14. Ivar sa zabáva
14. Ivar sa zabáva
„Pán O´Brayen,“ zamračil sa profesor Becker na Ivara, „používajte pri čarovaní váš prútik!“ zahrmel , keď sa stretol s prekvapeným Ivarovým pohľadom.
„Ale ja ho používam, pán profesor,“ nechápal Ivar a ukázal na prútik položený na lavici.
„Môžete mi teda vysvetliť, ako je možné, že všetky lavice poletujú pol metra nad dlážkou?“ spýtal sa Becker sarkasticky a Ivar len pokrčil plecami.
„To nemôžem, ja som len na lavicu položil prútik. Nemôžem za to, čo robí môj prútik. Ale ak myslíte, môžem napísať rodičom, aby mi poslali iný. Tento je očividne trochu svojrázny!“
„Zrušte to kúzlo a prestaňte šaškovať,“ zavrčal Becker a veľmi dobre videl, ako Ivar nenápadne poza chrbát mávol rukou.
„Ako vie, že si to bol ty?“ mračil sa Lars a zazrel na Beckera.
„Jednoducho,“ pokrútila hlavou Jenni a povzdychla si, „ pokúsil sa kúzlo zrušiť. Jedine tvoje kúzla zrušiť nemôže . Má bohaté skúsenosti s čarovaním dvojčiat a tak vie veľmi presne, kto tu čaroval!“
„Sme predsa na čarovaní!“ rozčúlil sa Marcel a zazrel na Beckera, ktorý práve v prednej časti učebne kontroľoval Hansa.
„Zbytočne sa rozčuľuješ,“ usmial sa Ivar a vzal prútik : „Amittere!“ zľahka ním mávol a celý rad lavíc zmizol. „Hups!“ zdvihol začudovane obočie a zavrtel prútikom. „Naozaj si to robí čo chce,“ pokrútil hlavou a uškrnul sa, keď videl, ako sa Mihai a Roger zdvíhajú zo zeme. Profesor sa prudko zvrtol a nesúhlasne sa zamračil.
„Finite!“ zvolal , mávol prútikom a potom doslovne obelel od hnevu, pretože sa opäť nič nestalo. Pozrel na Ivara a zasypel. „Myslím, že som vám prikázal čarovať s prútikom!“
„Ale on čaroval s prútikom , pán profesor,“ zastala sa brata Jenni s prekvapením. Becker sa na ňu niekoľko sekúnd zamračene pozeral, potom pristúpil bližšie a ukázal na lavicu po jeho pravej ruke.
„Odstráňte ju! Ale s prútikom, chcem to vidieť!“ prikázal a Ivar len pokrčil plecami.
„Amittere!“ mávol a ďalší rad lavíc zmizol v nenávratne. Takaro, ktorý si práve sadal do jednej z nich sa rozpleštil na dlážke a ticho klial .
„Dobre, teraz uvidíme!“ neprestával sa mračiť Becker a rozhodne mávol prútikom. „Finite!“ zvolal a potom mu padla sánka. Opäť sa nič, ale vôbec nič nestalo. Civel na miesto, kde pred chvíľou stáli lavice a prestával tomu rozumieť. Otočil sa k Ivarovi a zamračene si ho premeriaval. Po dlhej chvíli, keď sa už Ivar začal pod jeho upreným pohľadom ošívať, zavrčal. „Ukončite to kúzlo!“ prikázal stručne a nespúšťal z Ivara oči.
„Propero!“ povedal Ivar takmer ľahostajne a vykreslil slučku sprevádzajúcu kúzlo. Ešte to ani nedokončil, zhmotnili sa lavice presne tam, odkiaľ pred chvíľou zmizli.
„Dobre, teraz pričarujte späť druhý rad, ale bez prútika,“ prikázal Becker už oveľa pokojnejšie a zdalo sa, že ho niečo zaujalo. Ivar sa na neho pozrel so záujmom , ale potom prikývol a mávol rukou, akoby odháňal nejakú dotieravú muchu. Lavice sa zhmotnili, ale teraz si už do nich radšej nikto nesadal. Profesor sa zase zamračil, bez slova sa otočil a ukončil seminár, hoci do konca chýbalo ešte desať minút. Bez jediného slova vysvetlenia odišiel a delfíni sa za ním vyjavene pozerali.
