11.Farby jesene
11. Farby jesene
„Bohovia!Čo je to?“ zvreskla Lily a s očami ako taniere skenovala dlhú chodbu pred Veľkou sieňou. Žiarivé farby sa v dlhých pásoch a v nepravideľných intervaloch rozsvecovali po celej jej dĺžke, ako pri svetelnej šou na diskotéke . Vždy keď niekoho zasiahli, zanechali ňom svoju stopu v podobe farebnej machule. Kúzlo začalo, keď bola chodba plná študentov prichádzajúcich na raňajky a všetci boli teraz pokrytí veľkými, rôznofarebnými machuľami. „Ja som to hovorila,“ stenala a krútila v horore hlavou, „presne o tomto som hovorila, tohoto som sa po celý čas bála,“ kvílila a zúfalo privierala oči dúfajúc, že celé to farebné nešťastie zmizne ako zlý sen. „Mala som tušiť, nie , mala som vedieť, že to kúzlo použijú znovu na ťahanie takýchto nezmyselných žartíkov,“ vrčala agresívne a prudko sa zvrtla na päte. Pri tom pohybe zazrela kútikom oka profesorku McGonagallovú, ako sa rúti chodbou pokrytá množstvom farebných škvŕn. Už v polovici chodby vyzerala ako dlho používaná a mierne rozmazaná maliarska paleta. Výraz v jej tvári žiariacej farebnými škvrnami bol teraz skôr hrôzostrašný . Lily prudko mykla hlavou späť a niekoľko neuveriteľne dlhých sekúnd na ňu civela vytreštenými očami . Po celom tele jej naskočili zimomriavky a vlasy na zátylku sa jej naježili. Ďalej už nemohla váhať. Prudko sa otočila a rozbehla sa späť do veže. „Nádej!“ vykríkla pred obrazom Tučnej panej a netrpezlivo dupkala nohou nad pomalosťou, s ktorou sa obraz otváral. Prepchala sa otvorom a niekoľkými dlhými skokmi , snažiac sa vyzerať nenápadne, prebehla klubovňu, vyletela po krátkom schodisku k chlapčenským spálňam a rozrazila dvere prvého ročníka. Obrázok, ktorý sa jej naskytol , priviedol ju do varu. Na štyroch rozhádzaných posteliach sa v rôznych polohách zvíjali v hurónskom smiechu ledva popadajúc dych, štyria chlapci. Vyli a štekali ako hyény a Lilyne oči vzplanuli spravodlivým hnevom. „Severus!“ skríkla a okná na izbe povážlivo zazvonili. Smiech sa stlmil o niekoľko decibelov a na najbližšej posteli, visiac jednou polovicou tela dolu, zdvihla sa tmavá hlava Severusa a rozosmiate čierne oči sa upreli na plápolajúcu postavu dievčaťa vo dverách.
„Áno, Lily?“ niekoľkokrát sa zhlboka nadýchol, zaštikútal, utrel si slzy smiechu, ktoré mu zalievali líca a snažil sa tváriť úplne nevinne. „Potrebujejš niečo?“ vytlačil zo seba s najväčšou námahou, ako ho ešte stále premáhali záchvaty smiechu. Z ostatných postelí sa neprestajne ozývalo tiahle zavýjanie, prerušovanú štikútaním. Lily, stojaca vo dverách zafučala, ale potom jej po perách preletel diabolský úškľabok. Nozdry sa jej zachveli potešením, keď sa pozrela ponad plece a uchechtla sa.
„Ani nie, len som ti chcela oznámiť, že profesorka McGonagallová sa sem ženie štvrtou kozmickou rýchlosťou pokrytá farebnými škvrnami od hlavy až po päty a takú rozzúrenú som ju ešte nevidela. Ale súdiac podľa vašej dobrej nálady, nebude to jej najvyšší stupeň hnevu nadlho. Ak vás teraz nevytazí zo školy, určite dosiahne ďalších, nevídaných úspechov na tomto zatiaľ neprebádanom poli. Ak ju teda netrafí šľak skôr, než sa k tomu vôbec dostane! Myslím, že práve otvára vchod, bude tu teda asi o desať sekúnd. Možno skôr,“ uškrnula sa zlomyselne, zvrtla sa na päte a prirazila za sebou dvere. V izbe za jej chrbtom vybuchlo ticho, ako ten oznam zastavil nielen smiech, ale aj vyrazil z rozosmiatej štvorice dych. Chlapci sa na seba pozreli v panike.
