32. Sérum
32. Sérum
Ovzdušie v laboratóriu pomaly hustlo napätím. Každá zodpovedaná otázka pridala o kúsok viac , až kým sa napätie stalo takmer neznesiteľným. Sírius sedel zvierajúc si hlavu tesne v oboch rukách a uprene civel na dlážku. Vyzeralo to, že nielen že prestal vnímať, ale už ani nedýcha. Berenika na neho pozerala s výrazom úzkosti a široko roztvorené oči jej postupne zalievali slzy. Severus sa naproti tomu zamyslene prechádzal po laboratóriu, prezeral si prepchané police a postupne skúmal jednu zložku za druhou. Jeho pokoj vydržal až ku zvinutej koži mantichory, ktorú Lily nemala kedy spracovať a tak ju len tak skrútila a vložila do police. Zostal nehybne stáť a zamračene zízal na kožu, ani čo by sa bál, že odrazu ožije a skočí po ňom.
„Toto je čo!“ vyrazil odrazu a natiahnutý ukazovák namieril priamo do stredu balíka. Lily zdvihla hlavu, pozrela v smere mierne sa trasúceho prsta, spýtavo zdvihla obočie a váhavo sa uškrnula.
„Koža dospelej mantichory,“ odpovedala ticho a starostlivo si Severusa premerala od hlavy až po päty, „netušila som, že ju nespoznáš. V učebnici je celkom slušný obrázok a aj keď si asi žiadnu nevidel v skutočnosti, je celkom rozpoznateľná,“ tárala trochu nervózne a Severus sa mračil stále viac a viac.
„Mantichora!“ zvolal rozčúlene a prudkým pohybom ruky uťal Lilyne vysvetľovanie. „Viem, že je to mantichora, ale ako sa sem dostala! Kde si zobrala celú kožu? To sa predsa nedá kúpiť!“ jeho rozhnevaný hlas znes stále hlasnejšie a Lily sa zhlboka prekvapene nadýchla. „Kde si na to vzala peniaze?“ podozrenie v Severusových očiach rástlo geometrickým radom a Lily sa zamračila.
„Tak veľa otázok k jednej hlúpej koži! To že dĺžka našich životov je vysoko nekompaktibilná, to ťa nezaujíma? Najviac zo všetkého ťa zaujíma, ako som prišla k tej koži?“ kričala a po Severusovej tvári preletela celá kaskáda veľmi rozporuplných pocitov. „Ak to teda musíš vedieť,“ pokračovala nahnevane a roztržito si žmolila zaťatú päsť, „tú mantichuru som ulovila a tú kožu som jej stiahla len pred pár týždňami. Keby sme nemali toľko práce, už by bola dávno spracovaná a neklala by tu niečie oči.“
„Ty..t..ty...ty si ju ulovila?“ koktanie Severusa prešlo postupne do falzetu a Lilyne oči sa pobavene rozširovali. V kútikoch úst sa jej objavil malý úsmešok a plecia sa trhali potlačovaným smiechom.
„Samozrejme, myslíš, že mi tú kožu dala dobrovoľne?“ spýtala sa a v hrdle je začalo bublať.
“Ty si sa zbláznila!“ zavyl Severus , Sírius sa mykol , ruky opreté o kolená sa mu pošmykli a prudko do nich narazil čelom. Pohyb ho kopnutím vyrazil z katatonického stavu, do ktorého pred chvíľou nenápadne upadol. Prekvapene, so spustenou čeľusťou sa poobzeral okolo seba a keď sa jeho pohľad dotkol Bereniky vyskočil z kresla a vrhol sa k nej.
„Nika!“ vykríkol , prudko ju strhol do náručia a takmer nepríčetný ju začal bozkávať, kam zasiahol. Berenika, ktorá spočiatku stuhla, sa pod jeho náporom prehla a padajúc k dlážke, pokúsila sa ho odstrčiť.