„Čo sa mu stalo?“ spýtal sa Marcel prekvapene, ale bez protestov si pozbieral svoje veci a vyšiel z ostatnými z učebne von.
„Nemám poňatia, Cyri,“ škeril sa Lars , „ máme o pár minút dlhšiu prestávku, čo budeme robiť s toľkým voľným časom?“ zvolal a spráskol rukami.
„Mali by sme si zopakovať kúzla na seminár z transfigurácie. Sandel bude zase burácať, keď niečo pohnojíme,“ pripomenul Dárius a otvoril dvere do klubovne. Okamžite sa vrhol do svojho obľúbeného kresla vedľa krbu a zimomravo k nemu natiahol ruky. „na tých chodnách je taká neskutočná zima, ako v chladničke,“ zastonal a trel si skrehnuté prsty.
„Ilja!“ zvolal Lars a zvalil sa do kresla vedľa neho. „Boli sme na chodbe dohromady päť minút a tebe bolo zima? Čo ,pre Merlina, budeš robiť na zimnom výsadku? Veď ty nám zamrzneš! Ó jej! Mrazený bohatier!“ vyvolával Lars a v klubovni sa všetci začali pochechtávať. Ivar sa pozrel po očku na Dáriusovu zamračenú tvár a červené uši, zdvihol obočie a hrkol poriadne Larsa pod rebro.
„Mierni sa, Ody, lebo to schytáš !“ upozornil ho dôrazne.
„Au! Čo robíš?“ ohradil sa Lars , trel si rebrá a zagánil na Ivara. „Ja si ho len trošku doberám, čo je na tom?“
„Možno to zistíš, keď ti zalepím ústa,“ uškrnul sa Ivar, zdvihol ruku a vzápätí sa rozosmial, pretože Lars bleskovo skĺzol z kresla a skryl sa zaň. Klubovňou zahrmel výbuch smiechu a Larsove líca nadobudli sýtu šarlátovú farbu. Zahanbene sa poobzeral okolo seba , vstal a spôsobne si sadol .
„Ani sa veľmi neusádzaj,“ škeril sa Marcel a podával mu ruku, aby mu pomohol vstať, „ seminár začína o pár minút a vieš aký je Sandel ras na presnosť!“
„Ach jaj!“ zavzdychal teatrálne Lars , ale v duchu bol vďačný za to, že môže z klubovne odísť.
„Ideme?“ otočil sa k nemu Ivar s úsmevom a podržal mu otvorené dvere. Lars sa na neho pozrel a možno po prvýkrát videl v tých studených očiach úsmev.
„Jasné , dráčik, ideme!“ vrátil úsmev priateľovi a spolu vybehli na chodbu.
V krboch na chodbách neustále blčali zelené plamene a študenti sa premiesťňovali z miesta na miesto. Ivar stál vedľa Larsa , so záujmom sledoval, ako sa rady pred krbmi krátia a zamyslel sa., Keby sa niekde stala chyba a siete sa zamotali, to by bola sranda,´ pomyslel si a hlave sa mu zrodil zatiaľ malý a neurčitý nápad. Teraz nemal dosť času, ale rozhodol sa trošku nad ním popremýšľať hneď, ako sa vyučovanie skončí. Ešte by nebolo zle zotrieť z čarov jeho magický podpis, aby sa to nedalo vypátrať. Ani si to neuvedomil, ale po perách mu preletel diabolský úškrn a Dárius , ktorý sa v tej chvíli na neho pozrel, sa strhol celý vydesený.
„Čo ťa zase napadlo?“ spýtal sa potichu a najradšej by kamarátom zatriasol, aby sa spamätal.
