Priestorom a časom

17.  Magické premeny

„Ešte plačú?“ spýtal sa Ivar a pozrel na Jenni, ktorá sa objavila vedľa neho a so záujmom pozorovala, ako vztyčuje fakľu na vysokej tyči. Prenikavé zelené svetlo ožiarilo celú kryhu a tmavé vlny , ktoré sa valili okolo nej.  Jenni sa zimomravo striasla, keď sa pozerala okolo seba. Kým  kryhu a oceán ukrývala milosrdná tma dalo sa dúfať, že všetko bude v poriadku, že tam niekde, kúsok od nich je ľadové pole a oni sa k nemu bez námahy dostanú. Jasné svetlo ju o túto možnosť obralo  a aj ona si musela uvedomiť, že plávajú na ľadovej kryhe nevedno kam. Na chvíľu sa zamyslela  , pozerala do vzdialenej tmy a z chmúrnych myšlienok ju vytrhol až  bratov hlas.

„Už nie, ale ešte sa neodvažujú vyjsť,“ uškrnula sa , ale úsmev jej rýchle stiekol z tváre. S vážnou tvárou sa pozrela na poblednutého  Ivara . „Čo budeme robiť?“ spýtala sa , ale on len pokrčil plecami.

„Je tu viac možností,“ odpovedal pomaly a preto by sme ich mali veľmi vážne posúdiť, aby sme neurobili chybu.“

„Ty niekedy robíš chyby?“ uchichtla sa Jenni a Ivar jej vrátil trochu nervózny úsmev.

„Asi áno,“ prikývol , „ ale teraz si žiadnu nemôžeme dovoliť. Všetkým nám ide o život.“

„Jasné,“ súhlasila Jenni, „ a mimo to, ide aj o existenciu Kalevaly.“ doložila a brat na ňu pozrel trochu nechápavo. „Je ti jasné, že keď sa nevrátime, tak z nej otec spolu s ostatnými urobia kôlničku na drevo?“

„Pravda!“ zvolal Ivar a v očiach sa mu zablyslo, „To som si ani neuvedomil: Myslel som len na nás a hľadal som spôsob, ako z toho von.“

„Prišiel si na niečo?“  opýtala sa ho dychtivo  a oči sa jej tiež rozžiarili. V bratove blízkosti sa vždy cítila bezpečná. Nikdy nezabudla, že je ten najmocnejčí kúzelník spomedzi všetkých! On ich určite odtiaľto dostane a to rýchle. Na tejto kryhe sa jej vôbec nepáčilo.

„Prišiel a to už pomerne dávno, ale nemohol som nič robiť, kým okolo zúrila snehová búrka. Teraz je už relatívny pokoj a my sa môžeme začať zaoberať našou záchranou,“  vyhlásil, objal ju okolo pliec, skontroloval pohľadom, či tyč dobre drží a viedol ju k iglú.

„Ako to urobíme, Drak?“ spýtal sa zamračene Lars, len čo sa k nim priblížili. Stáli neďaleko  okraja kryhy a dívali sa do vody.

„Najskôr musíme zistiť, kam to vlastne  plávame a potom môžeme zvažovať ďalšie možnosti,“ začal Ivar a Jenni sa rozchichotala.

„To je jednuduché,“ zvolala, vytiahla prútik , nohou urovnala sneh a prútik naň položila., „Pontentum boreas!“   zavolala  a prútik na snehu sa nepatrne pohol. Jenni obrátila pohľad k bratovi a videla jeho zamyslený výraz.  „Je niečo zle? Tváriš sa, ako by si mal plné ústa citronovej šťavy.“

„Všetko je zle!“ zamračil sa Ivar. „V podstate mierime priamo k pólu!“

„Dá sa toto tu,“ ukázal Dárius na kryhu pod svojimi nohami , „ dá sa to nejako otočiť? Možno zabrzdiť, alebo ja neviem čo!“

„Nie, nedá sa!“ pokrútil Ivar rozhodne hlavou. „ Uvažoval som nad tým celé hodiny, ale neprišiel som na žiadnu možnosť, ako zabrániť kryhe plávať ďalej.“

„Čo keby sme postavili veľkú plachtu,“ navrhol Marcel a s nádejou sa pozeral po ostatných.

