29. Tajomstvá
29. Tajomstvá
„To je všetko čo viete?“ modré oči Edmunda Duvala sa pátravo zavŕtali do Severusových. Po chvíli sa pán Duval nespokojne zamračil a jeho pohľad zamieril k Síriusovi, ktorý sa nedbanlivo opieral o kmeň mohutného dubu, ale jeho sivé oči hľadeli na scénu rozvíjajúcu sa na brehu jazera sústredene a so záujmom. „A čo vy pán Black? Vy mi nemôžete povedať viac? Ak som dobre rozumel...,“ jeho oči sa znovu zúžili a výraz tváre stvrdol, „vy ste priateľ mojej dcéry, vy by ste mali vedieť o jej aktivitách najviac!“ Síriusove črty tváre stvrdli a takmer počuteľne zaškrípal zubami.
„Je jasné, že Berenika sa s vami o túto informáciu nepodelila,“ odpovedal a s prižmúrenými očami hľadel pánovi Duvalovi priamo do očí. „Podľa tohto môžete veľmi dobre odhadnúť, s koľkými informáciami o svojich aktivitách s Lily, je ochotná podeliť sa so mnou. Ona veľmi dobre vie, že keby som vedel o niečom , čo by jej mohlo uškodiť, pokúsil by som sa jej v tom zabrániť.“
„Len pokúsil?“ sarkazmus pána Duvala rezal ako motorová píla, ale Sírius sa len uchechtol a pohodil hlavou.
„Nemôžem jej prikázať!“ odvrkol a zamračil sa. „Nemám nad ňou žiadnu moc, nemusí ma poslúchnuť! “ doložil po chvíli zdôrazňujúc každé slovo. Oči pána Duvala sa zužovali, ale výraz jeho tváre bol nečitateľný. Bez jediného slova pozorne študoval mladého muža pred sebou , sústredene premýšľal a potom pomaly, s malým úsmeškom prikývol svojim rozhodnutiam.
„Dobre, s tým môžeme niečo urobiť,“ zašomral si popod nos a obrátil sa k pánovi Evansovi, ktorý na nich nechápavo pozeral. „Musíme hovoriť!“ vyhlásil razantne a vykročil pozdĺž jazera k lesu. Idúc okolo pána Evansa vzal ho za rameno a mierne popodstrkujúc, viedol ho ďalej od chlapcov. Po niekoľkých metroch sa zastavili a sadli si na lavičku ukrytú v tieni konárov. Obaja chlapci ich sledovali , ako začali hovoriť a napínali uši v snahe zachytiť niečo z ich rozhovoru.
„Myslíš, že pochopil?“ spýtal sa Severus po chvíli , odvrátil pohľad od oboch mužov a pozrel na sústredenú Síriusovu tvár.
„On áno,“ prikývol Sírius krátko, blysol pohľadom k Severusovi a zdvihol v úsmešku kútiky úst, „ale Lilyn otec nie, celkom určite ho niečo podobné ani nenapadlo.“
„Ach! “ povzdychol si Severus a znovu sa pozrel k okraju lesa. Vzápätí sa mu pery zvlnili malým usmeškom. Vytiahol prútik a nedbanlivo ním švihol. „Aktio trans-detestatio!“ povedal ticho a rozšafne žmurkol na Síriusa.
„..nemôže sedieť na dvoch stoličkách súčasne, bude si musieť vybrať!“ hlas pána Duvala bol suchý a slová dopadali na hlavu jeho spoločníka ako kamenná lavína. „Vaša dcéra je už dosť stará na trvalý prísľub a pána Snapea dobre poznáte. Zdá sa, že je to schopný mladý muž, ktorý to dotiahne ďaleko a o vašu dcéru sa bude vedieť dobre postarať.“
„Lily by mi to nikdy neodpustila,“ šomral nešťastne pán Evans a zvesil hlavu.
„Je vám krátkodobý hnev pubertálneho dievčaťa dôležitejší, než jej život?“ zvolal rozhnevane pán Duval a škaredo zazrel na pána Evansa.
„Nie, samozrejme že nie, ale .....,“ záporný postoj, ktorý pán Evans okamžite zaujal k návrhu čarodejníka sediace vedľa neho, sa vážne otriasal.
