17. Snehulienka
17. Snehulienka
Dlhé, karmínové nechty odopli sponu na purpurovom plášti a ten sa so zašušťaním poskladal okolo démonkyných nôh. Berenika si unavene povzdychla, uvoľnila sponu sa svojom plášti a zároveň švihla prútikom. Oba plášte sa ticho vznášali ku skobám pri dverách. Prútik ľahko skĺzol do Lilynej dlane, keď sa pomaly nahla nad Bellou a sústredene si ju prezerala.
„Fajn,“ zapriadla odrazu mäkko a Berenika sa vyľakane vystrela , šľahnúc po nej pohľadom. „Mali by sme sa poponáhľať, kým jej v krvi ešte prúdi dostatok adrenalínu,“ pripomenula, natiahla ruku nad čelo Bellatrix a opatrne, dávajúc pozor aby sa jej nedotkla, mávnutím ju uviedla do hlbokého spánku. „Sadizmus z nej vyteká každým pórom,“ syčala si ticho popod nos , „ ak si človek nedá pozor, mohol by sa nakaziť,“ vrčala namrzene a keď sa vedľa nej ozval ironický smiech, nahnevane mykla plecom.
„Ach, neviem či ľudia môžu byť nakazení sadistickým šialenstvom priamo cez kožu, ale som si celkom istá, že cez tvoju hrubú kožu nemajú šancu preniknúť ani bodliny dikobraza. O nejakej kontaminácii teda nemôže byť ani reči,“ cedila Berenika sarkasticky. „Dnes si za sebou nechala najmenej dvadsať zmasakrovaných smrťožrútov a tak mi tu nehraj , ako sa bojíš nákazy sadizmom . Videla som, čo dokážeš na bojisku.“
„To je rozdiel,“ uškrnula sa Lily a jediným rozhodným pohybom vyhrnula Belle ľavý rukáv. Tmavé znamenie na snehobielej pokožke doslova horelo.Lily sa zašľabila odporom a zdvihla prútik.
„Počkaj!“ zastavila ju odrazu Berenika. „Si ty mi len výskumník,“ natiahla prst a zatrela kvapku krvi, ktorá visela z Lilynho obočia, „kontaminuješ nám pokus vlastnou krvou.“ Pokrútila hlavou a švihla dvakrát v rýchlom slede prútikom. „Evanesco! Medeo“ Z prútika vyšľahli dva krátke záblesky a nad Lilyným obočím sa leskla tenká , ružová jazva. Berenika si ju kriticky prezrela a potom sa spokojne usmiala. „Teraz môžeš.“
„Táááák!“ spokojne zapriadla Lily, natiahla ruku a privolala si veľkú sklenenú misku. „Najskôr mäsiarčina a potom rozprávka,“ hovorila takmer láskavo , ostrými švihmi prútika odrezala znamenie a potom ho nechala spadnúť na dno misky. Z rany sa valila krv širokým prúdom a obe dievčatá ju sústredene pozorovali. Miska sa pomaly plnila a na tvári Bellatrix sa objavili sivé tiene.
„To už stačí, chceš ju nechať vykrvácať? Povedala si, že ju chceš živú!“ Berenika prudko švihla prútikom, Lily sa uškrnula a jemnou zlatou vlnou zahojila rozšľabenú ranu.
„Neponáhľaj sa,“ zastavila ju Lily chvatne a odtiahlala jej ruku preč, „ nevieme či to bude stačiť.“ pozrela na pomaly tuhnúcu krv a zamračila sa. Rýchle vstala a zamierila k pracovnému stolu. Berenika vrhla posledný pohľad na sinavú tvár Bellatrix a potom sa postavila k Lily, ktorá sústredene roztierala kvapku tmavej krvi na podložnom sklíčku. „Majus pictura!“ krátkym mávnutím prútika zväčšila obraz na maximum a s obočím vytvárajúcim jedinú priamku si ho pozorne prezerala. „Pozri,“ obrátila sa k Berenike a z ukazováka jej vystrelil tenučký lúč, „ tu je to!“ lúč sa zabodol do malého, zvíjajúceho sa čierneho hádka, ktorý sa ukrýval medzi krvinkami.
