3. Druhá z troch - démon
3. Druhá z troch - démon
Pracovňa sa pomaly plnila výparmi a vzduch bol stále hustejší. Malé obláčiky dymu sa lenivo vznášali pod klenbou, v bankách bublali tekutiny žiarivých farieb a občas sa ozvalo tiché zasyčanie. Abraxis vycerila zuby v spokojnom úsmeve a obrovskými, žltozelenými očami pozorne sledovala rozsiahlu kolónu. Pokus pokračoval nad očakávanie dobre a mladá démonka si šúchala dlane radostným očakávaním.
„Braxi!“ rev ozývajúci sa z poschodia otriasol klenbou. Niekoľko pavúkovcov omámených výparmi sa neudržalo podkladu a s cupkaním padali dolu. Abraxis prižmúrila oči , zamračila sa a nahrbila plecia. Dvere za jej chrbtom sa s hlasným treskom rozleteli , do pracovne sa vrútil Orianus a tváril sa viac ako rozzúrene. Jeho rozložitá hruď sa prudko dvíhala pod ťažkými koženými plátmi kabátca a veľké žlté oči plápolali zlosťou. „Čo tu zase robíš!“ burácal a nespúšťajúc z nej oči , vykročil vpred.
„Abraxia, volám sa Abraxia a je mi ľúto, že si a to doteraz nedokázal naučiť,“ zatiahla sladko a zhlboka sa nadýchla. Štipľavé výpary jej naplnili nozdry, zasiahli mäkké podnebie a vyvolali prudké kŕče v hrdle. Prudko sa rozkašľala. Orianus sa zastavil v polovici kroku a keď videl, ako sa zvíja v snahe polapiť dych, kruto sa uškrnul.
„Máš cvičenie!“ zavrčal a pobavene sledoval jej boj s výparmi. „Túto miestnosť máš zakázanú a napriek tomu si tu. Ako mi to chceš vysvetliť? A čo to vlastne robíš?“
„Chcela som si len niečo vyskúšať,“ odvrkla Abraxia a pokúsila sa ho obísť, aby sa dostala ku kolóne.
„Máš cvičenie!“ zahučal znovu skláňajúc sa k nej a snažil sa pozrieť sa jej do očí. Zohla sa a pokúsila sa prekĺznuť popod jeho rameno. Orianusovi sa nebezpečne zablyslo v očiach , prudko sa otočil a zdrapol ju za ruku. Ostré nechty sa jej zaryli do kože a Abraxia zasyčala bolesťou.
„Musím dávať pozor, teraz sú látky v kolóne nestabilné,“ vrčala a pokúsila sa vytrhnúť si ruku zo zovretia.
„Ideme hore!“ odvrkol je Orianus a dlhými krokmi kráčal ku dverám vlečúc ju nešetrne za sebou.
„Pusť ma! Môj pokus!“ vrešťala a oči sa jej zaplavili slzami bezmocného hnevu. „Je to dôležité!“
„Naučiť sa ovládať svoje krídla je tiež dôležité a ty si už po druhý raz vynechala cvičenie,“ vyčítal jej a ešte silnejšie zovrel zápästie jej ruky. Abraxia mala pocit, že sa pokúša rozdrviť jej kosti na prášok. Napriek tomu sa prudko vzoprela a pokúsila sa zastaviť ho.
„Teraz nemôžem odísť! Cvičenie musí chvíľu počkať, v tejto fáze musím dávať na kolónu obzvášť veľký pozor!“
„Ach! Tvoj pokus,“ uškrnul sa Orianus, špicatým jazykom si prešiel po spodnej pere, otočil sa a nedbanlivo mávol rukou. „Protexis!“ Pracovňu zalialo červené svetlo a všetko stuhlo. Pavúkovec padajúci z klenby zavisol uprostred pádu a vznášal sa nehybne medzi stuhnutými obláčkami výparov. Tekutiny v kolóne prestali bublať, oheň pod bankami zamrzol v čase a všetko stíchlo. Abraxia pri tom pohľade zúfalo zastenala , sklonila hlavu a nechala sa odvliecť do cvičebne. Orianus rýchlo vystupoval po širokom , rozvetvujúcom sa schodisku , pevne zvieral jej zápästie , mračil sa a neprestával ticho kliať . Dvere na cvičebni rozrazil takou silou, až sa spätne odrazili od stien a Abraxiu doslova vhodil dovnútra. Prekvapená jeho surovosťou letela niekoľko metrov a dopadla tvrdo na bok.