„Nemusíte to urobiť dnes, ale porozmýšľajte nad tým,“ odfrkol pán Duval . „Na budúci týždeň sa môžeme znovu stretnúť a všetko dôkladne prediskutovať. Je to len návrh a bol by som rád, keby ste ho zvážili so všetkou vážnosťou. Budeme potrebovať množstvo informácií, ale to nie je problém,“ hovoril nespúšťajúc oči z tváre pána Evansa. Ten si zamyslene obhrýzal spodnú peru, potom zdvihol oči, skúmavo sa zahľadel do očí pána Duvala a po chvíli váhavo prikývol.
„Myslím, že by som sa mal zoznámiť so zákonmi čarodejníckeho spoločenstva trochu bližšie, podotkol vstávajúc z lavičky. „Je to prístupné len čarodejníkom?“
„V podstate áno,“ prikývol pán Duval, postavil sa a vlnou prútika si uhladil habit zmetajúc drobné smeti, ktoré sa na ňom zachytili. Oči pána Evansa sa znovu zúžili, keď sledoval čarodejníka s prútikom a len stisnutie perí a hrča svalu na čeľusti prezrádzala jeho myšlienky. Možno po prvý krát si uvedomil, že svet do ktorého jeho dcéra vstúpila pred šiestimi rokmi sa od toho jeho, v ktorom žil celý svoj život , v mnohom odlišuje. A ak chce rozumieť, nutne potrebuje informácie.
„Teda ako? “ spýtal sa krátko a vykročil k chlapcom , ktorí na nich čakali .
„Stretneme sa a budeme hovoriť,“ mykol hlavou pán Duval a znovu si skúmavo prezrel Síriusa. „Áno, budeme hovoriť!“ prikývol smerom k Síriusovi a náhlivo vykročil k zámku.
„Týždeň, celý krvavý pekelný týždeň kvôli vlasom?“ jačala Lily v nemocničnom krídle vytriešťajúc oči na madam Pomfreyovú , ktorá sa velebne vznášala nad jej posteľou a v náruči zvierala pol tucta fľaštičiek.
„Slečna Evansová!“ zvolala madam Pomfreyová prekvapene a nechtiac v úžase nad toľkou nevychovanosťou, rozhodila rukami. Fľaštičky plné elixírov sa rozkotúľali po prikrývke a keď sa Lily teatrálne hodila znovu do podušiek, padali s cingotom na kamennú dlážku. „Tak,“ madam Pomfreyová zalomila rukami a so slzami v očiach hľadela na malé , rôznofarebné mláčky, „teraz tu budete o pár dní dlhšie,“ štekla so zadosťučinením, „toto,“ ukázala na dlážku, „ boli moje posledné zásoby. Nepohnete sa odtiaľto, než uvarím nové elixíry pre vaše uzdravenie,“ dodala, zamračila sa na nešťastne sa tváriacu Lily a vypochodovala zo siene s nozdrami chvejúcimi sa hnevom. Len čo sa za ňou zatvorili dvere vyskočila Lily s postele, strčila nohy do papúč a chňapla po Berenikynej ruke.
„Poď! Kým sa vráti, môžeme mať vlasy narastené až po päty, len potrebujem uvariť náš elixír,“ šomrala a pokukujúc po dverách, za ktorými zmizla madam Pomfreyová, obalila ruky okolo Bereniky. Vzápätí ich s tichým, mäkkým pľuzgierom zvuku premiestnila do laboratória. Ich papuče sa ešte ani poriadne nedotkli podlahy, keď Lily šľahnutím ruky vznietila oheň pod jedným z najmenších kotlíkov. Potom vypustila Bereniku z rúk, s prižmúrenými očami preletela po zložkách a šklbnúc zo stola plytký košík, začala ich doň systematicky ukladať. „Nika,“ mykla hlavou k dverám vedúcim do horných poschodí, „materinu dúšku a stavikrv som zavesila pod hradou. Prines aj usušený koreň mandragory. Stačí malý!“ volala ponad plece a opatrne vytiahla zo zväzku stiahnutého pevnou gumkou, dva ostne z chvosta mantichory. Pridala pár trblietavých pierok z krídla ľadového draka a pristúpila ku kotlíku. Berenika už lámala a sekala usušené byliny. Voda v kotlíku zovrela a Lily siahla po prvých zložkách. Berenika sa chopila sklenenej tyčky a usmiala sa na Lily.