„Nie,“ zavrhol to hneď Dárius, „ ľad je tenký a mohlo by sa nám to rozpadnúť pod nohami, hlavne preto, lebo vietor  veje priamo k severu.“

„Teraz by sa nám zišiel parník,“ zašomral Lars namrzene a zhlboka si povzdychol.

„Čože? Parník? Čo je to?“ nechápal Dárius  a podozrievavo sa na Larsa zahľadel.

„Loď bez plachiet,“ odpovedal miesto neho Ivar a potom sa k nim otočil, „Áno, máš pravdu, musíme vyčarovať loď!“

„No, to bude úžasné!“ zvolala Jenni, ale tá myšlienka sa jej až tak nepáčila.

„Plachetnicu?“ zvolal potešene  Marcel, ale Ivar pokrútil rozhodne hlavou.

„Nie, nie, nič také veľké nepotrebujeme a ani by sme si s ňou nedokázali poradiť. Nie v tomto vetre a nie bez predchádzajúceho tréningu, ktorý nemáme. Bude nám musieť stačiť väčší čln.“

„Ale , otec mi hovoril, že čím menšia loďka, tým je na vode nestabilnejšia. Neprevrhneme sa?“ zamračil sa Dárius a nastavil tvár vetru, akoby chcel otestovať jeho silu. Ivar sa na neho prekvapene zahľadel a potom pokrútil hlavou.

„My sme čarodejníci,“ povedal napokon irinicky. „ Ak dokážeme vyčarovať čln, tak už snáď zvládneme aj jednoduché kúzlo na upokojenie vĺn a stabilitu.“

„Uvedomuješ si, že väčšinu z toho budeš musieť zvládnuť ty?“ spýtala sa ticho Jenni .

„Asi áno,“ pokrčil plecami Ivar, „ ale aj tak nemôžeme čakať, kým nás niekto príde zachrániť. Táto kryha,“ kopol do snehu , „  ma veľmi znepokojuje. Mám pocit, že sa nám čoskoro rozpadne pod nohami a bol by som nerád, keby sme v tom okamžiku boli ešte tu.“

„Bojíš sa?“ uškrnula sa Jenni a ticho sa zachichotala. Pozrela sa Larsa, ktorý z nej nespúšťal oči a mierne sa začerneňala.

„Bojím,“ priznal bez mučenia Ivar a mierne sa na Jenni usmial. „ Nie však o seba a ani  o teba nie,“ uškrnul sa a šťuchol ju do pleca.

„To ti pekne ďakujem,“ zamračila sa, „ myslela som si, že ti na mne záleží viac!“

„Samozrejme, že mi na tebe záleží, ale my obaja sa vieme premieňať, na rozdieľ od ostatných. Zatiaľ sa mi nikto z nich nepochválil, že by bol animágus. Čo dievčatá? Vie sa niektorá z nich premeniť?“

„Neviem,“ zamyslela sa Jenni a pozrela sa na tmavú vodu za okrajom kryhy, „ale poviem ti, že by som do tej vody len veľmi nerada liezla.“

„Nápodobne,“ zasmial sa Ivar a s prižmúrenými očami sledoval Larsov hypnotický pohľad  zavŕtaný do Jenninej tváre. „Ody?“ spýtal sa ho odrazu , Lars sa strhol a len veľmi nerád sa na neho pozrel. „Má Jenni na trári niečo, čo ja nevidím ?“

„Nie, prečo?“ začerneňal sa Lars, Jenni sa zachichotala a Ivar prevrátil oči.

„Tak sa aspoň chvíľu pozeraj inam, začínam mať veľmi nepríjemné predstavy, čo všetko by sa ti mohlo stať,“ odpovedal sladko a mávol rukou. Vzápätí Larsovi vyleteli obe nohy do vzduchu a v nasledujúcom okamžiku žuchol na zadok, až to zadunelo.

„Čo robíš!“ zvreskol, Jenni sa ticho rozosmiala a Dárius vrhol na Ivara zamračený pohľad.

