5. Antipod opálovooký
5. Antipod opálovooký
Počas letu do vzdialeného paláca sa Ivar definitívne rozhodol, že tento spôsob cestovania nenávidí. Bolo mu neuveriteľne zle. Košom neustále hádzalo hore a dolu, občas i zboka na bok a keby nebol tak dôkladne vystlaný kožušinami, vyzeral by Ivar ako hnilička. Celkom určite by mu na tele nezostalo jediné neotlčené miesto. Takto síce neutrpel žiadne zranenia, ale žalúdok si zastrkoval naspäť rukami. Nevedel si predstaviť, ako by prežil túto cestu váľajúc sa vo vlastných zvratkoch. Všetku svoju silu a vôľu sústredil teraz na to, aby vydržal.
Mocné krídla draka, ktorý ho niesol zase ohlušujúco zaplieskali a košom znovu prudko myklo. Ivar zaúpel , prehltol žalúdok tisnúci sa mu do úst a vzápätí zajačal prekvapením. Kôš urobil prudký obrat, Ivar vyletel z mäkkého hniezda a celú tvár si odrel o našťastie pevne zatvorený vrchnák. Drak prudko klesal, kôš sa zase vyrovnal a Ivar dopadol do kožušín napoly v bezvedomí. Takmer si neuvedomujúc ďalší prudký náraz, ktorý už znamenal pristátie na nádvorí veľkého paláca rozkladajúceho sa na úpätí vysokých hôr. Niekoľko mužov zachytilo kôš a mocné ruky vytiahli chlapca von. Ktosi mu vlhkou látkou utieral z tváre kvapky krvi a potom ho niekam niesli. Ešte stále nebol schopný otvoriť oči, aj keď kdesi vo vnútri ho čosi nútilo, aby sa okolo seba dôkladne poobzeral.
„Príkaz sme splnili , vznešený,“ ozval sa neznámy mužský hlas a Ivar cítil, ako ho opatrne kladú na niečo tvrdé a studené. Okolo seba počul šum mnohých hlasov, vedomie sa mu pozvoľna vracalo, ale oči otvoriť aj ak nemohol.
„Ale, toto predsa nie je nebezpečný čarodejník!“ zvolal odrazu hlboký mužský hlas rozhorčene,. „ Na oltári leží malé dieťa! Nemôžete chcieť, aby sme vykonali plný obrad na malom dieťati!“
„Je to čarodejník, aj keď je malý!“ zahučal celkom vedľa hromový hlas, ktorý Ivar okamžite spoznal. Vznešený Arethis ! Sweeth mal pravdu, keď ho varoval, že sa mu bude chcieť pomstiť. V čom však spočíva jeho pomsta ? Okolo sa znovu ozval šum rozčúlených hlasov , ktoré boli stále hlasnejšie, ako sa vášne v okolí oltára rozhoreli plnou silou. Konečne sa Ivarovi podarilo rozlepiť viečka. Hneď prvý pohľad ho utvrdil v tom , že sa deje niečo nedobré. On ležal na akomsi kamennom lôžku , ktosi to tu nazval oltárom, vedľa neho stál zachmúrený vznešený Arethis a okolo na vyvýšených sedadlách ako v amfiteátri sedelo množstvo mužov. Väčšina z nich mala biele, alebo minimálne sivé vlasy, bohato zdobené oblečenie a kameň uprostred čela.
Práve teraz sa všetci navzájom o niečom hlasno dohadovali , šermovali rukami a niektorí vyzerali, že čoskoro vstúpia do pästného zápasu za presadenie svojho názoru. Ivar sa na nich pozeral s úzkosťou, ale nikto si ho nevšímal. Jeho názor zrejme nikoho nezaujímal a tak sa rozhodol, že z tohoto nepríjemného miesta odíde čo najrýchlejšie. Trochu sa pomrvil na kameni a keď si to nikto nevšimol, skĺzol z neho bokom dolu. Vyzeralo to celkom prirodzene, akoby spadol pri samovoľnom pohybe. Prikrčil sa a plížil sa poza oltár preč. Ešte však nestačil ani zahnúť za roh , keď mu na plece dopadla ťažká ruka a silno mu ho stlačila.