„Fajn! Poďme na to!“ zavelila a keď prvé zložky dopadli do vody, začala miešať. Po pol hodine usilovnej práce im v kotlíku mierne pobublávala svetlo fialová zmes, z ktorej pomaly a lenivo stúpali drobné bublinky. Berenika zdvihla tyčku a špúliac ústa v zamyslení sledovala kvapky, ktoré z nej stekali dolu. „Nie je to riedke?“ spýtala sa kladúc opatrne sklenenú tyčku znovu do elixíru. Lily sa nahla nad kotlík, vzala Berenike tyčku a tiež z nej nechala spadnúť pár kvapiek.
„Ešte tri a pol krát vľavo,“ povedala, keď posledná kvapka dopadla na rozvlnenú hladinu a siahla po mažiari, v ktorom drvila ostne. Vzala do ruky štetec s dlhou rúčkou, počkala, kým Berenika dokončí poloblúk a potom obsah mažiaru vysypala do zmesi. Len čo sa púder s ostňov dotkol hladiny, farba elixíru sa dramaticky zmenila. Teraz žiarila ako tekuté striebro a výrazne pripomínala krv jednorožca. Lily a spokojne usmiala, mávnutím dlane upratala stôl a potom uhasila oheň pod kotlíkom. „Refrigeratio!“ švihla nad kotlíkom prútikom a keď Berenika postavila na stôl dve strieborné čaše, naplnila ich elixírom až po okraj. Potom s úsmevom zdvihla jednu z nich. „Na zdravie!“ zvolala pozdvihnúc čašu mierne dohora .
„Na naše,“ odpovedala Berenika a s očami prižmúrenými blahom vyprázdnila čašu. Keď posledná kvapka skĺzla z jej jazyka do hrdla, pocítila príliv energie, ktorý sa rútil jej žilami, ako tsunami. Celá sa triasla pod náporom mágie, ktorá ju postupne ovíjala napravujúc všetky škody spôsobené ohňom a vyčerpaním. Cítila ako jej rastú vlasy a keď sa jej dotkli pása, presmerovala tok mágie do magického jadra a otvorila oči. Dlhé mihalnice , ktoré jej len pred sekundou vyrástli, boli trochu zlepené a tak si na okamžik myslela, že zle vidí. Lily, ktorá ešte stále zvierala v ruke strieborný kalich , sa premieňala s takou závratnou rýchlosťou, že vyzerala ako farebná šmuha. Berenika prekvapene zaklipkala viečkami, otvorila ústa, aby sa pokúsila zastaviť to hýrenie farieb , keď jej celým telom preletela kŕčovitá bolesť a jej telo sa začalo tiež meniť. Neskôr prešla fázami vílej podoby a potom niekoľkými z Abraxasiných démonských vtelení. Po poslednej jej celým telom prebehol kŕčovitý zhon horúčavy, ktorá ju zanechala začervenanú a spotenú. Nohy sa jej triasli námahou, keď sa po niekoľkých neistých krokoch zrútila do kresla. „Čo to bolo?“ spýtala sa neisto ťažko dýchajúc a spod privretých viečok sledovala, ako sa Lily namáhavo spúšťa do vedľajšieho kresla.
„Návrat našich schopností v plnom rozsahu,“ odpovedala tak ticho, že Berenika len s námahou rozpoznávala slová.
