22. Všetok čas sveta
22. Všetok čas sveta
„Kde do pekla jazerného sú!“ zvolal Marcel a už asi po stý krát pozrel k hlavnému vchodu. „O pol hodiny máme prenášadlo a oni sú ešte stále v ťahu.“
„Nerozčuľuj sa,“ prehodil pokojne Dárius, prehrabol si vlasy uškrnul sa, „ o chvíľu sú určite tu,“ doložil , vzápätí zdvihol ruku a ukázal ku vchodu, pretože práve v tom okamžiku sa tam zhmotnili dve postavy v tesnom objatí.
„Tam sú,“ zvolal Lars, oči sa mu rozžiarili a na tvári mu rozkvitol zasnený úsmev.. Marcel sa na neho pozrel, zamračil sa a potom ho nemilosrdne šťuchol pod rebro.
„Kontroluj sa!“ zasipel . „Vieš aký je!“ mykol hlavou k prichádzajúcemu Ivarovi. Lars si pošúchal boľavý bok a zatváril sa ublížene.
„To sa už ani pozrieť nesmiem? Nevideli sme sa nekonečných desať dní,“ zaskučal , zamračil sa na Marcela , ale potom sa otočil k prichádzajúcej dvojici a keď začul zvonivý smiech Jenni, znovu sa zozžiaril.
„Kde ste boli tak dlho?“ šomral Dárius , zvrtol sa na opätku a vykročil ku vchodu. Ivar sa pripojil k nemu a s úsmevom si ho prezeral.
„U nás je blázninec,“ prehodil zľahka, „ Draci sa vracajú domov a domáci škriatkovia sa úplne pomiatli. Torun tvrdí, že tak dôkladne neupratovali, ani keď sa otec ženil. Môžem zodpovedne vyhlásiť, že všetky schodiská v paláci sú životu nebezpečné pasce.“
„Náhodou,“ zamiešala sa Jenni , „ otcovi to tentokrát vôbec nevadí, „on je taký šťastný, že sa vracajú domov, že sa vznáša desať centimetrov nad dlažbou.“
„No , asi preto si včera narazil kostrč, keď išiel do zbrojnice,“ prikývol sarkasticky Ivar a pokrútil znechutene hlavou. „Byť tým škriatkom, ktorý tú dlažbu navoskoval, asi by mi aj Mariánska priekopa bola príliš plytká. Ešte nikdy sme nemali ošetrovňu takú preplnenú.“ Jenni sa zachichotala a ešte stále sa smejúc vkročila do krbu pre štvrté ročníky.
O niekoľko minút sa celý klan Delfínov zhromaždil na nádvorí okolo profesora Sandela.
„Som skutočne potešený, že sa tu dnes stretávame v plnom počte. Napriek všetkým strastiam, ktoré sme museli v minulých rokoch prekonať, sme jediný klan v histórii školy, ktorý za tri roky neprišiel ani o jedného člena. Riaditeľ sa teda rozhodol, že si zaslúžite niečo špeciálne a preto sme vám všetkým pripravili malé prekvapenie,“ povedal a keď videl ich nedôverčivé pohľady, trochu škodoradostne sa zašľabil. Z vrecka vytiahol niekoľko plastových detských hračiek a rozdal ich skupinám. Dárius vzal do ruky malé žlté hrabličky, nedôverčivo ich prebodol pohľadom a potom ich otrčil smerom k ostatným.
„Tak dobre , poďme sa hrať!“ vyhlásil a keď sa aj ostatní dotkli hračky, obrátil pohľad k profesorovi. „Neviem prečo, ale mám taký zvláštny, vcelku nepríjemný pocit, že to čo o chvíľu uvidím, sa mi nebude páčiť,“ zašomral a vzápätí sa spolu s kamarátmi premiestnil.
