31. A život ide ďalej
31. A život ide ďalej
„Wuuááááááh!“ tenký dievčenský hlások sa rozliehal starobylými sieňami a portréty visiace na stenách nesúhlasne krútili hlavami. „Ja letím! Wlouuung! Ako vták!“
„Tak počkaj!“ Harry sa prudko zarazil a len- len že zachytil dievčatko sediace mu obkročmo na ramenách, aby mu nepreletelo cez hlavu. Ak chceš nasilu lietať, potom metla bude vhodnejšia,“ pripomenul jej vraštiac obočie a stiahol si ju do náručia. Jeho prsty okamžite zamierili k rebrám. Hlasný smiech zazvonil pod vysokou kopulou tanečnej sály. Dieťa sa mu zmietalo v náručí v snahe uniknúť štekleniu.
„Klstnýýý , niéé!“ kričala medzi chichotom a chytila mu ruku. „Pozli, budem mať šaty samú vlásku a mama sa bude hnevať!“
„Potom je dobre, že sme čarodejníci,“ odfrkol pobavene . „Stačí mávnuť prútikom a pokrčená sukienka je znovu ako nová.“
„Cassia,“ Sírius vkročil do obrazu a zamračil sa, „hostia tu budú o chvíľu a mama ťa už dobrých desať minút hľadá. Kde je Daffy?“ spýtal sa a vzápätí sa vedľa Harryho nohy objavil Cassin osobný škriatok.
„Daffy nemá rád byť zmetený , slečna Cassiopea,“ zaškrípal a so založenými rukami zamračene poklopkával nohou. Harry vrhol previnilý pohľad na Síriusa a pomaly zložil dievčatko dolu.
„Už zase?“ na Síriusovej tvári sa objavil pojašený úškľabok, ktorý vzápätí vystriedal výraz obavy.
„Cassia,“ obrátil sa k dcérke s prísnym, karhavým hlasom, „Daffy je tu kvôli tvojej bezpečnosti. Je veľmi nevhodné a nebezpečné hrať sa s jeho mysľou. Toto nie je prvý raz, keď o tom hovoríme a tak mi nezostáva nič iné, len ťa potrestať.“
„Ocko?“ Cassia obrátila k obrazu veľké sivé oči a začala si nakrúcať tmavý prameň kučeravých vlasov na ukazovák. Sírius pokrútil hlavou a prevrátil oči.
„Nie, žiadne šteňacie pohľady. Si celý týždeň bez metly a najbližší metlobalový zápas bude odohraný bez tvojej prítomnosti,“ vyhlásil prísne. „A ak sa toto ešte raz zopakuje, prídeš o metlu úplne,“ doložil nehľadiac na veľké slzy, ktoré začali padať spod dlhých čiernych mihalníc. Daffy pozrel na neho vďačne , potom chytil dievčatko za ruku a s malým úškľabkom na tvári ich oboch premiestnil.
„Nemusel si byť k nej taký prísny,“ šomral Harry a zazrel na Síriusa, ktorý si ustarane povzdychol. „Boli sme celý čas spolu, nič sa jej nemohlo stať.“
„Ja viem, má ťa omotaného okolo toho jej malého prstíka aj bez použitia tých jej desivých schopností , však?“ fŕkal Sírius pobavene, ale znovu zvážnel. „To čo robí je nebezpečné a ona sa musí naučiť, že myseľ akejkoľvek bytosti nie je na hranie. Priradím jej ešte jedného škriatka, ale bude musieť zostať neviditeľný, aby si ho nevšimla,“ uvažoval šúchajúc si bradu.
„Naozaj si myslíš, že si ho nevšimne?“ nedôverčivo sa spýtal Harry a zatočil prútikom okolo seba. Čierne rifle a zelený sveter a zmenili do formálneho tmavozeleného habitu s hrubým zlatým lemom.
„Jeden môže aspoň dúfať, no nie,“ Sírius pokrčil plecami a zopakoval Harryho pohyb. Jeho habit bol slivkovo modrý a lem tmavo fialový. Harry uznanlivo prikývol.
„Pekné, Maya bude vo fialových šatách?“
„Áno, tretie narodeniny našich detí chceme osláviť s celou rodinou a poznáš Narcissu. Okrem toho, je to ich prvé uvedenie do rodiny a ja ohnivo dúfam, že sa všetci piati budú správať adekvátne,“ povzdychol si a zamieril k rámu, za ktorým a ukrýval portál.
„Čo je adekvátne?“ zavolal za ním Harry urovnávajúc si viazanku.
„Čo? Ach, no Cassia nikoho nedonúti váľať kotrmelce, Sírius nebude poletovať okolo lustrov, Cygnus a Alphard zostanú vo svojich ľudských podobách a nebudú sa meniť každých desať minút a Regulus nechá hostí sedieť na stoličkách a jesť príborom. To by mi na začiatok celkom stačilo ku šťastiu,“ odsekol mu ponad plece miznúc za rámom. Harry, ktorý si počas jeho reči všetko názorne predstavoval sa rozchechtal a krútiac hlavou zamieril k najbližšiemu krbu.