„Ale ja som tam mala celkom určite aj niečo navyše,“ skučala Berenika, keď sa pokúšala zaujať pohodlnejšiu pozíciu. Celé jej telo proti tomu veľmi dôrazne protestovalo. „Nepamätám sa, žeby som bola v predchádzajúcom živote démonka.“
„Ale ja som!“ odfrkla Lily , zdvihla hlavu a zaškerila sa ako rarach. „Pamätáš? Vír a tri pomotané duše? Každá z nás dostala časť tej druhej. No a teraz sa to prejavilo,“ uškierala sa stále širšie a širšie a oči jej svietili ako lampáše. „Aj ja som dostala pár nových podôb,“ pochválila sa , otriasla sa, oprela sa o opierky a so zaúpením vstala. „Je čas vrátiť sa do postele, lebo po nás madam Pomfreyová vyhlási pátranie,“ povedala a podala ruku Berenike. „Nie žeby si sa nevedela sama premiestniť, ale ...,“ vzápätí stisla podávanú ruku a obe premiestnila. Len čo dopadli na postele, zavŕtala sa Lily do prikrývok a zavrčala: „Nebudiť!“ a zavrela oči.
Keď sa nemocničná sestra vrátila z laboratória s plnou náručou čerstvo uvarených elixírov a videla, ako sa za tých pár hodín obe dievčatá zmenili, zostala meravo stáť s poklesnutou bradou a široko roztvorenými očami. Trvalo jej to viac než pár sekúnd, než sa spamätala natoľko, že bola schopná pohybu.
„Dumbledore! Ten chlap si nedá a nedá povedať! Ale teraz mu už ja poviem, čo si myslím o jeho bezohľadných metódach,“ zasyčala rozzúrene, vysypala elixíry na voľnú posteľ, hodila do ohňa za hrsť prachu a s odhodlaným výrazom zmizla v plameňoch.
Napriek všetkým ich snahám, museli dievčatá zostať v posteli celý týždeň. Madam Pomfreyová bola neoblomná a aj Dumbledore mal ťažký čas, než sa mu podarilo presvedčiť ju, že so zázračnou premenou dievčat nemal nič spoločné. Záškodníci trávili v nemocničnom krídle každú voľnú minútu , ale Severus so Síriusom boli obzvlášť priľnaví. Lily, ktorá nemala obmedzovanie jej osobného životného priestoru príliš rada znervóznela a počítala dni, keď sa konečne dostane z dosahu nadmernej starostlivosti madam Pomfreyovej a Severusa. A tak, keď madam Pomfreyová povedala, že môžu odísť, vystrelila z dverí, akoby jej za pätami horelo. Berenika sa držala v tesnom závese a s úškrnom počúvala Lilyne žundranie si popod nos.
„Toľko premárneného času,“ stenala ženúc sa chodbou rýchlosťou Rokfortského expresu. Oproti idúci študenti jej uskakovali z cesty a chodbou sa začali ozýval zlostné výkriky.
„Kam tak rýchle?“ ozvalo sa zvolanie a svalnaté rameno spoľahlivo vytiahlo Lily spomedzi tlačenice pred dverami Veľkej siene. „Doteraz si ležala v posteli, mala by si spomaliť,“ usmial sa láskavo Severus tlačiac ju k múru celým telom, aby mu neunikla. Berenika, ktorej vyvalila oči nad Severusovou odvahou ako tanieriky a nevšimla si postavy, ktorá sa vynorila za ňou. Vzápätí bola podobným spôsobom vytiahnutá z davu a pritlačená k stene chodby. Síriusove sivé oči si ju pátravo premeriavali.
„Kam s takým chvatom?“ pýtal sa zvedavo Severus účinne brániac Lily v pohybe. „Hľadal som ťa v nemocničnom krídle, ale už i bola preč,“ vrčal jej pri uchu hlbokým hlasom a Lilyne oči sa v prekvapení rozširovali.
„Raňajkovať,“ odpovedala zmetene a zvraštila obočie v snahe spočítať, čo má Severus v úmysle.
„Ale, to si si zmýlila smer, miláčik,“ zavrčal a po perách mu preletel malý úsmešok, „Veľká sieň je opačným smerom,“ mávol nedbanlivo rukou, pevne objal Lily okolo pása , zatočil s ňou a viedol ju k dverám, ktoré pred niekoľkými sekundami úmyselne minula. Okamžite pocítil, ako sa pod jeho rukou napla a pokúsila sa vykrútiť sa z jeho objatia.