Pristátie sa im podarilo skvele. Všetci to ustáli, len Lars sa na chvíľu zakolísal, ale Ivar ho pohotovo zachytil a zároveň sa dychtivo rozhliadal po okolí. Nachádzali sa v plytkej , veľmi rozsiahlej kotline, obklopenej zo všetkých strán vysokými končiarami neznámeho pohoria. Na úbočiach kopcov porastených hustou vegetáciou boli rozmiestnené skupinky dreveníc. Dárius sa rýchle rozhliadol a uľahčene si vydýchol.
„Zatiaľ to nevyzerá zle,“ povedal opatrne, šľahol pohľadom k Sandelovi a uškrnul sa, „kde je to sľubované prekvapenie?“ Ivar, ktorý si s prižmúrenými očami prezeral okolité konce sa odrazu zarazil, natiahol krk dopredu a potom sa búrlivo rozosmial.
„Tam!“ zvolal prehýbajúc sa od smiechu a ukázal prstom k jednému z končiarov. Všetci sa otočili , zaclonili si dlaňami oči a sledovali tmavý bod pohybujúci sa tesne nad ním.
„Čo je to?“ šomral si Lars popod nos, žmúril oči nebezpečne sa zakláňajúc.
„Nevieš?“ uškrnul sa Ivar, oči mu svietili a neustále sa pochechtával. „To je predsa drak!“ zvolal radostne, rozhliadol sa a rozhodil ruky. „No a toto je pravdepodobne dračia rezervácia.“
„Výborne, pán O´Brayen!“ usmial sa profesor Sandel a prikývol. „Nachádzame sa na území dračej rezervácie v Rumunsku a vy všetci sa na dva mesiace stanete ošetrovateľmi drakov.“
V skupine študentov zavládlo zdesenie. Väčšina z nich mierne pobledla a s obavami sa obzerali okolo seba, ako keby sa báli, že na nich spoza každého kríka vyskočí drak. Jenni naproti tomu pevne stisla pery , zamračila sa a Ivar sa pri pohľade na nich prehýňal od smiechu.
„Som rád, že sa tak dobre bavíš,“ ozvalo sa im odrazu za chrbátmi a študenti sa poľakane otočili. Jenni sa mykla, zbledla, obrátila sa a s očami doširoka otvorenými pozerala na štvoricu vysokých mladých mužov zahalených do dračích plášťov, ktoré im jemne vírili okolo nôh . Stáli vedľa seba, plece pri pleci a na tvárach mali široký úsmev.
„Bren!“ zajačala , rozbehla sa , skočila bratovi do otvoreného náručia a objala ho okolo krku . „Bren, konečne!“ drvila ho v objatí a po lícach jej tiekli slzy šťastia. Brentan ju na niekoľko okamžikov pevne zovrel v rukách, potom ju jemne odtiahol a zahľadel sa jej do tváre.
„Ach, sestrička,“ povzdychol si, „ako si len vyrástla,“ doložil a zložil ju dolu. Okamžite sa vrhla ku Kieranovi . Aj on ju radostne objal a smial sa spolu s ňou. Ivar sa prestal smiať v okamžiku, keď sa Brentan ozval. Bleskovo sa otočil a s vážnou tvárou vykročil k bratom. Zastavil sa pár krokov pred nimi, mierne sa uklonil a podal ruku Kieranovi.
„Zdravím ťa, veľký brat!“ povedal s miernym úsmevom a stisol širokú bratovu dlaň. Dva páry šedých očí sa stretli a bratia sa na seba usmiali.
„Zdravím ťa, bratček!“ zasmial sa Kieran a pevne zovrel Ivara v náručí. „Veľmi dlho sme sa nevideli,“ povedal a skúmavo si Ivara prezeral.
„Veru,“ ozval sa vedľa neho oveľa neformálnejšie Brentan a objal Ivara okolo ramien, „ vyrástol si, čoskoro z teba bude muž,“ žmurkol na neho a potriasol rukou, ktorú k nemu Ivar natiahol. „Vidím, že sa otec snažil vštepiť ti tie isté zásady,“ zašepkal a bublal potláčaným smiechom. Ivarovi preletel po tvári úsmešok, ale rýchle ho zmietol z tváre a stisol mocné dlane Kirilla a Leva. Potom sa otočil k profesorovi , ktorý stál neďaleko a veselo sa usmieval.
