6. Nie jeden, ale päť
6. Nie jeden, ale päť
Hermiona kráčala úzkou cestičkou skleníka a starostlivo prezerala rastliny, ktoré tu rástli v niekoľkých úrovniach. Už pri vstupe doň mala dojem, že sa odrazu ocitla v amazonskej džungli a teraz, keď prešla pár desiatok metrov si tým bola stále istejšia. Tento ostnatý ker, ktorý rástol len pol metra od nej je celkom určite Achiote. Opatrne natiahla ruku vyhýbajúc sa dlhým ostňom a pohladila červeno oranžový srdcovitý vačok, v ktorom sa ukrývali semená. Nad krom sa rozkladala koruna rozložitého stromu s bielymi kvetmi a po ňom sa ťahal Mačací pazúr. Našpúlila pery, oceňujúco nimi čmokla a potom sa široko usmiala. Milovala skleníky v Black Manor a to ich ešte nevidela všetky. Neďaleko nej sa ozval typický praskavý zvuk sprevádzajúci premiestnenie domácich škriatkov. Otočila sa a s obočím spýtavo vytiahnutým hore pozrela na škriatka, ktorý stál len pár metrov od nej.
„Pani Hermiona, liečiteľka už dorazila a čaká v ružovom salóne.“
„Ďakujem , Flipi. Povedz jej, že tam budem o chvíľku,“ mávnutím ruky prepustila škriatka a ponáhľala sa ku krbu domácej siete, ktorý stál v predsieni každého zo skleníkov. Bola neskutočne šťastná, že predchádzajúcich majiteľov napadlo vybudovať domácu hop-šup sieť, inak by celkom určite prišla o nohy. Ale takto sa mohla pohybovať naprieč zámkom bez toho, aby zodrala topánky pri jednoduchej návšteve jedálne. Siahla do mramorovej misky, nabrala do prstov svetlo zelený prášok a hodila ho do plameňov. V okamžiku, keď zozeleneli vstúpila do krbu a o pár sekúnd už prekračovala ochrannú mriežku krbu v ružovom salóne.
Miestnosť bola zariadená nábytkom v štýle neskorého baroka bohato vykladaným perleťou a kúskami slonoviny. Poťahy rozsiahlej pohovky a kresiel boli z tmavo ružové brokátu. Steny pokrývali veľmi svetlo ružové hodvábne tapety a po bokoch vysokých okien s ľahučkými bielymi záclonami viseli ťažké bordové závesy uchytené zlatými šnúrami. Na parketách, ktoré sa leskli takmer ako zrkadlo, ležal okrúhly tmavo červený perzský koberec s kvetinovým vzorom a uprostred neho stála goblinka s rukami založenými na hrudi a mračila sa na ňu. Hermiona vedela, že niekde musí byť nejaká ženská verzia goblinov, ale nemala ani najmenšiu predstavu o tom, ako by mohla vyzerať. Teraz ju teda mala pred sebou a zízala na ňu celkom nepokryte.
Nevysoká postava goblinky jej siahala kúštik nad pás a bola oblečená do bohato vyšívaných šiat z mäkkých bielych koží, ktoré spínali zlaté spony ozdobené brúsenými drahými kameňmi. Na nohách s pomerne veľkými stupajami mala obuté tenké čižmy bez podpätkov a s vysokými sárami, ktoré jej siahali tesne nad kolená . Jej hlava bola oproti telu pomerne veľká so širokou okrúhlou tvárou, na ktorej dominovali veľké svetlo modré oči. Pod malým, trochu zahnutým nosom boli široké ústa plné ostrých , bielych zubov. Na rozdiel od mužskej formy, mala na hlave hustú hrivu svetlo hnedých vlasov upravených do zložitého účesu, ktorý čiastočne skrýval dlhé špicaté uši.