„Nič!“ odvrkol Ivar, ale v očiach sa mu zablyslo . Skočil do krbu a Dáriusovi za zazdalo, že sa pozeral na krb akosi príliš dôkladne. ,Ktože si už všíma krby?´ premýšľal, keď sám vkročil do plameňov a vtom ho zalial chlad, ako mu po chrbte bežali zimomriavky., Drak má v úmysle urobiť niečo s krbmi. Merlin nás ochraňuj!´ zavyl v duchu a takmer sa zabil, lebo nedával pozor pri vystupovaní . Ivar stojaci vedľa krbu ho zachytil. „Neboj sa, nič zlé neurobím. Možno malý žartík, ale nič zlé,“ sľúbil mu pošepky, ale Dárius sa napriek tomu neprestával báť.
Profesor Sandel prišiel presne v okamžiku, keď hodina začala. Prezrel si svoj klan a usmieval sa na študentov, ktorí dychtivo očakávali, aké prekvapenie si pre nich na dnes prichystal. Na prednáške im profesor Becker povedal takmer celú teóriu premeny neživých vecí na živé. Pravda, bolo tam dosť toho, čo si museli naštudovať samostatne, ale semináre milovali. Aj profesor Sendel sa na ne vždy tešil, aj keď nikdy nevedel dopredu, či ich prežije v zdraví. Ivar O´Brayen bol nevyspytateľný a jeho kúzla ho vždy ohromovali.
„Dnes si precvičime premneny. Teóriu ste počuli a dúfam , že ste sa ju aj naučili. Pod lavicou nájde každý z vás vedierko naplnené riečnymi kamienkami. Vytiahnite si ich a všetky kamienky postupne premeníte na niečo živé,“ vysvetľoval a sledoval, ako sa všetci zohýbajú a hľadajú vedierka. Jedna hlava však zostala hore a malá ruka nedbanlivo mávla nad lavicou, na ktorej sa okamžite objavilo modré vedierko naplnené po okraj sivými okruhliakmi. Mali presne tú istú farbu, ako oči, ktoré na ne hľadeli. A boli práve také neosobné a studené. Možno, že tie okruhliaky boli dokonca teplejšie. Aj Sandelových chrbátom prebehli zimomriavky, keď sa stretol s Ivarovým pohľadom. Zhlboka si povzdychol a prial si, aby aj on mohol byť absolventom Avlonu, aby vedel, čo sa za tými studenými očami skrýva. Jediné východisko videl v chlapcových bratoch. Oni by mohli zasiahnuť a zahnať ten chlad, ktorý sa okolo Ivara šíril vždy, keď sa niekomu pozrel do očí.
Keď sa všetkým konečne podarilo nájsť vedierka a vyškriabať sa späť spod lavice, mohlo sa cvičenie začať.
„Immuto pella!“ zvolala Jenni a šťastne sa rozosmiala, keď namiesto kamienka držala v ruke nádhernú ružu. Ivar sa zamyslene pozeral okolo seba a držal niekoľko kamienkov v oboch dlaniach. Premýšľal, akého živého tvora by vlastne chcel vyčarovať. Potom si spomenul na deň, keď sa stal drakom. Na premeny, ktoré v ten deň prežíval pri hodine s otcom a motýle, ktoré tak milovala Jenni. Mierne sa pousmial a stisol kamienky v dlaniach.
„Jenni!“ zavolal a keď sa na neho pozrela roztvoril ruky, ktoré doteraz držal spojené, vytvárajúc tak malú kolísku. „Pozeraj!“ zohol sa a fukol si do dlaní. Jeho slová pritiahli pozornosť nielen Jenni a okolo sediacich spolužiakov, ale aj profesora. Všetci videli, ako z Ivarových dlaní začínajú vylietať motýle. Množstvo motýľov a každý bol iný. Boli ako farebné kvety, ktoré sa rýchle rozleteli po miestnosti. Bolo ich stále viac a viac. Oveľa viac, než mohlo byť kamienkov v celom vedierku, oveľa viac, než mohli pojať Ivarove útle dlane.
