23. Dračie jaskyne
23. Dračie jaskyne
„Tak dobre,“ povzdychol si Brentan, mávnutím ruky zrušil obraz savany, ktorý sa doteraz vznášal uprostred skupiny sediacej v kruhu, „ ukončili sme všetky druhy kopytníkov, výhody a nevýhody premeny na niektorého z nich. Má ešte niekto otázku? Rozumeli ste všetkému?“ spýtal sa a automaticky pozrel na Marcela. Ten ho v priebehu posledných týždňov bombardoval stovkami doplňujúcich otázok, ale dnes napodiv mlčal a zamyslene hľadel do trávy pred svojim prekríženými nohami.
„Ako je to s potravou?“ ozval sa odrazu Dárius, natiahol sa, odtrhol trs trávy a nedôverčivo si ju premeriaval. „Ak sa premením na antilopu, bude mi to chutiť?
„Bude,“ prikývol s krivým úškrnom Brantan, „ najťažšie je vyrovnať sa pri tom so svojou ľudskou podstatou. Človek vo vás sa vždy bude vzpierať, pretože pre človeka to nie je prirodzená potrava, ale zviera a jeho inštinkty vám pomôžu prekonať prvé ťažkosti..“ vysvetľoval a uškŕňal sa ešte širšie nad kyslým výrazom v Dáriusovej tvári.
„Ako ovplyvní premena našu ľudskú časť?“ zdvihol pohľad Marcel a s tvrdým výrazom na tvári sa zahľadel Brentanovi do očí.
„To bude záležať na vás, ako veľmi sa dáte ovplyvniť, ako hlboko necháte zviera preniknúť do vašej ľudskej podstaty," vysvetľoval Brantan hľadajúc tie najvýstižnejšie slová, „ nebude jednoduché prijať formu, do ktorej sa premeníte , ale dá sa na to zvyknúť,“ doložil s malým úsmeškom a vstal. „Zajtra začneme s premenami, pretože času je už skutočne málo.“
„Máme pred sebou ešte celý mesiac,“ zastonal Lars, zazrel na Brentana a s nádejou sa pozrel na Jenni, ktorá s úsmevom sledovala odchádzajúceho brata. Už celý mesiac sa všetci každé popoludnie pripravovali na spontánnu premenu, pri ktorej im mala pomôcť magická sila Drakov a zaklínadlá, ktoré vymyslel Brentan.
„Dnes je krásne, nechceš sa po večeri trochu prejsť?“ spýtal sa jej odrazu Dárius, sadajúc si do trávy vedľa nej. Jenni sa na neho chvíľu prekvapene pozerala, ale potom s úsmevom pokrútila hlavou.
„Idem na prechádzku s bratmi a potom sa zastavíme v liahni. Dnes naozaj nebudem mať čas.“
„Chodíš s nimi na prechádzky každý večer,“ šomral zamračene Dárius a odtŕhal steblá trávy.
„Sú to moji bratia,“ ohradila sa Jenni prudko, „ konečne mám možnosť byť s nimi a lepšie ich spoznať.“
„Tak prečo sa teda celé večery prechádzaš s Kirillom? On nie je tvoj brat!“ zvolal Dárius zúrivo , vyskočil hore a rozbehol sa k táboru.
„Čo to do neho odrazu vošlo?“ čudoval sa Marcel a vyštartoval za ním. „Héj! Ilja! Počkaj! Kam bežíš?“ vykrikoval v behu. Dárius sa na neho pozrel cez plece, rezignovane mávol rukou a s hlbokým povzdychom sa zastavil.
„Ach! To bolo patetické, smiešne a hlavne nemiestne!“ zvolala Jenni konsternovane, zamračila sa a zazrela na mlčiaceho Ivara . „Dúfam, že sa ukľudní. Nemám náladu hádať sa s ním kvôli hlúposti celý večer,“ vyhlásila vstávajúc z penovej podložky. „Ideš tiež Ody?“ spýtala sa a bez obzretia vykročila hore stráňou. Lars sa úsokom pozrel na Ivara, chvíľočku váhal, ale potom vyskočil a niekoľkými dlhými krokmi ju dobehol. Ivar sa zamyslene pozeral za vzďaľujúcimi sa postavami . Lars niečo vášnivo rozprával divoko sa rozháňajúc rukami a Jenni sa tomu zvonivo smiala. Jej smiech sa niesol doďaleka a ako odpoveď naň sa spoza kopcov ozvalo dračie zarevanie. Ivar odtrhol pohľad od Jenni, zahľadel sa k horám a na tvári sa mu usadil túžobný úsmev.