„Severus!“ štekla, keď si ju pevnejšie pritisol k telu a neoblomne ju viedol vpred. „Nemám čas na takéto hlúposti!“ prskala rozčúlene . „Okamžite ma pusť! Už som stratila dosť času nezmyselným povaľovaním sa v nemocničnom krídle.“
„Raňajky nie sú stratou času,“ krútil hlavou Severus , „musíš papať , miláčik,“ doložil a láskavo sa na ňu usmial. Lily neveriacky zaspätkovala a s poklesnutou čeľusťou civela na Severusa.
„Ti preskočilo?“ spýtala sa nedôverčivo, keď ju posadil vedľa seba a začal jej nakladať na tanier množstvo jedla. Lilyne oči postupne vyliezali z jamiek, keď si napriek oparu narastajúcej zúrivosti všimla, že Berenika je v presne takom istom postavení, ako ona. Na ňu sa pre zmenu láskyplne usmieval Sírius , jednou rukou si ju pritískal k telu a druhou vŕšil na jej tanier kopec jedla. „To stačí!“ zajačala odrazu, keď cítila, ako jej situácia začína prerastať cez hlavu.
„Naozaj?“ začudoval sa Severus s opekanou klobáskou v ruke a nedôverčivo na ňu pozrel. „Musíš sa poriadne najesť, stratila si veľa síl,“ dohováral jej a starostlivo navrstvil na jej tanier ďalšiu klobásu.
„Agŕŕ!“ zavrčala , stisla päste a v očiach jej začali iskriť plamienky. „Okamžite s tým prestaň!“
„S čím, srdiečko?“ pýtal sa s nevinným výrazom v tvári Severus a Lily mala dojem, že v nasledujúcej sekunde exploduje ako supernova.
„S týmto všetkým,“ mávla rukou na stôl a na neho, „ a prestaň ma volať tými smiešnymi menami!“
„Tebe sa nepáčia?“ Severusove obočie vyletelo hore v strojenom prekvapení. „A čo cukríček? Bude ti to vyhovovať lepšie?“
„Áúúgr!“ zavila Lily a pokúsila sa vyskočiť z lavice, ale Severus ju okamžite zrazil späť.
„To nech ťa ani nenapadne! Budeš tu sedieť, kým sa poriadne nenaješ! Si chudá ako hlísta a hrkáš kosťami,“ dôvodil pridŕžajúc ju na lavici. Lily sa bezmocne obzrela okolo seba. Veľa očí sledovalo, čo sa deje pri chrabromilskom stole a ona už ďalší nárast pozornosti naozaj nepotrebovala. Zaklipkala viečkami a neochotne vzala vidličku do ruky. „Dobré dievča,“ pochváli ju Severus, keď videl že si do úst vkladá prvé sústo a nalial jej z džbánu plný pohár silného čierneho čaju. Lily mlčky jedla, len občas podozrievavo šľahala pohľadom k Berenike, ktorá sedela oproti nej a pod pozorným dohľadom Síriusa postupne vyprázdňovala tanier. Je pravda, že obe dokázali skonzumovať obrovské hory jedla, keď na to mali čas a ich vílí a démonký metabolizmus pretavil každú kalóriu priamo do energie a tak vysporiadať sa s jedlom navŕšeným na tanieroch nepredstavovalo pre nich žiadny problém. Problém bol, že ich k tomu niekto donútil! Lily pomaly prežúvala a kútikom oka sledovala Severusa, ktorý so spokojným výrazom na tvári jedol svoje raňajky. Niečo v jeho výraze ju veľmi znepokojovalo. Niečo nebolo v poriadku, niečo sa zmenilo a ona ,hoci sa o to naozaj snažila, nemohla spočítať čo to je.
„Prečo to robíš?“ spýtala sa pomaly a pozorne sledovala výraz jeho tváre. Severus sa spokojne zahryzol do klobásy, pomaly a dôkladne ju požul, prehltol a až potom sa k nej otočil.
„Pretože ma o to požiadal tvoj otec,“ odpovedal dôstojne a znovu sa vrátil k raňajkám.
„Otec?“ Lily bola zmetená. „On ťa požiadal?“ vrhla pohľad na Síriusa kŕmiaceho Bereniku a zamračila sa. „Prečo ťa požiadal...?“ trúsila a hlavou jej letelo tisíce rozporuplných myšlienok.