„Krásne,“ povedala potichu Jenni a naklonila sa k bratovi, „ ale to už stačí. O chvíľu sa tu pre motýle nebude dať dýchať.“ Ivar zdvihol hlavu a zachytil jej pohľad. Mierne prikývol, rozpojil dlane a akoby mimochodom mávol rukou. Všetky motýle v tom okamžiku zmizli a do Ivarových dlaní zľahka prileteli okruhliaky, ktoré predtým držal v dlaniach tak, akoby vôbec nič nevážili. Nechal ich ležať na jednej dlani a prekryl ich druhou. Keď dlaň opäť zdvihol, ležala mu na nej belasá orchidea. Vzal ju a podal ju Jenni. Tá sa usmiala, vzala si kvet a vložila si ho do vlasov.
Potom už cvičenia bežali v pohode ďalej . Všetci premieňali jeden kamienok za druhým a profesor Sandel sa spokojne usmieval. Len pohľad na Ivara, ktorý sa ešte stále hral s kamienkami a na jeho dlaní sa zjavoval jeden kvet za druhým, ho znepokojoval. Vyzeral, že vôbec nemyslí na to čo robí, ale čaruje úplne mimovoľne.
Profesor ani nevedel, akú má pravdu, keď ho táto myšlieka napadla. Ivar premýšľal na krbovou sieťou a veľmi dôkladne zvažoval kliadby, ktoré by mal použiť , aby ju kompletne celú poprehadzoval. ,Zajtra bude sranda,´ pomyslel si a znovu sa usmial. Profesorovi, ktorý sa práve na neho pozrel stuhol úsmev na tvári a na chvíľu sa mu skrátil dych. ,Niečo sa chystá!´ Za tých niekoľko mesiacov už tento úsmev poznal., Niečo sa chystá! Ale čo, čo?´ premýšľal horúčkovite a obzeral sa po študentoch, hľadajúc, ktorý z nich by mu mohol niečo povedať. Všetci však nadšene pokračovali v cvičení a jeho nepokoj si nevšímali. Čo si on nevšimol , bol Dáriusov pohľad. Ten však zachytil Ivar a varovne pokrútil hlavou. Dárius si povzdychol a dúfal, že sa zajtra nikomu nič nestane.
Seminár z transfigurácie sa skončil a delfíni sa presunuli do izieb, aby sa prezliekli na fyzickú prípravu. Ivar navykazoval známky nejakej mimoriadnej aktivity, krbom už nevenoval žiadnu zvláštnu pozornosť a Dárius sa pomaly upokojil. Pri večeri sa všetci veselo bavili a rozosmiaty sa vracali do klubovne. Nikto si nevšimol, že Ivar schválne spomaľuje a čaká pri krbe tak dlho, kým sa všetci okrem nich nepresunili .Ako posledný z prvákov vkročil do planeňov a než z nich vystúpil, vykonal niekoľko veľmi zložitých pohybov letiac sieťou. Potom sa uškrnul , následne zotrel úsmev z tváre a vystúpil z krbu. Najväčšiu radosť mal z toho, že vymyslel spôsob, ako zamaskovať svoj magický podpis. Nikto nezistí, že sieť začaroval on.
„Konečne,“ volal na neho netrpezlivo Lars , ktorý stál pri krbe a otáčal sa z jednej strany na druhú v nádeji, že Jenni bude ešte v klubovni. Dnes si pre ňu pripravil naozaj zaujímavú historku a dúfal, že jej ju bude môcť porozprávať. Na jeho obrovské sklamanie ju v klubovni hľadal márne a tak sa nechal posmutnelý odvliecť do izby, aby si spolu s ostatnými mohol zopakovať všetky runy na zajtrajšie cvičenia. Po dvoch hodinách tvrdej práce , keď sa oči všetkých začali krížiť a miesto jedného slova už videli dve, zapadli ako slniečka do postelí a v priebehu niekoľkých sekúnd spali ako bábätká.
Ráno bolo hektické, ale to bolo každé ich ráno a tak si vôbec nevšimli, že z krbu , ktorým sa chceli dostať na rannú fyzičku vyskakujú vysoké postavy a prekvapene sa okolo seba obzerajú.