„Dračie jaskyne,“ zašepkal , po tele mu prebehli zimomriavky a oči mu horeli. „ Už zajtra uvidím dračie jaskyne!“ vyrazil stískajúc pery, aby tie slová nevykríkol nahlas a pozrel sa na slnko, kloniace sa k západu. Najradšej by ho popohnal, ale potom sa len niekoľkokrát zhlboka nadýchol , natiahol sa do trávy , sledoval oblaky plávajúce na oblohe a nechal myšlienky voľne plynúť.
Prvý mesiac letného tábora preletel Delfínom závratnou rýchlosťou. Denný program mali nabitý zaujímavými činnosťami a tvrdou fyzickou prípravou. Draci si ich rozdelili do štyroch skupín a potom sa s nimi zaoberali väčšinu dňa. Za ten mesiac sa dozvedeli o všetkých plemenách drakov a ich živote viac, než by sa mohli dočítať v knihách rozsiahlej školskej knižnice. Hodiny strávené s mečom alebo prútikom v ruke pri tréningoch alebo súbojoch, popoháňali čas ešte rýchlejšie. A Ivar… Ivar mal konečne zase po dlhých rokoch súpera ochotného postaviť sa mu a ich divoké cvičné súboje priťahovali všeobecnú pozornosť. Už od prvého z nich boli obaja starší O´Brayenovci nadšení schopnosťami mladšieho brata a ochotne sa mu postavili vždy, keď sa im naskytla vhodná príležitosť. A hoci mali väčšinou početné publikum, len málo kto rozumel tomu, čo sa pri týchto súbojoch odohrávalo. Ivar si však bol veľmi dobre vedomí toho, že pre starších bratov nie je ešte ani zďaleka rovnocenným súperom. Premietajúc si v hlave posledný súboj s Kirillom vstal, hodil posledný pohľad na zapadajúce slnko a s hlavou plnou očakávaní sa pobral na večeru.
„Jenni!“ dupkal vedľa jej stoličky netrpezlivo Ivar a zamračene sa pozeral na jej plnú šálku horúceho kakaa.
„Uhmmh!“ mávala Jenni obidvomi rukami , zúrivo sa mračila na brata a snažila sa prehltnúť veľké sústo, ktoré mala v ústach.
„Ponáhľaj sa, Charlie už čaká!“ popoháňal ju netrpezlivo, sústavne sa obzerajúc k dverám jedálne.
„Nechaj ju v kľude sa najesť,“ napomenul ho Brentan, ale oči sa mu smiali, keď videl Ivarov zúrivý pohľad.
„Sú to len jaskyne,“ zatiahol lenivo Kirill, pobavene zdvihol obočie a trochu ustarostene sa pozrel na Jenni.
„Nie sú to obyčajné jaskyne!“ zvolal Ivar. „To sú dračie jaskyne!“
„Ivar,“ začal Brentan trpezlivo, „ v týchto jaskyniach draci zimujú, niet dôvodu na prehnané očakávania.“
„Okrem toho, teraz sú všetci draci vonku, je leto,“ pripomenul Kieran, potľapkal láskavo Ivara po pleci a zľahka mu postrapatil vlasy. Ivar sa mykol a prstami si prehrabol vlasy, pohodiac pri tom hlavou . Od vedľajšieho stola sa ozval tichý povzdych. Brentan sa s pozdvihnutým obočím zahľadel na zasnívanú Coru , lepšie sa prizrel bratovi a uškrnul sa. Drgol lakťom do Kirilla a nakloniac sa k nemu, niečo mu so smiechom šepkal do ucha. Kirill preniesol pohľad z Jenninej tváre na Ivara, dôkladne si ho poprezeral , uškrnul sa a prikývol súčasne s Kieranom, ktorý sa práve spustil na stoličku vedľa nich. Jenni náhlivo dojedla, odstrčila stoličku a s povzdychom vstala.
„Poď už konečne!“ zvolal Ivar, chytil ju za ruku a vliekol ju von z jedálne. Pred dverami sa na lavičke rozvaľoval Charlie Weasley a so zatvorenými očami vystavoval tvár dopoludňajšiemu slnku. Vedľa neho trčala násada metly, opierajúca sa o jeho rameno.
