8. Pochybnosti
8. Pochybnosti
„Lily, ja naozaj pochybujem, že je bezpečné pozvať Harryho sem na návštevu,“ Hermiona nakrčila nos a pohodlnejšie sa usadila vo veľkom kresle.
„Ale, on je tam stále sám a neustále spomína, ako mu chýbaš.“
„On nie je sám! Okolo neho je množstvo ľudí, s ktorými sa môže stretávať a samozrejme, sú tam všetci Weasleyovci. Nie je sám!“ odsekla a ponorila hlavu do knihy, aby unikla prenikavému pohľadu zelených očí.
„Sľúbila si mu to,“ dotierala Lily. „Okrem toho sa celkom určite bude sa hnevať, keď si uvedomí, ako veľmi mu nedôveruješ.“
„To predsa vôbec nie je o dôvere!“ zvolala rozhnevane a zamračila sa. „Vari nechápeš, že som im musela dať priestor, aby si uvedomili svoje vzájomné pocity?“
„Čo tým myslíš?“ ozval sa znepokojený mužský hlas a spoza pravej strany rámu sa vynorili traja mladí muži . „Pocity medzi kým? Medzi Harrym a Ginny? Ale, ja som myslel, že tam sa to už vyjasnilo!“
„Ach, nie!“ rozhodila rukami a so zúfalstvom v očiach pozrela na Síriusa. Ten len vyklenul ľavé obočie a pokrčil plecami. James vycítil pohyb a prudko sa k nemu otočil.
„Čo! O čom to je?“
„Myslím..., zatiahol váhavo Remus a sledujúc , ako sa Jamesove obočia sťahujú k sebe, „že o zvyšku ,Zlatého tria´.“ Hermiona sa pod váhou ich pohľadov trochu prikrčila, ale potom slabo pokývala hlavou.
„Nie!“ vydýchla v hrôze Lily a oči jej takmer vypadli z jamiek. Zdesene pozrela na Jamesa zakrývajúc si ústa rukou. „To nemôže byť pravda! Mal viac vzťahov s dievčatami!“
„Hmm! Ťažko to nazvať vzťahmi, hlavne ak ten posledný bol následkom ,Amortencie´, odfrkla ohŕňajúc peru.
„Ale...?“ Jamesov nesmelý pokus zostal visieť nedopovedaný. Preskakoval pohľadom z jedného na druhého hľadajúc známky smiechu v ich očiach v nádeji, že si z neho robia srandu, ale keď všetci zostali vážni a Sírius sa tváril veľmi rozpačito stuhol a bezvládne klesol do kresla vedľa Lily.
„Možno si to všetci zle vysvetľujete,“ Lily žmurkala slzy z očí a neprestávala krútiť hlavou. „Sú to najlepší priatelia a vydržalo im to napriek všetkému celých sedem rokov,“ šepkala hľadajúc v Hermioninej tvári potvrdenie.
„No veď to,“ prikývla Hermiona s povzdychom, „napriek všetkému čo Ron dokázal povedať a urobiť, zostali najlepšími priateľmi. Všetci, kto ich poznali sa neprestávali čudovať, prečo to Harry tak stoicky znáša. Ktokoľvek iný by už bol toho idiota transfiguroval do kameňa a zamuroval do základov hradu. Ale on nie. Trpezlivo znášal jeho záchvaty žiarlivosti, neovládnuteľné výbuchy hnevu, dlhé obdobia odcudzenia, nedôveru a dokonca aj zradu. A vždy mu znovu a znovu odpustil.“
„Neverím,“ James krútil odmietavo hlavou, „nie, kým mi to on sám nepotvrdí.“
„Ale o to tu predsa išlo!“ vykríkla frustrovane a rozhodila ruky. „On si to inak nikdy nepripustí! Celý život sa bude pokúšať o vzťahy s dievčatami a bude nešťastný!“
„Prečo si myslíš, že nie?“ Lilyne oči zalievali slzy, ale táto predstava ju nadvihla. V žiadnom prípade nechcela, aby jej syn bol celý život nešťastný. Aj za cenu toho, že nikdy neuvidí svoje vnúčatá.