„Kamže si sa vybral tak bez rozlúčky?“ zašepkal mu do ucha studený , mierne zachrípnutý hlas . Ivar vzhliadol a pozeral do čiernych , nepriehľadných očí vznešeného Arethisa. Muž bol oveľa väčší a samozrejme aj silnejší než Ivar , nerobilo mu teda problém chlapca zdvihnúť jednou rukou a hodiť späť na oltár. Ivar narazil cekým telom do kamennej dosky a zastonal bolesťou. „Ak to chceš prežiť a vrátiť sa domov, tak lež a ani sa nepohni!“ zasyčal ešte vznešený a zamračene sa k nemu otočil chrbtom. Zachmúrene pozoroval hádku každého s každým a vyzeralo to, že uvažuje nad možnosťou , ako Radu utíšiť. Našťastie to nebolo treba, lebo dvere hlavného vchodu sa s hlučným tresnutím rozleteli . Všetci sa strhli a v miestnosti sa rozhostilo ticho. Dnu vkráčali šiesti muži ozbrojení širokými mečmi a rozostavili sa popri stene vedľa dverí. Za nimi kráčal rýchlym krokom zachmúrený muž oblečený v bohato zdobenom šate s mečom po boku. Všetci pri jeho vstupe pokľakli na jedno koleno, ale vzápätí vstali a sklonili hlavy. Vznešený Arethis sa uklonil s rukou zaťatou v päsť a pritisnutou na srdce.
„Vítame ťa na zasadnutí rady Jasný Weniksed,“ povedal nahlas a všetci členovia Rady si priložili zaťatú päsť k srdcu , skloniac pri tom hlavu. Ivar na to zízal s doširoka otvorenými očami a neodvažoval sa pohnúť.
„Toto je on?“ spýtal sa vládca , otočil sa k oltáru a oči sa mu rozšírili prekvapením. Ivarovi už mohli len vyliezť z jamiek, ale takmer mu aj vypadli, keď videl velikánsky opálový kameň uprostred jeho čela. , Ako mu tam do pekla drží? Čo ho má prilepený? Veď to musí byť poriadna váha!´ myslel si neprestával na ten kamienok valiť prekvapené sivé oči. Asi jediné sivé oči na celej planéte. „Museli ste sa pomýliť,“ spamätal sa po chvíli Jasný, odvrátil pohľad od Ivara a pozrel na členov Rady. „Toto nemôže byť ten čarodej, ktorého predpovedú Vání. Toto dieťa nedokáže urobiť nič z toho, čo sa od neho očakáva!“ zakončil a chcel odísť.
„Zadrž Jasný,“ ozval sa Vznešený Arethis , vládca sa zastavil a spýtavo na neho pozrel. „To, že je ešte dieťa nie je dôkazom toho, že to nie je on. Len prišiel predčasne a nie je pripravený. Teraz je na nás, aby sme mu pomohli a hlavne poslali ho domov. On sa sem vráti keď bude čas!“
„Úplný rituál má problém prežiť aj dospelý drak,“ pripomenul vládca sucho a to Ivara vydesilo. Nadvihol sa na lakti a už chcel spustiť nohy dolu aby odtiaľto zdrhol, ale pevná ruka ho znovu prišpendlila ku kameňu.
„Jeho bratia sa premieňajú na drakov a ak to prežije, budeme vedieť, že je to on!“ pokrčil plecami Arethis po perách mu preletel nepekný úškľabok.
„Ak to prežije,“ zašomral vladca , zamračil sa a chvíľu váhal. Pozeral sa na Ivara, ale potom len zdvihol jedno obočie, pokrčil plecami a otvoril doteraz stisnutú päsť. Na jeho dlani ležal podobný opálový kameň, aký mal na čele. Vznešený Arethis sa mykol, akoby ho niekto pichol špendlíkom, ale potom len sklonil hlavu a znovu sa uškrnul. Kameň bol obrovský, zabral by takmer celé Ivarove čelo. „Dobre, nech teda prebehne rituál, uvidíme čo je zač! Ak to prežije, pošlite ho domov!“ dopovedal a rýchlym krokom vyšiel zo sály. Okolo kamenného oltára zavládlo tiesnivé ticho, všetci sa pozerali na drobnú postavičku a tvárili sa nerozhodne. Potom si pomaly začali sadať na sedadlá a s vážnymi tvárali sledovali, ako z bočného vchodu vyšiel jeden zo strážcov a v rukách držal obrovskú krištáľovú guľu. Postavil sa k Ivarovým nohám a guľu zdvihol ako najvyšie vládal. Za Ivarovu hlavu sa postavil Vznešený Arethis a na natiahnutej dlani držal vládcov kameň.