„Pretože očividne on na teba dávať pozor nemôže,“ odsekol Severus , obrúskom si spôsobne utrel ústa a pozrel na hodinky. „Mala by si jesť, čoskoro bude zvoniť,“ upozornil ju, napil sa zhlboka a pohára a potom ho roztržite krútil v rukách.
„Ale...,“ začala znovu , keď sa sieňou rozozvučal zvon ohlasujúci začiatok vyučovania. Lily sa splašene trhla. „Moje knihy..,“ zastonala, ale Severus sa nonšalantne postavil, vylovil spod lavice dva ruksaky a prehodil si remene cez plece.
„Poď,“ objal ju znovu okolo pása a s úsmevom ju viedol von zo siene, „postaral som sa o to!“
„Ale...vysvetli mi...,“ zmetená a otrasená Lily s vypleštenými očami sledovala, ako je Berenika podobným spôsobom eskortovaná Síriusom do učebne Transfigurácie skôr, než ju Severus prakticky odvliekol do kobiek. Bol utorok a oni mali zdvojené Elixíry.
„Potom...,“ utrúsil, keď prechádzali cez dvere posluchárne, „ po večeri sa stretneme všetci pri jazere a všetko ti vysvetlím,“ sľúbil a Lily si ako omámená sadla na svoje obvyklé miesto pri katedre. Tesne pred príchodom profesora Slughorna vbehol do učebne Sírius a ťažko dýchajúc dosadol na svoje miesto. Jednou rukou si utieral spotenú tvár a druhou ťahal učebnice z batohu, ale na tvári sa mu usadil spokojný úškrn. Profesor Slughorn zatvoril dvere vlnou prútika, obrátil sa k študentom a otvoril švihnutím prútika tabuľu. Prvé vyučovanie toho dňa sa začalo.
Utorok bol deň, ktorý Lily milovala. Dopoludnia zdvojené Elixíry, po poludní Transfigurácia a Čarovanie. Všetko predmety, ktorými prechádzala ako vánok a z ktorých sa úprimne tešila. Ale tento, konkrétne tento utorok bol odlišný. Cez všetky hodiny prechádzala ako vo sne a vnútorne sa triasla nervozitou. Po celý čas nervózne pokukovala po Severusovi a mračila sa . Pripomínala si každé jedno slovo, ktoré jej ráno povedal ,každý pohyb, každý výraz tváre, otáčala to všetkými možnými smermi a pokúšala sa rozpoznať, čo tá fraška, ktorú jej ráno predviedol mala znamenať. Obed, žiaľ, bol presnou reprízou raňajok a ku koncu dňa bola Lily napnutá ako struna a pripravená vybuchnúť. Pri večeri to už nevydržala a hrubo zaútočila.
„Nie som hladná,“ odstrčila tanier, ktorý pred ňu Severus položil a zúrivo sa na neho zamračila. „Prestaň sa ku mne správať ako k dieťaťu!“ vykríkla, keď nabral plnú lyžicu polievky a niesol ju k jej ústam.
„Tak sa nesprávaj ako dieťa,“ odsekol sucho a vyzývavo pridržiaval lyžicu pred jej tvárou. Všetci, ktorí sedeli okolo nich v rozsahu dvadsať metrov sa obrátili k nim a sledovali rozvíjajúcu sa drámu.
„Lils!“ zasyčala varovne Berenika, ktorá znovu sedela poslušne vedľa Síriusa a prebojovávala sa plným tanierom. , Spamätaj sa! Priťahuješ priveľa pozornosti, ktorú si práve teraz nemôžeme dovoliť. Zajtra máme pohovor s riaditeľom a vyhorenej učebni a ilegálnom laboratóriu na pozemku školy. Chceš k tomu ešte niečo pridať?´ Berenikyn sarkastický tón ju vytrhol z oparu eufórie hnevu a vrátil jej pevnú pôdu pod nohami. ,Nedaj im ďalšiu zámienku,´ varovala ju so suchým uchechtnutím, ,vybavíme si to s nimi neskôr a hlavne osamote,´ doložila a poslala k nej ponad stôl významný pohľad. Lily jej pohľad vrátila, potom si povzdychla a mlčky vzala Severusovi lyžicu z rúk. Zvyšok večere prebehol v pohode, aj keď každý z nich vedel, že týmto to nekončí.
