28. Soví koridor
28. Soví koridor
„To je na draka!“ zastenal Kieran, ktorý už niekoľko hodín listoval v zozname. Zavrel znechutene oči , ale pred viečkami mu neprestávali plávať dievčenské tváre. Pošúchal si tvár obidvomi rukami , vyskočil z kresla a zamieril k bratovej izbe. Otvoril dvere a prekvapene zažmurkal. Vedľa Brena roztiahnutého na hrubom koberci a unudene listujúceho v zozname sedel Lev, obidvomi rukami si divoko prehrabával vlasy a klial v niekoľkých jazykoch súčasne. Keď sa otvorili dvere vzhliadol a zamračene na neho zazrel.
„Ty si už skončil?“ spýtal sa Brentan a v hlase mu celkom zreteľne zaznelo zúfalstvo.
„Nie a odmietam v tom ďalej pokračovať,“ vyhlásil rozhodne Kieran , klesol do najbližšieho kresla a so záujmom počúval stále farbistejšie kliatby, ktoré si Lev šomral popod nos. „Pozeral som do toho len pár hodín a už teraz mi všetky tie tváre pripadajú úplne rovnaké. Nedokážem si z takého množstva vybrať!“ vykríkol odrazu flustrovane.
„Mali by sme to nejako zredukovať,“ šomral Brentan prevracajúc stránky, „ prečo si mám prezerať fotografie bábätiek a dokonca aj chlapcov?“
Kieran na neho chvíľu sústredene civel, potom odrazu vyskočil z kresla a vybehol z izby. Lev vyrušený týmto náhlym pohybom znovu zdvihol hlavu od zoznamu ležiacemu na jeho kolenách a zúfalo zavyl. Brentan sa prekvapene otočil a s poklesnutou sánkou na neho civel. Po niekoľkých sekundách sa spamätal a zrútil sa na podlahu v záchvate smiechu.
„Čo si si to urobil s vlasmi?“ spýtal sa Kieran, ktorý stál vo dverách a v rukách zvieral svoj označený zoznam. „Vyzeráš, akoby ťa česalo tornádo!“ uškrnul sa a znovu sa uvelebil v kresle. Zazrel na brata, ktorý priam híkal smiechom a poklopával si knihou po dlani. „Keď si hovoril o tom, že by sme mali tie zoznamy zredukovať, tak ma niečo napadlo,“ oznámil Brentanovi, ktorý sa skrútený do klbôčka snažil potlačiť ďalší záchvat smiechu a až po niekoľkých hlbokých nádychoch sa mu to konečne podarilo.
„Áno?“ zatiahol ešte rozškľabený od ucha k uchu a posadil sa. „Čo pekné ťa napadlo, bratček?“
„Redukcia, ktorá by nám značne ušetrila čas a hlavne nervy,“ mračil sa Kier . „Myslím si, žeby sme si mali urobiť vlastný zoznam podľa našich kritérií.“
„Skvostná myšlienka!“ zvolal Brentan nadšene . „Aké sú naše kritériá?“
„Pozri,“ zdvihol Kier knižku, ktorú zvieral v ruke vyššie, „v mojom zozname otec vyznačil všetky „vhodné“ partnerky . Hlboko sa pred ním skláňam, pretože teraz chápem čo to bola za drina. Tak čo keby sme odtiaľto vytiahli do nášho zoznamu len tie označené ?“
„Všetky?“ zdvihol obočie Brentan a zošuchol sa z postele, kam si len pred niekoľkými sekundami sadol. „Čo keby sme to ešte nejako zúžili?“
„Vek?“ skúsil Kier a Brentam sa súhlasne uškrnul.
„Koľko?“ spýtal sa vecne , vzal bratov zoznam a položil ho na stôl.
„Tak, aby sme mali dosť času, ale nemusí ho byť zase priveľa. Osem, desať rokov by nám malo stačiť,“ uvažoval zamyslene Kieran pozorujúc brata. Ten sa s prižmúrenými očami díval do diaľky a uvažoval, aké zaklínadlo by z nekonečného zoznamu neviest dokázalo vybrať len tie, ktoré oni potrebujú.
„Od dvanásť do pätnásť?