Všetci členovia Rady teraz sedeli nehybne so zatvorenými očami a kamene na ich čelách začali žiariť. Odrazu, akoby niekto zapol zvuk začali všetci hovoriť. Spočiatku veľmi ticho , ale potom stále hlasnejšie a hlasnejšie. Slová v neznámom , drsnom jazyku napĺňali miestnosť a rozochvievali krištáľ tak, že ho strážca vo zdvihnutých rukách takmer neudržal.
Po niekoľkých minutách, keď už hlasy mužov v miestnosti takmer hrmeli, vyšľahli z kameňov na ich čelách tenké, rôznofarebné paprsky. Udreli do krištáľovej guľe a naplnili ju ohňom. Plamienky sa spojili a z krištáľu vyšľahol biely jediný záblesk, ktorý zalial Ivara ležiaceho na oltári a okamžite sa do neho vpil. V tom okamžiku položil Vznešený Arethis na jeho čelo veľký kameň a ustúpil .
Ivar sa pomaly vzniesol do vzduchu nad oltár , jeho telo sa rozžiarilo a potom sa v jedinom okamžiku pretransformoval. Šialený, hlasivky a nervy drásajúci výkrik sprevádzal premenu a takmer nikto v miestnosti neveril, že to chlapec prežije. Jasné svetlo ich na chvíľu oslepilo a tak, keď sa im vrátil zrak, neverili vlastným očiam. Na oltári neležal chlapec, ale malé dračie mláďa. Nebolo väčšie než meter, telo mu pokrývali perleťové šupiny, ktoré hrali všetkými farbami. Otvorilo veľké oči s viacerými farebnými pruhmi , ktoré nahrádzali zrenice , poobzeralo sa okolo seba a vycerilo nahnevane na všetkých tenké malé , ale zato ostré zuby. Všetci Vznešení si uľahčene vydýchli.
„Vitaj medzi nami Opálovooký,“ usmial sa najstarší z nich, zišiel dolu ku kameňu a postavil sa oproti Ivarovi. Ten nedôverčivo naklonil hlavu a poševelil krídlami.
,Čo sa to stalo?´spýtal sa prekvapene a pokúsil sa posadiť sa. Zmenená telesná konštrukcia nebola stavaná na takéto pohyby a dráča z oltára proste spadlo. Po sále prebehol tichý smiech a kým sa mláďa driapalo na nohy , ozval sa vzrušený hovor.
„Je to očakávaný čarodejník!“ zvolal ktorýsi spomedzi členov Rady a všetci prikyvovali, div im hlavy neodpadli.
„Jasný Veniksed prikázal, že sa vráti do studne Utrpenia až kým nepríde jeho čas!“ zvolal Vznešený Arethis a na tvári mal veľmi kyslý výraz. Kameň na čele malého draka mal presne takú farbu ako jeho oči. Kto sa naň pozrel po chvíli znervóznel a podvedome očakával, kedy to tretie oko mrkne. „Roztiahni krídla , mláda !“ prikázal , ale Ivar veľmi rozhodne pokrútil hlavou a vychrlil malý, ostrošarlátový plamienok. Arethis sa zamračil , potom mu po tvári preletel diabolský úškrn a prikázal strážcom pri dverách. „Prineste kôš, mláďa nechce letieť, ponesieme ho v koši!“
Strážcovia sa bez slova otočili a vyšli von. Ivar sa na Arethisa zlostne zahľadel a ďalší plameň už smeroval jednoznačne na neho. Vznešený sa mu len s úsmeškom vyhol a pozrel na staršieho Rady, ktorý sa na mláďa láskavo usmieval.
„Ty nechceš vedieť lietať?“ spýtal sa Ivara a podišiel tesne k nemu. Pohladil ho po zložených krídlach a postupne ich rozťahoval. „Ty sa nechceš vrátiť domov?“ spýtal sa zase a pohybom ruky zahnal strážcov prinášajúcich kôš, v ktorom sem Ivara dopravili.