„Jeho výchova,“ zavrčala Hermiona a Sírius s Remusom sa zamračili. „Predpokladám, že v rodine tvojej sestry Petúnie sa na vzťahy dvojíc rovnakého pohlavia hľadelo viac než s nevôľou. Podľa takýchto ľudí nie sú normálne a všetko, čo nie je ,normálne´, je zlé. To mu vtĺkali do hlavy po celé detstvo. Je úplne neschopný vyjadriť svoje pocity zvlášť vtedy, keď sa odkláňajú od všeobecnej normy. Radšej prizná vzťah vyvolaný elixírom lásky než to, že miluje Rona! A miluje ho už roky,“ povzdychla si, mykla plecom a zdvihla knihu, ktorú pred chvíľkou odhodila. Pomaly skĺzla do pohovky, otvorila knihu a pokúšala sa čítať. Z obrazu k nej doliehali zvuky tichého, ale veľmi vzrušenejšieho rozhovoru. Keď hovor utíchol zdvihla hlavu a spýtavo sa pozrela na Potterovcov sediacich vzpriamene v kreslách. Držali sa za ruky a odhodlane na ňu civeli. „Čo?“ spýtala sa a odložila knihu, ktorej obsah aj tak vnímala len okrajovo.
„Hermiona,“ začala Lily a pozrela bokom na Jamesa, ako by sa chcela uistiť, že je ešte stále vedľa nej, „hovorili sme s Remusom a so Síriusom, ale napriek tomu obaja pochybujeme,“ naklonila hlavu k plecu a potom s ňou odmietavo potriasla, „ale v každom prípade musíme s Harrym hovoriť. Potrebujeme, aby si ho sem pozvala. Bez teba sa k ničomu nedostaneme, pretože ho najlepšie z nás všetkých poznáš.“
Hermiona sa zamračila, zmraštila tvár nevôľou a zaťala zuby do spodnej pery tak silno, že pocítila v ústach kovovú pachuť krvi. Mračila sa na Potterovcov, ktorí z nej nespúšťali oči a vytrvalo si žužlala peru.
,Prečo ja?´ zavyla v duchu a ticho zastonala. ,Pretože si jeho najlepšia priateľka a raz k tomu rozhovoru muselo prísť tak ako tak!´ odpovedalo jej vlastné svedomie, ktoré by v tom momente najradšej roztrhala na kusy. Z celej duše nenávidela trápne rozhovory . Vyhýbala sa im ako sa len dalo a teraz bola do jedného nútená postavami namaľovanými na kuse plátna a pocitom povinnosti urobiť niečo, čo nechcela. Lily pozorovala jej vnútorný boj s úzkosťou v tvári a silno stískala Jamesovu dlaň. Po chvíli napätého ticha sklonila Hermiona hlavu porazená a skleslá, namáhavo prehltla a prikývla.
„Dobre, pozvem ho,“ zdvihla hlavu a pozrela na usmievajúcu sa Lily, „ale nedarujem vám to! Nenávidím trápnosť a toto bude celkom určite ten najtrápnejší rozhovor môjho života,“ zavrčala, schmatla odloženú knihu a odhodlane sa otočila k obrazu chrbtom. Lilyn neistý úsmev pohasol. Pozrela na dievča, ktoré so sklonenou hlavou čučalo na stránku knihy, prešla si trochu trasúcou sa rukou po vlasoch a vstala ťahajúc Jamesa za sebou.
„Poď! Mali by sme ísť, sľúbila som Harrymu, že ho dnes večer navštívime.“
„Tak to sa s ním môžete hneď aj porozprávať,“ prehodila Hermiona ponad plece a znovu sa vrátila ku knihe. Lily sa prudko nadýchla, ale Sírius k nej pristúpil a položil jej ruku na plece.