„Sírius! Stop! Prestaň! Síriúúúúss!“ jačala, keď sa rútila dole ťahajúc chlapca so sebou. Dopadli na dlážka so zadunením v hromade prepletených končatín. Berenika, ktorá sa celkom slušne doudierala, ležala chvíľu nehybne a pokúšala sa v duchu vyhodnotiť, čo sa to vlastne stalo. Sírius usilovne pokračoval v započatej činnosti zvierajúc dievča v jeho rukách stále tesnejšie. Berenikyne oči pomaly liezli von a dych sa začínal úžiť.
Severus, ktorý ešte stále nahnevane civel na Lily sa pri ich páde trhol a úžasom sa takmer prevalil. No a Lily, ktorá len s námahou tlmila smiech sa nahlas z plného hrdla rozosmiala . Toto nebol dievčenský chichot, ale bohatý, plný smiech. Smiala sa tak intenzívne, až sa prehýbala v páse držiac sa za boky. Jej smiech bol taký nákazlivý, že aj Severus sa o chvíľu začal pochechtávať a o pár sekúnd sa už tiež naplno rehotal ukazujúc na dvojicu krútiacu sa na dlážke.
„Merlin, to...to je neskutočné!“ vyrážala Lily medzi záchvatmi rehotu a keď videla Berenikyn zúfalý výraz vstala a kývajúc na Severusa pristúpila k nim. „Chceš pomôcť?“ spýtala sa a keď videla súhlasné klipkanie viečkami, vzala Síriusa za rameno a s nečakanou silou ho zdvihla hore. Potom ho so Severusovou pomocou znovu posadila do kresla a pridŕžala ho tam dovtedy, kým sa pridusená Berenika nepozbierala z dlážky.
„Konečne,“ šomrala oprašujúc si habit a zazerala bokom na Síriusa „neviete, čo ho to popadlo?“
„Myslím,“ začal premýšľavo Severrus, „že to bolo číre zúfalstvo!“ hodil bočný pohľad na Lily a rezignovane spustil plecia. „Neodpovedala si mi,“ začal znova vracajúc sa k téme, ktorá ho trápila, „ skutočne si lovila mantichoru?“
„Áno,“ povzdychla si Lily a zvalila sa do najbližšieho kresla . Pohľadom zavadila o časovač a potom sa jej pohľad znovu zavŕtal do Severusovej tváre. „Mantichoru, chiméru, draka, dementora a čokoľvek ďalšie, čo sme potrebovali do elixírov,“ naklonila sa a s naliehavým tónom pokračovala. „Áno, lovíme a budeme loviť a práve preto je nevyhnutné, aby ste nepoužívali tie hlúpe prstene,“ ukázala na Severusov prst a zhnusene sa zaškľabila. „Bolo by to nebezpečné nielen pre nás, ale hlavne pre vás. Nemáte ani predstavu, do akých situácií by ste sa mohli nečakane preniesť. Mohlo by vás to stáť život a nás ťažké, možno tiež smrteľné zranenie.“ Obaja chlapci na ňu zamračene civeli.
„Ako ťa potom môžem chrániť?“ spýtal sa nešťastne Severus a obidvomi rukami si bezradne potrel tvár. Lily len pokrútila hlavou a ukázala na fotoalbum ležiaci na dlážke.
„Ak si si dobre prezrel tie fotografie, tak určite chápeš, že ani ja a ani Berenika ochranu nepotrebujeme. Ak sa zraníme, máme tu plne funkčné laboratórium a sklad naplnený všetkými elixírmi , ktoré potrebujeme na liečenie,“ široko mávla rukou a keď jej pohľad znovu zavadil o časovač, vyskočila z kresla a náhlila sa ku kolóne. Berenika sa tiež vymrštila a priskočila k stolu. Aj obaja chlapci sa pomaly a nedôverčivo priblížili a sledovali, ako sa elixír v banke postupne upokojuje. Lily otvorila spodný kohútik a s úsmevom pozorovala , ako zlato opalizujúca látka pomaly a lenivo steká do ďalšej hrubostennej banky.