,Chcem lietať a chcem ísť domov!´ volal Ivar , podvedome napäl svaly a zamával krídlami. Do stredu miestnosti zišli viacerí Vznešení , obkolesili dráča a viedli ho von doširoka otvoreným vchodom. Na tvári Vznešeného Arethisa sa usadil zlomyselný úšľabok.
Netrvalo dlho naučil sa Ivar krídla používať. A hoci let , ktorý zatiaľ predvádzal bol veľmi kostrbatý, rozhodli Vznešení, že je čas na jeho návrat k studni Utrpenia. Ich premena na drakov bola veľmi impozantná a dráčaťu spadla čelusť , ba dokonca mu na chvíľu ovisol jazyk z papuľky .
,Snaž sa letieť trochu rovnejšie,´napomenul ho jeden z drakov a potom začali postupne vzlietať. Krúžili nad palácom kým neboli všetci, potom vzali Ivara do svojho stredu a zamierili priamo k studni. Bolo to zvláštne, ale teraz sa cesta zdala byť Ivarovi krátkou . Odpočívali len dvakrát a v rovnakej formácii preleteli ponad pustú pláň, ktorá sa tiahla od paláca až k studni.
,Prečo tu nič nerastie?´vyzvedal Ivar , keď pod sebou videl stále rovnakú scenériu. Zvlnená préria pokrytá nízkou trávou. Len zriedkakedy boli vidieť malé stáda zvierat podobných jeleňom.
,Pretože je naša zem prekliata,´ odpovedal mu jeden z drakov, letiacich v predu .
,Prekliata? Ja som myslel, že tu nemáte čarodejníkov! Kto teda preklial vašu zem?´ spytoval sa Ivar a usilovne mával malými krídlami. Dospelý draci mávli raz a on musel päťkrát. Možno preto pripomínal skôr muchu než draka.
, Bol tu kedysi jeden čarodejník,´pripustil ďalší z drakov, prišiel sem ,tak ako ty zo studne a keď sa nedokázal vrátiť domov, preklial našu zem, aby tu nič nerástlo,´
,Ako to myslíte, že sa nedokázal vrátiť späť?´ vydesil sa Ivar a stratil rytmus pri mávaní krídlami. Prudko poklesol dolu a aby nespadol z oblohy, musel prudko krídlami zamávať. Vysledný motýľovitý efekt všetkých rozosmial.
,Myslíme to tak, že ho studňa zakaždým vypľula späť,´zašomral jeden z nich.
,A čo sa s ním stalo?´nedal pokoj Ivar a čudoval sa, prečo sa draci pozerajú jeden na druhého a znovu sa smejú.
,Počul som,´začal jeden z nich, že sa jeden z našich predkov obetoval a zožral ho!´
,To bola podľa vás obeť?´rozčúlil sa Ivar , ale dračí smiech ho takmer ohlušil.
,Samozrejme, vieš si predstaviť, ako ho potom bolelo brucho?´ dokončili a po chvíli letu pristali pred lesom.
,Za týmto lesom je studňa Utrpenia,´začal jeden z drakov a skláňal nad ním dlhý krk, musíš vyletieť čo najvyšie a potom keď zložíš krídla , musíš neustále myslieť na to, že chceš ísť domov. Nesmieš myslieť na nič iné, rozumieš? Ak to neurobíš, skončíš ako ten predchádajúci čarodejník.´
,Zožeriete ma?´vykríkol v panike Ivar a draci takmer popadali od smiechu z nôh.
,Možno, ale v prvom rade ťa tá studňa vypľuje späť a domov sa nedostaneš,´poúčali ho a keď sa uistili, že všetkému rozumel, znovu vzlietli. Teraz to už nebolo ďaleko a o niekoľko minút už krúžili vysoko nad malou škvrnkou, ktorá sa matne leskla v slnečných lúčoch.
,Pokiaľ ti môžeme radiť, nezatváraj oči kým nebudeš na dosah hladiny. Aj drak sa môže zabiť, ak udrie na zem v plnej rýchlosti,´ povedal jeden z nich vážne, ale všeobecný chechot to hodne nadľahčil.
,Tak dobre,´povzdychol si Ivar, ktorý naozaj chcel ísť domov, rád som vás spoznal, ale teraz už naozaj chcem ísť domov,´ povedal a zložil krídla. S otvorenými očami sa rútil k zemi a mieril priamo k temnej hladine.