„Rýchle! Habity dole, zaspali sme!“ velil syšiac ako kobra Severus strhávajúc si habit a rozopínajúc košeľu. „Remus švihom do kúpelne, hráme povedľa,“ syčal, zužujúc oči sústredením. Rýchlosť, ktorou zvyšok chlapcov pochopil plán, bola udivujúca. V okamihu postrhávali habity, Remus zapadol za dvere kúpelne a Sírius si postrapatil vlasy. Ťahajúc sa v širokom zívaní rozhodil jednou rukou prikrývky a otočil sa až na zvuk hrubo rozrazených dverí.
„Čo sa myslíte, že...,“zrevala profesorka McGonagallová rozhnevaná do bieleho žiaru. Zhon, ktorý vládol v izbe a prekvapené tváre chlapcov jej na okamžik vzali vieror z plachiet.
„Čo sa deje , pani profesorka?“ spýtal sa dychtivo James, pokúšajúci sa , samozrejme neúspešne, vyrobiť z vrabčieho hniezda, ktoré mal na hlave, solídnejší účes. Sírius a Severus zamrzli v rôznych pozíciách a s otvorenými ústami zízali na profesorku hrajúcu všetkými farbami dúhy. Z kúpelne vyrazil Remus a hnal sa krížom cez izbu.
„ Ponáhľajte sa,“ volal a v behu si zapínal habit, „ nestihneme sa naraňajkovať.“
„Remus,“ zasyčal Severus, „ je tu profesorka McGonagallová.“ Remus sa prudko zvrtol a pri pohľade na profesorku stojacu vo dverách mu spadla sánka a len s námahou ovládol výbuch smiechu, ktorý mu neovládateľne stúpal do hrdla.
„Čo sa stalo,“ zvolal priškrtene a pokúšal sa vyzerať veľmi starostlivo. Pošklbávajúce sa kútiky úst trochu rušili dojem, ktorým sa snažil oklamať besniacu vedúcu fakulty.
„Je toto vaša práca?“ kričala profesorka ,ukázala na seba a z očí je šľahali blesky . „Videli vás pred spustením kúzla pred Veľkou sieňou a mali ste v rukách prútiky.“
„My?“ zvolali takmer unizono, ale celkom určite veľmi prekvapene chlapci. Vehementne mávali odmietavo rukami a krútili hlavami, div že im neodpadli.
„To sme celkom určite neboli my,“ zvolal Severus a miernym rumencom na bledých lícach, „museli si nás s niekým pomýliť!“ trvdil a ukrivdene zafučal. „Kvôli tomu, že sme pred pár dňami prilepili Slizolin k stoličkám neznamená, že všetko, čo sa stane je naša vina. My...,“ začal znovu trochu okúňavo , „My sme dnes trošku zaspali,“ vysvetľoval a ostatní chlapci mu horlivo prikyvovali, pokračujúc v obliekaní a príprave na vyučovanie.
Profesorka stála vo dverách, skúmavo a nedôverčivo si ich premeriavala. V izbe vyzeralo všetko skutočne tak, akoby chlapci vstali len pred pár minútami a teraz sa zo všetkých síl snažili nezmeškať vyučovanie. Potom jej padol pohľad na jej škvrnami pokrytý habit . Zavrčala nevôľou a ešte väčšmi sa zamračila. Tvrdenie vydeseného prváka z Bifľomoru o tom, že celú tú spúšť pred Veľkou sieňou majú na svedomí títo štyria mohli byť pravdivé, ale nemohla im to dokázať a tak jej nezostávalo nič iné, len sa vrátiť dolu a pokúsiť sa napraviť , čo sa ešte dá.
„Chodba pred Veľkou sieňou je začarovaná, tak si dajte dobrý pozor,“ varovala ich temným hlasom a kĺzajúc pohľadom po ich tvárach, pokúšala sa nájsť na nich výraz previnenia. Ale vypúlené oči a prekvapením pootvorené ústa ju odradili od ďalšieho kriku. Bolo očividné, že tu sa nikto nechystal priznať dobrovoľne zodpovednosť za tento čin. Nemohla im dokázať, že chodbu očarovali a tak len hnevlivo zafučala, otočila sa na päte a prirazila za sebou dvere.