„Zbláznil si sa?“ zavyla bolesťou a oči jej vzplanuli hnevom. „To ma kvôli vynechanej lekcii lietania chceš zmrzačiť?“ Orianus stál medzi dverami ako boh pomsty. Mohutný, zúrivý s planúcimi očami, päste pozdvihnuté, svaly sa mu napínali na rozľahlých ramenách až do momentu, kým sa krídla dverí , ktoré s takou silou rozrazil, nevratili zotrvačnosťou späť . Spätný náraz ho katapultoval dozadu a prekvapené , bolestivé zachrochtanie sprevádzajúce jeho dopad prebrali Abraxiu z tranzu . S vyvalenými očami sledovala, ako ho dvere udreli do hrude a vymrštili do vzduchu. Následné salto , tvrdý dopad pri vrchole schodiska a bolestivý výkrik bol viac, ako bola schopná akceptovať. Najskôr sa na jej tvári objavil široký úsmev, v hrudi jej zabublal zadržiavaný, škodoradostný smiech, ale keď sa o niekoľko sekúnd medzi dverami objavil mierne pokrčený Orianus nevydržala to a rozosmiala sa naplno. Spadla dolu a mlátila päsťami o pôdu v nezadržateľných, takmer hysterických záchvatoch . Orianus dokrivkal k nej a zamračene sledoval, ako sa zvíja v kŕčovitom smiechu.
„To už by mohlo stačiť,“ zavrčal po chvíli a trel si narazený bok. Široko rozšľabená Abraxia zdvihla hlavu a neprestávajúc sa smiať, hrabala sa na nohy.
„Keď...keď to bolo .. to bolo také smiešne,“ vyrážala lapajúc po dychu a trela si bedro, ktoré si narazila pri páde. „Takmer okamžitý trest za tvoju surovosť a nemusela som pri tom pohnúť ani prstom,“ uškrnula sa a zhlboka na nadýchla, aby sa trochu upokojila. Orianus na ňu škaredo zazrel , mykol hlavou, bolestivo sa zaškľabil a ukázal na začiatok dráhy.
„Krídla!“ vyštekol a zároveň rozprestrel svoje obrovské, blanité krídla . Abraxia sklonila hlavu, sústredila sa a z chrbta, tesne nad lopatkami jej pomaly a váhavo vyrástli krídla. Takmer ich necítila, ale zmena ťažiska ju skoro zvalila z nôh. Zatackala sa, rozhodila rukami aby získala stabilitu a zároveň v panike rozprestrela doširoka obe krídla, mierne nimi mávajúc. Tento pohyb jej podtrhol nohy, cítila že padá, ale silná ruka, ktorá ťažko dopadla na jej plece ju zadržala.
„Ďakujem!“ vychýchla a pozrela hore do Orianusovej zamračenej tváre.
„Keby si cvičila, nestávalo by sa ti to,“ zavrčal nahnevane a pustil ju. „Tvoj výcvik musíme trochu urýchliť . Dobre vieš, že tím na teba čaká už celé dve periódy a ty vôbec nespolupracuješ!“
„Ja sa snažím!“ zvolala Abraxia stavajúc sa na štartovú pozíciu. „Krídla sú pevné ešte len päť otáčok a konce sú ešte stále slabé . Vieš to práve tak dobre , ako ja. Keby som sa pokúsila vzlietnuť, spadnem dolu a polámem si ich .“ Orianus len pokrútil hlavou a čosi nezrozumiteľne zašomral.