„Fine per muto!“ Tento krát to bola Berenika, ktorá do produktu poslala poslednú kliatbu. Modré svetlo preniklo cez viskóznu látku, do každej molekuly a postupne zhaslo. Keď posledná iskrička doblikala , farba a hustota elixíru sa náhle zmenila. Namiesto zlatistej viskóznej, bola v banke svetlo modrá , polotekutá látka . Lily a Berenika pozerali na banku a úsmevy na ich tvárach sa postupne rozširovali.
„Máme to!“ vykríkla Lily jasavo , prudko objala Bereniku. „Máme to! Konečne je to hotové!“
„Čo je to?“ Severus s obrovským záujmom skúmal látku v ťažkej krištáľovej banke a spýtavo zdvíhajúc obočie pozrel na Lily.
„Sérum pre Remusa!“ Síriusova hlava strelila hore tak rýchlo, že si skoro vytrhol krčné stavce. Zreteľne bolo počuť, ako zneužívané stavce zachrapčali.
„Remus? Čo Remus?“
„Sérum?“ Severusove obočie liezlo stále vyššie a jeho oči sa zaokrúhľovali. „Myslíš tým...,“ odrazu sa zakoktal , sťažka prehltol a potom sa zamračil. „To nemôže byť!“ vyhlásil a zúrivo fučiac zazeral na tekutinu v banke.
„Ver tomu, že je!“ Lily sa radostne rozosmiala a vôbec jej Severusova nedôvera nevadila. Opatrne vytiahla banku z objímky , uvoľnila hrubú sklenenú zátku a zo zásuvky vytiahla injekčnú striekačku. Oči oboch chlapcov sa vypúlili o niečo viac.
„Idem pre Remusa,“ oznámila Berennika, usmiala sa a bez jedinej pobočnice zvuku sa odmiestnila. Lily, ktorá ju sledovala kútikom oka sa spokojne uškrnula.
„Ty mu chceš dať niečo, čo ste teraz ukuchtili a čo nie je vôbec vyskúšané?“ zvolal neveriacky Severus a oči mu už naozaj liezli z jamiek.
„Chcem! A je to vyskúšané,“ bránila sa Lily a opatrne stláčala piest, až sa takmer dotýkal hladiny elixíru. „Minimálne medziprodukty sú! Prečo si myslíš, že Remus sa od štvrtého ročníka nikdy úplne nepremenil na vlkolaka?“ spýtala sa šermujúc ukazovákom Severusovi tak tesne pred nosom, až sa mu vypúlené oči začali krížiť. „Keby sme mu nedávali každý mesiac do šťavy elixír, už by vás bol dávno zožral.“
„Remus by nikdy....,“ vykríkol obranne Sírius, ale opovržlivý pohľad Lily ho umlčal.
„On!“ štekla zúrivo. „Hneď na prvý krát by z vás narobil franforce!“
„Ale Remus...,“ nevzdával sa Sírius a pokúšal sa ju prerušiť.
„Nie Remus! Vlkolak, ty somár! Vlkolak, ktorý bežne loví jelene a nepohrdne ani pekným , tučným a chutným psím mäsom!“ jačala a keď spozorovala, že sa jej začínajú chvieť ruky, položila opatrne striekačku na pult. „Prežil by to len Severus, ak by mal dosť rozumu a neliezol mu priamo do papule,“ opovržlivo hodila rukou. „Ja naozaj neviem, či ste niekedy zapojili do toho procesu premeny aj mozog.“
„Ale...,“ Sírius hľadel na ňu a nechápavo zdvíhal plecia, „ale prečo by nás lovil?“
„A prečo nie? Prečo by mal lietať niekde po lese a hľadať inú korisť, keď mal čosi tak lákavé rovno pod nosom?“
„Ale...ale on nás nikdy nenapadol!“
„Jasne že nie!“ soptila Lily a na lícach jej vyskočili červené škvrny. „Nenapadol vás preto, lebo my sme stihli uvariť prvý proti vlkolačí elixír skôr, než vy ste sa prvý krát premenili. Preto tu stojíte živí a zdraví. Aspoň telesne....,“ zašomrala a zazrela na Síriusa tak škaredo, až sa celý pod jej pohľadom scvrkol. Vzápätí sa uprostred laboratória zhmotnila Berenika pevne zvierajúca Remusove rameno. Pridŕžajúc kymácajúceho sa chlapca, začudovane pozerala na hádajúcu sa dvojicu.
