25. Akvamarín
25. Akvamarín
„Ivar, zavrčala Jenni, zdrapla bratove rameno a arozčúlene ním zatriasla, „ kam si nás to zaviedol?“ Jennin hlas začal nebezpečne stúpať. Ivar stuhol a celou svojou bytosťou vnímal prekážku, nachádzajúcu sa pre ním. O niekoľko sekúnd už nepochyboval a so široko roztvorenými očami civel do tmy. Niekoľko krokov pred ním dýchalo a chvelo sa veľké, šupinaté telo draka. Zavrel oči a preklial chvíľu, keď im Charlie navrhol návštevu jaskýň a jeho vlastný, nadšený súhlas, ktorým tento návrh privítal. Pomaly , opatrne presunul Jenni za seba, mávol rukou a úzku chodbu zalialo bledé, červenkasté svetlo. Intuícia ho ani teraz nesklamala a obaja s pootvorenými ústami hľadeli na chvejúcu sa šupinatú masu dračieho tela, ktoré v červenom svetle vyzeralo ako odliate z bronzu. Čo však bolo najdôležitejšie bol pohľad na zadnú nohu draka zaklinenú pri ľavej stene chodby. Chvíľu im trvalo, než si uvedomili, čo vlastne vidia.
„On tam uviazol,“ povedal Ivar odrazu a pohľadom skenoval každý kúsok šupinatej kože, ktorá sa čas od času kŕčovite zachvela. Vedomie, že drak má hlavu o hodný kus ďalej a nemôže sa otočiť, ich upokojilo. Napriek tomu nebolo ich situácia ružová. Jediný východ zo slepej uličky bol upchatý drakom zaklineným v úzkej chodbe. Kým drak neodíde, ani oni sa z chodby nedostanú.
„Tak to je naozaj úžasné!“ zvolala Jenni , ktorá sa spamätala prvá. „Drak nás síce nemôže zožrať, ani upiecť na oškvarok, ale napriek tomu tu pravdepodobne zostaneme navždy a v tichosti zomrieme hladom.“
„Nebuď smiešna,“ zamračil sa Ivar, „ sme čarodejníci a smrť hladom nám celkom určite nehrozí. Okrem toho , bratia tu budú skôr, než ti stihne zaškvŕkať v žalúdku.“
„To ma práve dosť znepokojuje,“ odsekla netrpezlivo, „ budú sa na nás hnevať.“
„Nemajú prečo,“ odfrkol namrzene Ivar, pokrútil hlavou a pristúpil k drakovi. Natiahol ruku a pohladil drsnú, dračiu kožu. Pod prstami pocítil čosi vlhké a lepkavé. Zamračene sa pozrel na tmavú hmotu , potrel ju medzi prstami a vdýchol typický kovový zápach. Jenni , ktorá sa z neho nespúšťala oči natiahla krk a pristúpila o kúsok bližšie .
„Čo je to?“ spýtala sa zvedavo.
„To je krv, ten drak je zranený,“ odpovedal jej zamyslene , mávnutím zosilnil svetlo, pristúpil tesne k drakovi a začal si kúsok po kúsku prezerať každý milimeter kože, ktorý mal v dohľade. Netrvalo to ani minútu a našiel hlbokú , rozškľabenú ranu ťahajúcu sa v slabinou zadnej nohy dohora až ku krídlu , ktorá neprestávala krvácať. Okraje rany boli rozstrapkané a rana bola zanesená špinou. Keď sa jej Ivar po prvýkrát dotkol , drak sa mykol a pokúsil sa uhnúť. Tesné zovretie skalných stien mu to však nedovolilo.
„Je to špinavé,“ ohrnula nos Jenni a dvomi prstami opatrne vytiahla z rany niekoľko uschnutých listov. „Purgo!“ zvolala a plynulo mávla prútikom nad celou dĺžkou rany. Na okamžik ich zalialo ostré , belasé svetlo a až teraz mohli vidieť, aké vážne zranenie drak utrpel. Krv teraz tiekla oveľa rýchlejšie a hrozilo, že im vzácny drak vykrváca pred očami a uhynie. „Nemali by sme s tým niečo urobiť?“ zamračila sa Jenni a pozrela na brata. Ten si sústredene prezeral rozstrapkané okraje rany a niečo si nečujne šomral popod nos. „Počuješ ma?“ zvolala zlostne, keď si všimla, že jej nevenuje žiadnu pozornosť. „Ja na to sama nestačím,“ pokračovala, „ ani čistiace kúzlo nefungovalo poriadne. Pozri sa sem hore, je tu ešte akýsi kameň,“ ukazovala k skalnej stene, ktorá sa zarezávala do dračej kože a natiahnutá na špičkách nôh, pokúšala sa ho dočiahnuť.