„Čo je to!“ zvolal jeden zo ôsmakov, ktorý práve vypadol z plameňov a videl hlúčik prvákov, ktorí na neho civeli s otvorenými ústami .
„Hej! To je prvácka chodba!“ zvolalo svetlovlasé dievčav športovom odeve , ktoré malo na znaku lasicu a číslicu šesť. „Ako som sa sem dostala?“ obzerala sa a vzápätí ju zmietol vysoký, čiernovlasý mladík, vyskakujúci z krbu.
„Prepáč!“ zvolal a zdvíhal dievča roztiahnuté na dlažbe. Uskočil v poslednej chvíli, lebo z krbu vyletel jeden z profesorov , pretože ho sieť doslova katapultovala von.
„Čo do pekla sa to tu robí?“ zvolal , keď sa rozplesol o náprotivnú stenu. V zhluku prvákov sa ozvalo tiché zachichotanie, ktoré sa z každým ďalším príchodzím stávalo hlasnejším a odvážnejším.
„Sieť sa zbláznila?“ vykríklo dievča, ktoré vyletelo z krbu a len vďaka ochotným rukám spolužiakov sa nezoznámilo so stenou chodby osobne. Takto len skončila komusi v náručí a celá červená sa chichotala, keď ju stavali zase na nohy. Na chodbe začínalo byť tesno . Ivar stál neďaleko otvorených dverí do klubovne a oči mu žiarili nezbednosťou. Ticho sa pochechtával a z času na čas sa pozrel na hodinky.
„Nemyslíš, že je načase s tým skončiť?“ ozval sa mu za chrbtom vážny Dáriusov hlas. Ivar sa ani neotočil, len sa zase zachichotal, keď sa z krbu vyrútil ďalší siedmak a urobil obzvášť podarenú piruetu, ako sa to snažil ustáť a prikývol.
„Neboj, už sa to skončí. Nastavil som to len na pol hodinku. Takto to bude len malý žartík a každý sa tomu zasmeje,“ doložil a povzdychol si, „koniec zábavy, sieť je zase v poriadku , mali by sme sa ísť naraňajkovať.“ povedal a vrátil sa do izby.
Komentáře
Přehled komentářů
aspon nam sem hod neco z predchozi tvorby ;)
ja myslim, ze to ocenime vsichni, urcite i sirael bude mit radost kdyz sem neco postnes :)
nenech se prosit... :)
no a
(Lea, 29. 4. 2008 20:30)
teraz som si vsimla, ze som sa nevyjadrila ku kapitole :-DDD
Teda Ivarove oci ma fakt desia, dufam, ze casom sa stane nieco, co mu do nich prinesie trocha tepla.
A ako reaguju Sira a Sirius na jeho zartiky? Neskusaju ho trochu vychovavat?
pekne
(Lea, 29. 4. 2008 20:28)
pekne nam pribudaju komentiky, mozno teda ten rekord zdolame.
Ja som sa na tuto stranku doklikala od Lucy niekedy v januari. Trocha mi trvalo, kym som dobehla pravidelnych citatelov, ale odvtedy sa snazim aspon jednou vetou skomentovat, teda vlastne pochvalit :-)
Niekedy sa sice stane, ze vynecham (napriklad, ked som bola na dovci doma), ale inak sa snazim pisat pravidelne :-)
Samozrejme ako ostatni tuna obdivujem fantaziu Sirael. Mne robi problem napisat nieco tak, aby to malo hlavu a patu.
Zdravim kolegynky komentatorky a aj Jeho Osobne. Mam dojem, ze to je jediny muzsky, co tu prispieva komentami.
Ja Osobně
(soraki, 29. 4. 2008 20:27)nestraš :-DDD.já bych něco takového nezvládla - ať už tvořit blog, nebo něco ze své hlavy - to už bylo hóóódně dávno. Tedy, přiznávám, kdysi jsem psala povídky a básničky, ale teď už ne. Není čas, nálada a ani inspirace :-D.