„Pripravení?“ spýtal sa a otvoriac jedno oko, premeral si ich od hlavy až po päty.
„Jasné,“ prikývol Ivar , z vrecka vytiahol metly a mávnutím ruky ich zväčšil.
„Pôsobivé,“ prikývol Charlie a s úškrnom, zdvihol vlastnú metlu a nasadol na ňu. „Nasledujte ma,“ vyzval ich, vzlietol a keď sa s úsmevom k nim otočil, takmer spadol. Okolo neho sa prehnali dve nezreteľné šmuhy a vzdušný vír ktorý spôsobili, ním poriadne zatočil. „Čo do pekla…!“ zvolal a celou silou sa oprel do metly v snahe udržať sa vo vzduchu.
„Wuáw!“ jačal Ivar, otočil metlu na ktorej prakticky ležal a zabrzdil tesne vedľa Charlieho boku.
„Jupí!“ jasala Jenni a krkolomným manévrom sa zaradila na jeho opačnej strane, urobiac ešte malú otočku. Tesne pritisnutá k násade metly, vlasy rozviate a oči ako hviezdy od radosti z letu sledovala brunátnu Charlieho tvár. Vedľa dverí jedálne stáli Draci a pozerne sledovali ich let.
„Je skutočne úžasná,“ povedal ticho Kirill , prehrabol si dlhé vlasy a pozrel na Kierana. „Myslím, že požiadam otca, aby ma čo najskôr navštívil.“ Kieran sa zamračil , stisol pery a povzdychol si. Brentan len pokrútil hlavou a Lev sa povzbudzujúco uškrnul, plesnúc Kirilla po pleci. Potom ešte nakukol do jedálne a keď videl, že je prázdna, rozhliadol sa po stráni.
„Mali by sme začať,“ pripomenul kamarátom ticho, prehodil si dlhý plášť cez ramená , zľahka sa otočiac na päte a bez upozornenia zmizol, akoby sa rozplynul vo vzduchu. Ostatní ho vzápätí nasledovali.
„Toto mi už nikdy nerobte!“ vrieskal Charlie , keď sa mu podarilo ustáliť metlu vo vzduchu a ako tak sa upokojiť. „Mohol som sa zabiť a vy by ste nikdy nevideli dračie jaskyne,“ vyhrážal sa, ale bokom pokukoval po metlách, na ktorých deti sedeli. „Čo to máte , pri Merlinovi, za zázraky?“ spýtal sa odrazu a očami skenoval Ivarovu metlu.
„Hviezdny prach,“ uškrnul sa Ivar a pohladil násadu. „Meno ani zďaleka nevystihuje jej kvality. Je to vynikajúca závodná metla a dajú sa s ňou robiť priam zázračné kúsky.“
„Prečo na nej ležíte?“ mračil sa Charlie, ale aj on sa trochu viac položil na metlu tak, ako to videl urobiť Jenni.
„Menší odpor,“ uškrnula sa Jenni, natiahla ruky a uchopila násadu metly takmer na konci . „Pozri,“ povedala odrazu, pritisla telo na násadu a vyštartovala obrovskou rýchlosťou vpred. Behom dvoch sekúnd im takmer zmizla z očí, potom zdvihla metlu hore, urobila prudký oblúk a v tej istej dráhe a vrátila späť. Teraz však zabrzdila o kúsok ďalej, aby Charlieho nezhodila. Charlie na chvílu stratil reč , zízal na Jenni a Ivar, ktorý sa na neho po očku pozeral, sa potuteľne uškŕňal.
„Vyzerá to, ako by si bola k tej metle prilepená,“ šomral , keď sa mu podarilo trochu sa spamätať. Jenni sa spokojne uškrnula , trochu sa uvolnila a zaradila sa mu znovu po boku. Krajina pod nimi sa prudko zmenila. Kotlina bola už dávno za nimi, teraz leteli ponad úzke strže, hlboké lesy s rozľahlými priesekmi a pred nimi sa týčili ostré a rozoklané vrcholy štítov . Svahy hôr boli kamenisté, porastené nízkou kosodrevinou .