„Ukáž,“ zavrčal Ivar, natiahol sa ponad ňu, uchopil kameň jednou rukou, druhou uvolnil kožu vedľa neho a silno ním mykol. Drak sa prudko otriasol, bolestne zareval a dlhý, valcovitý predmet sa vyšmykol z Ivarovej ruky , spadol a rozštiepil na dve, takmer rovnaké časti. Ivar sa zamračene pozrel dolu , ale krv valiaca sa z rany a bolestivý rev draka ho zastavili. Zhlboka sa nadýchol, obe ruky priložil na dračiu kožu a stlačil okraje rany k sebe tak tesne, ako to len išlo. No a potom urobil čosi, čo Jenni veľmi prekvapilo. Naklonil sa k drakovi, položil hlavu na dračí bok a nevšímajúc si prúdiacu krv , šepkal nečujne uzdravujúce kúzlo. Niekoľko sekúnd sa nič nedialo, ale potom sa jeho ruky rozžiarili prenikavým zlatým svetlo, ktorí sa miešalo s mliečnou žiarou vychádzajúcou z jeho čela a červenou, ktorá mu zalievala hruď. Postupne sa zlievali a vytvorili silný, farebný prúd svetla, ktorý sa kľukato ovíjal okolo okrajov rany a sceloval ju. Trvalo to iba niekoľko minút, ale Jenni sa zdalo, že čas sa odrazu zastavil . Keď sa aj posledný kúsok rozškľabenej kože zahojil, odtiahol Ivar ruky a klesol na kolená vedľa dračieho tela, ktoré sa nekontrolovateľne triaslo .
„Si v poriadku?“ spýtala sa ho ustarostene a znepokojene pozorovala, ako sa zimnične chveje.
„To bude dobré,“ šepol vyčerpane Ivar, zhlboka sa nadýchol a pokúsil sa vstať. Vyčerpané telo ho však odmietlo poslúchať a tak položil ruky na zem, aby sa vzoprel. Miesto toho zavadil o dva hranaté kamene, ležiace tesne pri boku draka. Unavene si sadol vedľa dračieho tela, oprel sa oň chrbtom a vzal kamene do rúk. Kryštály žiarili v červenom svetle dúhovými farbami, ale modrá a zelená boli najvýraznejšie. Chvíľu si ich so záujmom prezeral, ale keď mu pohľad padol na znepokojenú Jenninu tvár, s povzdychom sa začal zdvíhať. Pevne zvierajúc kamene v rukách oprel sa o ne a ostré hrany lomov mu rozrezali dlane. Prvé kvapky krvi, ktoré sa dotkli nerastu doň vsiakli , Ivar ticho, bolestivo zasyčal a v tom okamžiku oba kryštály vybuchli v oslepujúcom modrozelenom svetle, ktoré ich oboch na chvíľu pripravilo o zrak. Jenni prenikavo zvýskla a drak za Ivarovým chrbtom sa mykol takou silou, že sa takmer vyslobodil z tesného objatia okolitého kameňa. Ivarove telo sa naplo v bolestivom kŕči, začalo sa transformovať a skôr, než sa Jenni vrátil zrak, ležal vedľa nej belasý drak, mrkal opálovými očami a z papule mu vyletovali karmínové plamienky .
„To bola Jenni!“ zvolal Brentan , ktorého zmietajúci sa dračí chvost minul len zázrakom. Všetci pri tom výkriku zamrzli v komických pozíciách s poklesnutými sánkami a vypleštenými očami sa snažili prevŕtať kamennú stenu jaskyne.
„Musia byť niekde tu,“ mávol rukou Kieran , postavil sa na obidve nohy a starostlivo sa vyhýbajúc dračiemu chvostu zamieril k pravej stene jaskyne.