„Začneme teda rozvíjaním a zvíjaním krídiel, vzlietnutie a let,“ prikázal po chvíli šomrania si popod nos a cvičenie začalo.
Abraxia skladala a rozkladala krídla, mávala každým zvlášť v rôznych polohách až kým sa jej nepodarilo zladiť pohyb oboch synchrónne . Prvý let bol veľmi váhavý a nestabilný, ale veľmi rýchlo nadobudla dostatok zručnosti, aby mohla letieť tesne nad zemou, takmer sa dotýkajúc pôdy. Manévrovanie bolo zatiaľ problematické, ale Orianus bol aj tak spokojný a na konci lekcie sa mu na tvári usadil ľahký úsmev.
„Už ma bolí celé telo, mohli by sme skončiť?“ zakňučala Abraxia a zťažka dosadla na zem. Krídla držala vysoko hore, ale ich konce sa aj tak dotýkali červenkastej pôdy.
„Fajn,“ súhlasil Orianus, „ ešte pár cvičení a budeš lietať. Potom trochu popracujeme na manévrovaní s krídlami , zmena smeru letu, zastavenie vo vzduchu a vznášanie,“ začal vypočítavať a Abraxia zmučene privrela oči, zakrývajúc si uši rukami. „Máme ešte čo robiť, ale dnes to bolo celkom dobré, urobili sme kus práce,“ uškrnul sa, ale potom švihol rukou a na otvorenej dlani sa mu objavila ohnivá guľa. „No a teraz pokračujeme!“
„Ach, nie!“ zastonala Abraxia a zdvihla hlavu.
„Ach, áno,“ škeril sa Orianus , strčil jej ohnivú guľu tesne pod nos, potom sa rozohnal a vrhol ju do diaľky, kde sa práve v tom momente začali objavovať cvičné ciele. Ohnivá strela zasiahla prostredný z nich a z hlasitou detonáciou ho roztrhala na kusy. „Musíš si uvedomiť, že si najslabšie ohnivko v našom tíme a tím je taký silný, ako je silný jeho najslabší člen,“ pozrel na ňu veľmi vážne a natiahol k nej ruku. Abraxia chvíľu skúmala jeho tvár, potom mu podala ruku a dovolila, aby jej pomohol vstať. Toto nebol prejav slabosti, ale rozumu. Z tej pozície, v ktorej sa nachádzala, by pokus o vztyk mohol mať za následok polámanie tenkých a ešte slabých koncov jej krídiel. Keď už stále pevne na nohách, zložila krídla a niekoľkými cvikmi si uvolnila stuhnuté svaly na chrbte. Hustú hriva ohnivých vlasov si zvinula do tuhého uzla , narovnala ramená , povzdychla si a ostrým mávnutím vytvorila malú ohnivú guľu. Udržiavala ju pokojne na vystrenej dlani a uškŕňala sa Orianusovi priamo do tváre.
„Ale ja tak ďaleko nedohodím,“ povzdychla si a zdvihla guľu vyššie.
„A kto hovorí, že to máš hádzať?“ prevrátil znechutene oči Orianus a ohrnul pohŕdavo hornú peru. „Len na tvojej vôli záleží, kam tvoj oheň dosiahne. Proste ho vrhni správnym smerom a chci zasiahnuť cieľ.“
„Tak prečo správnym smerom? Ak záleží len na mojej vôli, potom je to jedno, ktorým smerom oheň vrhám,“ oponovala a ustúpila niekoľko krokov , aby mala lepší výhľad na ciele v diaľke. Potom sa rozohnala , vrhla ohnivú strelu vpred a nespokojná sama so sebou pozorovala, ako vybuchla ďaleko pred cieľom a vytvorila v pôde neveľký kráter .
