprel v kresle a s prižmúrenými očami, sršiac hrdosťou nad svojou prácou, si opäť celý text prečítal.
Kúzlo poslednej záchrany
Ak cestujúci v čase svojimi činmi zmenia budúcnosť a zlo zvíťazí nad dobrom, môže ten, koho uvedomenie si toho je silnejšie ako čas, zvrátiť chod vecí budúcich kúzlom , ktoré sem vkladám. Však moc a sila kúzelníka musí byť výnimočná , pretože zvrátiť chod času nie je jednoduché a veľa energie si vyžaduje. Avšak varovanie ja musím vysloviť, lebo zmeny, ktoré kúzlo vykoná , už obrátiť späť nemožno a zasiahnutí ním všetci potrební budú. Zváž dobre, priateľ môj svoje činy a potrebnosť svoju, než vyslovíš tieto slová:
Lotium veneficus uti nam penes aetas spatium redimio et rugas penes coram historia deleo.
Dlhé hodiny stál Dumbledore pred oknom , hľadel do diaľky a premýšľal, či je skutočne nutné použiť kúzlo, ktoré našiel v knihe . Keď sa na oblohe ukázali prvé slnečné lúče dospel k rozhodnutiu , vo svojom laboratóriu vyhľadal ten najsilnejší posilňovací elixír, povzdychol si a potom ho na jeden hlt vypil. Nemal ani potuchy, kam, do ktorého roku alebo času poslal Voldemort svojich smrťožrútov a komu odoberú magickú moc, preto vybral spomedzi množstva svojich magických prístrojov strieborný usmerňovač mágie, nastavil ho na neutrál a vytiahol prútik.
„Lotium veneficus uti nam penas aetas spatium redimio et rugas penes coram historia deleo!“ zvolal mocným hlasom a mávol prútikom v smere usmerňovača. Výbuch zlatého svetla, ktorý vyrazil z jeho prútika ho prekvapil. Videl, ako žiara zasiahla usmerňovač, ako sa prístroj rozžeravil a potom sa v nesmiernej sile magickej energie rozprskol na zlatý prach, ktorý sa nehybne vznášal niekoľko sekúnd v ovzduší. Potom sa okolo neho vytvorila pulzujúca zlatá guľa, z ktorej vyletel jediný oslepujúci záblesk.
„Asi by sme sa mali pohnúť ďalej,“ obrátila sa nečakane Melanie na spoločníčky a nesmelými pohybmi oboch rúk ich vábila za sebou. Abraxis pohodila hlavou, dlhé vlasy jej zavírili okolo tváre a pokrčiac plecami vykročila k nej. Eimé ju s plachým úsmevom nasledovala, obomi rukami si pri tom zhŕňajúc vlasy, aby si ich mohla zapliesť do voľného vrkoča. Ani jedna z nich si nevšimla, že priestor za nimi sa začína vlniť a vydúvať.
„Možno ,“ začala Abraxis s úsmevom, „ možno sa mi vôbec nechce hýbať sa ďalej. Možno chcem zostať s vami,“ doložila a našpúlila pery žmurkajúc na Melanie. „Podľa všetkého nebudeme môcť zostať spolu,“ zakončila a ukázala na prúd rôznofarebných postáv, ktoré sa v diaľke začali rozdeľovať do mnohých prúdov a tiekli ako pramienky rôznymi smermi.
„Áno,“ zosmutnela Eimé,“ ešte len teraz sme sa stretli a už sa budeme musieť rozdeliť,“ povzdychla si , pristúpila k nim bližšie a natiahla ruky, aby ich mohla objať.
Oslnivý lúč zaklínadla prerazil bariéru a narazil do nich s obrovskou silou a rotujúc strhol ich do zničujúceho víru, ktorý sa hnal medzipriestorom , ako obrovské tornádo. A tak, ako každé tornádo, aj on v jedinom nestráženom okamžiku zanikol, zanechávajúc za sebou skazu , chaos a tri dúhovo sfarbené postavy, pohodené ako handrové bábiky. Všetky tri sa znovu pohli v tom istom okamžiku a prekvapene žmurkajúc , pokúšali sa vstať.
„Čo to bolo?“ spýtala sa Abraxis držiac sa za hlavu s bolestným výrazom v tvári .