„Tam sú,“ ukázal Charlie na úbočie jednej z hôr, kde sa tesne nad hranicou lesa otváralo množstvo veľkých čiernych otvorov. „Tu zimuje časť našich drakov,“ vysvetľoval zvíhajúc metlu prudko hore. „Je tu najväčší počet jaskýň, ale nie všetky sú obsadené. Draci nemajú radi spoločnosť a dávajú prednosť samote. Hlavne na zimovisku,“ dokončil a zoskočil z metly vedľa vchodu do jednej z jaskýň.
„Ako sa sem dostanú?“ čudoval sa Ivar vznášajúc sa tesne nad skalami a očami si premeriaval neveľký vchod. Jenni už stála pri Charliem a nakúkala dnu. Jaskyňa bola pomerne malá, svetlá a hlavne príliš otvorená. Nedôverčivo sa pozrela na Charlieho a pokrútila hlavou . Ivar vedľa ne zoskočil z metly, nakukol jej ponad plece a zamračil sa.
„Tadiaľto draci nechodia,“ vyhlásil a zazrel na úškŕňajúceho sa Charlieho, „ ani ja by som sa sem nezmestil a to patrím k tým menším druhom,“ šomral si popod nos , prudkým pohybom zmenšil obe metly a vložil si ich do vrecka.
„Máš pravdu, nechodia,“ prikývol Charlie, „ tadiaľto chodíme my, keď chceme skontrolovať , ako jaskyne vyzerajú, alebo či sú draci v poriadku. Táto jaskyňa ústi do celého systému dutín , ktoré sa nachádzajú vo vnútri tejto hory. Nikdy sme ich všetky nepreskúmali,“ doložil s úsmevom , vytiahol prútik a vkročil dnu. Neďaleko vchodu sa postavil na špičky a z dutiny v stene vytiahol tri fakle. Zapálil ich a viedol ich dozadu, kde sa jaskyňa zdanlivo končila. Kamenná stena sa tam však stáčala, vytvárala úzky priechod do ďalšej, rozľahlejšej dutiny , ktorá sa mierne zvažovala dolu.
„Je to suché,“ začudovala sa Jenni, keď sa dotkla kamennej steny.
„Preto tu zimujú,“ prikývol Charlie a jeho hlas sa odrážal od stien v mnohonásobných ozvenách. Jenni zdvihla prekvapene hlavu a pozrela sa hore. Strop jaskyne už nebol vidieť, ukrývala ho temnota. Charlie sa uškrnul, pozdvihol fakľu vyššie, ale svetlo aj tak strop nedosiahlo. „Je to ako ementál,“ uchechtol sa pobavene a potom pristúpiac tesne k stene ukázal na čierny krížik namaľovaný na nej. „Cesta je vyznačená takýmito značkami. Sú namaľované tak, aby boli na hranici viditeľnosti . Keď sa postavím k stene a posvietil si fakľou, tak musím zbadať ďalšiu značku,“ hovoril a zároveveň sa postavil chrbtom k stene, opierajúc sa o značku s vysoko zdvihnutou fakľou v ruke. Chvíľu sa okolo seba rozhliadal a potom ukázal rukou pred seba. „ Tam je!“ Jenni , ktorá značku videla už dávno len prikývla a Ivar sa potajomky zachechtal popod nos, keď sa netrpezlivo pohla ďalej .
„Bren mal pravdu,“ šomrala si potichu namrzene, „ sú to len jaskyne. Mala som zostať v tábore, bol by to určite užitočnejšie strávený čas,“ brblala, všelijako sa škľabila , ale nakoniec sa s povzdychom pripojila k Ivarovi.
„Neboj sa, bude to zábava,“ povzbudzoval ju Ivar, odhodlane sa pozeral do tmy pred sebou a dychtivo sa obzeral okolo seba. Vzápätí sa prudko nadýchol, vytreštil oči , zdrapil Jenni za rameno a zmietol ju pod seba, chrániac ju tak vlastným telom pred obrovským ohnivým prúdom, ktorý sa vyvalil z bočnej chodby tesne pred nimi .
Komentáře
Přehled komentářů
Díky za super pěkné čtení. :-)
Soraki, Redmoony:
(Cassie, 5. 6. 2008 7:24)ďakujem veľmi pekne. Už som sa nevedela dočkať, kedy vás "uvidím" :))
Óóóch,
(soraki, 4. 6. 2008 21:38)
Cassie řekla všechno za mne, takže nemám co komentovat :-D. Že bychom si zase vymněnily role? Jinak si taky myslím, že to budou kluci :-D, ale co když ne? No, uvidíme.