V okamžiku, keď vystúpil z krbu vedľa detskej izby bol napadnutý malým vreštiacim torpédom, ktoré ho takmer zhodilo z nôh.
„Klstný, ja má svoju izbu! Je celkom celá moja a nie je vôbec lužová!“ kričalo dievčatko objímajúc mu kolená. Zohol sa, nabral ju do rúk a opatrne, aby jej nepokrčil nové šaty , usadil si ju na ramene.
„Skutočne? Vlastná izba? A nebudeš sa sama báť?“ Cassia zvraštila tenké tmavé obočie a škaredo sa na neho zamračila.
„Ja sa nebojím, ja som už veľká,“ vyhlásila a začala sa mu v náručí mrviť. Hneď, ako ju zložil dolu ho chytila za ruku a viedla popri otvorených dverách dolu chodbou. Harry zvedavo nakúkal do dverí okolo ktorých prechádzali a odvšadiaľ sa ozývali nadšené detské hlasy. „Je hneď vedľa maminej a je najklajšia zo všetkých. Pozli,“ s úsmevom na tvári sa dal zatiahnuť do izby, ktorá vyzerala ako zmenšená verzia Hermioninej izby v modrom. Len namiesto pracovného stola tu bol na nízkom stole postavený veľký domček pre bábiky. Vedľa neho sa nachádzalo metlobalové ihrisko a na stene v polici s mnohými priehradkami boli poukladané krabice s hráčmi všetkých známych tímov. Toto bola Cassiina najobľúbenejšia hračka. Samozrejme okrem kníh. Ako sa podarilo mágii spojiť lásku k metlobalu s Hermioninou láskou ku knihám bolo vzadu za pochopenie, ale bol to neodškriepiteľný fakt, že práve tak, ako dievčatko milovalo metlobal, milovalo jej knihy. Bolo tam police plné kníh a nie len rozprávkových.
„Krásne,“ prikyvoval uznanlivo a sivé oči dieťaťa radostne žiarili ako hviezdičky. „Ale ja som si myslel, že aj chlapci majú radi metlobal? Ako sa teraz budete hrať?“
„Máme ešte jeden v helni. Ten je ple všetkých, ale tento je len môj. Budeš sa so mnou hlať?“ obrátila k nemu prosebný pohľad a on okamžite prikývol.
„Samozrejme, ale nie teraz. Mama by sa na nás hnevala a hosťom , ktorí prídu oslavovať vaše narodeniny, by si celkom určite chýbala. Poď,“ natiahol k nej ruku,“ ukáž mi to veľké ihrisko. Som zvedavý, či sa pri ňom zmestíme všetci,“ kýval hlavou k dverám a keď sa s úškrnom chytila ruky, viedol ju na chodbu. Tam už stála Hermiona a s úsmevom počúvala nadšené výkriky ozývajúce sa z jednotlivých izieb.
„Vidím, že to bol dobrý nápad,“ Aura sa vyklonila z vedľajších dverí a potom obzerajúc sa ponad plece vycúvala z izby. Harry si nenápadne premeral obe ženy a uznanlivo prižmúril oči. ,Zelená a zlatá sú rozhodne ich farby,´ pomyslel si usmievajúc sa široko. Obe nosili formálne habity s takou samozrejmosťou, akoby sa v nich narodili. Hermionin habit niesol podobné zlaté lemy ako jeho a na Aurinom boli zlatou niťou vyšívané pozdĺž lemov dubové listy. Oblečenie dopĺňali šperky zo zlata a smaragdov. Jedinou výnimkou boli prstene, ktoré sa im ligotali na ľavých rukách. Rovnaké kamene, ale mierne odlišný dizajn , daný im dvomi odlišnými mužmi v ten istý večer, keď kladne odpovedali na jednu veľmi dôležitú otázku. A v blízkej, veľmi blízkej budúcnosti k tomu prsteňu pribudne ďalší. Jednoduchý platinový krúžok zhotovený z keltských uzlov symbolizujúcich ich spojenie, ktorý už bol pripravený v zásuvke jeho nočného stolíka.
„Sírius, dolu!“ Viktor prechádzajúci dverami sa odrazu zaklonil a inštinktívne zachytil malú nohu, ktorá mu práve preletela okolo tváre. Pritiahol si chlapca k širokej hrudi a pevne ho zovrel. Rozosmiaty chlapec prekvapene zaštikútal a vzápätí sa na neho nahnevane zamračil.
„Pusti,“ pišťal a odtláčal ho od seba v snahe oslobodiť sa.