„Volám sa Greta Zara,“ predstavila sa a jej pohľad preskenoval Hermionine telo od huňatej štice až po špičky prstov na nohách. „Magická rada ma poverila sledovaním rituálu , Re- nascor prosapia!´ , ktorý sme vykonali na príkaz posledného priameho potomka z rodu Black. Tento obrad sa nevykonával viac ako osemsto rokov a preto potrebujeme detailnú dokumentáciu a podrobné lekárske správy.“ Hermiona pri počúvanú zvraštila obočie a trochu zmetene pokrčila plecami.
„Ani sa nečudujem, že oň bol taký malý záujem. Keby som vedela, že je tento spôsob oplodnenia taký bolestivý, asi by som si kládla oveľa ťažšie podmienky. Jediné, čo ma na celej tej záležitosti teší je, že ďalší dvaja žiadatelia o rituál vojnu prežili,“ šomrala nespokojne. „Nerozumiem však, prečo vy? Myslela som, že to bude liečiteľ od Sv. Munga. Okrem toho, je to ešte pomerne skoro. Ubehlo ešte len niekoľko týždňov,“ namietala, ale goblinka odmietavo mávla rukou.
„Nie, vás nemôže sledovať ľudský liečiteľ. Oni nevedia o obrade ,Re-nascor prosapia´ vôbec nič a narobili by viac škody než osohu. Budem sem prichádzať každé dva týždne,“ hovorila dôrazne, chytila Hermionu za ruku a viedla ju k nízkej, pohodlnej pohovke stojacej vedľa steny, „ až kým sa deti nenarodia.“ Mierne, ale rozhodne zatlačila Hermionu na pohovku a donútila ju, aby si ľahla na chrbát. „Zostaňte ležať a nehýbte sa!“ prikázala autoritatívne a dlhými prstami ľahučko prechádzala ponad jej brucho. Potom tesne nad lonom luskla dlhými prstami a sledovala jasnú bielu žiaru , ktorá začala stúpať po samostatných vrstvách hore. Hermiona hľadela, ako sa vrstvy nad jej bruchom postupne oddeľujú a začínajú vytvárať päť oválov. Najskôr sa zamračila, potom ich zvedavo preskúmala a nakoniec spýtavo pozrela na liečiteľku, keď si odrazu spomenula na jej posledné slová.
„Deti?“ vydesene sebou trhla a žiarivé ovály nad jej telom sa zatrepotali. „Moment, hovorili ste deti?“
„Áno,“ nevzrušene prikývla goblinka a so záujmom študovala každý svietiaci kruh. „Museli sme rituál špeciálne prispôsobiť, aby vyhovoval podmienkam v odkaze Lorda Blacka. Uvoľňovanie viacerých vajíčok je zložitejšie, než keď to urobíte len s jedným. To bolo aj hlavnou príčinou takej bolestivosti rituálu.“
„Čože?“ Hermiona na ňu vytreštila oči ako taniere . „Lord Black si špeciálne prial viac detí?“ zasipela zúrivo zvierajúc ruky do tesných pästí. „A že sa zabudol zmieniť,“ vytisla cez zaťaté zuby snažiac sa nedať najavo, ako veľmi sa práve hnevá. Keby tu Sírius teraz stál, bol by z neho o pár sekúnd eunuch až do konca života. „A koľko že detí si prial Lord Black, ak sa smiem spýtať? Alebo aj to je prekvapenie?“
„Nie, prečo? Podľa mňa je to celkom adekvátna otázka,“ pokrčila plecami liečiteľka klopkajúc si dlhým prstom po pere a zamyslene natočila hlavu na bok . „Uvoľnili sme štyri vajíčka, ale podľa toho, čo tu teraz vidím, niekde sa stala chyba.“
„Chyba? Aká chyba? Čo to znamená? Nerozumiem tomu,“ zvolala Hermiona vydesene a nadvihla sa na lakťoch, aby lepšie videla, čo sa to nad jej bruchom deje.