„No..a teraz vidíš, prečo musíš trénovať,“ zavrčal posmešne Orianus . „Budeš vrhať ohnivé strely na cieľ dovtedy, kým ho nezasiahneš najmenej osemkrát z desiatich za sebou !“ prikázal tvrdo, otočil sa na opätku a odišiel. Abraxia spustila ruky a neveriacky civela na jeho chrbát, až kým sa za ním nezatvorili dvere. Po chvíli potriasla hlavou, pozrela do diaľky a s rezignovaným myknutím pliec vrhla k cieľom prvú ohnivú guľu. Trvalo dlho, kým sa jej po prvýkrát podarilo zasiahnuť cieľ a ešte dlhšie, než dosiahla požadovaný limit pre dnešné cvičenie. Podarilo sa jej to až potom, Keď začala vrhať ohnivé strely obidvomi rukami, striedavo i súčasne. Teraz sedela na zemi a trela si remená, ktoré jej stŕpali bolesťou.
„Konečne,“ zavrčal Orianus a preťahujúc sa ako lenivý kocúr sledoval blikanie žltozeleného svetla nad cieľmi. „Trvalo ti to neuveriteľne dlho,“ obrátil sa k nej s pohrdlivým úšľabkom, „ ešte jedno cvičenie a pre dnešok môžeme skončiť.“
„Héj! Toto malo byť len cvičenie v lietaní!“ vykríkla Abraxis rozzúrene a vyskočila. „Brnia mi ruky, celé telo mám stuhnuté, ako si predstavuješ, že zvládnem ďalšie hodiny náročného cvičenia?“
„Na misii sa ťa nikto nebude pýtať, či ťa bolí celé telo, alebo či ti náhodou únavou netŕpnu ruky, nohy , alebo čokoľvek iné!“ odvrkol a zamračil sa.
„Ja nemusím ísť na žiadnu misiu!“ odporovala neústupne .
„Nemáš na výber ,“ uškrnul sa Orianus, „ raz si zaradená do tímu, tak pôjdeš na misiu a to čoskoro. Kruh rozhodol, že vyrážame za polovicu obehu Gadeona! Čím skôr dnes zvládneš svoje cvičenie, tým skôr sa budeš môcť vrátiť do toho svojho laboratória a variť si tam tie tvoje gebuziny.“
„Agrŕŕ!“ vrčala v takmer neovládateľnej zúrivosti Abraxis a keby nebola skoro o polovicu menšia než Orianus, skočí po ňom a roztrhá ho na kusy. Oči jej plápolali a z nozdry sa jej chveli, keď sa snažila zhlboka dýchať, aby sa aspoň čiastočne upokojila. Orianus sa pozeral s úškľabkom na ňu a s rukami prekríženými na hrudi pokojne čakal. „Dobre,“ spýtala po dlhom čase potláčajúc zúrivosť, „čo ešte musím cvičiť?“
„Necháš svoju ohnivú strelu zmiznúť,“ odpovedal , s mávnutím ruky vyčaroval na dlani veľký chumáč ohňa a potom ho pomaly nechal zmznúť. „Nie je to ťažké, chce to len trochu cviku. Keď už vieš vrhnúť strelu na cieľ, toto zvládneš za chvíľku.“ upokojoval ju. Abraxis na neho niekoľko sekúnd uprene civela , oči jej svietili a kútiky úst sa začali ťahať hore do škodoradostného úškľabku.
„Takže v podstate môžem ísť,“ vyhlásila, mávla rukou a keď sa jej na dlani objavila ohnivá guľa, nechala ju zmiznúť. Vzápätí sa rozohnala a nevideteľnú strelu vrhla do diaľky. Jeden z ešte stojacich cieľov sa rozprskol , Abraxis sa bez slova otočila a bežala preč.
„Nezabudni , že zajtra pokračujeme,“ kričal za ňou Orianus .
„Gebuziny!“ prskala bežiac dolu po schodoch nahlas . „Ach, ako ja neznášam hrdinov ako je on! Kedy už konečne začne myslieť? Keď je potrhaný na milión kúskov, tak sú mu moje gebuziny odrazu dobré!“ otvorila dvere laboratória a prudkým mávnutím ruky ukončila kúzlo. Plamienky pod bankami zase začali poskakovať, rôznofarebné roztoky bublať , syčať a odkvapkávať a pavúkovec cisiaci vo vzduchu konečne dopadol s cupnutím na dlažbu . Kolóna znovu pracovala a v malej kadičke na jej konci sa začal objavovať výsledný produkt. Abraxis si pozorne prezrela celú zostavu a keď jej oči padli na tých pár kvapiek, ktoré sa objavili v kadičke, zamračila sa.