„Nie pekný zážitok,“ Remus konečne otvoril oči a zhlboka dýchajúc, snažil sa ustáliť všetky vnútorné orgány v tele a vrátiť ich na ich pôvodné miesta. „Ako to, že sa môžeš premiestniť, keď v „ Histórii Rokfortu“ tvrdia, že sa to nedá? A kde to vlastne sme ?“
„V našom tajnom laboratóriu ,“ povedala Berenika a kráčajúc k Lily, zdvihla nenápadne, akoby upratujúc , oba povaľujúce sa albumy. Jeden cestou zastrčila do Síriusovho habitu a druhý skončil práve tak nenápadne v Severusovom vrecku.
„Vyhorelo,“ odvrkol Remus a konečne sa rozhliadol. Na tvári sa mu objavil výraz naprostého údivu. Po niekoľkých sekundách obdivne hvizdol. „Merlinove spodky!“ vydýchol a oči mu len tak poskakovali po naprataných policiach, kolóne a pultoch plných laboratórnej techniky. „Tak tomuto už sa povie, laboratórium! Keby to videl Slughorn, dostane v milisekunde srdcový záchvat.“
„To je, prečo to nesmie vidieť a prečo je laboratórium tajné,“ usmievala sa Lily láskavo a usadila ho do najbližšieho kresla. Remus sa udivene pozeral na zamračené tváre oboch kamarátov.
„Čo je? Prečo sa tvárite ako hlavný ochutnávači Spojených octární?“
„Tam,“ Sírius ukázal prstom na Lily, „ nech ti ona povie.“
„Čo je? Čo sa deje?“ Remus sa prudko a vydesene otočil k Lily . Tá sa však neprestala usmievať a s povzdychom, krútiac hlavou , pozrela sa mu priamo do očí.
„Neboj sa, nedeje sa nič zlé,“ upokojovala ho , oprela sa pohodlnejšie do kresla a mávla rukou. „Toto, čo tu vidíš, je naše naozajstné laboratórium, v ktorom pracujeme už od nášho tretieho ročníka a vymýšľame rôzne nové elixíry. No a jeden z nich je aj proti vlkolačie sérum.“ Výrok spadol ako bomba a Remus stuhol Keby nemrkal, mohol by si ho niekto celkom ľahko pomýliť so sochou. Všetci mlčali a s očakávaním sa na neho pozerali. Trvalo to dosť dlho, než sa spamätal natoľko, že bol schopný vykoktať pár slov.
„Ty. .ty.. vy obe ..vy viete?“
„O tvojom , malom chlpatom probléme´? Samozrejme! Bolo mi to jasné už po pár mesiacoch,“ Lily pokojne pokrčila plecami, „to nebolo také ťažké, spočítať si to.“
„Ale....nič si nepovedala?“
„Načo? Nerobil si nič zlého .Personál školy o tom vedel , nikomu okrem seba si neubližoval, tak som nevidela dôvod. Okrem toho som čakala, že sa mi zdôveríš. Boli sme priatelia..,“ pozrela na neho ublížene a Remus sa zatváril veľmi nešťastne.
„Keď ja...,“ začal pomaly , ale potom utrápene zmĺkol.
