29. Ovládni zviera!
29. Ovládni zviera!
„Pohni!“ zakričal Charlie na svojho partnera, zovrel do náručia vzpierajúcu sa Jenni a odmiestnil sa. Tmavovlasý, šľachovitý Ray si len hnevlivo odfrkol, zdrapol Marcela, ktorý sa silou mocou pokúšal vstúpiť do drevenice za ruku a odtiahol ho od dverí.
„Omrzel ťa život , chlapče?“ zavrčal a s hlasným treskom obaja zmizli.
Po celom tábore sa ozývali ostré zapraskania sprevádzajúce premiestnenie, zmätené výkriky a hlboký zvierací rev vychádzajúci z drevenice ukrytej pod stromom. Okná na drevenici sa blýskali sveteľnými výbojmi sprevádzajúcimi kliatby, ktorými sa Kirill pokúšal udržať besniacu mantichoru vo vnútri. Ostré praskanie lámaného nábytku a zablysnutie ďalšej omračujúcej kliatby, po ktorom sa ozval srdcervúci výkrik, zamrazil všetkých, ktorí ešte boli v tábore na niekoľko sekúnd na mieste. Vzápätí sa okolo drevenice zotmelo a pred dverami sa objavili tri čierne postavy, ktoré sa okamžite vrhli dnu.
Draci sa tak ponáhľali, že sa takmer zaklínili vo dverách. Vnútro drevenice bolo obrazom skazy. Nábytok bol v troskách a niektoré kusy boli čiastočne obhorené. Kirill sa vznášal tesne pod plafónom , pod ním krúžila zúrivá mantichora a švihala chvostom, snažiac sa zasiahnuť ho jedovatým bodcom. Okamžite zaznamenala ďalších votrelcov, zabodla do nich oči plné nenávisti a žiadostivo si oblizla krvavočervené pery. Brentan mávnutím zablokoval dvere a všetci traja sa s miernym odrazom vzniesli ku Kirillovi.
„Konečne,“ zastenal zvierajúc si krvácajúce predlaktie, pričom nespúšťal oči z chvosta, ktorý prerezal vzduch len niekoľko centimetrov od jeho nohy.
„Zasiahol ťa?“ zamračil sa Kier a ukázal na tenký pramienok krvi tečúcej Kirillovi pomedzi prsty.
„Našťastie nie, inak by ste ma tu pravdepodobne nenašli, alebo možne nejaké pozostatky,“ zavrčal Kirill unavene a pevnejšie si zovrel ruku. Brentan mu ponad predlaktie prešiel dlaňou a mäkkou zlatistou vlnou liečivého Medea ranu uzavrel. Krv prestala kvapkať na dlážku a na krásnej tvári mantichory sa objavil výraz sklamania.
„Vďaka,“ kývol mu Kirill, „ zasiahla ma trieska zo stola. Už som nestihol uhnúť, bolo ich príliš veľa,“ vysvetľoval a ukázal na zvyšky ťažkého dubového stola, ktoré boli rozhodené po celej miestnosti.
„Ako dlho to už trvá?“ ozval sa Lev a odtiahol nohy z dosahu bodca, ktorý ho takmer zasiahol.
„Prvá premena začala pred,“ Kirill pozrel na hodinky , „ pred hodinou a toto je jeho zatiaľ najdlhšia . Trvá už desať minút a za ten čas stihol izbu zdemolovať na nepoznanie.“ Kirill preletel miestnosť pohľadom a s úžasom pokrútil hlavou.
„Tomuto sa povie kôlnička na drevo,“ prikývol Lev uznanlivo. Mantichora pod ním si znovu mlsne oblizla pery a vzápätí začala prenikavo kričať. Bol to bolestný nárek sprevádzaný kŕčmi a výbuchmi oslepujúcich prúdov energie trhajúcich tvrdú kožu na franforce.
„Mení sa!“ zvolal Kirill a spolu s ostatnými sa stiahol k stene. Mantichora neprestávala kričať.
„Nemôžeme ho tu nechať, je tu málo miesta a mohol by sa zraniť,“ rozhodol Brentan a so znepokojením sledoval premenu. Posledný bolestný výkrik mantichory prešiel do mocného škreku a uprostred zdemolovanej izby stál obrovitánsky zlatý grifin. Prešľapoval na neistých a trasúcich sa nohách, nakláňal hlavu a cvakajúc mocným zobákom pozeral na Drakov pritisnutých k drevným stenám.