„To nie je veľa,“ povzdychla si zamračene Berenika, „ vyzerá to tak, že jej budeme musieť vymeniť všetku krv a aj tak neviem, či toho bude dosť na vytvorenie , Stopára´.“
„Počkáme a uvidíme ,“ prehodila zľahka Lily a opatrne preliala obsah nádoby do veľkej banky, s ktorej viedli dva úzke vývody napojené na uzatvorené kadičky. „Dúfam, že so znamenia toho vyťažíme viac,“ doložila s nádejou v hlase , skontrolovala utesnenie uzáverov , zhlboka sa nadýchla a začala skandovať zakliatie. „ Segrego haima et ater!“ Berenika ostražito ustúpila o krok dozadu a s prižmúrenými očami sledovala ohnivý paprsok , ktorý obalil banku naplnenú krvou. Vyzeralo to, akoby obsah banky odrazu vybuchol , rozlial sa po sklenenných stenách, potom začal víriť a vzápätí sa cez oba protilahlé otvory rozlial do pripravených kadičiek. Keď sa banka vyprázdnila, spustila Lily prútik a pristúpila s úsmevom k stolu, skláňajúc sa k zostave.
„Myslím, že to bude stačiť,“ povedala po chvíli a pozrela ponad plece na Bereniku, ktorá sa uľahčene uvolnila a otočila sa späť k stále bezvedomej Bellatrix.
„Vyčistenú krv jej môžeme vrátiť, uľahčí a skráti to liečenie,“ poznamenala sucho a mávla prútikom, ktorý jej hladko skĺzol do dlane . „Použijeme muklovský spôsob, v tomto prípade bude najefektívnejší,“ šomrala ticho a zavesila priehladné plastové vrecúško naplnené očistenou krvou na hák kovového stojana, ktorý pred niekoľkými sekundami vyčarovala. Rýchlymi a istými pohybmi napichla žilu a otočila uzáverom. Kvapky krvi pomaly tiekli cez tenkú ihlu , Bellina tvár sa postupne uvolnila a dostala zdravšiu farbu.
„Zvyškom sa budeme zaoberať neskôr,“ povzdychla si Lily, otvorila masívny kontajner stojaci pri nohách stola a levitujúc pevne uzatvorenú kadičku, umiestnila ju opatrne do vnútra, „dáma má prednosť, ,Stopár´ musí ešte chvíľku počkať,“ obidvomi rukami si tvrdo potrela tvár , unavene zvesila plecia a odlevitovala kontajner k stene. Potom pristúpila k polici a vzala do ruky jeden z malých flakónov. „Ako je na tom? Môžeme začať, alebo ešte potrebuje čas na zotavenie?“
„Je v pohode, “ Berenikyn prútik sa pomaly pohyboval nad nehybným telom a zlatistá žiara sa postupne posúvala od hlavy až k nohám. „Rana na ruke sa už tiež zacelila, ale zostane jej tam jazva,“ oznámila s výčitkou v hlase a zamračila sa.
„Čo je jedna malá jazva proti takej príležitosti, akú jej ponúkame, “ uškrnula sa Lily , pristúpila k lôžku a zdvihla prútik. Niekoľko sekúnd si Bellu prezerala s prižmúrenými očami a na tvári sa jej objavil zlomyselný úsmev. „Vždy som hovorila, že vyzerá ako Snehulienka,“ zavrčala spokojne, švihla prútikom a odlevitovala nehybné telo do vedlajšej miestnosti, kde ho opatrne uložila do veľkej sklenenej truhly. Odstránila uzáver flakónu a pritisla ho na Bellyne predlaktie . „Transmissis!“ zvolala a priložila špičku prútika k flakónu. Krátky záblesk sprevádzajúci kúzlo narazil do dna flakónu a klbko kliatob sa vpilo do bielej kože. „Teraz nám nezostáva nič iné, len čakať.“ Vrchnák truhly zapadol s hlasným kliknutím do západky . Lily vstala a vypínajúc ruky vysoko nad hlavu, uvolnila stuhnuté svaly na chrbte.