„Netráp sa,“ zastavila ho a znovu sa usmiala, „ja viem, rozumiem, ty si sa bál, že sa s tebou nebudeme chcieť kamarátiť, lebo si vlkolak.“ Remus súhlasne prikývol a pozrel na chlapcov. „Teraz ide o niečo iné,“ pokračovala, „ pri premenách si sa často zranil a nie raz som počula tvoje bolestné vytie.“ Remus v ťažkostiach očervenel a pozeral sa zahanbene bokom. „To ma podnietilo v hľadaní možností, ako ti pomôcť. Spolu s Berenikou,“ ukázala na kamarátku opierajúcu sa o pult, „sme vyvinuli sérum, ktoré lieči následky pohryznutia vlkolakom. Keď ti ho aplikujeme, všetky príznaky by sa mali navždy stratiť,“ dokončila, vstala, zdvihla z pultu striekačku a ukázala ju Remusovi. „Toto je náš výsledný produkt a teraz sa ťa chcem opýtať, či si ochotný ho vyskúšať.“
„Remus!“ vykríkol Sírius a postavil sa medzi nich. „Povedala, že by sa mali stratiť, nie je to vyskúšané.“ Remus sa zaklonil v kresle, aby lepšie videl na Lily a pátravo, s doširoka otvorenými očami si ju prezeral. Potom pozrel na striekačku v jej ruke a po tvári mu preletel výraz pochopenia.
„Vy ste mi dávali potajomky nejaký elixír, však? “ spýtal sa a keď videl, ako sa Lilyna hlava súhlasne sklonila , znovu prikývol. „Od štvrtého ročníka začali byť premeny menej bolestivé a potom sa úplne zmenili. Už som sa nemenil na vlkolaka, ale len na vlka a vždy som vedel čo robím. Bol som sám sebou, hoci len vo vlčom tele,“ hovoril viac sebe než ostatným a neustále pátral pohľadom v Lilynej tvári. „Ale to nie je liečba, však? To je len z mesiaca na mesiac,“ povedal pomaly a keď videl, že Lily znovu prikývla vstal a obíduc Síriusa, postavil sa pred ňu. „Myslíš si, že to naozaj pomôže? Myslíš, že sa už nikdy nebudem musieť báť splnu? Už nikdy by som sa nemenil na zviera?“
„Počkaj!“ Lily prudko zdvihla ruku a chytila ho za rameno. „Budeš sa meniť,“ povedala a Remusova tvár v tom okamžiku spadla znovu do zúfalej grimasy, ale Lily zúrivo potriasla hlavou a pokračovala, „ale len keď budeš chcieť. Budeš animágus a tvoj vnútorný vlk bude navždy s tebou, ale už nikdy nebudeš vlkolakom.“ Pri týchto slovách sa Remusov výraz postupne uvoľňoval, až sa nakoniec rozžiaril, ako maják nad oceánom. Chvíľu pátral pohľadom v široko roztvorených zelených smaragdoch a potom sa ticho rozosmial. Lily ho pozorovala s malým úsmevom na perách a Berenika si uľahčene vydýchla.
„Je nám ľúto, že sme ti dávali ten elixír bez tvojho súhlasu,“ začala ticho, ale postupne jej hlas silnel, „ale ty si nám nikdy nepovedal a tvojom trápení a tak sme nemohli s tebou o tom hovoriť. Ver mi, že sme na to veľmi túžobne čakali a ak si spomínaš, veľmi často sme sa ťa pýtali , či si v poriadku,“ trúsila , ale Remus ju s úsmevom zastavil.
„To nevadí, to naozaj nevadí. Keby ste ma požiadali, bol by som súhlasil bez váhania. Posledné dva roky môjho života neboli poznamenané bolesťou a strachom, že niekoho počas premeny roztrhám na kusy. Dva roky som spal bez nočných mor a nedesil som sa príchodu splnu. Aspoň nie tak veľmi,“ priznal nespúšťajúc oči so striekačky v Lilyných prstoch. „Ako sa to berie?“ ukázal na hrubý sklenený valec a zvedavo pozrel Lily do tváre. Severus, ktorý doteraz do rozhovoru nezasahoval , sa prudko narovnal.
„Ešte by si si to mal poriadne premyslieť,“ povedal varovným hlasom, ale Remus len pokrútil hlavou a s očakávaním hľadel na dievčatá. Lily zdvihla striekačku a Berenika pristúpila k laboratórnemu pultu. Chvíľu sa hrabala vo veciach ležiacich na zadnej časti a potom vytiahla pomerne hrubú jednorazovú ihlu. Opatrne odstránila obal , podala ju Lily a potom sa obrátila k Remusovi.