„Nič,“ tichúčko odpovedal Ivar, orátil sa k Jenni a ukázal na iglú. „Myslíš, že už dokážu vyliezť von? Je čas odtiaľto vypadnúť.“

„Pôjdem sa pozrieť,“ ponúkla sa Jenni a zamierila k vstupnému otvoru. Ivar sa pár sekúnd za ňou pozeral, ale potom sa zase zamračil a pozrel na Larsa, ktorý sa práve hrabal na nohy. Fakľa týčiaca sa  vysoko nad kryhou sa odrazu divoko rozkolísala a všetci sa  s trhnutím k nej otočili. S úžasom sledovali, ako sa magicky postavená a upevnená tyč nakláňa a následne padá do oceánu spolu s fakľou. Dárius sa chcel rozbehnúť a zachytiť ju, ale Ivar ho chytil za rameno.

„Stoj! Nevieme, prečo spadla, radšej sa pohybujte opatrne. Nechce sa mi loviť vás z vody,“ zavrčal, rozzúrene mávol rukou a zapálil ďalšiu fakľu. Svietila jasným, modrým svetlom a v jej žiari  videli, ako sa stredom kryhy ťahá tenká prasklina.

„Rozpadá sa!“ vykríkol Marcel a ukázal na trhlinu v ľade.

„Je čas vypadnúť,“ prikývol sucho Ivar a hrýzol si spodnú peru. „Musíme začať,“ otočil sa ku kamarátom a skôr, než stačil čokoľvek povedať sa kryha  rozlomila na dve polovičky. Ivarovi vyletala pri páde fakľa z ruky , letiac vzduchom sa niekoľkokrát prevrátila a zapichla sa ako ihla  ostrým koncom medzi roztiahnuté Larsove nohy. Prepichla mu kombinézu a prišpendlila ho k ľadu.

„Uhééé!“ zvreskol Lars , pozrel na fakľu medzi svojimi nohami, vytreštil oči a zvalil sa v bezvedomí na ľad. Ivar sedel vedľa neho a vyvaľoval na tú skazu okolo neho oči. Marcelovi náraz tiež podrazil nohy, ale on skončil na bruchu a poriadne si natrazil o ľad sánku. Pomaly si ohmatával bradu a šmátrajúc si v ústach ukazovákom kontroľoval, či má všetky zuby. Dáriu ležal na chrbte a ostrými, krátkymi nádychmi sa snažil chytiť vyrazený dych. Z dievčenského iglú sa ozvali vydesené výkriky a vo vchode sa objavila poblednutá tvár Jenni.

„Čo sa stalo?“ kričala na brata a keď jej neodpovedal, vysúkala sa namáhavo von, prebehla k nemu a poriadne ním zatriasla. Pritom jej pohľad padol na kryhu plávajúcu na vlnách. Chvíľu sa na ňu pozerala než jej došlo, čo vlastne vidí. „Ivar!“ zrevala na brata , „robte konečne niečo, lebo sa tu všetci utopíme!“ Ivar sa na ňu pozrel , prikývol a postavil sa. Švihom ruky prebral Larsa a vytrhol mu fakľu z nohavice. Jenni sa prekvapene zasmiala a vzala mu ju z ruky.

„Potrebujem nejaký material na stavbu člna,“ upozornil ju , stiahol si rukavice, ale potom sa nerozhodne zastavil a obrátil sa k sestre . „Asi by mali vyliezť von,“ ukázal na iglú, „ nechcel by som im ublížiť.“ Dárius  sa okamžite otočil, prebehol tých pár krokov k susednému iglú a zareval do vchodu.

„Vylezte von, ideme búrať! Mohlo by vám to spadnúť na hlavy!“  kričal  a uškŕňal sa ako rarach. Z iglú sa ozvalo pišťanie a o chvíľu sa zo vchodu vysúkali tri dievčatá zababúšené v hrubých kombinézach . Ivar čakal už len niekoľko sekúnd, trel si zmrznuté prsty a potom rýchlo mávol obidvomi rukami. Snehové iglú zmizli, akoby tak ani nikdy neboli.  Teraz stáli na ľade tri stany.

„Baliť“! prikázal a všetci sa vtrhli do práce, abysi  zblalili všetky svoje veci. Prútiky rozrezávali studený vzduch a o chvíľu už stáli pred stanmi a na jedenj hromade bola poukladaná batožina. Teraz prichádzal rozhodujúci moment. Tvorba člnu .

„Ustúpte,“ požiadal ich Ivar, vytiahol si ruky z rukávov a potom pomaly s veľkým sústredením premiestnil oba stany spolu so všetkým vybavením do stredu kryhy.