„Je celkom zrejmé, že tu máme päť zárodkov, takže buď sa uvoľnilo vajíčok päť, alebo sa z jedného z nich vyvíjajú jednovaječné dvojčatá,“ ukazoval prstom na jednotlivé ovály, ktoré práve začali meniť farbu. V štyroch sa objavili malé, svetlo modré iskričky a jeden zasvietil na zlato. Liečiteľka prechádzala rukami ponad ne a na tvári sa jej usalašil veľmi spokojný výraz.
„Tak, čo to teraz znamená? Prečo tam prskajú tie iskri?“ spýtala sa Hermiona hlasom surovým od emocionálneho preťaženia a netrpezlivo trepala nohou.
„Znamená to, že nesiete päť úplne zdravých zárodkov . Štyri z nich sú mužského rodu a jeden je ženského rodu,“ oznámila a dlaňou pohladila malý chuchvalec energie blikajúci zlatými iskričkami. „Správu o vašom zdravotnom stave dostane aj majster Sermak a upraví vaše pravidelné elixíry podľa súčasných potrieb. Uvidíme sa za dva týždne,“ kývla, poklopkala dlhým prstom na jednu z ozdobných spôn a aktivovala prenášadlo. Hermiona klesla na pohovku a chvíľku ležala nehybne na chrbte hľadiac nevidomými očami na strop. Pripadalo jej, akoby mala namiesto mozgu veľkú hrču vaty v ktorej sa vznášala jediná plápolajúca myšlienka. ,Päť detí!´
„Päť detí!“ zašemolila takmer nečujne prižmurujúc oči. „Päť!“ povedala odrazu oveľa dôraznejšie a vyletela z pohovky, akoby ju odtiaľ pružiny doslova vystrelili. „Päť detí a on mi nepovedal ani slovo!“ zajačala a bežala ku krbu. Hrabla do misky s práškom a hodila ho do plameňov. „Študovňa!“ zvreskla skočiac do krbu a keď sa vynorila na mieste určenia, plápolala takým hnevom, že jej hrozilo samovznietenie. Veselý smiech, ktorý do tej sekundy hlaholil v izbe utíchol.
„Čo sa deje?“ ozval sa jasný ženský hlas a Hermiona sa prudko zvrtla. Jediným pohľadom preletela veľký panoramatický obraz , ktorý bol namaľovaný na stene takmer po celom obvode kruhovej miestnosti.
Jeho ústredným motívom bol pohľad na jeden špecifický dom v Godrikovej úžľabine tak, ako si ho Sírius pamätal pred tým, než ho jednej noci navštívil Voldemort a zanechal za sebou len horiace trosky. Pravda, pre potreby obyvateľov obrazu zvyšok krajiny maliar upravil tak, aby mali čo najväčšie pohodlie. Dom bol namaľovaný presne oproti krbu a okolo neho bola pekná záhrada s množstvom rôznorodých kvetov a rastlín. V pozadí bolo vidno skleníky a stajne pre kone. V pravo od záhrady vykúkali spoza kríkov obruče metlobalového ihriska a za ním sa až k obzoru tiahli zalesnené kopce. Vľavo od domu sa rozkladal rozsiahly park s cestičkami vysypanými farebným štrkom, záhonmi kvitnúcich kvetov a perfektnými trávnikmi . Celkový dojem dotvárali mramorové sochy a fontány s kryštálovou vodou poukrývané v zákutiach porastených popínavými rastlinami. Na vonkajšom okraji parku bolo neveľké jazierko a na jeho hladine plávali rozkvitnuté kvety lekna. Brehy boli porastené vysokou trstinou, ktorá sa v miernom vánku ohýbala a šumela. Vedľa krátkej lávky, ktorá viedla ponad vodu bola uviazaná veslica pohojdávajúca sa na vlnách, ktoré vietor hnal po hladine vody. Po belasej oblohe sa preháňali vysoké, kopcovité oblaky, ktoré chvíľami zakrývali slnko. Po celom obraze bolo množstvo drobných živočíchov presne tak, ako v otvorenej krajine uprostred leta. Na stromoch hniezdili vtáci a ich spev sa miešal so šumením lístia vo vetre, kŕkaním žiab v jazierku a cvrlikaním hmyzu v tráve.