O hodinu neskôr sedela Lily na brehu jazera a sledovala, ako sa posledné slnečné lúče odrážajú od hladiny zvlnenej ľahkým , teplým vetríkom. Berenika si vyzula topánky a namáčala bosé chodidlá v teplej plytkej vode a pokukovala k zámku, odkiaľ sa k ním pomaly s dôstojnosťou hodnou perou blížili obaja chlapci.
„Tss!“ odfrkla si Lily pohrdlivo a objala si kolená rukami pritískajúc si ich k telu.
„Čo?“ spýtala sa Berenika , zdvihla hlavu a teraz už otvorene sledovala, ako sa obaja približujú. „Nie , že ich vydesíš,“ varovný sykot , ktorý sa ozval za ňou vyvolal na jej perách pobavený úsmešok. „Chcem vedieť, čo tá fraška dnes mala znamenať,“ pokračovala Lily zužujúc oči v približujúcich sa chlapcoch. Berenika mlčky kývla, mávnutím ruky si usušila mokré nohy a vkĺzla do topánok. Vzápätí sa okolo jej pása ovinula svalnatá ruka, ktorá ju zdvihla a pritisla k horúcemu, mladému telu.
„Sírius!“ zvolala rozhorčene a pokúsila sa vyšmyknúť sa z jeho objatia. Severus zastal pred Lily a natiahol ruku, aby jej pomohol vstať. Sekundu na neho nedôverčivo pozerala, ale potom vzala pomocnú ruku a postavila sa. Severus si ju pritiahol bližšie, ale ruku nepustil. Namiesto toho sa otočil, mrkol ma Síriusa a siahol do vrecka. Sírius mu vrátil spiklenecký úsmev, vzal Beremikynu ruku a podniesol ju k perám. Potom mrkol na Severusa a v jedinom plynulom pohybe si stiahol z malíčka prsteň s bielym diamantom v strede a natiahol ho na jej prstenník. Synchrónne s ním konal aj Severus a na Lilynom prstenníku sa v tom istom okamžiku zaiskril prstienok s nádherne brúseným rubínom a s dvomi menšími ružovými diamantmi po bokoch. Lily sa prekvapene nahlas nadýchla a prudko vyšklbla ruku z jeho uchopenia.
„Čo to má znamenať?!“ vykríkla a pokúsila sa strhnúť prsteň z prsta. Ten sa však v okamžiku ako sa dotkol jej kože doslova k nej prilepil a nech s ním mykslovala ako chcela, ani sa nehol. „Severus!“ zavrčala nebezpečne a vzduch okolo nej sa začal plniť mágiou. Naproti tomu Berenika len stála s poklesnutou čeľusťou a s očami ako taniere civela na prsteň, ktorý teraz zdobil jej ruku. Ona, na rozdiel od Lily, vyrastala v rodine čistokrvných čarodejníkov a veľmi dobre vedela, že nemá zmysel pokúšať sa stiahnuť prsteň z prsta dolu . Prastará mágia použitá na viazanie tomu vždy zabránila.
„Prečo?“ spýtala sa a pozrela do žiariacich Síriuových očí.
„Preto že ťa milujem a bojím sa o teba,“ odpovedal jednoducho a pritiahol si ju bližšie k sebe. Lily, ktorá začula odpoveď prestala mykať prsteňom a prudko zdvihla hlavu.
„Vysvetli! Čo má toto znamenať!“ otrčila ruku Severusovi priamo do tváre.
„To je znamenie únie, ktorú naši rodičia vytvorili medzi nami dvomi,“ odpovedal, vzal ju za ruku a pomaly si ju priťahoval k sebe.
„Naši rodičia?“ Lilyna sánka poklesla ešte o kúsok dolu., Ešte kúsok a budem vyzerať ako mentálne retardovaná,´ napadla ju bočná myšlienka , keď sa pokúšala pochopiť, o čom vlastne Severus rozpráva. „Klameš!“ zaškrípala a zamračila sa. „Moji rodičia by mi nikdy nič také neurobili!“ Severus len pokrútil hlavou a pokrčil plecami.