„Vyzeralo to ako tornádo, ktoré som kedysi videla vo filme,“ zastenala Melanie a opatrne sa ohmatávala, zisťujúc prípadné zranenia. Chichot prerušovaný stonmi, ktorý zaznel za jej chrbtom , ju prekvapil.
„Nemôžeš byť zranená, si len energetická podoba bývalej Melanie,“ chechtala sa Eimé, „ a ako taká, nemôžeš utrpieť žiadne fyzické zranenia.“ Melanie sa k nej prudko otočila, oči sa jej rozšírili úžasom a s poklesnutou sánkou civela na vílu. Eimé sa pri pohľade na ňu najskôr pobavene uškrnula, ale potom znepokojená zdvihla spýtavo obočie a mykla bradou. „Deje sa niečo? Vyzeráš, akoby si videla strašidlo.“
„Nóó...,“ neurčito a trochu roztrasene začala Melanie a Abraxis s trhnutím vzhliadla a pozorne si obe premerala.
„Vyzeráte inak, než pred chvíľou,“ povedala zamyslene a pokrútila hlavou, „ ten vír vás obe poriadne dokmásal.“
„Teba tiež,“ zavrčala Eimé napaprčene a obzerala sa tak dôkladne, ako to len išlo. Melanie s Abraxis ju vzápätí nasledovali. Po dôkladnej prehliadke a vzájomných konzultáciách museli skonštatovať, že ich predchádzajúca udalosť skutočne zmenila. Každá z nich stratila kus seba, ale na oplátku získala po kuse z dvoch ostatných .
„Myslíte, že som pri tom prišla o krídla?“ vydesila sa Abraxis, naklonila hlavu a po krátkom sústredení jej na chrbte vyrazili dve veľké blanité krídla, s ktorými uľahčene zamávala. Melanie hľadela na ňu s úžasom a s trochou závisti. „Nestratila,“ vydýchla si uľahčene Abraxis , zvinula ich a uľahčene sa uškrnula. „Viete si predstaviť démona bez krídiel? Ja teda nie! Čo by som si bez nich počala? Len nedávno som sa ich naučila používať !“ rapotala a mávala okolo seba rukami.
„Áno, krídla...“ zamrnčala Eimé a so znepokojením sa obzerala okolo seba . Potom rezignovane pokrčila plecami, rozhodila ruky, trochu poodstúpila a premenila sa na typickú, hodne naštvanú vílu s veľkými krídlami vyrastajúcimi z chrbta. Melanie pri pohľade na ňu vyľakane zaspätkovala a aj Abraxis sa trochu mykla prekvapením. Eimé sa pokusne vzniesla do výšky a potom sa so spokojným úškľabkom opäť premenila. „Musela som si to vyskúšať,“ kývla ospravedlňujúco k Melanie, ktorá si jednou rukou držala srdce a druhou si zakrývala ústa, aby nevykríkla . S vyvalenými očami sa vyľakane pozerala na obe a prerývane sa nadychovala. Po chvíli sa zhlboka nadýchla, zažmurkala a neveriacky pokrútila hlavou.
„Vyzeráte tak veľmi odlišne s tými krídlami,“ zašomrala a sklopila oči. „Ale..,“ uchechtla sa odrazu, pozdvihla pravé obočie a pozrela na Abraxis, „ trochu vám tie krídla závidím.“
Démonka s vílou pozreli prekvapene na seba a potom sa uľahčene rozosmiali.
„Som rada, že to berieš takto,“ chichotala sa Abraxis, pohodila hlavou a objala Malanie okolo pliec, „hoci, keď nad tým tak uvažujem, nie je vylúčené, že ich máš aj ty.“
„Možné to je,“ škerila sa Eimé, „ získala si časť našich schopností a tak je naozaj možné, že budeš mať aj krídla. Ale to by sme mali nechať na neskôr, teraz ...“ otočila sa s úsmevom k nim , ale radosť sa jej v okamihu vytratila z tváre a nadradil ju výraz hrôzy. „Pozor!“ vykríkla, vrhla sa dopredu s natiahnutými rukami a pokúsila sa ich odsotiť z cesty jagavému striebornému lúču, ktorý k nim letel. Abraxis duchaprítomne odsotila Melanie , pootočila sa a lúč ju zasiahol priamo doprostred hrude. S prenikavým výkrikom rozhodila ruky do strán, potom sa skrútila akoby v agónii a rozplynula sa.