„Vyhrň si rukáv!“ prikázala a on neváhal ani na okamžik. Jediným pohybom si uvoľnil sponu a odstránil habit. Potom rýchle zvinul rukáv košele a natiahol k nej svalnaté rameno, ktoré križovalo niekoľko starých jaziev.
„Sérum sa aplikuje priamo do krvi a nepoznám lepšiu metódu, než injekcia. Bude to síce trochu bolieť, ale ty si vydržal oveľa väčšiu bolesť a tá bola bez nádeje na zlepšenie,“ vysvetľovala tichým, upokojujúcim hlasom, zatiaľ čo mu Berenika stiahla rameno a nahmatala pulzujúcu žilu.
„Pozeraj sa inam,“ poradila Berenika, keď sa ihla zaborila do jeho kože . Lily natiahla trochu krvi, ktorá sa zmiešala so sérom a potom pomaly a opatrne stláčala piest. Remus napriek varovaniu sledoval, ako sa stĺpec v striekačke skracuje a z každou kvapkou, ktorá prenikla do jeho organizmu cítil, že jeho telo sa začína zohrievať. Lily vytiahla ihlu a ľahkou vlnou ruky zacelila malú ranku, z ktorej vytieklo pár kvapiek tmavej krvi. Švihnutím prútika privolala z pultu malý krištáľový flakón a krv doň zozbierala.
„Nechám to na porovnanie,“ zabrblala, prešla ponad flakón dlaňou a zakonzervovala ho. Popri tom ostro sledovala každý Remusov pohyb, každý záchvev na jeho tvári. Pozrela na Bereniku a jemným, takmer nebadateľným pohybom ju poslala za jeho chrbát. Potom ho chytila za ruku a jemným tlakom ho znovu usadila do kresla. „Pokús sa popísať každý svoj pocit,“ požiadala ho , keď videla, ako sa na jeho čele začínajú objavovať prvé kvapky potu.
„Je mi horúco,“ Remusov hlas znel hlucho, oči stratili svoj obvyklý lesk a jeho koža bola červená. . Dýchal otrhano a ťažko. Nepozeral sa na nikoho, bol zahľadený do svojich pocitov, ale z pier mu neschádzal úsmev. „Mám pocit, akoby sa mi žilami valila horúca láva,“ stenal, po čele mi stekali potôčiky potu a telo mu mučili krátke , kŕčovité otrasy. Odrazu sa prudko vzopäl, otvoril ústa v nemom výkriku a zrútil sa v bezvedomí späť do kresla. Obe dievčatá k nemu okamžite priskočili. Prútik sa v Lilynej ruke len tak mihal, ako ním prechádzala okolo neho a kontrolovala jeho životné funkcie. Výraz úzkosti, ktorý kazil jej tvár sa postupne uvoľňoval a na perách sa jej usídlil spokojný, víťazný úsmev.
„Bude v poriadku ,“ povedala a s rozžiarenými očami pozrela na Bereniku, „sérum funguje presne tak, ako som predpokladala. Remus už nie je vlkolak!“
Komentáře
Přehled komentářů
hurá hurá hurá.. jsem nadšena, kapča se mi moooc líbí, máš to fakt hezky vymyšlené, budu si to muset zase znovu od začátku přečíst.. moc mě to baví.. a za Remuse jsem moc šťastná vždycky mi ho bylo hrozně líto, i když je jasné že byl tak super člověkěm hlavně proto že byl vlkodlak..
jsem
(soraki, 27. 1. 2010 13:25)
ráda, žes vyléčila Remuse. Tento fakt, resp. to, že jej Rowla nechala úplně bez pomoci, to jí jaksi neumím odpustit. Ale tys to vyřešila a já jsem tomu ráda. kolik asi tak ještě zbývá kapitol???
těším se totiž na další a jestli Brumla zjistí, že jsou viteály fuč ;-)
hurá
(Lily, 4. 2. 2010 20:45)