„To nebol výkrik bolesti,“ povedal pomaly Kirill, vztýčil sa v plnej svojej výške a s prižmúrenými očami pozoroval trasúceho sa draka. „Niečo sa stalo, ale ….,“ nedokončil, zamračil sa a prenikavo pozrel na Leva. „Nemali by sme sa radšej pokúsiť o kontakt s týmto drakom?“ spýtal sa odrazu a Brentan sa prekvapene otočil k nemu. Lev sa uškrnul a pokrútil hlavou.
„Chceš mať dieru v mozgu?“ zavrčal ironicky a tvár sa mu skrútila v grimase odporu.
„Nebolo by to po prvýkrát,“ zamračil sa Kirill a škaredo na neho zazrel. Lev vytreštil oči a následne sa zlomil v páse, zvíjajúc sa na zemi od smiechu.
„Koľko dier tam máš?“ vyl a jaskyňa sa otriasala mnohonásobnou ozvenou burácavého smiechu Drakov. Kirill sa na nich nesúhlasne mračil, krútil hlavou a prebodával skrúteného Leva pohľadom.
„Nie, ale už sme sa neraz spojili mentálne s magickými tvormi, tak prečo nie s týmto drakom?“
„Je zranený , vydesený a zaklinený v úzkej chodbe,“ vysvetľoval trpezlivo Brentan. „Pravdepodobne by si počul len tiahle, úzkostné vytie, ktoré by ti naozaj mohlo vyvŕtať do mozgu peknú, malú a úhľadnú dierku,“ doložil s povzdychom. Kirill sa ale nemienil vzdať ,
„Nemáš pravdu,“ odporoval zanovito , „ ak sa dobre pozrieš, tak drak sa už dosť dlho nemyká a krv mu už tiež prestala tiecť. Ja to urobím!“ rozhodol sa nakoniec, odstúpil niekoľko krokov , sadol si na studené kamene , zatvoril oči a sústredil sa. Ostatní Draci sa naho niekoľko sekúnd pozerali , potom si povzdychli a s výrazom hlbokého nesúhlasu sa k nemu pripojili. Ich spojené vedomie ľahko prerazilo barieru chvostorožca , teraz spokojne oddychujúceho , napriek určitému nepohodliu. Čo ich však udivilo, bol dotyk vedomia ďalšieho draka, ktorý sa nachádzal celkom blízko nich.
,Chvostorožec je v pohode, ´ čudoval sa Lev a snažil sa vytiahnuť z dračej mysle čo najviac informácií, , Niekto ho vyliečil, ´ vydýchol odrazu prekvapene, keď si prečítal pocity zraneného draka.
,Je to divoký drak a zranili ho pytliaci, ´ šomral nespokojne Kieran, , ale Charlie sa asi zblázni od radosti, lebo toto je dračica a je tesne pred kladením vajec. ´
,Cenné informácie, ale budeme sa nimi zaoberať neskôr, ´ vrčal nespokojne Brentan , , čo ten druhý drak? ´
,Je to trochu nejasné, akoby nebol celkom pri vedomí, ´ uvažoval zamyslene Kieran a oprel sa do tajomnej dračej mysle mocnejšie. Vzápätí všetci stuhli prekvapením.
,Ivar? ´ spýtal sa váhavo Lev, keď sa znovu dotkol vedomia mladého draka.
,Konečne, kde ste boli tak dlho? ´
,Kde ste a prečo si drak? ´ zavrčal Brentan nespokojne a tesnejšie sa primkol k vedomiu brata.
,Sme v bočnej chodbe a východ nám uzatvára dračí bok, jedna zadná noha a kúsok krídla, ´ odpovedal Ivar nespokojne. , Nemohli by sme diskutovať neskôr? Je to tu dosť tesné a ja sa ako drak nemôžem premiestňovať. ´
,Tak sa premeň naspäť a premiestni vás, ´ navrhol Lev prakticky a trochu do Ivara ťukol.
,Au! Čo robíš? ´ zavrčal a odmlčal sa. Chvíľu bolo tiesnivé ticho, ale nakoniec sa Ivar znovu ozval. ,Problém je v tom, že sám sa teraz asi nepremením, mal som tu takú menšiu nehodu , ´ povedal namrzene.