„Bude to stačiť?“ zapochybovala Jenni, keď sa pozerala na tú neveľkú hromádku.

„Lepšie ako nič,“ uškrnul sa Ivar, „ kúzlo premeny mi nevezme toľko energie. Budem ju potrebovať na navigáciu a plavbu.“

„Môžeme ti nejako pomôcť?“ spýtala sa  Laila s vážnym výrazom v tvári. Ivar sa na

u usmial , ale dôrazne pokrútil hlavou.

„Zatiaľ nie, ale neskôr ma môžete vystriedať,“ doložil a Laila radostne prikývla.

„Ideme nato!“ povzdychol si Ivar, pristúpil bližšie , zatvoril oči a vyvolal si v mysli čo najpresnejšiu predstavu krásnej bielej jachty, ktorú videl v ktoromsi z časopisov v paláci . Keď ju už videl pred sebou do najmenších detailov, mávol rozhodne obidvomi rukami v zložitom pohybe. „Metamorphisis materia penes metamorphisis!“ zvolal a z oboch rúk mu vytriskli prúdy bieleho svetla, ktoré zalialo zvyšky ich stanov  a v následnom mocnom záblesku ich premenilo na prekrásnu bielu jachtu ležiacu n boku naprieč kryhou. Ivar sa zapotácal a vo vnútri kryhy sa ozvalo zapraskanie.

„Ponáhľaj sa!“ zajačala Jenni , Keď videla, ako sa od jachty začínajú na všetky strany šítriť malé trhliny.

„Dobre,“ zašomral Ivar , potriasol hlavou , ale potom obaliac jachtu belasým svetlom vyzdvihol ju hore. Na boku lode sa spustil mostík . „Na palubu! Rýchle!“ zavelil pomedzi zuby, ako sa snažil udržať ťažkú jachtu nad povrchom ľadu . Kamaráti sa nenechali dlho ponúkať, ale schytili vaky a jeden po druhom bežali k mostíku a vystupovali na loď.

„Nastúp!“ kričala Jenni, keď videla, ako sa Ivarovi  začínajú  podlamovať nohy.

„Hneď!“ zvolal a pomaly spúšťal loď na ľad. Kryha pod váhou jachty praskla, rozlomila sa na niekoľko kusov  a jachta dopadla so šplechotom priamo do vĺn oceánu. Na jednom  z malách úlomkov ležala malá postava a odplavovaná vlnami, ktoré jachta spôsobila, strácala sa v tme. Jachta sa zmierala medzi kryhami , narážala do nich a potápala ich . Niektoré nárazy boli veľmi tvrdé a na bokoch jachty sa začali objavovať veľké škrabance.

„Ivar!“ vrieskala Jenni , kŕčovite sa držala  zábradlia a snažila sa prehliadnuť tmu očami.

„Ja som tu,“ ozvalo sa jej za chrbtom . Jenni sa bleskurýchle otočila a s očami plnými sĺz sa pozerala do bratovej sinavej tváre. Neschopná slova hodila sa mu okolo krku. Ivar sa pod tým náporom zakymácal, ale potom ju upokojujúco  pohladil po chrbte . „Som v poriadku,“ šepkal jej a jemne ju odtláčal od seba, „ musíme stabilizovať loď, lebo jej kryhy prerazia boky a všetci budeme plávať v studenej vode.“ varoval ju .

„Mal by si to urobiť čo najrýchlejšie,“ kričal Marcel , naklaňajúc sa ponad zábradlie.  Ivar prikývol, rýchle prešiel ku kormidlu a začal mávať obidvomi rukami. Jachta sa okamžite upokojila a rozbehla sa po vlnách, mierne sa hojdajúc. Širokým oblúkom zamierila priamo k juhu a pred ňou jej razilo cestu štítové kúzlo, ochraňujúce ju pred ďalšími kryhami plávajúcimi vo vode. Ivar si voľne položil ruky na kormidlo a hľadel do tmy pred sebou. Mávnutím pravačky si vyčaroval kompas, vytiahol jeden z jeho prútikov , niečo nad ním zašepkal  a položil ho na kompas. Jachta letela po vlnách poháňaná mágiou  a osem detí na palube sa tešilo na skoré stretnutie s rodičmi.