„Nechaj to,“ povedal ticho , „ možno to nie je taký zlý nápad,“ pozrel na priateľov a uškrnul sa. „Pôjdeme všetci traja a vezmeme so sebou fľašku niečoho dobrého. Harry má dobre zásobenú pivnicu a tak si spolu môžeme urobiť takú malú pánsku jazdu,“ navrhol a po očku sledoval, ako sa Hermiona mykla a zazrela bokom na obraz. Kým hovoril objal Sírius Lily okolo pása, druhou rukou chytil Jamesa cez plecia a viedol ich mimo rám obrazu. Remus najskôr prekvapene zdvihol obočie, potom sa zamračil, prehrabol si vlasy, pozrel k Hermione, ktorá sa k nemu tvrdohlavo obracala chrbtom a pokrútil hlavou. Nakoniec pokrčil plecami a odkráčal von z obrazu. Hermiona chvíľku čítala, ale keď po niekoľkých minútach zistila, že v skutočnosti nevníma text, zaklapla rozhnevane knihu , oprela sa do pohovky a privrela oči.
„Unavená?“ Sírius sa vynoril spoza rámu a posadil sa do najbližšieho kresla. Hermiona silnejšie stisla viečka a povzdychla si.
„Nechystal si sa k Harrymu na Grimmauldove námestie?“ spýtala sa, otočila hlavu a pootvorila jedno oko.
„Pôjdem neskôr,“ Sírius mávol rukou a ozdobným hodinám, ktoré stáli na krbovej rímse, „ešte je skoro. Okrem toho som s tebou chcel hovoriť,“
„O čom?“ spýtala sa bez záujmu zvrátiac hlavu na operadle.
„Čo tu chcel Krum?“ Vypálil a ostro sledoval, ako stuhla, otvorila oči a pozrela na neho.
„Prečo ťa to zaujíma? Je to môj priateľ , môže prísť na návštevu kedy chce. Okrem toho, nevideli sme sa viac než dva roky a tak nie je div, že ma chcel vidieť hneď, ako mohol.“
„Je to pekný muž,“ Sírius sa zamračil a podozrievavo si ju premeriaval. Hermiona posmešne nadvihla jedno obočie a uškrnula sa.
„Je,“ prikývla , ale úsmev jej rýchle skĺzol z tváre, „žiaľ, mal smolu. Počas niektorej zo záchranných misií na ostrovy bol náhodou zasiahnutý kliatbou ,Affunctio copulatio neoténia´. Žiaľ, táto kliatba sa neprejaví okamžite, takže kým sa s tým dalo niečo robiť, nič si nevšimol. No a keď si všimol, už sa s tým nedalo urobiť nič. Je neschopný pohlavného styku a je úplne a trvalo neplodný.“ Síriusova tvár sa počas jej rozprávania dramaticky menila. Pri vyslovení kliatby, ktorá Viktora zasiahla sa trhol a jemné črty jeho tváre sa skrútili do bolestivej grimasy. Ale postupne sa vrásky vyrovnávali a v očiach mu zaplápolalo podozrenie.
„To je pre posledného potomka starobylého rodu určite tragická správa, ale prečo s tým prišiel za tebou?“
„No...,“ Harmiona sa nerozhodne zastavila a dramaticky si povzdychla, „ pretože sme uzavreli podobnú zmluvu, ako som mala s tebou!“ dokončila a zaškľabila sa.
„Čože? Ty si...,“ zvolal , vyskočil z kresla a pristúpil celkom k hrane obrazu, „ty si o našej zmluve povedala tomu Bulharovi? Prečo? Bolo to tajomstvo!“ Hermiona prevrátila oči a pokrútila hlavou.
„Viktor je môj priateľ a moje tajomstvá, s ktorými sa mu zverím, neprezrádza. Okrem toho som potrebovala poradiť a on bol jediný, na koho som sa mohla obrátiť.“
„Ale...prečo si súhlasila s uzavretím zmluvy aj s ním?“ spýtal sa nechápavo rozhodiac rukami.