„Shhh!“ zasyčal Remus, chytil pripravenú tašku a vyrazil k dverám. Napriek obrovskému nutkaniu zrútiť sa znovu v záchvate smiechu, rozbehli sa všetci za ním.
„Dobre,“ jasal potichu James, škeril sa ako rarach a plesol Severusa po chrbte.
„Videli ste ju?“ zavýjal ticho Sírius zbiehajúc po schodoch, „prisahám, že sa jej dymilo z uší.“
„Tie farby sú naozaj veľmi apatrné,“ pridal sa so spokojným úsmevom Remus a zabočil do najbližšej skratky, ukrývajúcej sa za starým zhrdzaveným brnením.
„Kedy kúzlo končí?“ volal za ním Sírius, ktorý sa snažil vyhrabať z neporiadne upraveného habitu hodinky. James sa na okamžik zastavil , zamračil sa , rýchlo siahol po hodinkách a potom sa s úsmevok k nemu otočil.
„Prídeme akurát nakoniec,“ kývol spokojne , „budeme si môcť vychutnať krásy jesene priamo vo Veľkej sieni.“
Tých niekoľko minút, ktoré potrebovali na cestu stačilo práve na dobehnutie kúzla. V chodbe pred Veľkou sieňou sa posledný krát zablyslo osnivou červeňou a všetko skončilo. S úderom hodín dorazili udýchaní chlapci k chrabromilskému stolu a bleskove zapadli na svoje miesta. Rýchle si naplnili taniere jedlom a až keď mali plné ústa, začali sa obzerať okolo seba. Mali obrovské šťastie, že skôr, ako ucelený vnem stihol doraziť k príslušnej časti mozgu, prehltli. V nasledujúcom okamžiku vyprskli v dnes už druhom záchvate smiechu. Veľká sieň vyzdobená množstvom obrovských vyrezávaných tekvíc , zavesených i lietajúcich netopierov a iných ozdôb žiarila všetkými ferebnými odtieňmi jesene. Len niekoľkým študentom sa podarilo vyhnúť tejto veselej záplave farieb a ich čierne habity sa vynímali v tom jasnom mori takmer nevhodne.
„Mali sme sa nechať zafarbiť,“ vyrazil medzi dvomi nádychmi Sírius, „ je to celkom pekné!“
„Áno, tie čierne habity sa mi vôbec nepáčia,“ prízvukoval Remus, „nemohli by sme nosiť habity nejakej veselšej farby?“
„Nemohli, boli by nepraktické,“ ozval sa vedľa nich posmešný hlas. Za Severusovým chrbtom stála Lily a vraždila ho pohľadom. „Vidím, že ste so svojim žartíkom skutočne spokojní, ale o niekoľko minút nám začínajú Elixiry a vy ste sa kvôli dementnému rehotu nestihli ani naraňajkovať. Do obeda je ďaleko,“ dokončila spevavo, pevnejšie zovrela v náruči učebnice a otočila sa na päte, aby s nosom vysoko zdvihnutým odpochodovala von. Severus sa zvrtol , chytil ju za ruku a mäkko sa na ňu usmial.
„Tebe sa to naozaj nepáčilo? Len pred nedávmnom si povedala, že máš jeseň a jej farby najradšej zo všetkých ročných období.“
„Chceš mi tvrdiť, že toto všetko,“ širokým mávnutím ruky obsiahla celú sieň, „ toto všetko je kvôli tomu, čo som povedala o jeseni?“ zvolala ticho a s naširoko otvorenými očami na neho civela.
„Samozrejme,“ zamravčal blahosklonne Sirius , pokúšajúc sa jesť a zároveň dôstojne konverzovať, „prianie dámy je pre nás posvetným príkazom,“ zakončil patetickým gestom a ostatní sa znovu začali dusiť smiechom. Lily sa prudko nadýchla, zamračila sa a našpúlila pery.
„Šašovia pojašení,“ zašomrala, zmrazila ich posledným studeným pohľadom, vytrhla si ruku zo Severusovho zovretia a rýchlym krokom opustila sieň.