„Mali by sme ísť,“ pripomenula Berenika , ale váhavo postávala vedľa sklenennej truhly a hrýzla si peru. Lily na ňu spýtavo hladela a potom sa uškrnula.
„Netráp sa,“ objala Bereniku okolo pása a ťahala ju k dverám, „ všetko bude v poriadku. Je neskoro, obe sme unavené a potrebujeme sa vyspať. Už sa nemôžem dočkať, kedy sa to všetko skončí a ja budem môcť spať viac ako dve hodiny denne,“ žvatlala a nenápadne postrkovala Bereniku pred sebou a vzápätí ju preniesla do Bystrohlavskej klubovne. „Choď sa vyspať, teraz aj tak nemôžeme robiť nič iné,“ povedala ticho a s unaveným povzdychom sa odmiestnila.
Chrabromilská klubovňa tonula v šere osvetlovaná blikotom posledných plamienkov dohorievajúcich v obrovskom kozube. Lily sa zhmotnila vedľa hrany kozuba s tichým zašušťaním dlhého plášťa, ktorý sa jej obtáčal okolo nôh. Niekoľko sekúnd zostala nehybne stáť, potom si obidvomi dlaňami pretrela tvár a prstami si prehrabla vlasy. Ozvalo sa jemné praskanie a pod prstami jej vyskočili belasé plamienky. Netrpezlivo ich striasla , vykročila k dievčenským spálňam, ale odrazu sa zastavila a švihla prútikom k temnému rohu klubovne.
„Lumos!“ zvolala ticho a keď z prútika vyšľahol lúč ostrého svetla , vyvalila oči na postavu pohodlne sediacu na pohovke pri okne. „Severus?“ spýtala sa a znovu si nervózne prehrabla vlasy, „Čo tu ešte robíš?“ zasyčala ticho a znovu vykročila k spálni. Chlapec sa bleskovo vymrštil hore a dlhé prsty pevne zovreli jej zápästie.
„Čakám tu na teba a chcem odpovede!“ vyhlásil rozhodne priťahujúc si ju bližšie k telu, Lily sa nenápadne ošila a potlačila potrebu prehodiť ho cez klubovňu v priamom lete. Konce prstov jej brneli a na ošúchané koberce chrabromilskej klubovne dopadali spŕšky drobných, belasých iskričiek. Severus sklopil oči a pozoroval ten ohnivý vodopád so zvrašteným obočím . Tvár mu stvrdla a tmavé oči stemneli ešte viac. „Ignis!“ štekol a švihol prútikom ku kozubu. Oheň okamžite vzplanul a osvetlil celú miestnosť jasným, mihotavým svetlom. Lily prudko odvrátila tvár, ale jasne ružová farba jazvy na jej čele upútala Severusovu pozornosť. Prekvapene zasyčal, chytil ju za bradu a trochu bezohladným pohybom ju otočil k plameňom , nespúšťajúc z nej oči. „Čo je to? Kto ti to urobil?“ zvolal a nevedome jej surovým stiskom drvil zápästie.
„Toto?“ Lily zmraštila nos, vykrútila si ruky s jeho zovretia a ukazováčikom jemne potrela jazvu. „To nič nie je! To bola nehoda,“ zamrmlala a znovu sa pokúsila odísť.
„Nehoda! Znovu nehoda po ktorej ti zostávajú modriny a jazvy,“ hneval sa Severus a vtlačil ju do najbližšieho kresla. „Chcem vedieť, čo robíš!“ pozrel na ňu a pokrútil hlavou. „Nie, chcem vedieť čo robíte! Obe! Ty a Nika!“ vyskočil a začal podráždene prechádzať po miestnosti. Lily sa znechutene oprela do kresla a privrela oči. Bola neskutočne unavená, bolo už dávno po polnoci a na dlhé vysvetlovanie nemala náladu. Pomaly a uvážlivo sa zhlboka nadýchla a pozrela priamo do tmavých očí hľadiacich na ňu s očakávaním a úzkosťou.