:-D
(ja osobne, 29. 4. 2008 20:15)
soraki, podle toho komentare by sis mohla z fleku taky zalozit nejaky blog a publikovat svou tvorbu :)
teda pokud uz nejaky nemas a netajis nam jeho adresu... :)
Ja Osobně
(soraki, 29. 4. 2008 20:03)
však mě ty stránky, kde se vzhled mění 6x za týden taky moc neberou, pak se tam v tom zorientovat - jsem člověk, který hlása - v jednoduchosti je krása.
Básník nejsem :-D
soraki
(Ja Osobne, 29. 4. 2008 19:52)
budme radi, ze to tady neni ruzovy, jak na nekterych strankach :-D
Ja Osobne si ani nevzpominam, kdy jsem tu byl poprve... ale rekl bych, ze to bylo nekdy loni, neporusitelny slib snad jeste nebyl ani v pulce a ja jsem fakt silel, kdyz jsem si precetl kapitoly od zacatku, pak to nekde skoncilo a ja z niceho nic musel cekat kazdy den na dalsi a dalsi pokracovani...:)
ale prezil jsem ve zdravi a zvykl jsem si:)
teeda
(jaja, 29. 4. 2008 19:32)dlho som tu nebola a tak mi niektore kapitolky usli..teraz som to dohnala nemozem sa prestat cudovat..je to uzasne..vidno ze Ivar sa na Kalevale nenudi co je skvele,lebo tak sa nenudime ani my :)..ale trochu ma trapi to ze je taky chladny..dufam ze sa to casom zmeni..k lepsiemu samozrejme :D..kapitolky su uzasne a ja sa uz neviem dockat dalsich :)
Teď za sebe
(soraki, 29. 4. 2008 19:29)
Taky se tu cítím fajn :-D a podobně jako Tria mívám občas takový záchvat smíchu, že si manžel klepe na čelo a nechápe :-D. Ale mně to neva, v dnešním světě není moc věcí k xmíchu a tak jsem ráda, když můžu trochu uniknout realitě a odreagovat se - a to se mi tady daří.
Tuhle stránku jsem objevila někdy na přelomu roku a hrozně se mi líbí. Není to taková galerie různých vzhledů, ale oáza pohody, klidu, smíchu a hlavně domov strašně bezvadných povídek :-D
Jestli se mi líbil Neporušitelný slib na 100%, pak Krstný otec dalece překročil mé představy a o mágovi ani nemluvím. Jak sami víte, teda pokud čtete mijo komenty, obdivuji autorku, její fantazii, chuť do psaní a taky tu úžasnou frekvenci přidávání kapitol - nevím o nikom, kdo by přidával tak rychle ... ne, že by mi to vadilo :-D
Každopádně je to Sirael komu patří můj dík za hezké chvíle strávené čtením. Vždy mě potěší a pobaví.
Takže kdo to cítí stejně, nebo alespoň podobně, přidejte třeba jen smajlíka :-DDD ať Sirael ví, že ji máme rádi :-DDD
Ja Osobně
(soraki, 29. 4. 2008 19:18)už je to dobrý, problém byl v připojení, nějak to haprovalo všechno - nešlo centrum, zobraz. se jen polovina stránky apod. :-D
CASSORAKI
(Ja Osibne, 29. 4. 2008 17:37)
hmm to je zvlastni, ze to to nejde... me to funguje ve vsech cteckach, do kterych jsem to dal - vcetne firefoxu, opery, http://reader.google.com, proste vsude :)
jestli ona to nebude chyba nekde mezi klavesnici a zidli :-D
Súhlasím Soraki :-)
(Tria, 29. 4. 2008 17:29)
Táááákže
Ja sa cítim na tejto stránke ako dieťa (iked nim už niesom)
Prežívam úplnu radosť keď vidím, že je kapitolka...to je ako krásna rozprávočka o čarodejníkoch na dobrú noc... :-)
Niekoľko krát som už chytila taký záchvat smiechu (pri čítaní), že sa brat prišiel pozrieť z druhej izby čo sa stalo.... :)
To sme mali vidieť jeho nechápavý výraz....
Nieže by som sa na kapitolach nezabávala stále...ale uznajte...aby smiech bolo počuť po celom dome????