Chlapci za ňou niekoľko okamžikov civeli, potom sa pozreli na svoje takmer plné taniere a vzápätí sa zúrivo vrhli na jedlo snažiac sa zjesť maximum potravín skôr, ako im zmiznú aj s taniermi v kuchyni. Žuli a prehĺtali takmer bez dychu, vrhajúc nervózne pohľady na hodinovú ručičku, ktorá sa nezadržateľne blížila k osmičke. Päť minút pred ôsmou to vzdali, vyskočili od stola a rútili sa Veľkou sieňou k žalárom, kde sa nachádzala učebňa Elixírov.
Dvere na učebni neboli ešte otvorené a tak sa Lily oprela o stenu vedľa čakajúcich spolužiačok a zamračila sa.
,Táto škola je odsúdená k zániku,´ zastenala v duchu a otriasla sa v dvojhlasnom smiechu Melanie a Bereniky. ,My sme ju odsúdili na záhubu,´ vykríkla, ale kamarátky sa smiali ešte hlasnejšie.
,Náhodou to bolo celkom milé,´ oponovala jej Berenika a neprestávala sa chichotať, ,tie kúzla boli dosť progresívne.´
,Jasne že boli!´ takmer nahlas zvreskla Lily. , Tri týždne som ich učila ako ich prakticky použiť a teraz ma svedomie hryzie, ako kŕdeľ piraní!´ skučala pri výbuchu smiechu, ktorý po tých slovách nasledoval , sa celá prikrčila.
,Ty si ich naučila také pekné kúzlo a teraz sa hneváš, že ho tak dokonale zvládli? ´ čudovala sa Melanie a ticho, pobavene sa pochechtávala. , Keď sme pri tých kúzlach, ´ prestala sa smiať a v hlase jej zaznelo nadšenie, , vieš čo ma napadlo?´ spýtala sa a načakajúc mna odpoveď , pokračovala takmer bez dychu., Čo keby sme spojili čarovanie a elixíry dohromady? Vieš si predstaviť tekutú kliadbu?´zvolala a Lily od údivu ovisla sánka.
,Tekutá kliadba,´ Berenikyn hlas bol tichý, ale nepostrádal nadšenie. , Ako by sa to dalo urobiť?´ spýtala sa hĺbavo a vzápätí sa rozosmiala. , Viete si predstaviť tie možnosti?´
,Práve, ´ vydýchla Melanie, ,tých možností použitia,´ nadchýňala sa.
,A zneužitia,´ vrčala Lily nespokojne, ale ani ona nedokázala odstrániť z hlasu radosné očakávanie, ktoré cítila pri tej predstave.
,Abraxis bola veľmi skúsená vo varení,´ nadškrtla Berenika a Lily sa zamračila. Melanie sa znovu ticho rozchichotala.
,Ja dúfam, že ešte stále je,´ napomenula Bereniku varovne. ,Tento malý problém , Ako?´ vyriešime spoločne a použitie...´ dodala ,prípadne zneužitie,´ zachechtala sa temne , , tiež spoločne zvládneme. Ja dúfam, že prví príjemca našej inovácie mágie, bude Voldík!´ Lilyn veselý smie ch sa pridal k dvojhlasnému chichotu a chodba pred učebňou elixírov sa postupne zaplnila. Severus sa oprel o stenu vedľa Lily a starostlivo ju pozoroval.
„Páčil sa ti náš žartík?“ spýtal sa tichúčko, takmer nepohybujúc perami a nespúšťal pohľad čiernych očí z jej tváre. Lilyne smaragdy sa v nesúhlasnom blesku zabodli do jeho onyxových a chichot klokotajúci jej hrdlom postupne odumrel. Bez slova si ho chvíľu premeriavala a nakoniec pokrútila hlavou.
„Farby boli primerané, ale dúfala som , že váš záujem o progresívne kúzla bol viac akademický,“ zavrčala a Sirius opierajúci sa vedľa Severusa, sa rozosmial.