„Môže byť,“ prikývol Kier s úsmevom. Brentan ešte niekoľko sekúnd premýšľal a potom nad zoznamom mával obidvomi rukami. Stôl zalialo ostré svetlo a vedľa Kierovho zoznamu ležala kniha v belasých doskách.
„To aby sme to rozoznali,“ usmial sa a ďalším mávnutím ju skopíroval .
„Si King!“ zvolal Kier a siahol po knihe v belasej väzbe. Bratia sa na seba uškrnuli a zahĺbili sa so záujmom do nových zoznamov. V izbe sa rozhostilo ticho, ktoré prerušovalo len šušťanie prevracaných stránok a kliatby, ktoré si Lev neprestával šomrať popod nos.
„Drjaň!“ zreval odrazu , celou silou hodil zoznam o stenu a zakryl si tvár dlaňami drmoliac si čosi neidentifikovateľné v ruštine. „Nebúdu ja, nechaču ja! Sabaka Zmej! Kam jimu udalós?“ štekal rozzúrene a udieral päsťou do dlážky.
„Lev! Kľud! Upokoj sa!“ zvolal Brentan a s úžasom pozoroval besniaceho kamaráta.
„Upokojiť sa? Ako sa mám upokojiť? Ako sa z toho vôbec dá vybrať? To je predsa holý nezmysel!“ kričal, vyskočil, zdrapol zoznam ležiaci pod stenou a pokúsil sa vyhodiť ho zatvoreným oknom. Brentan pokojne natiahol ruku a letiaca kniha mu v nej hladko pristala. Lev ho prebodol zúrivým pohľadom a potom sa v zúfalstve opäť zviezol na dlážku. „Zmej je šťastlivec,“ zaskučal ticho, zavrel oči a zovrel si hlavu obidvomi rukami, „ nemusí prejsť týmto peklom. Nikdy by som si nemyslel, že ma matka požiada o niečo takéto.“
„Zmej mal svoje súkromné peklo a ešte stále sa v ňom škvarí, aj keď on si už vybral,“ pripomenul mu Brentan sucho a zamračene Leva pozoroval.
„Správne, nezabúdaj na krásnu Abraxiu, ktorú mu vybral jeho otec,“ pridal sa Kieran a ironicky sa uchechtol.
„Tak vidíš,“ uškrnul sa Brentan a hodil mu zoznam, „ sme v tom všetci rovnako . Tak seď a vyberaj!“
Zachmúrený Lev zachytil zoznam, nedbanlivo si ho hodil do lona, pričom sa kniha sama otvorila. Lev skĺzol pohľadom po stránkach, oči sa mu úžasom rozšírili a pomaly mu začali vyliezať z jamiek. Výraz úžasu mu na tvári postupne vystriedal spokojný úsmev, oči sa mu rozžiarili , s úľavou si vydýchol , založil si stránku a s hlasným zaklapnutím zoznam zatvoril. Obaja O´Brayenovci k nemu prekvapene vzhliadli.
„Čo je?“ spýtal sa opatrne Brentan a s prižmúrenými očami si Leva premeral.
„Čo by?“ uškrnul sa Lev, vyšvihol sa na nohy a zamieril k dverám. „Už som si vybral!“ zavolal cez plece posmešne a zabuchol dvere za sebou.
„Vyzerá to tak,“ pokrútil hlavou Kieran, „ že sme v tom zostali sami. Nedá sa to ešte nejako zredukvať?“ plesol dlaňou po stránke knihy. Plavovlasé dievča, ktoré sa doteraz na neho príjemne usmievalo sa zamračilo a vyplazilo na neho jazyk. Kier prevrátil oči a prosebne sa zadíval na brata. Brentan odložil knihu , oprel sa do kresla a zamyslene si hrýzol spodnú peru. Kieran z neho nespúšťal oči a tiež intenzívne premýšľal. Po niekoľkých minutách sa Brentan zavrtel a pokrčil plecami.
„Vidím tu už len jedinú možnosť.“
„Akú?“ spýtal sa Kier s nádejou v hlase a zaostril na bratovu tvár.