„Ako ho chceš odtiaľto dostať a hlavne kam?“ zvolal flustrovane Kieran premeriavajúc si mohutné telo grifina.
„Vytvoríme priestorovo – časovú bublinu a premiestnime ho do paláca.“
„Kam?“ zvolal prekvapene Kirill, prudko sa otočil a neveriacky sa na neho pozrel. „Palác je pod ochrannou barierou, nedostaneme sa cez ňu!“
„Dostaneme,“ uškrnul sa Lev, „ museli ju oslabiť a tak prejdeme aj my dvaja. Pokiaľ viem tak Brentan by prešiel aj zemským jadrom keby to potreboval,“ zavrčal ironicky.
„Myslím, že by sme mali menej rozprávať a viac konať, uťal zdĺhavé rozhodovanie Kieran a spýtavo pozrel na brata. Brentanovi stvrdli črty na tvári, zreničky sa mu rozšírili a postupne mu začali vypĺňať celé oči.
„Lev,“ zasvišťal tichým, studeným hlasom, pri ktorom sa v miestnosti ochladilo najmenej o desať stupňov , „ urobíš nám koridor do zbrojnice a upozorni otca, že mu strhneme všetky ozubia!“ prikázal a priestor okolo neho sa začal stáčať. Lev sa uškrnul, privrel oči a zmizol. Kieran s Kirillom sa odrazili od steny, preleteli ponad grifina, ktorý ich pozoroval veľkými okrúhlymi žltými očami a rozostavili sa nad ním tak, aby vytvorili rovnostranný trojuholník. Ich oči stemneli a energetické prúdy okolo nich zavírili. Viseli nehybne vo vzduchu s roztiahnutými rukami a uzatvárali priestor. Izba, ktorá bola doteraz jasne osvetlená potemnela , grifina zahalila striebristá, mihotavá žiara, ktorá sa každým okamžikom zahusťovala, až kým nezačala pripomínať vodu. Menila sa a prelievala sa v pomalých vlnách a stále tesnejšie zvierala magického tvora stojaceho uprostred do tesného objatia. Energia sa zliala do pevnej steny a grifina už takmer nebolo vidieť. Draci doširoka roztiahli ramená a pomaly sa približovali. Dlhé vlasy im vírili okolo hláv, jemné čierne plášte sa vzdúvali a bezodné, čierne studne očí sálali obrovskou mocou. Takmer sa dotýkajúc bubliny pred sebou uzavreli kruh dotykom prstov a v bezhlasnej implózii sa premiestnili.
Striebristá bublina sa spolu s Drakmi objavila uprostred zbrojnice. Alarmy v celom paláci zúrivo drnčali a po všetkých chodbách sa rozliehal dupot bežiacich zaklínačov.
Lev , ktorý s jemným úsmevom na perách stál pri stene sa plavne vzniesol do vzduchu a pripojil sa k ostatným. Aj jeho oči sčerneli odrážajúc nekonečno vesmíru, dlhé vlasy sa mu rozleteli okolo hlavy a jemný , čierny plášť sa mu rozvlnil okolo tela. Niekoľko sekúnd sa všetci prispôsobovali novému rozloženiu energie a potom súčasne odleteli k stenám. Mávajúc rukami vo vlnách a obrazcoch navíjali energetické prúdy a postupne rozpúšťali striebornú bublinu, ktorá tesne zvierala grifinove telo. Až keď už zmizla posledná strieborná nitka, až potom spoločným mávnutím obnovili plynutie času.
Zlatý grifin dopadol s hlasným žuchnutím na dlažbu a podráždene zaškriekal. Kým sa pokúšal vstať, premiestnili sa Draci za kamenné steny zbrojnice a vztýčili okolo nej tie najsilnejšie ochrany, ktorých boli schopní. Patrick s Remusom, ktorí práve dobehli k točitému schodisku vedúcemu ku zbrojnici zamreli na mieste a s poklesnutými čeľusťami sledovali, ako sa obrovská veža postupne stráca v bielom opalizujúcom obale. Keď už kamenné múry takmer nebolo vidieť, ponorili sa Draci do neustále silnejúcej ochrannej steny , plynulo ňou prenikli a premiestnili sa do vnútra veže. Vzápätí na nich zaútočil rozhnevaný grifin .