Opäť letela obrovskou rýchlosťou nepreniknuteľnou čiernou tmou a bola maximálne naštvaná. ,Keby som mala svoje telo, tak s niekým, alebo niečím, čo má toto na svedomí, zatočím tak dôkladne, že to nezabudne na veky vekov!´ jačala v duchu a bola veľmi prekvapená, keď počula tichý chichot a vzrušené, vyľakané hlasy Melanie a Eimé.
,Ja o tom vôbec nepochybujem!´ kričala Eimé, ,Keď ho, ale to nájdeš, zavolaj ma, pomôžem ti!´
,Abraxis! Si v poriadku? Kde si? Čo sa to stalo?´ volala Melnie s obavami .
,Neboj sa, zatiaľ som v poriadku, okolo je tma a zase letím. Kam? Nemám ani tušenie a čo sa to deje ...počkať!´ odmlčala sa a vnímala nepríjemný pocit prichádzajúci z vonkajšieho prostredia. Priestor okolo nej sa znovu zmenšil, niečo ju zdraplo v páse a hodilo bokom. Cítila, že ju niečo silno stláča a potom jej pred očami vybuchol ohňostroj farieb, pachov, zvukov a pocitov. Obrovské množstvo zmyslových vnemov ju na okamžik zahltilo. Neprítomne žmurkala, otvárala ústa a celé telo sa jej triaslo chladom a námahou. Snažila sa dýchať, ale nozdry mala upchané, mraštila tvár a kričala zlosťou, ale namiesto nepríčetného kriku počula prenikavý detský plač. Videla pobiehať postavy oblečené v zelených plášťoch , niečo jej pevne zvieralo nohy a mäkký, láskavý hlas sa prihováral komusi vysoko nad ňou.
„Máte prekrásnu dcérku, mamička. Ako sa bude volať?“
„Lilian,“ odpovedal tichý , unavený hlas. „Bude sa volať Lilian Viktória Evansová. Lily...,“ hlas postupne tíchol a Abraxis od údivu spadla sánka. Zmetene sa obzerala a keď ju nečakane zasiahla spŕška vlažnej vody, znovu sa rozkričala . Žena ležiaca na vysokej, úzkej posteli sa na ňu pozerala s láskou a usmievala sa.
,Abraxis! Čo sa to deje?´ počula volanie Melanie a Eimé a prudko mykla hlavou, keď sa jej žena s červenou tvárou pokúsila strčiť tampón do nozdry.
,Ja neviem! ´zaskučala vydesene a pokúsila sa uniknúť dotieravým rukám., O kom to tu do pekla jazerného hovoria? Môžete mi niekto povedať, kto je to Lily Evansová?´
Komentáře
Přehled komentářů
lidičky, byla jsem na dovolené a teď pročítám oblíbené povídečky a musím říct, že tohle je bomba :-D, koho by to napadlo - Lily a démon :-D. Rozhodně je to zajímavá myšlenka a začíná to být vskutku bezvadně rozjeté, hrozně se těším na pokračování
fiiiha
(maginy, 11. 8. 2008 16:42)
ozaj sa to strasne zamotava to je neuveritelne ....neviem co mozem cakat ..... dik ani si uz neskusam predstvit co sa moze stat dalej
Ahojky
(Tria, 9. 8. 2008 13:06)
Takže som tu na skok
Zo začiatku si to poriadne zamotala, takže som nemala ponatia o čom to vlastne píšeš...ale mam taký pocit, že teraz sa nám začína náš príbeh, však?
tato kapitola už bola lepšia a gratulujem k originálnemu príbehu..
HEH
(Roman, 8. 8. 2008 8:57)Tak to je uzasne ze zrovna Abraxis je Lily Evansova :D to me dostalo jinak uzasna kapitolka jako vzdy
ohooo
(Lea, 7. 8. 2008 20:39)
Tak uz sa to zacina vyfarbovat...
Vyborne. Uz sa tesim na dalsie
vyborne
(jaja, 7. 8. 2008 20:01)paani to je uzasne..tak oni sa znova narodia ako iny ludia..to je uzasne..a je skvele ze sa mozu dorozumievat telepaticky..uzasna kapitolka..prekrasna..ani nevies ako si ma potesila tym ze je to Lily :)..krasa..neviem sa dockat dalsej kapitolky :)
Ahojek
(soraki, 11. 8. 2008 21:21)