„Už som ti to povedala niekoľkokrát,“ začala ignorujúc Severusove zamietavé pokusy, „ robíme s Berenikou súhrnný projekt. Zahŕňa niekoľko oborov ,“ v pomykove sa odmlčala , „ vlastne zahŕňa takmer všetky hlavné odbory,“ doložila s malým úsmevom, „ ale najdôležitejšie je to, že čoskoro skončí.“
„A na čom vlastne pracujete? “ nedôverčivo sa mračil Severus a nahýňajúc sa opredu, vzal obe jej ruky do svojich a mierne ich stisol. Lilyno obočie vystrelilo prekvapene dohora. Pozrela na svoje drobné ruky uväznené vo veľkých dlaniach Severusa a uškrnula sa. Teraz vedela čím nasýti jeho zvedavosť a získa dostatok času na ukončenie plánu. Jemne sa usmiala a veľké, zelené oči sa zatrblietali zlatými iskričkami. Uprene sa zahľadela do čiernych zrníc v ktorých sa odrážali plamienky ohňa a zvážnela.
„Je to veľké tajomstvo,“ syčala ticho a skôr, než Severus stihol protestovať, pokračovala, „ale poviem ti ho, ak mi dáš slovo, že to nepovieš zvyšku Záškodníkov!“
„Prečo konkrétne im nie?“ spýtal sa ublížene , ale po chvíli sústredeného pozorovania jej tváre rezignovane prikývol. „V poriadku, nič im nepoviem!“ v čiernych očiach sa potuteľne zablyslo a po perách mu preletel škodlivý úškrn. „ Ale všetkým ostatným vo veži to povedať môžem,“ spýtal sa prižmurujúc oči a starostlivo pozoroval výraz na jej tvári. Lily sa pobavene zachichotala, mykla obočím a stisla plecia.
„Uvidíme, či budeš chcieť, ale ak , áno...môžeš,“ znovu sa uchechtla a naklonila sa k nemu . Jej mäkké pery sa takmer dotýkali jeho ucha a prameň ohnivých vlasov ho šteklil na tvári. Severus sa plytko nadýchol a srdce v hrudi mu začalo tĺcť ako o závod. „Spolu s Berenikou sa pokúšame uvariť liek, ktorý by zabránil vlkodlakom v premene,“ šepkala zľahka a Severusove oči sa stále viac rozširovali.
„Tým chceš povedať....,“ začal a pokúsil sa vyskočiť z kresla, ale pevná ruka Lily ho bezpečne zrazila späť a mäkká dlaň jeho prekryla ústa, udusiac tak prekvapený výkrik.
„Tššššš! Ticho! Zobudíš celú vežu!“ sipela nahnevane a s povzdychom pokrútila hlavou. „Chlapci!“
Severus na ňu civel a zúrivo mrkal .
„Ty vieš?“ zasyčal ticho pozerajúc nervózne do tmavých , tichých kútov klubovne. „Odkedy? Ako si sa o tom dozvedela?“
„Toľko otázok?“ pokrútila hlavou , pokrčila plecami a nenápadne sa pokúsila vyslobodiť si ruky z kliešťového zovretia. „Na ktorú mám zodpovedať najskôr?“ spýtala sa posmešne, ale pod ťarchou Severusovho pohľadu trochu povolila. „Viem to už od prvého ročníka , ale keď ste to tak dôsledne tajili.....,“ zatiahla a nahodila urazenú grimasu, „ inak, vďaka za dôveru!“
„To nebolo moje tajomstvo, nemohol som ti to povedať ,“ obhajoval sa Severus náhlivo. „Aj ty si mala ako vidím celkom peknú zbierku tajomstiev ,“ pripomenul a svaly na čelusti sa mu zavlnili , keď nevôľou stisol zuby pevnejšie. „ Keby si mi o tom povedala, mohol som vám pomôcť!“
„Áno?“ Lilyne obočie vyletelo vysoko , takmer sa strácajúc vo vlasoch. „A kedy? Medzi zafarbením Rokfortu na ružovo a nútením Slizolinčanov spievať vždy keď otvorili ústa? Alebo medzi vyrábaním snehovej bitky počas obeda a obliekaním brnení do dievčenskej spodbej bielizne? Neocenila som vidieť svoju podprsenku a nohavičky na brnení pána Danwodda!“ vrčala sarkasticky a nahnevane pokračovala: „ Alebo...,“ tvrdá dlaň jej prekryla ústa a na lícach Severusa rozkvitol rumenec.