„Nechať to na našu mágiu, nech nám vyberie vhodnú partnerku,“ odpovedal potichu, zvraštil obočie a zavrel knihu. „Čo myslíš, koľko ich tam je?“ ukázal na ňu a spýtavo sa na Kiera pozrel.
„Neviem,“ uchechtol sa ponuro Kier a postavil sa oproti nemu . „ Zhodu? Myslíš, že to bude fungovať?“
„Vyskúšame, uvidíme,“ odtušil Bren a zdvihol ruky nad stôl. „Tak poďme nato!“ Bratia sa na seba uškrnuli a potom súčasne synchtónne prudko niekoľkokrát mávli rukami a vyslovili zaklínadlo.
„Quaero convenitia!“ Ostrozelené prúdy energie zasiahli zoznamy ležiace na stole, obalili ich oslepujúcou žiarou , vpili sa do nich a následne pohasli. Na stole pred každým z nich ležal jeden jediný list . Kieran sa pozeral zamračene na Brentana , hrýzol si nervózne pery a takmer sa neodvažoval pozrieť dolu. Brentan sa uškrnul, uvoľnene sa zosunul do kresla a zdvihol list papiera ležiaci pred ním. Zahľadel sa na fotografiu plavovlasého dievčaťa a zhlboka si povzdychol.
„Rosamunde Virginia Gemmelt ,“ prečítal a uprene hľadel do usmievavých sivomodrých očí dievčaťa. Má dvanásť rokov a študuje ...“ odmlčal sa, pozrel hore na brata a na perách sa mu objavil diaboľký úškrn, „ na Kalevele.“ Kieran pozdvihol obočie a konečne pozrel na list, ktorý ležal pred ním na stole. S vážnou tvárou si prezeral dievčenskú tvár. Potom sa uškrnul, pozrel na brata a prikývol.
„Karin Igmar Ronblom , trinásťročná a tiež študuje na Kalevale.“ zdvihol kartu , kývol na Brena a vykročil k dverám „Je najvyšší čas, aby sme otca oboznámili, ako sme sa rozhodli.“
„Je už dosť neskoro, myslíš, že otec bude ešte stále v pracovni?“ spýtal sa ho Bren, keď prechádzali po chodbe okolo dverí otcových súkromných komnát.
„Určite!“ uchechtol sa Kier ponad plece a ukázal cez okno na sovy, ktoré neprestávali útočiť na palác. „Má plné ruky práce a z pracovne odchádzajú s Remusom len v nevyhnutných prípadoch.“ dodal a vkročil do zelených plameňov.
Dvere na pracovni boli otvorené a vo vnútri vládol čulý ruch. Otec s Remusom stáli pri okne a o niečom veľmi živo diskutovali. Kieran zaklopal na pootvorené dvere, trochu do nich strčil a s úsmevom vošiel. Otec odtrhol pohľad od zamračeného Remusa, pozrel na prichádzajúcich synov a usmial sa.
„Skončili sme,“ oznámil mu Kieran a podal mu kartu s fotografiou a menom. Brentan sa s úsmevom natiahol a ponad bratovo plece mu podal tú svoju.
„Už?“ zvolal Remus s úžasom , potom sa uchechtol a spoločne s Patrickom sa pozrel na karty. Po chvíli sa obaja pozreli na chlapcov a Patrick spokojne prikývol.
„Súhlasím,“ povedal krátko a švihol prútikom. Na jeho písacom stole sa v krátkom zablysnutí objavilo niekoľko pergamenov. „Zmluvy sú pripravené, stačí ich podpísať a všetko toto šialenstvo sa skončí.“ povedal a skúmavo sa pozrel na Remusa. Ten sa zase zamračil , blysol na neho hnevlivým pohľadom, ale potom trochu váhavo prikývol. Vytiahol prútik a tiež ním krátko švihol. Na stole sa objavil ďalší pergamen.