„Pretože mi poradil, pretože je kamarát a pretože u neho bola najmenšie riziko, že v tejto vojne zomrie bez potomkov. Nemyslela som, že sa vojna rozšíri aj na kontinent a keby aj áno, Bulharsko je dosť ďaleko od Anglicka. Nikdy ma ani nenapadlo, že sa dobrovoľne zapojí do záchrany prenasledovaných čarodejníkov a bude ich prevážať na metle cez kanál.“
„No,“ Sírius sa zamračil, „určite to nerobil sám.“
„Ach, nie!“ zvolala a usmiala sa . „Bolo do toho zapojených veľa hráčov svetovej metlobalovej ligy a smrťožrúti spolu s ministerstvom sa im v tom pokúšali zo všetkých síl zabrániť.“
„Tak dobre, Krum bol hrdina,“ pripustil neochotne Sírius a trochu Viktorovi závidel. , Aspoň mohol niečo robiť, kým ja som sedel zatvorený v tom strašnom dome až do dňa svojej smrti. Len jedna jediná bitka a aj tá sa pre mňa skončila tak tragicky. Možno, keby ma Dumbledore nebol držal na tak krátkej reťazi, ešte by som žil. Určite by som sa nesprával tak zbesilo,´ myslel si, keď sa pozeral na dievča stojace len pár krokov od neho. „Chápem, je to pre neho ťažké, ale čo s tým máš spoločného ty?“
„Zmluvu!“
„Počkaj!“ zamračil sa a ruky sa mu priam samočinne zovreli do pästí. „Krum má pri všetkom tom nešťastí jedno veľké šťastie. Má v trezore banky dosť materiálu na obrad. Ale nemusí na to používať teba! Je slávny a bohatý hráč metlobalu. Určite by každá druhá čarodejnica bola šťastná, keby mohla niesť jeho deti. Nech si nájde pekné dievča s ktorým sa ožení a bude vychovávať rodinu. Ty si moja žena!“
„Ja som vdova ,post mortem´!“ zvolala Hermiona naštvane. „Tvoje práva na mňa zanikli skôr než vznikli, tak mi tu nehádž záchvaty žiarlivosti!“
„Ty si súhlasila , že budeš mať aj jeho deti?“ zasýpal hrdlom stiahnutým hnevom a tlačil sa hrane steny tak silno, že takmer vypadol z obrazu.
„No...,“ zaváhala a potom záporne potriasla hlavou. Sírius si uľahčene vydýchol a do tváre sa mu vrátilo trochu farby, „Zatiaľ nie. Dohodli sme sa, že pár rokov bude hľadať dievča, ktoré to bude môcť pre neho urobiť. Ty najlepšie vieš, že nie každá čarodejnica môže.“
„A ak žiadnu nenájde?“
„Potom...,“ rozhodila rukami, „potom vstúpi do platnosti naša zmluva.“
„Ale povedala si, že aj päť detí je priveľa, tak prečo mať ešte štyri ďalšie?“
„Päť je priveľa pre ženu, ktorá je bez manžela,“ odsekla nahnevane, zdvihla knihu a vložila ju do police. „Viktor by mi s deťmi pomohol. Nebola by som na ne sama. Mali by otca, ktorý nie je namaľovaný na stene, ale môže ich objať, ísť s nimi na prechádzku, alebo lietať na metle,“ vyhŕkla , prudko sa otočila a vybehla z dverí. Sírius zostal stáť uprostred obrazu so spustenou hlavou a po líci mu pomaly stekala osamelá slza.
„Ja by som chcel,“ zašepkal, „tak veľmi by som chcel ísť s nimi na prechádzku. Chcel by som učiť svojich synov lietať na metle, chcel by som ich objať a nielen ich,“ ďalšia slza stiekla po líci keď zdvihol hlavu a pozrel na dvere za ktorými zmizla, „Veľmi by som ťa chcel objať, Hermiona,“ zašepkal , otočil sa a kráčal mimo rám.