„Každý rodič chráni svoje dieťa všetkými dostupnými prostriedkami,“ odpovedal a zľahka jej stisol prsty. „Bez ich súhlasu by tento prsteň nenadobudol svoju moc.“
„Akú moc? Čo to robí?“ spýtala sa a s trochu vydeseným pohľadom pátrala po odpovedi v Severusových očiach. Pri tejto otázke aj Berenika zdvihla hlavu , vyvinula sa so Síriusovho objatia a pristúpila bližšie.
„Áno, čo to robí?“
Severus pohladil Lilynu tvár a potom prešiel palcom zľahka po prsteni. Zdvihol ruku a roztiahol prsty. Na jeho prstenníku sedel masívny platinový prsteň , na ktorom bol erb rodiny Princov. „Tieto prstene sú v našom rode už po celé generácie a boli vytvorené pre neochotné nevesty,“ povedal rozvážne a tváre oboch dievčat pri tých slovách obeleli. „Tento prsteň,“ ukázal na svoju ruku, „ťa vždy nájde, nech by si bola kdekoľvek a prinesie ma k tebe. A keď sa ocitneš v nejakom nebezpečenstve, budem tam s tebou,“ pri týchto slovách Lily doslova ozelenela a oči jej takmer vyliezli z jamiek. Berenika chvíľku nemo civela na Severusa , potom sa otočila k Síriusovi , priskočila k nemu, zdvihla jeho ruku a pri pohľade na podobný prsteň na jeho prste jej veľmi nepôvabne klesla sánka.
„Och! Bohovia!“ zaúpela Lily, keď sa trochu spamätala. „Čo ste to urobili? Prečo ste sa najskôr neporadili s nami? “ kričala a vošla si obidvomi rukami do vlasov, akoby si ich chcela vytrhať.
„Ach! Pre Merlina, to nemôžete!“ stenala Berenika a úpenlivo hľadela do sivých očí Síriusa. „To naozaj nemôže, je to pre vás príliš nebezpečné!“
„Pre nás? To čo robíte je nebezpečné pre nás?“ vykríkol Sírius rozhnevane. „A čo pre vás! Pre vás to nie je nebezpečné?“
„Prečo? Povedz mi, prečo si to urobil? Prečo si s tým súhlasil?“ šepkala Lily takmer nečujne. „Nevieš nič o tom čo my robíme,“ pokračovala, ale Severus ju rozhnevane prerušil.
„To je presne to, o čo tu ide! Nevieme čo robíte, nevieme, prečo to robíte, ale vieme celkom určite, že je to pre vás nebezpečné.“
„Pre nás?“ Lily sa takmer rozosmiala, ale pohľad na Severusov rozhnevaný výraz jej spoľahlivo zotrel úsmev z pier.
„My sme vás našli, nezabudni na to,“ vyhŕkol Sírius a oči mu horeli potlačovanými pocitmi, „ a nemyslím sa, že na to niekedy dokážem zabudnúť,“ doložil prudko dýchajúc.
„Boli ste takmer mŕtve,“ Severusova tvár stvrdla. „Niečo takého sa už nikdy nesmie stať, nie ak tomu môžem nejako zabrániť.“
Lily s úžasom pozerala z jedného na druhého a potom krútiac hlavou neveriacky odfrkla.
„Nemáte ani potuchy, do čoho ste sa zaplietli,“ trúsila odťažito, objala sa rukami spýtavo hľadiac na Bereniku a keď videla jej vydesený výraz obrátila sa a so sklonenou hlavou vykročila k zámku. Tri páry očí ju sledovali odchádzať, ale ona sa neotočila. Namiesto toho zrýchlila krok a čoskoro im zmizla z očí.
Komentáře
Přehled komentářů
není mi teď dvakrát hej, takže komentík přidám později - tedy ten smysluplný, zatím jen děkuji za super kapitolu, moc se mi líbila ;-)
Sirael
(soraki, 4. 1. 2010 21:25)