„Dobre, ale bude mať tie isté podmienky.“
„Samozrejme!“ mávol Patrick rukou a pristúpil k stolu. Vzal do ruky prvý z pergamenov, rozvinul ho a preletel ho pohľadom. Mierne sa pousmial , vzal do ruky brko a rozmachom ho podpísal. Remus ho zachmúrene pozoroval a chlapci len vypliešťali nechápavo oči, kým nepodpísal aj štvrtý z pergamenov. Potom sa otočil k nem. „Teraz vy!“ prikázal a kývol im, aby pristúpili bližšie. Rozvínul ďalší zo zvitkov , pozrel naň a podal ho Kieranovi. Ten si ho vzal, nazrel dnu a prudko sa nadýchol. Brenovi vyskočilo obočie , ale to už mu otec vkladal do ruky podobný zvitok. „Vaše svadobné zmluvy,“ povedal s úsmevom, „ prečítajte si to a podpíšte. No a potom chcem počuť, ako sa vám to podarilo tak rýchle. Nám to so Selenou trvalo dva týždne.“
„Nezabúdaj, že vám pri tom vyhrával sústavne alarm,“ zavrčal Remus, rozvinul posledný pergamen ležiaci na stole a podpísal ho. „Dúfam, že to Sira pochopí,“ šomral si popod nos a ďalším švihnutím prútika pripojil k pergamenu veľkú pečať.
„Sira?“ zdvihol prekvapene hlavu Brentan. „Čo má ona s týmto všetkým spoločné?“
„Veľa,“ povzdychol si Remus a zasunul prútik do puzdra. „Dnes mi doručili oficiálnu žiadosť o jej ruku.“
„Ale,“ pozastavil sa aj Kieran, „ hovoril si, že tvoje deti sa nemusia takto zasnubovať.“
„Nemusia, ale túto žiadosť som nemohol dosť dobre odmietnuť,“ vzdychol si Remus a zazrel na Patricka.
„Prečo? Kto o ňu požiadal?“ vyhŕkol Brentan znepokojene.
„Pán Žukov!“
„Lev?!“ zvolali obaja Draci a prekvapene sa na seba pozreli.
„Lev požiadal o Siru?“ spýtal sa ešte raz Bentan a neveriacky krútil hlavou. Kieran sa uškrnul a vzal do ruky brko. Váhavo, hryzúc si peru stál nad roztvoreným pergamenom , ale potom ho s rozmachom podpísal. Brentan si vzdychol , vzal bratovi brko z ruky a rozhodným pohybom podpísal ten svoj. Potom ho stočil a podal otcovi. Patrick ešte ku každej zmluve pripojil pečať s rodinným erbom a obrátil sa k nim. Vo dverách pracovne sa objavil Lev, spýtavo sa pozrel na Remusa a keď videl krátke prikývnutie, žiarivo sa usmial a vkročil do pracovne. Po dvoch krokoch však stuhol na mieste, úsmev mu stiekol z tváre a oči sa mu úžasom rozšírili. Traja Draci stuhli na mieste a počúvali volanie svojho vzdialeného priateľa.
,Brentan!´volal Kirill v panike. , Ivar sa nekontroľovateľne premieňa a nedá sa to zastaviť!´
,Ako sa mení?´ spytoval sa Bren a hlavou sa mu horúčkovite preháňali všetky možnosti presunu. Pozrel na Kiera, zachytil jeho myšlienku a trhane prikývol.
, V priebehu niekoľkých minút strieda rôzne magické formy.´
,Magické?´ vykríkol Kieran vydesene , vytreštil oči a zbledol ako čerstvo napadaný sneh. , Koľko?´
,Práve teraz je to šiesta, ´informoval Kirill a v jeho hlase bol tiež strach. , Mali by ste sa čo najskôr vrátiť, lebo teraz sa zmenil na chiméru.´
,Šalieš? To predsa nie je možné!´zreval Brentan a pozrel na otca, ktorý ich znepokojene pozoroval.
,Tak sa poď pozrieť! Ááá! Merlin! Mantichora!´ vrešťal Kirill vydesene. ,Pohnite tými hnilými zadkami , máme tu hromadu detí a on je nebezpečný!´
„Musíme sa presunúť! Okamžite!“ vykríkol Lev , ktorému sa podarilo nájsť hlas. Patrick s Remusom vytreštili oči.
„Soví koridor!“ štekol Brentan, kývol Kierovi , mávol na Leva a všetci traja Draci v priebehu zlomku sekundy zmizli.