„Akademický? Učiť sa len pre učenie? To nemôžeš myslieť vážne!“ zvolal a prudko myknúc hlavou pozrel na Remusa s Jamesom, ktorí stáli pred nimi. Dlhé, čierne vlasy sa mu mäkko zavlnili okolo tváre a z hlúčku dievčat stojacich opodiaľ sa ozval ostrý chichot. Sirius blysol pohľadom po dievčatách, žiarivo sa na ne usmial, ale potom sa znovu spýtavo zadíval do orieškových očí Remusa.
„Vyzerá to tak, že to myslí vážne,“ povzdychol si Remus, rozhodil rukami a zamieril do otvorených dverí učebne. Lily niekoľkými rezkými krokmi dorazila na svoje miesto pri dlhom laboratórnom stole , bleskovým pohľadom skontroľovala učebňu , s malým úsmeškom blikla na široké pozadie profesora Slughorna vyčnievajúce zo skladu zložiek a so spokojným úsmevom sa usadila. Jej miesto bolo, čo najbližšie k profesorovnu stolu, aby jej ani slovko neuniklo. ,Hoci,´ pomyslela si s krivým úsmeškom, ,ešte nepočula na hodinách od profesora žiadnu novú užitočnú informáciu. Žiaľ, toto je tá nepríjemná časť detstva. Všetci predpokladajú, že nič nevie a že všetko sa musí učiť od začiatku.´ Lily si povzdychla, mrkla na tabulu a vytiahla z tašky všetky potrebné pomôcky. Elixíry boli jej oblúbený predmet a napriek tomu, že sa neučila nič nové, vychutnávala si každú minútu . Profesor Slughorn si už počas druhej hodiny všimol jej nadšenie a neprehliadnuteľný talent. Jeho chtivé ruky sa zachveli a jeho pavúčí mozog okamžite začal spriadať plány na využitie nadaného dievčaťa sediaceho pred ním, samozrejme v jeho prospech a slávu. Jeho sklamanie, že Lily naozaj nepochádza zo starodávnej čistokrvnej rodiny bolo veľmi rýchlo nahradené nadšením, pre jej nesporné chápanie varenia elixírov a udivujúce zručnosti. Práve preto si počas týchto hodín užila viac voľných chvíľ , než všetci ostatní študenti. Ešte raz hodila pohľad na tabulu a začala pracovať.
Komentáře
Přehled komentářů
Len som sa tak zamýšľala, že ťa asi dostatočne nemotivujeme k tomu aby si nám rýchlejšie pridávala kapitoly, sú moje domnienky správne?
Ak áno tak napíš a aj ostatní sa budú viac snažiť...
:o)
(Terka, 29. 9. 2008 16:03)
Teď jsem to dočetla, a je to fakt dobrý... Strašně mě zajímá, jak se to vyvine.. Když už teď byly takový změny, kdoví jestli vůbec bude Harry, jak psala soraki.:o) I když by mi tam docela chyběl...
A to že spolu Lily, Severus a ostatní takhle skvěle kamarádí je dobrý, líbí se mi to. Už se těším na to co zase provedou...:o))
krasa
(jaja, 25. 9. 2008 13:03)krasna kapitolka..to kuzlo bolo fakt podarene..a to ako chlapci zahrali to vstavanie bolo uzasne..nadherna kapitola..fakt sa ti podarila..tesim sa na dalsiu :)
Nahodou
(Lea, 24. 9. 2008 21:27)
by mohlo byt zaujimave, keby sa Harry narodil Lily a Severusovi :-))) Ved ked tie tri Voldiho porazia, tak Harry vlastne bude obycajny chlapec.
súhlasim so Soraki
(Tria, 24. 9. 2008 20:20)
Tiež mam pocit že sa James a Severus budú nenávidieť...lebo budú ľubiť Lili obaja....a ako na to musel reagovať Dumbledor...urobili riadne veľku zmenu tým, že je Severus v Chrabromile.
Dufam, že čoskoro pribudne ďalšia
Ale dakujeme za príjemné chvílu s tvojimi poviedkami
Oh Sirael, děkujeme
(soraki, 24. 9. 2008 11:13)za dálší kapitolku, byla úžasná.Jen se pořád nemůžu zbavit dojmu, že je něco špatně ... Severus moc kamarádí s Lily ... Jsem strašně zvědavá, ajk budeš pokračovat. Mám trochu obavy, že se Harry ani nenarodí, mno, uvidíme.
Sirael
(Tria, 30. 9. 2008 20:39)