Jeho mocné krídla rozrážali vzduch , prenikavý škrekot trhal ušné bubienky a zahnuté pazúry vtáčích nôh pripomínali šable z damascénskej ocele. Útok bol bezohľadný , tvrdý, ale našťastie veľmi krátky. Už po treťom nálete sa zviera zrútilo na dlažbu a s prenikavým škrekotom sprevádzaným výbuchmi energie sa začalo transformovať.
, Táto premena je už ôsma v poradí. Časovo – priestorový vak to snáď trochu spomalil, ´ poznamenal s nádejou v hlase Kirill, vzniesol sa trochu vyššie a snažil sa cez záblesky zazrieť tvar zvieraťa, na ktoré sa Ivar práve premieňal. , Mne sa vidí, že sa zväčšuje, ´ šomral zamračene .
,Ešte viac než grifin? ´ vydesil sa Lev, pozrel k Brentanovi a pokrútil hlavou. , Mali sme ho premiestniť rovno do Avalonu. Ak sa nám ho nepodarí zastaviť, aj tak to budeme musieť urobiť a v paláci miesto raz, strhneme ozubia dvakrát. Matka vyskočí z kože a zaklínači sa nám tiež určite nepoďakujú . ´ Než sa Brentan dostal k odpovedi, pohasol posledný záblesk a premena bola dokončená. Na dlažbe zbrojnice sa staval na krátke, ale mocné nohy biely, takmer priesvitný ľadový drak. Napriamil dlhý krk zakončený hranatou hlavou s dlhými ostňami, ktoré mu na temene odstávali, rozprestrel obrovské, modrasté krídla a vychrlil na Kierana dlhý, modrobiely plameň. Len dokonalý výcvik ho uchránil od vážneho zranenia. V zlomku sekundy vztýčil pred sebou runový štít a plameň odrazil. Drak zareval a v priezračných, strieborných očiach sa mu zablyslo.
, Pre Merlina! ´zaskučal Kirill, ktorému sa práve podarilo nadobudnúť hlas. , Oni predsa pred tisícročím vyhynuli! ´„ Toto by mal vidieť ctihodný Goritz !“ zvreskol nadšene neuvedomujúc si, že tak pritiahne drakovu pozornosť a preto bol veľmi prekvapený stĺpom ohňa, ktorý ľadový drak vychrlil jeho smerom . Štít, ktorý vztýčil prišiel neskoro a Kirillove ruky vzplanuli.
„Exstiguo!“ vykríkol trochu v šoku a najradšej by si jednu vylepil. Nahlas nečaroval už takmer sedem rokov a teraz ho malý chlapec v koži ľadového draka tak vyviedol z rovnováhy, že inkantáciu vykríkol nahlas. Zamával popálenými rukami a sklonil hlavu, aby ukryl červení švkrny pýru, ktoré mu vyskočili na bledých lícach. Brentan s Kieranom na neho sa okamžik vytreštili oči, potom sa pozreli na seba a obaja sa zamračili . Až teraz, pri vnímaní Kirillových myšlienok si uvedomili, že obaja podcenili najdôležitejší moment situácie, ktorá sa tu pred nimi odohrávala. To nebola mantichora, ani grifin a ani vyhynutý ľadový drak! V bolestiach a trhaný na kusy v nekontrolovateľných premenách tu bol ich malý brat a oni namiesto toho, aby sa mu pokúsili pomôcť, sa len so záujmom prizerali. Kirillovým smerom letel ďalší ohnivý prúd. Obaja O´Brayenovci sa v zlomku sekundy ponorili do hĺbky mikrokozmu svojich magických jadier a ich sivé oči zmizli v bezodnej čierňave .
,Ivar!´ vykríkli súčasne a násilím prelomili múr, ktorý si vydesený chlapec vystavil okolo svojho vedomia. , Okamžite prestaň! Pozri sa čo robíš!´ burácal autoritatívne Kieran a vysielal do Ivarovho mozgu obrazy spálených rúk Kirilla.