„Tak, ako sa vám páči naše prekvapenie?“ spýtal sa , žmurkol na Jenni, ktorú Kirill ešte stále zvieral v náruči a niečo jej ticho šepkal do ucha. Jenni sa chichotala a líca jej zružoveli. Lars, ktorý sa na to z nevôľou pozeral , sa zamračil a ani Dárius sa netváril príliš nadšene. Profesor sa otočil s úsmevom k študentom. „Toto sú štyria čerství absolventi magickej univerzity Avalon a počas nasledujúcich dvoch mesiacov sa vám budú venovať, ako vaši inštruktori. Ostatní profesori a tréneri na nás už čakajú v ubytovni a tak by asi bolo najlepšie, keby sme sa presunuli do tábora.“ ukázal na skupinu dreveníc ukrytú medzi skupinami vysokých stromov a ráznym krokom k nim vykročil. Študenti ho trochu váhavo nasledovali, vrhajúc spýtavé pohľady na štvoricu Drakov.
„Vy budete s nami celé dva mesiace?“ vydýchla nadšene Jenni, vzala Brentana za ruku a ťahala ho za sebou k dreveniciam. „Ja tomu nemôžem uveriť,“ šepkala , „ ešte nikdy ste s nami nezostali dlhšie ako týždeň!“ dodala obviňujúco a zamračila sa. Brentan sa na ňu usmial a pokrútil hlavou.
„Koľko času ste vy dvaja strávili s Arnem a Sennanom?“ spýtal sa nespúšťajúc z nej oči. Jenni našpúlila pery a zazrela na neho.
„To je niečo iné, oni sú ešte dojčatá,“ durdila sa, „keď sa narodili, boli sme už v škole a vieš ako málo času... ,“ nedokončila, ale s pootvorenými ústami sa na neho prekvapene pozerala. Potom sa odrazu rozosmiala , stisla mu ruku a pokrútila hlavou. „Máš pravdu, je to to isté, ani my na nich nemáme čas. Je to smiešne, ale hoci sme súrodenci, tak sa skoro nepoznáme. Myslím si, že Sira a Sírius vás poznajú lepšie, než my dvaja,“ povzdychla si a kývla smerom k Ivarovi.
„Takže sme vlastne dostali príležitosť, aby sme sa mohli lepšie spoznať,“ nadhodil s úsmevom Kieran a Kirill čosi ticho šepkal Levovi do ucha. Ten sa na neho prekvapene pozrel a nesúhlasne pokrútil hlavou. Potom sa zamyslene pozrel na Jenni, znovu pokrútil hlavou, zamračil sa na Kirilla a poklopal si hánkou na čelo.
„Mal by si si vziať pár dní voľna, asi sa ti to v hlave pomiešalo,“ zavrčal, ale Kirill sa len veselo smial, pohodil hrivou dlhých, takmer vybielených vlasov a pozrel na Jenni. Na perách sa mu usadil jemný, trochu zádumčivý úsmev.
„Kedy pôjdete domov?“ spýtal sa odrazu Ivar a pozrel hore na bratov. „Všetci vás tam netrpezlivo čakajú , celý palác je hore nohami a od ustavičného upratovania sa ligoce ako diamant. Ošetrovňa je plná pacientov, ktorí spadli z naleštených schodov a dokonca aj otec ju musel navštíviť, lebo škriatkovia navoskovali dlažbu pred zbrojnicou.“ hovoril zamračene a po očku ich pozoroval. Draci sa najskôr usmievali , ale čoskoro okolo neho začal bublať tichý , dunivý chechot , ktorý veľmi rýchle prerástol do veselého smiechu.
„Ešte dnes pošleme správu a otec s Remusom nás určite prídu pozrieť,“ prikývol Kieran, neprestávajúc sa chechtať, „ palácu sa teda podľa možnosti vyhneme, vyzerá to ako veľmi nebezpečné miesto. Tu to bude celkom určite bezpečnejšie, tu sú len draci,“ vyhlásil, plesol zľahka Ivara po pleci a vďačne sa na neho zaškľabil.