,Veľa šťastia, mláďa! Veľa šťastia Opálovooký!´ozývali sa výkriky . , Nezabudni sa vrátiť!´ ozvalo sa , keď už bola hladina jazierka nepríjemne blízko.
,Ja chcem ísť domov!´ zaplavila Ivarovu myseľ jediná myšlienka, ktorá vytesnila všetky ostatné. Jeho telo sa ako šipka vrezalo do temnoty a zmizlo. Nad tmavou hladinou ešte dlho krúžili draci a odleteli, až keď sa slnko začalo kloniť k západu.
Komentáře
Přehled komentářů
Krásne píšeš. Zaregistruj sa na Wattpad, určite dosiahneš úspech ^-^
Cassie,
(soraki, 17. 4. 2008 18:21)
zak se hlavně brzy uzdrav, ať nejsi jako já, taky ještě pořád nemocná ... mazec :-D.
No, taky si myslím, že něco mu tam zůstane, nějaká přpomínka, aby nezapomněl a vrátil se. Jsem zvědavá, jestli Patrick najde něco v knihách o tom světě kde Ivar byl, třeba tam bude něco zajímavého a nějaké vodítko. Teď jen doufám, že se fakt vrací domů ...
Soraki
(Cassie, 17. 4. 2008 17:38)neboj, ja u budem stále :)). Len včera som tu pozerala aspoň miliónkrát a mi v úvode nezobrazovalo novú kapču a som bola lenivá sa pozrieť do sekcie Mág - blahosklonne som si myslela, že sa nová kapitola ukáže v úvode a nie iba v Mágovi. Ale som rada, že mi to aspoň dnes ráno ukázalo :)). Hmm.. a keď rozmýšľaš, prečo mi to trvalo tak dlho, tak ti hneď odpoviem - som spachtoš :)) A keďže som chorá a nikam nejdem, tak si to užívam jedna radosť :)). A k tomu kameňu - veď ten mu zaberá celé čelo, takže aj keby bol dievča tak by sa na neho v Indii pozerali ako na blázna :)). Ale ja si myslím, že Sirael bude taká úžasná a kameň zmizne - a ostane mu tam iba jeden maličký, takmer neviditeľný znak, že tam niečo mal - bodka alebo také niečo. Ale úplne také neviditeľné, že len úplne z malej vzdialenosti by sa to dalo zbadať - hlavne preto, aby mu verili. No ale uvidíme, že čo si pre nás pripravila Sirael. Teším sa na dnes večer a dám si poriadne pozor, keď budem pozerať na túto stránku :))
Cassie,
(soraki, 17. 4. 2008 17:14)
no, už jsem si říkala kde se touláš :-D, začínalo se mi stýskat :-D.
Já říkala, že ten antipod mi připomíná motýla - no alespoň letem :-D. A ten kámen mi taky vrtá v hlavě, snad mu nějak zmizne a bude ho mít jen v tom druhém světě, jinak by si o něm u nás mysleli, že je cvok, tńebo travestita co si myslí, že je princezna sse zlatou hvězdou na čele, popř. by se musel odstěhovat do Indie, ale tam ty červený tečky taky nosí jen holky... No, to bude ještě zajímavé ... Ale jsem ráda, že si nikam nezmizela :-D
ach jaj...