,Ivar, bojuj! ´vyzýval oveľa mäkkším hlasom brata Brentan a neprestával mu podsúvať obraz veselo sa smejúceho chlapca so živými sivými očami a rozviatymi čiernymi vlasmi. , Nech si v akomkoľvek tele, stále si to ty! Nesmieš podľahnúť zvieraťu na ktoré si sa premenil! Bojuj! Ty si človek, ty si čarodejník, ten najmocnejší čarodejník na svete a ty to zvládneš! My ti všetci veríme,´ hovoril veľmi sugestívnym tónom , zalieval bratove vedomie vlnami pokoja až kým nepocítil, ako sa kdesi z hĺbky dračieho mozgu vynorilo vedomie chlapca a s nádejou sa ťahalo k bratom.
,Bren? Kde ste? Čo sa to stalo? Prečo tie premeny tak strašne bolia? Čo mám robiť!´ kričal dusiac sa slzami a nedostatkom vzduchu, ktorý neprechádzal úzkosťou stiahnutým hrdlom.
Lev s Kirillom všetko chvíľu sledovali a potom sa k nim pridali . Štvorica Drakov sa vznášala pred hlavou prekrásneho bieleho draka a okolo nich sa ovíjali biele a zlaté nitky spriadanej mágie.
,Prečo sa to deje?´ spýtal sa Ivar a s nádejou vzhliadol k bratom v očakávaní odpovede.
,Neviem, ´ priznal pokojne Brentan a usmial sa. ,Možno keby si preskúmal svoje magické jadro, možno by si našiel odpoveď. ´
,Neviem ako ho nájsť, ´ krútil hlavou Ivar, , neviem, prečo je každá bunka môjho tela neustále trhaná na kusy , neviem prečo musím prežívať nepredstaviteľnú bolesť a neviem, či to zvládnem. ´
,Zvládneš, ´ prerušil ho Kieran rozhodne, , zvládneme to spoločne, ´ doplnil , keď zazrel nesúhlasné pohľady kamarátov stojacich vedľa neho. ,Naučíme ťa, ako vstúpiť do magického jadra a ako ho ovládnuť, ´ začal Brentan, ale Ivarove oči sa odrazu zakalili, rukami si objal telo a pomaly klesal na kolená.
,Už to asi nestihneme, ´ zaskučal a zbrojnicou zaburácal prenikavý a bolestný rev draka, ktorý sa zase začal rozpadať a meniť na čosi iné.
Ivar sa v bolestivej agónii skrútil do klbka a jeho obraz bol stále priesvitnejší. Draci sa váhavo pozreli na seba hľadajúc najefektívnejšie riešenie. Jedine Brentan konal inštinktívne , vrhol sa k bratovi a zovrel jeho miznúce telo v pevnom objatí. Ivar sa v jeho rukách chvíľu kŕčovite zmietal, ale postupne sa upokojoval a znovu nadobúdal pevnejšiu formu s ostrými, vyhranenými obrysmi.
,Len pokoj, ´ šepkal mu Brentan do vlasov, neodvažujúc sa odtiahnuť ruky z bratových pliec, , ty to zvládneš! ´
,Spoločne to zvládneme, nie si sám ´ pripojil sa Kieran , pristúpil k bratom a rozprestrel nad nimi ochranné magické pole. Lev s Kirillom sa k nemu okamžite pripojili a šomrúc si popod nos inkantácie v dávno zabudnutých starobylých jazykoch, pomáhali mu udržať ho v činnosti.
Ľadový drak zmietajúc sa na kamennej dlažbe zbrojnice sa v poslednom výbuchu energie rozpadol na kusy a pretransformoval sa na tvora, ktorého doteraz nikdy nevideli oči žiadneho človeka. Štyria Draci, ktorý sa vznášali vysoko nad dlažbou , vykríkli úžasom a ich koncentrácia sa takmer rozpadla na kusy. Pred nimi stál čierny ónyxový démon, pozeral sa na nich plápolajúcimi očami a okolo neho sa mihotali tmavé ohnivé plamienky.