„Áno, my sa ešte pamätáme, ako domáci škriatkovia šaleli , keď sa otec ženil. Celý týždeň sme mali len obložené chleby,“ dodal s úškrnom. „ Zaklínači ušli?“ spýtal sa odrazu a Brentan , kráčajúci pred ním sa búrlivo rozosmial. Ivar sa na neho prekvapene pozrel a trochu váhavo prikývol. Vzápätí sa k Brentanovi pridali aj ostatní Draci . Všetci sa smiali a po lícach im tiekli potoky sĺz. Keď sa po chvíli upokojili, objal Kieran brata okolo ramien a s úsmevom sa na neho pozrel. „Vďaka, už veľmi dlho sme sa tak schuti nezasmiali a ak mám pravdu povedať, potrebovali sme to už ako soľ,“ doložil ticho. „V poslednom čase nám príliš do smiechu nebolo.“ Jenni pozdvihla jedno obočie a skúmavo si bratov premeriavala. Až teraz si všimla prepadnuté líca, našedlú pleť a výrazné kruhy pod očami.
„Bolo to tvrdé?“ spýtala sa ticho a zľahka stisla Brentanovu ruku. Pozrel sa na ňu , opätoval stisk a prikývol.
„Nemáš a dúfam ani nikdy nebudeš mať ani predstavu o tom, ako veľmi,“ povzdychol si, ale potom sa uvoľnene usmial. „Už je to za nami a teraz sa mi na to nechce ani myslieť.“
„Máš pravdu,“ súhlasil Kirill okamžite, „ na svete je predsa tak veľa oveľa krajších a zaujímavejších vecí,“ povedal zádumčivo a žmurkol šelmovsky na Jenni, ktorá okamžite zružovela a skopila oči k zemi. Brentan sa na ňu prekvapene pozrel, zvrtol sa a mierne sa zamrači.
“Zmej!“ zasyčal nesúhlasne, ale Kirill len pokrčil plecami a pohodil hlavou. ,Brzdi, Zmej! Nepleť Jenni hlavu, je to ešte dieťa a ty si dospelý muž!´ okríkol ho Brentan razantne a Kieran kráčajúci vedľa neho sa od prekvapenia zastavil . Zabodol oči medzi Kirillove lopatky a ticho zavrčal.
„Kirill Alexejovič, na slovíčko,“ zdrapil ho za rameno a donútil ho zastaviť sa. Brentan s drobným úsmevom na tvári viedol Jenni ďalej a Lev sa k nemu pripojil z druhej strany. Ivar sa na brata prekvapene pozrel, ale keď videl, ako Kieran ťahá Kirilla dozadu, dobehol Brentana a podchvíľou sa obzerajúc, pripojil sa k nim.
Kieran s Kirillom stáli proti sebe tak, ako kedysi a premeriavali sa pohľadmi. Kirill sa jemne usmieval , ale pevne hľadel do šedých Kieranových očí.
„Čo je vo veci?“ spýtal sa Kier prižmurujúc oči skenoval Kirillovu tvár.
„Páči sa mi Jenni,“ odpovedal otvorene Kirill a znovu sa usmial, „ bude z nej krásna žena, keď dospeje.“
„Keď dospeje!“ zvolal Kier rozhorčene. „Teraz je to dvanásťročné dieťa, tak sa spamätaj!“
„Veľmi dobre si uvedomujem, že má len dvanásť,“ stvrdol hlas aj Kirillovi a usmev zmizol v nenávratne, „ ale stojí za to, počkať si na ňu,“ odvrkol, otočil sa a znovu vykročil k dreveniciam. Kieranovi na chvíľu spadla prekvapením čeľusť. Potriasol hlavou, aby sa spamätal a niekoľkými dlhými krokmi Kirilla dobehol.
„Neopováž sa jej dotknúť!“ zasyčal rozzúrene, ale Kirill sa len uškrnul.