„Povedala si, že o tom už nebudeš hovoriť,“ zaskučal ublížene a pripomenul si ostrú bolesť nasledujúcu po kliatbe, keď Lily objavila svoje prádlo oproti vchodu do haly. Stehná husto pokryté vredmi im nedovolili sadnúť si viac ako dva týždne a až po osobnej intervencii profesora Dumbledora im Lily odpustila. ,A možno to bolo len preto, lebo sa blížil spln? Samozrejme, vedela o Remusovi,´ dumal zamračený Severus a prezeral si jemné črty Lilynej tváre, akoby ich videl po prvý raz. Potom chlácholivo pohladil štíhle prsty, ktoré ešte stále zvieral v dlaniach a pokúsil sa o zmierenie. „Našli ste niečo užitočné?“ spýtal sa v nádeji, že ju odvedie od nepríjemnej témy . Lily si povzdychla .
„Naozaj ste si nevšimli, že Remusove premeny sú oveľa jednoduchšie, že sa nezraňuje a že si uchováva po celý čas ľudskú myseľ?“
„Ale to je predsa kvôli tomu, že...,“ Severus sa zarazil, zvraštil obočie a podozrievavo na ňu zazrel , „ čo ešte vieš?“
„Ach!“ Lilyn tichý smiech zvonil tmavou klubovňou. „Vy ste si mysleli, že je to preto, lebo mu robíte spoločnosť?“ znovu sa rozosmiala a zakláňajúc hlavu striasla ťažkú hrivu vlasov z pliec. „Bez nášho elixíru by bol nemysliacim, smrteľne nebezpečným tvorom bažiacim po krvi,“ vyhlásila a zvážnela. „Nechápam, ako ste mohli byť takí hlúpi! Vlkodlak počas splnu loví! Jeho korisťou sú v prvom rade zvieratá a len ak sa mu náhodou pripletú do cesty, tak aj ľudia. A vy, vy sa mu do cesty pletiete nie náhodou, ale úmyselne! Nepochopili ste, že si vás mohol dať kedykoľvek k večeri a potom sa až do smrti týrať výčitkami svedomia zatvorený v malej cele v Azkabane?“ dievča poposedávajúc nervózne v kresle sa triaslo zúrivosťou. „On vám nebodaj Remus podrobne vysvetlil, ako myslí vo vlkodlačej podobe, však?“
„Nie,“ takmer zaskučal Severus, „ Remus si nepamätá, čo robí, keď sa premení!“
„Tak prečo teda! Prečo ste tak riskovali?“
„My sme predpokladali....chceli sme mu pomôcť,“ stisk na ruky bol stále mocnejší a Lily sa zaškľabila nevôľou.
„Tak ste stavali na púhom, neoveriteľnom predpoklade,“ pokývala hlavou a vytrhla pomliaždené ruky z jeho zovretia.
„Ale...ale, keď ste o tom vedeli,“ Severus nechápavo civel na Lily, „ prečo ste nás nevarovali?“
„Už to nebolo potrebné,“ mykla plecom a šľahla pohľadom k hodinám, stojacim na rimse kozuba, „v tom čase bol náš elixír už dostatočne účinný a vy ste vyzerali, že vás naháňanie sa po lese s vlkodlakom v závese, baví. Prečo by sme vám mali kaziť zábavu?“ Severus sa nahrbil v predstave vlkodlaka trhajúceho telo veľkého jeleňa a do hrdla mu stúpala chuť žlče. Zaškľabil sa a namáhavo prehltol. „Občas by nebolo na škodu myslieť skôr, než niečo podobné urobíte,“ kývla, znovu pozrela na hodiny a začala vstávať.