Komentáře
Přehled komentářů
dlho som sa neizvala, lebo mi štrajkuje net. Očakávala som úplne niečo iné, ale toto nie!! Súhlasím so Soraki - po draka som to zvládla ešte celkom dobre, ale keď si písala o tom, ako sa premenil na čierneho ónyxového démona - ďakujem pekne. To bol teda gól, poviem ti. Úplne si mi tým vyrazila dych. Ako si písala o tom, ako sa chalanom rozširujú zreničky... no, keby som ich videla, heh, no neviem neviem, ale určite by som od nich utekala čo najďalej :)). K tomu Ivarovi... fakt nemal liezť do tej studne :)). Ale si zoberte - Andromeda mala nejaké (už si presne nepamätám aké) magické formy, Draci sú proste drakmi a Ivar... ten má všetky formy + démona :)). Vôbec ma už neprekvapí, ak by sa Ivar premenil na Boha :)). Nabudúci týždeň idem k starým rodičom, takže tu nebudem a vrátim sa až v piatok. Dúfam, že dovtedy tu na mňa bude čakať perfektná kapitolka na zahryznutie... a možno bude aj skôr :)) V každom prípade, nezabudni Sirael - Angela a Bren :))
héééééééééééééj
(maginy, 2. 7. 2008 17:53)a vo mne ma kto ovladnut to zviera,ktore dychti po novej kapitole?!?!?!?!?!??!?!
Lutadora
(Peťa, 29. 6. 2008 22:23)
Zkus tohle: http://www.rokjakozadnyjiny.estranky.cz/clanky/rok-jako-zadny-jiny
4Sirael: Už bude další kapitolka??? Začínají se u mě projevovat abstinenční příznaky :-)
Prosim:)
(Lutadora, 29. 6. 2008 21:21)Ahoj,asi se zeptam uplne mimo misu,ale cetla jsem povidku z techto stranek rok jako zadny jiny.Jak to ze je tam ted jenom end a stranky nikde?je mi to dost lito nestihla jsem to docit a ten pribeh me zaujal,pokud by jste mi nekdo mohl dat info prosim napiste na DirrtyFighter19@seznam.cz.Diky moc
no toto
(julili, 26. 6. 2008 22:20)ja ziiiiiiiram......ja proste ziiiiiiiram....toto je genialne...........vazne genialne....viem ze sa opakujem.......ale je to uzasne :)
aahh
(jaja, 26. 6. 2008 21:24)tak toto bolo uzasne..ta kapitola je perfektna..to bolo tak huste..ako vazne..vypadli mi oci z jamiek, ked som to citala..teraz ich zbieram po podlahe..je to uzasne..prosim rychlo dalsiu kapcu
Sirael,
(soraki, 26. 6. 2008 20:33)to bylo HUSTÝ, až po ledového draka jsem to zvládala, ale démon??? Proč, do prkýnka dubového, musel lézt do té studně? Sakra, teď mohl být v klidu. A my taky,ale nééé, panáček si začne žárlit a pak blbne ... no, tak teď si to slízává a asi to nebude ta sladká smetanka kterou čekal, ale pelyňkový odvar. No, jsem pekelně zvědavá, jak to dopadne. Jinak, Sirael, nehraješ náhodou Heroesy? Protože všechny ty potvory včetně démonů tam jsou a já si je taky tak představuju a tvoje opisy by na to seděly :-D
Nemám slov!!!
(Peťa, 26. 6. 2008 20:24)
je to úžasný! ÚŽASNÝ!!!!! To jak jsi to celý popsala! Měla jsem pocit jako bych stála vedle draků a na to celý koukala s nima! Fakt nemám slov. Chvílema jsem měla z kluků strach, když jsi popisovala ty jejich oči a jak se vznášejí a tak... :-) A Ivar je chudáček! A ta jeho poslední přeměna, to je fakt síla! Sem zvědavá jak to celý dopadne a ani si netroufám hádat, kam se děj bude ubírat...
Btw: Ve světlech současných událostí je se ty svatby a vybírání nevěst zdají jako malicherné starosti, co?
no tak tohle bylo fakt hustýýý
(meg, 26. 6. 2008 20:19)mantichoru a grifina a draka sem eště zvládla...ale démona??toho sem vážně nečekala...nemám co říct ,bylo to super :-)
ááááááááááááá
(maginy, 26. 6. 2008 17:33)
jezuš mária nemam slov normaln e sa boljim a bolo to superr
Super
(Tria, 26. 6. 2008 16:56)
Takže dalšia kapitolka to je super...veľmi si ma potešila...
Som zvedavá čo bude dalej...
jjuuujjj bolo to dobré... :-)
wau!!
(Cassie, 3. 7. 2008 15:19)