Lily stála pri okne a zamyslene hľadela na temnú oblohu po ktorej plávali oblaky. Iskričky hviezd na ňu veselo blikali , ale ona ich vôbec nevnímala. Spustila pohľad nižšie a snažila sa rozoznať v stemnenej záhrade košatú jabloň stojacu na jej okraji , hneď vedľa hrany obrazu. Hoci na obraze bolo vždy leto, čas v ňom sa zhodoval s časom krajiny, v ktorej sa obraz momentálne nachádzal. Bol to naozaj pozoruhodný kus mágie, ktorý robil ich život o niečo reálnejší. Tam vonku, za hranou bola ešte zima a stmievalo sa skoro. Počúvala šumenie lístia vo vetre a nechala sa ovievať sviežim vánkom prúdiacim otvoreným oknom. Zhlboka sa nadýchla vône ľalií, ktoré rástli pod oknom a pomaly sa otočila. James s Remusom o niečom živo diskutovali, ale Sírius sedel nevšímavo v hlbokom kresle vedľa krbu a uprene civel do plameňov. Z pohára ktorý zvieral v ruke vyskakovali malé plamienky ,šľahali ho cez prsty, ale on si to vôbec nevšimol. Vytiahla prútik , krátko ním švihla a zrušila Remusovu bublinu ticha .
„Nemôžeš na neho vyskočiť tak priamo!“ kričal Remus prudko mávajúc rukami. „Uzavrie sa do seba a už nikdy sa od neho nič nedozvieš,“ odôvodňoval rozhnevane. „Nie je zvyknutý hovoriť o svojich pocitoch. Vyrastal s Durleyovcami a jeho pocity nikoho z nich nezaujímali. Následky takejto výchovy sa nedajú tak ľahko odstrániť! Nestačí povedať , Som tvoj otec a mám právo to vedieť!´“
„Ale, ja som jeho otec a mám právo vedieť čo cíti môj syn! A hlavne ak sa to dotýka takej životne dôležitej otázky. Tu predsa nejde o nič menej, než o pokračovanie rodu!“
„To je pre teba dôležitejšie, než jeho šťastie? Ty by si ho bol schopný kvôli tomu odsúdiť na život bez lásky? Nie je dosť to, čo už prežil?“ Lily sálajúca zlosťou mocne stískala prútik v ruke a mierila ním priamo do manželovej tváre. „Ako môžeš byť taký necitlivý somár!“ zvreskla a Sírius prudko zdvihol hlavu.
„Prečo sa teraz hádate?“ spýtal sa zmetene a spýtavo hľadel z jedného na druhého.
„O pokračovanie rodu a Harryho spornú sexuálnu orientáciu,“ informoval ho pokojne Remus a pohodlnejšie sa usadil v kresle.
„Prečo?“ nechápal Sírius. „O pokračovanie rodu je postarané v každom prípade, nech už to dopadne akokoľvek,“ pokrčil plecami nevšímajúc si, ako na neho Lily s Jamesom zízajú.
„Ako je o to postarané?“ zavrčala Lily nízkym, nebezpečným hlasom. „Čo si urobil?“
„No, Harry mal viac ako päťdesiat percentnú možnosť, že vojnu neprežije. Dumbledore mu neposkytol žiadny výcvik a nedovolil nikomu, aby ho cvičil. Nechával ho v tme, bez vedomostí a bez informácií, čo sa okolo neho deje. Mal som dokonca podozrenie, že ho viackrát preklial len preto , aby ho pripravil o každú štipku radosti v živote. Podozrieval som ho, že chcel Harryho úplne bezmocného postaviť pred Voldemorta a nechať ho v mene akéhosi pochybného ,väčšieho dobre´ zomrieť. Žiaľ, nemohol som tomu zabrániť a tak som sa aspoň postaral o to, aby jeho rod prežil. Uzatvoril som pre neho takú istú dohodu, ako mám ja.“ V izbe akoby sa náhle ochladilo. Tri páry očí veľké ako taniere civeli na neho bez jediného žmurknutia. Sírius sa pod ich váhou trochu prikrčil a otriasol sa. Prvá sa ako obvykle spamätala Lily. Odrazu zažmurkala, zamračila sa a zdvihla ruku s prútikom.
„Kto?“ spýtala sa krátko a neprestávala mu civieť priamo do očí.