,Akú nehodu? ´ zvolali všetci naraz a mladý Antipod bolestivo potriasol hlavou.
,Zbláznili ste sa? Mozog mi skoro vystrelil ušami von, to mi nemôžete robiť! ´ jačal rozčúlene a celý sa triasol.
,Fajn, fajn, stačilo, premiestnime sa k tebe, dostaneme vás odtiaľ a potom sa budeme zaoberať tou dračicou, ´ zvolal rozčúlene Brentan , , pozri sa poriadne okolo seba, aby sme sa nepremiestnili priamo na vás! ´ prikázal a keď uvidel obrázok prázdnej , ale veľmi úzkej chodby, bez ďalších rečí sa premiestnil. Ostatní ho okamžite nasledovali. V chodbe sa odrazu ochladilo a štyri čierne mraky zavírili tesne vedľa Antipodovej hlavy. Jenni , ktorá práve študovala bratove krídla sa mykla, vydesene vypískla a tesne sa k nemu primkla. S očami ako tanieriky nechápavo sledovala, ako sa pred ňou zhmotňujú štyri veľmi známe postavy.
„Kier! Bren! Chlapci, vy ste nás našli!“ kričala radostne a vrhla sa k nim. Brentan ju upokojujúco objal a keď sa uistil, že je v poriadku, pozrel na Kirilla a ticho prikázal.
„Vezmi ju von, my si tu už poradíme aj bez teba!“ Kirill len mlčky prikývol , pristúpil k Jenni, vzal ju do náručia a bez jediného zvuku sa odmiestnil.
,Nemohol si s ňou poslať Kierana? ´ vrčal Ivar nespojne, trochu nemotorne sa vyhrabal na nohy a zložil si krídla, ktoré mu doteraz bezmocne viseli po bokoch. Bratia si ho oceňujúco a s úsmevom prezerali.
„Nie veľký, ale dobre stavaný a skutočne pekný drak,“ uškrnul sa Lev, prešiel dlaňou po dračej koži a zľahka poplieskal Ivara po chrbte. „Tento druh sa vidí zriedkavo,“ doložil s úškrnom a pristúpil k dračiemu boku uzatvárajúcemu východ z chodby. Prstom prešiel po kľukatej jazve, pozrel na malého Antipoda a v otázke zdvihol jedno obočie. „To ty?“
,Nie, bol tu Mrázik ,´ zavrčal Ivar a povzdychol si. ,Výsledok je toto, ´ pohol nespokojne krídlami a uprel veľké, opálové oči na Brentana. ,Možno by ste mi konečne mohli pomôcť, stálo ma to priveľa síl a sám to teraz nezvládnem, ´ zavrčal , postúpil o krôčik bližšie k bratom a s nádejou si oprel hlavu a Kieranovu hruď. Ten sa krivo uškrnul, poškrabkal dráčka po hlave a povzdychol si.
„Tak dobre, ideme na to,“ blysol pohľadom k Brentanovi a zdvihol obe ruky. Ten sa k nemu okamžite pridal a spoločne zvolali pohybujúc pri tom simultánne rukami .
„Muto effigies!“ Ostrý prúd svetla sprevádzajúci inkantáciu vrazil do belasej kože draka a vpil sa doň. Antipod tiahlo a bolestne zareval, končatiny sa mu skrútili , hlavu na dlhom krku mu vyvrátilo dohora a v oslepujúcom zablysnutí sa v niekoľkých sekundách premenil na človeka. Ivar ležal na zemi , telo mu pokrýval studený pot a ťažko dýchal. Kieran sa k nemu sklonil, zdvihol ho do náručia , pozrel na Brentana a keď videl, ako sa brat súhlasne usmial, s tichým šumom sa premiestnil. Brentan chvíľu pozeral na miesto, kde ešte pred okamžikom boli jeho bratia a potom sa znovu otočil k šupinatému dračiemu boku. Prešiel po ňom rukou, poplieskal ho a žmurkol na Leva.
„Tak a teraz sme na to zostali len my dvaja. Máš nejaký nápad, ako ju vyslobodiť?“ spýtal sa , keď sa Lev postavil vedľa neho a znalecky si obzeral kamenné steny.