„Počkaj , to znamená, že máte v hrade laboratórium?“ spýtal sa so záujmom a nehľadiac na neskorú hodinu, znovu ju zatlačil do kresla. Lily netrpezlivo prevrátila oči a takmer zúfalo si povzdychla. Dnes bol naozaj dlhý a namáhavý deň a ona si nepriala nič iné, len zaliezť do postele a zavrieť oči.
„Áno, máme celkom slušne zariadené laboratórium a niekedy, keď budeš mať čas a Záškodníci ťa na chvíľočku pustia z dohľadu , tak ti ho ukážem,“ prislúbila a znovu sa pokúsila vstať.
„Ale to nevysvetľuje toto,“ namietal neústupčivo Severus , naklonil sa k nej bližšie a prešiel prstom po ružovej jazve. Lily pod dotykom mierne prižmúrila oči a nedôverčivo na neho zazrela.
„Niektoré zložky sú proste ťažšie dostupné a niektoré sa dokonca bránia, keď majú byť použité v elixíroch,“ zavrčala znevažujúco, akoby to pre tie úbohé čarovné tvory mala byť veľká česť a nie koniec ich existencie. „Ale, doteraz sme všetko zvládli a čoskoro to najhoršie skončí,“ prislúbila ticho a vstala. Nestihla urobiť ešte ani dva kroky, keď ju Severus znovu zastavil.
„Nešla by si so mnou na Valentínsky ples?“ spýtal sa a jeho hlas bol zhrubnutý potláčaným strachom. Lily stuhla uprostred kroku, pootočila sa a skúmavo si prezerala jeho tvár. Severus bol odrazu ešte bledší než zvyčajne a vyzeralo to, že napätím ani nedýcha. Prekvapene prikývla a krútiac hlavou kráčala k dievčenským spálňam. Skôr než zatvorila dvere na izbe, začula tiché, víťazné zavýsknutie a smiech. Potom sa už chrabromilská veža na chvíľu ponorila do ticha noci, len plamene v kozube ešte praskali a do veže sa začali trúsiť škriatkovia, aby pripravili všetko na ďalší deň.
Komentáře
Přehled komentářů
znovu jsem si přečetla Neporušitelný slub a teď čtu znovu Krstného otca a neskutečně si to užívám - jsou to dokonalé povídečky, díky, že jsi tak skvělá
SEV+LILLY
(soraki, 29. 12. 2008 19:17)Nebojím se toho vztahu, ale toho, že se z něj ´narodí´jiný Harry...
:))
(jaja, 29. 12. 2008 12:30)
kapitolka bola uzasna..to v tom laboratoriu bolo skvele, ale ked musela vsetko vysvetlovat Sevovi tak to bolo super :D:D ale to s tym pozvanim na ples vazne nemalo chybu :D..ale tiez sa mi nepaci ako sa vyvyja jej vztah so Severusom..mno, ale skvela kapitolka..tesim sa na dalsiu :)))
a este tak oneskorene..krasne sviatky prajem :))))
:o)
(Terka, 28. 12. 2008 12:21)Kapitolka skvělá jak jinak... žádná akce.. a co ten konec... ten byl pohádkovej..:o)) úplná nádhera...;o)
jeee
(Tria, 27. 12. 2008 10:26)
Som rada, ze sa objavila dalsia kapitola...bola skvela...a bola tam aj romantika...zeby sa Severus zalubil...
Som rada, ze si zalozila tuto stranku a ze pises poviedky. Tvoje poviedky su ine ako ostatne a tak jedinecne...
Suuuuper
(Trili, 26. 12. 2008 18:36)Mě se kapitola taky moooc líbila. A nějaká akce mi tam taky nechyběla. Bylo to super :-)
Sirael,
(soraki, 25. 12. 2008 19:26)
děkuji Ti moc a moc za překrásnou kapitolku :-D!!!
A že v ní není žádná akce? Tak toho jsem si fakt nevšimla... byla nádherně vyvážená, jan se obávám, že Lily míří do vztahu se Severusem... a co ta druhá? Lylien? Však Ty nám to všechno vysvětlíš, že jo? Přeji Ti krásný vánoční čas a měj se krásně :-D
Tvoje věrná soraki
SIRAEL,
(soraki, 11. 1. 2009 17:43)