Píšte aj vy komentiky....
Tria
(soraki, 29. 4. 2008 15:36)
jen mě tak napadlo, že nejvíc komentů bylo asi 20, no a když si Sirael potřebuje trochu odpočinout, což je pochopitelné, mohli bychom se zatím pokusit okomentovat nejen tuhle kapitolu, ale vůbec vše co je na těhle stránkách a nějak se tím zabavit než bude další kapča. Nevím, jestli čteš Lucy, ale celkem běžně se stalo, že se vyhlásil komentový limit a Lucy nepřidala, než se vyjádřila i ta skrytá většina /nebo alespoň její část/. :-D
Podle počitadla je tu každý den cca 40 lidí a komentů 6...
Chtěla bych Sirael trochu potěšit, ať ví, že se nám to líbí :-D
Takže, kdo do toho jde se mnou a Cassie???
SORAKI & CASSIE
(Tria, 29. 4. 2008 15:16)
Inak aký rekord máš na mysli???
Že tu dáme najviac komentárov???
Hééééééj
(SORAKI & CASSIE, 29. 4. 2008 15:02)
takhle ten rekord nepadne a Sirael nepřidá!!!!!
*-*-*
(Tria, 29. 4. 2008 14:24)
Samozrejme že si trošku oddýchni, len sa nám nestrať na príliš dlhý čas...
:)
Ja si tiež myslím, že má chladné oči pre ten kameň...a možno aj preto, lebo cíti, že má určitú zodpovednosť a nemohol si vychutnať "obyčajné" detstvo a bezstarostnosť...
A je zaujímavé, že aj keď čaruje prútikom nikto nemôže odčarovať čo urobil...pri dvojčatách sa to predtým asi dalo ked používali prútiky...ale teraz???
To je asi vyšší stupeň mágie, ktorú takmer nik neovláda...(až na pár výnimiek, ktoré poznáme)
:)
Sirael,
(SORAKI & CASSIE, 29. 4. 2008 7:23)
ty jsi poklad, dej si pauzu jak dlouho budeš chtít. Vždyť nám je jasné, že ti to musí brát spoustu volného času a taky nemusíš mít každý den náladu. My to chápeme, víš, jen se prostě nemůžeme dočkat dalších kapitol, protože ty prostě píšeš tak úžasně zajímavě, napínavě, vtipně ..... a já nevím jaká superlativa ještě použít :-D. Takže klidně odpočívej - ale ne moc dlouho :-D. Si ale pěkně protiřečíme, co?
Ke kapitole - super, super, super! Čekala jsem, kdy Ivar něco provede, ale myslím, že tohle byl takový fakt neviný žertík :-D. Snad to všichni vezmou v pohodě a klidu. Já mám totiž pořád pocit, a Cassie myslím taky, že Patrick nebude mít pro Ivara tolik pochopení jako pro kluky. Ivar totiž má mnohem větší moc než oni. A taky mě pořádně děsí, že čaruje jaksi nevědomky - jak čaroval ty květy a motýlky - to bylo tak hezké :-D, moc se mi líbí, že má Jenni tak rád :-D. A ty jeho oči - no, znáte někoho, kdo má šedé oši??? Ony totiž vypadají opravdu studeně a cize, no, zkuste si to schválně představit. Ale jinak ten chlad bude mít něco společného s tím kamenem na čele a s tím úkolem u Studny Utrpení, snad mu ten šutr zmizne a Ivar bude v pohodě.
Tak si Sirael odpočiň, my to tu nějak vydržíme a pozkusíme se o nějaký komentový rekord :-D.
teda
(meg, 28. 4. 2008 22:58)
nechtela bych bejt v kuzi nekoho na koho se ivar nastve...bude dost nebezpecny...ale proc ma poraad tak studeny oci??
musim rict ze tahle kapitolka byla fakt super,jak vycaroval ty motyli a pak tu letaxovou sit :-D paraaada...jak se tam vsichni rozplacli :-D vazne sem se skvele pobavila
soraki
(ja osobne, 29. 4. 2008 21:15)