(Cassie, 17. 4. 2008 11:22)prečo som sa len včera nepozrela na stránku poriadne?? :(( ale teraz som tu... a idem komentovať :)). A som rada, že mi Soraki niečo nechala :)) Veľmi si ma tým potešila :)) A potešila am aj Sirael, že sa Ivar vracia domov - teda, dúfam. Ale mal by sa vrátiť domov, keďže ho studňa nevypľula. Ale mohol sa dostať aj do iného sveta - čo sa dúfam, nedostal. Myslím Soraki, že keď sa vráti do paláca, bude už v ľudskej podobe a keď nie, tak sa premení. Ale neviem, čo bude s tým kameňom. Bude ho mať na čele aj v paláci?? Patrick by sa čudoval. A podľa mňa mu Patrick uverí. Teda, dúfam. A aké to bude prekvapko, keď sa Patrick dpzvie, že sa jeho najmladší syn tiež mení na draka!! Teda si myslím, že sa aj na Zemi dokáže meniť aj na draka. Bolo by to pre neho trpké sklamanie. Som zvedavá, koľko času ubehlo na Zemi a ako zareagujú Patrick, Selena, Remus a ďalší na jeho návrat. Veľmi sa teším na ďalšiu a dúfam, že bude prinajmenšom taká dobrá ako táto. MImochodom, opäť si použila svoj zmysel pre humor - veľmi sa mi páčilo, ako sa Ivar vystrašil, keď mu draci povedali, že skončí ako ten predchádzajúci čarodejník, keď sa nebude poriadne sústradiť - že ho zožerú. To bolo fakt skvelé :)) Aj ten motýlí let - normálne si to dokážem predstaviť - bizarné :)) Ale už sa fakt teším na ďalšiu - čo sa stane, keď sa vráti domov a či sa vlastne vrátil (v čo teda fakt dúfam). Dúfam, že tomu uveria... hoci, aspoň Patrick s Remom by mali, keďže zatiaľ len tí dvaja vedia o studni... :))
*-*-*
(Tria, 16. 4. 2008 21:24)
Tááákže toto bolo dobré...
Dufam, že sa vráti do svojho sveta...
Takto si to nechala otvorené...že sa tam niekedy vráti a musí im pomôcť.
Inak už asi viem kde čerpáš tu fantáziu.Práve som sa učila psychológiu a písali tu jednu zaujímavú vetu:
Originalita a tvorivosť - sebarealizujúci jedninci majú bohatú prestavivosť a užívajú fantáziu vo veľkej miere....
takže tým chcem povedať, že ľudia, ktorí robia to čo ich napĺňa tak majú fantáziu na čokoľvek...
Pro boha,
(soraki, 16. 4. 2008 19:23)teď mě napadlo, když se vrátí jako drak, snad ho nikdo nebude chtít začarovat dřív, než zjistí, že je to on!!! A´T se nejdřív podívají na mapu, prosím, prosím
wwwwwwaw
(maginy, 16. 4. 2008 19:21)ludze moji ja neviem co povedat ako vzdy uzasne eno nuno :DD.........uzsny napad ze viest sa v kosi inac chudacik maly to muselo byt jake nechutne a este nechutnejsie muselo byt ked ho donutili s tymi kamenmi sa premenit jaaaaaaj jak musel trpiet ..........heeeeeeeeeeeej a som velmi zvedava ze ako to mysleli s tym ze sa vratino nevdi urcite sa to dozviem no a poklona autorke a jej fantazi ktora sa len tak nevidi pozdravujem este komentatorky
skvelee:D
(nataly, 16. 4. 2008 19:03)je to super ale to snaad nemyslis vazne takto nas napinat??:D ja dneska urcite nezaspim:DD no nic tesim sa na dalsiu ako vzdy:Dz toho co som citala tak ma ivar zrejme zachranit alebo nieco tych ludi za studnou ked je ten ,,vyvoleny,,:D....ale jemu sa to urcite podari ked ma to pozehnanie predkov:D som zvedava ako sa vrati domov ked sa musi zmenit.....ja to cakanie snad neprezijem:Djednoducho povedane krasna kapitolka ako vzdy:D
Hurááááááááá!!!!!!!!!!!!
(soraki, 16. 4. 2008 18:58)
Konečně :-D mám radost jako malé děcko :-D
1/mám hned lepší náladu
2/Ivar se mění na draka
3/ v radě byli "normální" lidi a ne jen blbci jako Arenthis, nebo jak se to vlastně jmenoval...
4/ neublížili mu a je to jejich "hrdina" podle legendy - já to věděla :-D
5/ Mimochodem, kde má tu dýku?
6/ snad se teď už vrátí domů - konečně
7/ jsem zvědavá, co mu řekne Patrick a Selena - já bych ho nejdřív asi přerazila a pak umačkala samýóu radostí, že je doma :-D
8/ taky mě zajímá, jestli mu vůbec uvěří, co všechno prožil
9/ ještě se mi líbilo, jak ten Arenthis utřel ...
10/ co jsem vynechla doplní Cassie :-D
11/ VELKÝ DÍK, SIRAEL!!!
^-^
(Ja , 19. 3. 2016 22:13)