„Zopár by sa našlo,“ uškrnul sa Lev a na tvári sa mu rozlial samoľúby úsmev. Potešene si pošúchal ruky a začal rozprávať.
Komentáře
Přehled komentářů
ďakujem :))...
a nikdy nie je neskoro :))
awooj
(maginy, 14. 6. 2008 18:17)avojky konecne som spat a uz som rada uz mam vsetko za sebou ..... a chem vas pozdravit a asi aj neskoro privitat cassie.... s pozdravom M =))
super
(julili, 12. 6. 2008 22:18)super...tato kapitolka je uzasna....som teraz dost nervozna lebo zajtra idem na sutaz a nemozem zaspat...a toto ma upokojilo a dostalo do stavu ze budem rozmyslat ze na co Lev prisiel a nie nad tancami.....kujem...si uzasna:)
no konečne!!
(Cassie, 12. 6. 2008 20:40)
neviem prečo, ale keď som čítala kapitolu, nevedela som tu pridať komentár. Proste to tu nebolo a tak ma moji drahí kolegovia stihli predbehnúť :)). Súhlasím so všetkými predchádzajúcimi komentmi a ich majiteľmi :)).
Jenni s Kirillom... keď trošku podrastie, bude z nej kočka a budu krásny pár. MImochodom, Jenny má minimálne 14 rokov, nie 12 ako to tvrdí Sirael (prepáč, ale mne to nedá, keď sa mýlim, tak sa ozvi). Veď teraz sú v štvrtom tak nejako veď to Sirael písala a teraz by mali ísť (po tábore) do štvrtého, čo znamená, keďže sa Ivar s JEnny narodili v septembri až v októbri, že teraz sú trinásťročný a onedlho oslávia štrnástiny. Dúfam, že mám pravdu :)). Tak isto súhlasím s Ja Osobne a Soraki - Sirael má naozaj veľmi vysoký štandart.
Veľmi sa mi páčilo, ako Ivar uzdravil dračicu, aj to s tými kameňmi. Soraki má pravdu - ak doňho vsiakli aj tieto kamene - ďakujem pekne. Krásny exemplár do zlatníctva. Hneď by som si ho brala domov :)).
Už končím a ospravedlňujem sa za ten môj "úžasný" komentár, ktorý nemá ani hlavu ani pätu, ale čítala som to asi pred dvoma hodinami a hoci sa to nedá zabudnúť ani po dvoch rokoch, som strašne unavená. Teším sa na najbližšie "stretko". Papáá :))
Ty kokso!
(soraki, 12. 6. 2008 20:14)to se mi strašně líbí /to ty kokso :-D/, kapitola jako vždy suzper a souhlas s Ja Osobně - Sirael si drží vysoký standard! A to s Kirillem bylo fakt průhledný, není na ni moc starý?, ona má jen 12,ne? No, uvidíme, jak to dopadne, protože Sirael to má určitě už nějak vymyšlené. Jinak, ty kameny se zase "vsákly" do Ivara? Jestli jo, tak už je z něj fakt chodící zlatnictví :-D.
no-ty-vole
(Ja Osobne, 12. 6. 2008 19:31)
tak to je husty :)
Ivar se nezda :) To ze vylecil matku-cekatelku bylo super, jen nechapu, proc se Jenny nechtela premistit, kdyz byli v takove situaci... To by jeden rekl, ze veskere nepohodli jde stranou :)
Kazdopadne kapitola super, sirael si drzi svuj vysoky standard :)
P.S.: Ten nadpis si, prosim, nikdo neberte nejak osobne nebo neco takovyho, berte ho proste jako alternativu k "wow" :)
wow
(Peťa, 12. 6. 2008 19:03)hezká kapitola :-) Ivar je šikulka, dokázal uzdravit dračici! A co to bylo za kamen? Byl to ten stejný jaký má Ivar na čele? A koukám, že Bren s Kieranem jsou pěkný dohazovači. To jak poslali Jenni s Kirillem bylo dost průhledný! Nevím proč, ale nějak mi Kirill s Jenni nejdou dohromady...takže se mi chování velkých bráchů v tomhle ohledu vůbec nelíbí!
maginy
(Cassie, 15. 6. 2008 15:27)