CASSIE, vítej zpět, moc si nám tu chyběla :-D. Gratuluju k přijetí a přeju ti mnoho úspěchů ve studiu :-D
Lea
(Cassie, 4. 6. 2008 21:17)ďakujem veľmi pekne. Ver mi, som veľmi rada, že ma prijali a neskutočne šťastná, že som opäť medzi vami :))
Cassie
(Lea, 4. 6. 2008 19:59)Vitaj opat medzi nami. Gratulujem k prijatiu, je fantasticke, ked cloveku vyjde, co velmi chcel.
uzasne
(jaja, 4. 6. 2008 15:26)ten koniec je uzasny..skvele si to ukoncila..uz som cakala kedy sa udeje nieco zvlastne..a dockala som sa..kapitolka..je senzacna..neviem sa dockat dalsej :)
aloooooooha, zlatíčka :))
(Cassie, 4. 6. 2008 13:14)
Už som späť a strašne sa tomu teším. Na poviedku nemám slov... prisahám!! Strašne som sa bála, lebo som tu nebola približne mesiac, že tu prídem, Mág bude ukončený a nová poviedka začínať, takže, musím sa priznať, trošililinku ma potešilo, že Sirael nepridávala kapitolky, lebo jej bolo zle. Ale dúfam, že už je jej lepšie. Mimochodom, veľká vďaka patrí mojej zlatej Soraki. Vždy, vyjadrila aj môj názor, za čo som jej veeeeľmi vďačná. Za ten čas, čo som tu nebola to bolo úžasné. Kapitoly mi vyrazili dych, ako aj všetky postavy v poviedke. Jenny, Ivar, Lars, Marcel, Dárius, Kirill, Kier, Bren aj Lev. Som rada, že sa vrátili z tej hroznej školy. Chudáci moji, akí sú zničení. S tými škriatkami v paláci si ma pobavila. A prekvapila Kirillom. Netušila som, že sa aj on zamiloval do Jenny. Aj keď musím uznať, že po Siriusovi a Selene musí byť riadna kočka. Mimochodom, mne sa zdá, že má 13-14 rokov, či nie?? Som z toho trošku jeleň, ale určite viem, že nemá 12, pretože ide do 4. ročníka. Takže bude mať 14. :)).
Ku dnešnej kapitolke len krátko: Súhlasím s Redmoonym - tí draci bude určite naša tznáma štvorka. Snáď nikomu nebude čudné, že sú presne štyria :)). Myslím, že keby sa to Ivar dozvedel, Avalon-neavalon, zmetie ich jedna radosť :)). Aj keď mám trošku "tušáka", že Jenny na to príde. Kapitola bola fakt celá skvelá, tak ako ďalšie pred ňou. No, už som sa rozpísala dosť, myslím, že to stačí.
Pozdravujem každého a som rada, že keď som tu nebola, tak ste komentovali. Som rada, že som späť medzi vami. Mimochodom, musím sa pochváliť. Pamätáte si, ako som tu písala, že ma čakajú skúšky na školu? Prijali ma. A ešte aj do anglickej triedy, čo bol môj sen. Tak sa majte krásne a komentujte. Ešte raz pozdravujem a teším sa na vás pri najbližšej kapitole :))
Fíha...
(Redmoony, 3. 6. 2008 22:57)To budou určitě Kieran s Brentanem, musí jim udělat trochu představení, ne?:))
no teda
(Lea, 3. 6. 2008 22:57)
vidim, ze mas fantazie na rozdavanie. Pekne, pekne, len tak dalej.
A mam pekny kod 44177
nice
(Sayan, 3. 6. 2008 22:32)
Jasne ze kirilla:-)
Tess, tvoje poviedky nemaju chybu. Z fanusikovskych pokracovani si najlepsia. Len jedno mi vrta v hlave..zda sa mi to,alebo v robis viac pravopisnych chyb?
heeeeej
(Ja Osobne, 3. 6. 2008 20:54)
to jsi mi nemela delat, ukoncit kapitolu v takovym momente... jak mam ted asi vydrzet do priste? :)
jinak kapitola je pekna, jsem zvedavy, koho si Jenny nakonec vybere... :)
tak sup sem s pokracovanim :)
pěkné čtení
(Trili, 7. 6. 2008 22:01)