„Nemaj obavu,“ odvrkol , „ to však neznamená, že ju prenechám niekomu inému,“ doložil okamžite a na tvári mal na chvíľočku tvrdý, takmer krutý výraz. Kieran sa na neho niekoľko sekúnd prenikavo pozeral a potom prikývol. Poznal Kirilla do posledného záhybu jeho duše a vedel, že Jenni je s ním v bezpečí. Rovnako tvrdý výraz sa mihol na okamžik aj na jeho tvári, potom plesol Kirilla po pleci a uvoľnene sa uškrnul.
„Rozumieme si,“ zašomral a pokukujúc na kamaráta, kráčal vedľa neho , „ale bude to dlhé čakanie,“ dodal odrazu a rozosmial sa. Brentan, kráčajúci pred nimi sa na okamžik otočil, premeral si ich pohľadom a nesúhlasne pokrútil hlavou.
„Ja sa nikam neponáhľam,“ šepol ticho Kirill, usmial sa na Jenni, ktorá sa k nim práve otočila a pozrel na Kiera, „ nikam sa neponáhľam. Mám k dispozízii všetok čas sveta, veď vieš, nemusím sa ponáhľať .“
Komentáře
Přehled komentářů
Ahojte
posledné dni sú pre mna hrozné (moje najlepšie kamošky sa pohádali a ja som ako medzi mlynskými kameňmi)
Takže kapitolka ma aspon trošku potešila...zdvihla mi aspon ako tak náladu...dakujem
krasa
(jaja, 31. 5. 2008 16:20)nadherna kapca..to s Jenny bude este zaujimave..a tiez by som rada vedela ako je to s tym casom..vazne su nesmrtelni??..neviem sa dockat dalsej kapci..rychlo prosim :)
jejda
(Peťa, 30. 5. 2008 9:35)tak to bude ještě zajímavý! Kirill to podává jako by Jenni byla láska jeho života a přitom ji vidí po několika letech a po pár okamžicích má jasno! A s Larsem se taky nějak nepočítá :-) Jsem zvědavá jak se to vyvine. Ale každopádně si Kirril bude muset pár let počkat. Ale snad to s tou nesmrtelností není tak aktuální. Ta myšlenka mi nahání husí kůži...brrr
Romantika
(soraki, 30. 5. 2008 8:21)
Nóóó, začíná se nám to nějak romantizovat :-D. A Jenni v obležení nápadníků, jú, ta se má ... Mno, uvidíme, jak to dopadne a hlavně jak se Jenni rozhodne, to, že se Kirillovi líbí ještě neznamená, že ho bude chtít, že... a s tím časem... nevím, draci jsou nesmrtelní? To bych nechtěla být a ani bych jim to nepřála :-D.
Všem hezký víkend, já jedu s rodinou do Jeseníku, takže se uvidíme, až se vrátím :-D
juuuj
(meg, 29. 5. 2008 23:03)
teda to jsem netusila ze se kirillovi bude libit jenny...tohle bude jeste zajimavy...
a s tim casem to mysleli tak,ze jako draci jsou nesmrtelni??nebo jak je to??sem vazne mooooc zvedava jak se to vyvine dal...
jinac doufam ze uz je ti lepe sirael :-)
páni
(Lily, 29. 5. 2008 22:22)co mysleli tím časem.. jejda.. to teda bude.. jsem na to zvědavá.. ale Kirill se mi líbil už předtím a moc..
teda
(Lea, 29. 5. 2008 20:32)
nova kapitolka - a tak rychlo. To je vyborne.
Vidim, ze Jenni bude asi zdrojom problemov cez leto. Uz sa na to tesim, ako sa to vyvinie.
wow
(Ja Osobne, 29. 5. 2008 19:22)
tak tomu rikam prekvapeni:)
sem zvedavej, co tam budou provadet... a bude docela sranda az propukne valka o Jenny :D
kapitola je super, a dalsi se nejspis ani nedockam...
........
(Tria, 2. 6. 2008 20:45)