„Uch! Priama ako vždy, však Lils,“ mykol plecom a oprel sa v kresle. „Nemusíte sa báť, vyberal som dobre,“ uškrnul sa , stíchol a fascinovane sledoval, ako James naprázdno otvára a zatvára ústa v snahe niečo povedať.
„Kto!“ Lilyn hlas nadobudol hranu, ktorú nemohol ignorovať. Za touto hranicou už obvykle lietali k nešťastníkovi, ktorý ju prekročil, veľmi kreatívne a bolestivé kliatby.
„Samozrejme najlepšie, čo som vôbec mohol nájsť,“ mykol plecom a nenápadne uhol z priamej línie prútika, ktorý držala pevne v ruke. „Nemohol som dopustiť, aby rod Potterovcov upadol a tak som požiadal najmocnejšiu čarodejnicu jeho generácie, aby to pre neho urobila. No a keďže to zároveň bola jeho najlepšia priateľka , po kratšom váhaní nakoniec súhlasila.“
„Hermiona? Ty si požiadal Hermionu, aby pokračovala v tvojom rode a súčasne aj v mojom?“ vykríkol James, ktorému sa konečne vrátil hlas. „To je geniálne! Je tá zmluva ešte stále platná?“
„Myslím, že je,“ Sírius sa zvraštil obočie a snažil sa spomenúť si na presné znenie zmluvy, ktorú uzavrel v mene svojho krstného syna. „Žiaľ, takú istú zosmolil aj Krum!“ vyprskol zlostne zvierajúc päste.
„Krum? Ale ten predsa vojnu prežil, nedávno tu bol na návšteve,“ zahabkal Remus a podozrievavo si Síriusa premeral.
„No práve!“ prskal Sírius znovu. „Prežil, ale nie bez následkov. Bol tu preto, aby Hermionu požiadal o naplnenie zmluvy.“
„Ďalší?“ Lily vyvalila vydesene oči. „Takú istú ako máš ty?“ spýtala sa a klesla do najbližšieho kresla. „A ja sa už pár dní čudujem, prečo je taká podráždená,“ zastonala. „A teraz vidíte na vlastné oči naplnenie frázy ,Žiadny dobrý skutok nesmie zostať nepotrestaný´!“ vykríkla a rozhodila rukami. „Chúďa Hermiona, ani sa jej nedivím, že sa tomu tak úporne bráni. Mužom sa naozaj nedá veriť!“ rozhodla odrazu a temným pohľadom preletela po vzorke mužnosti nachádzajúcej sa v izbe. Tvrdo zvierala prútik v ruke a poklopkávala si ním po kolene. Remus ju pár sekúnd nervózne sledoval, potom vyskočil z kresla s núteným úsmevom na tvári.
„No, myslím, že pôjdem pozrieť, ako pokračuje dokončovanie Dorynho portrétu. Majster Andreotti mi sľúbil, že bude čoskoro hotový. Dúfam, že sa Dora k nám čoskoro pripojí,“ hovoril ustupujúc k dverám.
„Ja len dúfam, že ten maliar má dosť rozumu a tú jej nemotornosť do obrazu nezahrnie. Aj napriek tomu, že to bol jej charakteristický rys,“ šomral Sírius nevrlo , „ vôbec nie je zábavné sledovať, ako sa dospelá žena neustále potkýna o vlastné nohy.“ Jamesov pohľad zaletel k hodinám. Zamyslene zúžil oči a otočil sa k Síriusovi.
„Je čas, Harry sa už určite vrátil z tréningu a som presvedčený, že na pár hodín ocení našu spoločnosť,“ strčil do vrecka fľašu pripravenú na stole a spýtavo pozrel na Síriusa, ktorý ešte stále sedel. „Ideš?“
„Jasne,“ Sírius prikývol , ale vstával pomaly a zjavne s nie príliš veľkou ochotou, „pánska jazda,“ kývol Lily a odkráčal.
Komentáře
Přehled komentářů
kolik těch dětí nakonec Hermiona bude mít? :-D
Jinak je to čtivá kapitola :-)
chichichi
(Trili, 4. 7. 2011 17:07)