Pred domom , uprostred záhona nízkych ruží , stála mladá žena s dlhými gaštanovými vlasmi zviazanými do vysokého chvosta . Mala oblečené jednoduché svetlozelené šaty, v ruke držala záhradnícke nožnice a ustarostene sa na ňu pozerala. V Hermioniných očiach sa zablyslo a pozorne prehľadávala každý štvorcový centimeter obrazu. Za záclonou otvoreného okna zachytila náznak pohybu. Pristúpila o krok bližšie a zaťala päste.
„Sírius Orion Black! Ty zasraný bastard! Okamžite odtiaľ vylez von, nech ťa môžem zabiť!“ zavrešťala tak silno, až jej preskočil hlas.
„Sírius?“ žena vystúpila zo záhonu , prekvapene zdvihla obočie a otočila sa k domu. „Čo urobil tento krát?“ spýtala sa so záujmom a po perách jej preletel zlomyseľný úškľabok keď videla, ako sa dvere domu otvárajú a dvaja mladíci násilím strkajú tretieho cez dvere .
„Choď, neboj sa,“ postrkoval ho čiernovlasý mladík s okuliarmi na očiach a diabolsky sa škeril. „Nemôže ti nič urobiť, nezabudni, že si len obraz.“
„James, ona môže striekať terpentín z prútika miesto vody?“ skučal Sírius zapierajúc sa o zárubňu. „Majte zľutovanie! To ste kamaráti?“
„To by neurobila,“ krútil neveriacky hlavou druhý mladík odtŕhajúc ho od verají. „Buď chlap a postav sa problémom ,“ radil s identickým diabolským úškľabkom.
„Problémom sa postavím rád, ale nie nahnevanej Hermione,“ modlikal, ale bol nemilosrdne vyhodený von. „To vám nezabudnem,“ zavrčal zbierajúc sa zo zeme. Nedbanlivo oprašujúc nohavice, hodil pohľadom na Hermionu a zbledol. Napoly sa otočil, aby znovu zmizol v dome, ale jej ostrý, studený hlas ho zastavil.
„Kedy si mi to chcel povedať?“ spýtala sa a pristúpila ešte bližšie. Keďže obraz bol namaľovaný systémom vrstvenia farieb, mal hĺbku skoro ako skutočný trojrozmerný priestor. Ak niekto kráčal záhradou od domu ku krbu na protiľahlej stene, zväčšoval sa. Tak aj Sírius keď pochopil, že konfrontácii sa nevyhne, vyrovnal plecia a kráčal k stene s hrdo zdvihnutou hlavou. Bol síce trochu zelený okolo žiabrí, ale podarilo sa mu vykúzliť očarujúci úsmev na tvári. Pohodil hlavou striasajúc mäkké pramene čiernych vlasov dozadu a pozrel na rozzúrenú manželku.
„Čo som ti zabudol povedať, miláčik?“ spýtal sa a pátravo si ju prezeral.
„Deti!“ štekla a s očakávaním sa na neho pozerala.
„Deti?“ spýtal sa nechápavo, ale vzápätí sa mykol a neisto sa obzrel k domu. Mladá žena, ktorá bola na ceste do domu sa prudko zastavila, zamračila sa a rýchle prebehla k nemu.
„Aké deti?“ spýtala sa, keď sa postavila vedľa neho a pozerala striedavo z jedného na druhého.
„Lils, počkaj,“ pokrútil hlavou nespúšťajúc oči z Hermiony.