„Do pekla jazerného zamrznutého!“ vykríkla nahnevane. „Je to ružové! Prečo je to ružové, keď to má byť zelené?“ hádala sa sama so sebou, horúčkovite prechádzala okolo bublajúcej kolóny a hrýzla si pery. „Možno keby som pridala ešte trochu prášku sušenej huby v druhej tretine ,“ šomrala si zamyslene popod nos , otočila sa k policiam na protiľahlej stene a pohľadom prechádzala po úhľadne naukladaných nádobách s prísadami. Za chrbtom sa jej ozvalo tiahle zasyčanie. Prudko mykla hlavou, otočila sa a s doširoka otvorenými očami sledovala, ako sa ružová, viskózna tekutina prevalila cez okraj banky a dopadla na mramorovú dosku stola. Abraxia potriasla hlavou, z police vybrala väčšiu kadičku a pristúpila ku kolóne. Vymenila nádoby a prezerala si klzkú , trochu lepkavú látku. Pokusne do nej strčila končekom prsta , pretrela ju medzi prstami a potom si ju prezrela oproti svetlu . „Hmm! Možno to nakoniec k niečomu bude,“ zašomrala a niesla nádobku k stolu. Skôr, než ju položila, vyšmykla sa jej z ruky a padala k zemi. Bleskovo sa zohla, pokúsila sa ju zachytiť, ale mohla už len sledovať, ako sa tenké sklo triešti na drobné úlomky a ružová látka dopadá na kamenú dlažbu. V tom okamžiku látka explodovala s oslepujúcou žiarou v mocnej detonácii, ktorá zasiala sklonenú Abraxiu plnou silou.
Okolo nej bola nepreniknuteľná tma, ale ona vedela, že letí vpred obrovskou, nepredstaviteľnou rýchlosťou. Pokúsila sa rozprestrieť krídla, ale nemohla sa na to sústrediť a dokonca sa bála, že v tejto rýchlosti, by si ešte krehké krídla len polámala. Odrazu sa okolitý priestor zúžil, čosi ju zdraplo v páse a vyhodilo nabok. Mala pocit, akoby sa ju niečo pokúšalo zlisovať, chcela vykríknuť, ale skôr, než otvorila ústa vyletela do nekonečného priestoru plného jasu a farieb .
Komentáře
Přehled komentářů
fantázia... Súhlasím s Leou, tiež je možnosť, že si Voldy zbiera posily ale ja to radšej nechám na Sirael :)). Soraki mná tiež poravdu, je to skvelé, vôbec nie nudné. Strašne sa teším na ďalšiu kapitolu. Som zvedavá, kto bude ten tretí :)). Už sa neviem dočkať :))
uzasne
(jaja, 28. 7. 2008 13:06)je to uzasne..tvoja fantazia nema hranice..je to neuveritelne..skvela kapitolka..zacina sa mi to pacit stale viac..bued to velmi zaujimave ked tam bude aj demonka, clovek a este neviem kto..strasne sa tesim na daliu kapitolku :)
no toto
(julili, 26. 7. 2008 15:26)ja normalne ziiiiiiiram....nad tvojou fantaziou.....uff...tesim sa na dalsiu:)
Páni,
(soraki, 26. 7. 2008 13:02)teda fakt hledím ... je to - úžasné, strašně moc napínavé a vůbec ne tak nudné jak si psala v "úvodníčcích", naopak je to hrozně zajímavé...
zeby?
(Lea, 25. 7. 2008 23:47)Zeby si Voldy zbieral posily z roznych tvorov? No uvidime, uvidime....
super
(Cassie, 28. 7. 2008 19:55)