Komentáře
Přehled komentářů
Už dlho som nič nekomentovala, lebo namám prístup k netu na brigáde...ale ked som na jeden den doma tak aspon ako tak stíham prečítať kapitolku...
Bola inak skvelá a aj tie predchádzajúce... som riadne zvedavá čo sa deje s Ivarom... :-)
Už sa neviem dočkať pokračovania...
páni
(Lily, 24. 6. 2008 14:39)chudáček můj.. téda tak Lev je hustej.. napadlo mě co ho tam zaskočilo.. ale vybral si dobře.. po Remusovi musí být skvělé děti..:)
uzasne
(jaja, 23. 6. 2008 22:41)je to uzasne..ten Ivar ma poriadne vydesil..dufam ze to nebude az take vazne a zvladnu to..a chuda Sira..co ak nebude Leva chciet??..dobre ze si chalani uz vybrali..pekne si to ulahcili :D..tesim sa na dalsiu kapcu :)
a teraz poriadny koment!! :))
(Cassie, 23. 6. 2008 17:08)
No. Najprv mám odkaz pre Soraki: To nevadí :)). Ja som sa tiež čudovala, že čo to pletieš, veď ja nič nepíšem... :)) Ale ja tiež niekedy mením mená a ani neviem ako :)).
A ku kapitole: Úplne úžasná!! Chlapci to skutočne vyriešili svojsky, aspoň budú mať partnerky (keď zväzky potvrdia) čarodejníckou mocou najviac priblíženou ich sile. Lev ma veľmi prekvapil, Siru som skutočne nečakala. A ona je predsa (tiež som si na to včera spomenula :))) zaľúbená do Brena! A ten zas chodil s Angelou... to sú vzťahy fakt ako z telenovely :)). A vidím, že môj tajný sen - Bren + Angela asi nebude reálny... :(( Ale dúfa, že to Sirael ešte nejako zamoce, aby nám z toho vznikol vzťah - Bren a Angela :). Ja sa proste nevzdám nikdy a sľubujem - kým tí dvaja nebudú spolu, bude to mať Sirael na mojom tanieri stále :)). Teda, v komentári...
Musím priznať, že kapitola je ukončená senzačne. Tak neočakávane. A ty si s tými čarodejními potvorami nedáš pokoj, čo?? Najprv Andromeda s tými jej podobami, či čo to bolo, potom Draci a teraz Ivar všetky ostatné!! Prekonávaš sa, dievča. A teším sa na ďalšiu!! A nezabudni, Angela a Bren... :))
wuaa
(julili, 23. 6. 2008 13:01)wuaa....tak ja teda ziram....ja neviem ani najst to spravne slovo...a.le tato kapitolka bola super senzacna......uz sa tesim na dalsiu.....
SORRY!!!
(soraki, 23. 6. 2008 7:20)Myslela jsem samožřejmě Sirael, ne Cassie, ikdyž na její komentář se už moc těším, protože jsem nemocná a úplně šíleně mě bolí hlava, nejsem schopne splodit něco co má hlavu a patu. :-DDD
Cassie,
(soraki, 23. 6. 2008 7:18)ty nám to děláš schválně, že? Co si teď počnu do další kapitoly? Chudáci kluci, ale vyřešili to šalamounsky, jen aby je to pak nemrzelo ... A Lev ze Sirou??? To mi připadá, jako kdyby si měl Brentan uvědomit, že ji má taky rád, když ona ho miluje už od mala ... no, uvidíme, jak to všechno dopadne :-D
no uvidime
(Lea, 22. 6. 2008 22:09)
ci sa vybrate slecny ukazu ako tie prave :-) Ale ved snad o nich nieco budeme pocut, ked studuju v Kalevale. A co to Leva napadlo poziadat o Siru?
A ako vzdy, koniec v tom najlepsom. Teda najnapinavejsom :(
mám
(Cassie, 22. 6. 2008 21:45)
na to iba jediné slovo: úžasné!!!! Aj keď ma strašne mrzí ta Angela...
P.S. zajtra pridám poriadny komentár :))
Ohromujúce
(Tria, 26. 6. 2008 8:48)