„Naše deti,“ šplechla Hermiona zúrivo. „Mali sme dohodu, pamätáš sa? Dedič! Syn! Jeden syn!“ syčala, pretože jej zlosťou zlyhávali hlasivky.
„Syn? Teraz? Si mŕtvi...ako?“ brebtala Lily.
„Rituál,“ vysvetlila Hermiona nevšímajúc si, že aj zvyšok obyvateľov obrazu opustil dom a nenápadne sa prikráda bližšie. , Re-nascor prosapia!´ špeciálne prispôsobený želaniam Lorda Blacka,“ škrekľavo parodovala Zarin hlas pichajúc mu prstom do širokej hrude. „Na čo si myslel? A myslel si vôbec? Päť detí naraz? Ak si si nevšimol, ja nie som ani hlodavec a ani autobus!“ kričala tak hlasno, že by jej Madam Black z Grimmouldovho námestia mohla len ticho závidieť.
„Päť?“ údiv na Síriusovej tvári bol nefalšovaný a Hermiona na chvíľku zneistela, ale jeho ďalšie slová ju znovu rozpálili do bieleho žiaru. „Mali byť len štyri,“ vybrebtol a hneď ako si uvedomil, čo povedal , plesol si po ústach a vydesene sa obzrel hľadajúc pomoc .
„Ale to si mi nepovedal!“ zajačala znovu a všetky štyri postavy na obraze sa bolestivo schúlili.
„Bol by v tom nejaký rozdiel?“ spýtal sa ublížene a našpúlil pery.
„Samozrejme, že áno! Je to veľký rozdiel ! Úplne bezhlavo si ohrozil nielen môj život, ale aj životy našich detí!“
„Ja nie, zistil som si všetko, čo sa dalo,“ odporoval tvrdohlavo a zamračil sa.
„Aj to, že tie chúdence tu budú napchané ako sardinky v škatuľke?“ položila si ruku na brucho a na Síriusovej tvári sa pri tom objavil výraz zúfalej túžby. Pristúpil k hrane obrazu a natiahol ruku, akoby ju chcel pohladiť a prehltol slzy, ktoré sa mu tlačili do očí.
„Nebudú,“ potriasol hlavou a usmial sa. „Myslel som na to a goblini upravili rituál. Budú mať toľko miesta, koľko budú potrebovať,“ povedal nespúšťajúc pohľad z ruky, ktorá ešte stále ležala na jej bruchu. „Nepocítiš ich váhu a ani tvoj objem nepresiahne rozmery obvyklé pre normálne tehotenstvo.“
„Ako?“ zamračila sa a prižmúrila oči. Sírius sa usmial a jeho sivé oči sa šibalsky zasvietili. Vedel, že v tomto momente jej hlavou preleteli všetky kúzla vzťahujúce sa k úprave priestoru a hmotnosti. „Viem, že existujú kúzla na úpravu vnútorných priestorov, ale tie predsa nie je možné aplikovať na živé bytosti,“ podozrievavo sa na neho pozrela a pokrútila hlavou. „Robíš si zo mňa srandu?“
„To by sa neodvážil,“ zasmial sa Remus vykukujúci spoza Jamesa. „Má pred tebou celkom zdravý rešpekt,“ doložil a trochu posmešne pokukoval z Jamesa na Lily a späť.
„Nevyrušuj, keď sa rozprávam so svojou manželkou,“ zavrčal Sírius netrpezlivo zaháňajúc ho o kus ďalej do záhona ružových kríkov. Potom sa vrátil a znovu s láskou hľadel na hnevom zružovené dievča. „Je to špeciálna variácia, ktorú goblini používajú pri rozmnožovaní magických bytostí, ktorým hrozí vyhynutie. Nie je to nebezpečné ani pre teba a ani pre deti. Ale, ako je možné, že ich je päť?“
„Greta Zara si myslí, že sú tu,“ znovu si pohladila brucho, „ jednovaječné dvojčatá,“ odpovedala nesústredene premýšľajúc nad použitými kúzlami. Lily stojaca vedľa Síriusa zízala na jej ruku a po lícach sa jej začali kotúľať striebristé kvapôčky. James, ktorý sa v pozadí dohadoval ticho s Remusom sa odrazu otočil a keď videl, ako si utiera mokré líca podišiel k nej a zabalil ju do náručia.
„Prečo plačeš?“ spýtal sa a pohladil ju po vlasoch. „Je to predsa radostná správa,“ mumlal tíško. „O niekoľko mesiacov tu budú znieť detské hlasy a päť malých Blackov bude čoskoro pobehovať po týchto sieňach. To je dôvod pre radosť a nie pre plač.“
„Ja viem,“ Lily si zavŕtala tvár do jeho hrude a ticho popoťahovala. „Som šťastná pre Síriusa a Hermionu, ale chcela by som vidieť moje dieťa,“ zdvihla k nemu tvár a v zúfalstve zavrela oči. „Už je takmer dospelý a ja ani neviem, ako vyzerá a...,“ znovu sa rozplakala. To vytrhlo Hermionu zo zamyslenia. Pozrela na nich trochu nechápavo a keď si v hlave prehrala celý rozhovor, ťažko si povzdychla.
„Lily, videla si jeho fotografiu a prisahám, že sa ani trochu odvtedy nezmenil. Možno trochu pribral, ale pochybujem. Výcvik aurorov je tvrdý a jeho veliteľ ešte tvrdší. Sľúbila som vám, že pozvem Harryho na Manor hneď, ako si vyrieši problémy s Weasleyovcami. Inak by nedokázal od nich udržať tajomstvo môjho pobytu a ja si skutočne neželám, aby sa mi plietli popod nohy najbližších sto rokov. Narobili už dosť škody a buďte si istí, že keby sa o tomto,“ poklepala si na brucho, „ dozvedeli, narobili by jej ešte viac. Netráp sa, dnes príde Kreacher pre mesačnú dávku elixírov, tak ho poriadne vyspovedám a zvážim, či je už bezpečné poslať Harrymu pozvánku na návštevu.“
„Ja viem,“ Lily sklonila hlavu a povzdychla si, „ len sa mi cnie,“ povedala ticho , odvrátila sa a dovolila Jamesovi, aby ju odviedol späť do domu. Hermiona hľadela za ňou trúc si zamyslene bradu a potom si povzdychla a pozrela do Síriusových sivých očí.
„Ako budem sama vychovávať štyroch chlapcov a jedno dievčatko? Otec namaľovaný na stene je len chabou náhradou za skutočného otca a manžela. Jedno dieťa je zvládnuteľné a bola som na to pripravená, ale päť...,“ pokrútila hlavou, „päť je proste na mňa trochu priveľa.“ Sklonila hlavu a nevšímajúc si Síriusove pokusy niečo povedať vhodila do krbu prášok a zmizla v plameňoch
Komentáře
Přehled komentářů
Sirius má štěstí, že je jen na obraze, protože jinak by ho Hermiona rozcupovala na kousky. Jde z ní fakt strach.
Jen drobná poznámka, neměli by být jednovaječný dvojčata stejného pohlaví? I když magie asi může udělat cokoliv.
Těším se na pokráčko.
och
(Lily, 20. 6. 2011 10:56)
Trili má pravdu, vůbec jsem si nevšimla.. asi máš ráda 5tku, co? No jestli ti nosí štěstí tak jen dál:)
Kapitolka byla bezva.. hrozně se mi to líbí, mimochodem ten obraz je fakt vymakanej.. super nápad. Jsem docela zvědavá jak to půjde dál.
chichi
(Trili, 19. 6. 2011 22:12)
nějak jsi na 5 fixovaná :-) dříve 5 manželů nyní 5 dětí :-)
Ale povídka je super :-)
pěkné
(silvinka, 21. 6. 2011 10:43)