„Nie!“ Viktor zatriasol odmietavo hlavou a pozrel k Hermione, ktorej sa medzi obočím začala tvoriť nahnevaná vráska. „Len pred chvíľkou sme o tom hovorili a ty si ma znovu neposlúchol,“ karhal chlapca, ktorý po chvíli vzdal márny odpor a teraz na neho pozeral ako stratené šteniatko. Veľké sivé oči malého človiečika v jeho náručí rýchle rozpúšťali jeho hnev. Pozrel bezmocne na Hermionu a povzdychol si. „Nemôžeme ho vziať von, je to príliš nebezpečné.“
„No,“ Hermionine oči sa zúžili a Sírius s obavou pozrel na matku, „nemienim sa pozerať, ako môj syn odštartuje do stratosféry, ďalší dvaja moji synovia miznú bez stopy v poraste a moji hostia utekajú s krikom a hrozbami z môjho domu bez toho, aby som sa nepokúsila tomu zabrániť. Držali sme ich doma už dosť dlho a ľudia sa začínajú pýtať, prečo ich ukrývam. Nie som ochotná každému vysvetľovať, že moje deti majú zvláštne magické schopnosti, ktoré sú nebezpečné pre nich ako aj pre ich okolie. Preto sme spolu s Aurou vyrobili toto,“ siahla do vrecka a vytiahla odtiaľ päť tenkých platinových náramkov. „Tieto náramky budú plniť viac funkcií,“ podišla k Harrymu, vzala Cassiu za ruku a napriek jej odporu navliekla na ňu jeden z nich. Kruh sa okamžite scvrkol a zdalo sa, že sa vpil do kože. „Jedna z nich na určitý čas obmedzí ich schopnosti a urobí náš a aj ich život trochu znesiteľnejší. Druhá nám v prípade nutnosti prezradí ich miesto a treťou je núdzové prenášadlo. Keby boli zranení a v ohrození života, prenášadlo , ktoré je teraz pripojené na ich životné funkcie sa aktivuje a prinesie ich priamo na ošetrovňu v Grignott. Náramok je súčasne zaklinovaný na moju osobnú mágiu . Len ja ho môžem nasadiť a len ja ho môžem sňať. A preto , dcéra moja,“ obrátila sa priamo ku Cassii, „sa odteraz budeš hrať s hračkami a nie myšlienkami živých bytostí. A ty synáčik,“ s tými slovami nasadila náramok na Síriusovu ruku, „sa naučíš chodiť peši a bude to tak až do dňa, kým nebudeš dosť starý na to, aby som ti mohla veriť, že dokážeš svoju schopnosť ovládať.“ Cassia si zatiaľ zúrivo trela ruku a snažila sa zbaviť sa náramku. Keď sa jej to nepodarilo, obrátila sa na rozhnevanú matku s prosíkajúcim pohľadom.
„Mamííí, daj to dolu, ja už budem doblá a Sili tiež,“ fňukala, ale Hermiona len potriasla hlavou.
„Budeš a aj ostatní budú. Vašich sľubov som sa už napočúvala dosť a nikam to neviedlo. Náramky pôjdu dolu len v čase učenia sa ako ovládať vaše schopnosti, inak zostávajú.“
„Ale Leg ,Al a Cygi ich nemajú, plečo my musíme?“ kňučalo dieťa a matka sa pokojne uchechtla.
„Ešte ich nemajú, dcérka, ale to hneď napravím,“ dodala a zamierila k najbližšej izbe z ktorej sa ozýval nadšený výskot dieťaťa. Cassia neprestávala posmrkávať a dve veľké slzy sa kotúľali po jej buclatých lícach. Harry jej ich zotrel palcom a láskavo sa na ňu usmial.
„To bude dobré, princeznička. Mamička to robí pre vašu ochranu a metlobal je oveľa zaujímavejší, ak každý hráč myslí svojou vlastnou hlavou.“
„Presne,“ pridal sa Viktor hojdajúc na ruke svojho krstného syna, „umenie lietať si môžeš zušľachťovať aj na metle a ani sa nenazdáš, budeš dosť veľký na to, aby si mohol zvládnuť aj tvoju bezkonkurenčnú levitáciu.“ Utešoval chlapca. Sírius sa ešte chvíľku mračil, ale jeho trochu ľahkovážna povaha mu nedovolila hnevať sa dlho. Čoskoro sa znovu smial a ťahal Viktora za vlasy.
„Tak a je to,“ zazvonil Hermionin hlas z poslednej izby a vášnivý protest malého chlapca, proti dievčenskej ozdobe na jeho zápästí konečne utíchol.
Škriatkovia zhromaždili deti a viedli ich dlhou chodbou k rodinnej galérii. Tretie narodeniny boli obvyklým časom, keď rodičia predstavili svojich potomkov všetkým predkom a Hermiona na podnet Síriusa dodržiavala väčšinu tradícií, vlastných jeho rodine. Samozrejme s výnimkou preferovania krvnej čistoty a snobizmu. Pred dvermi galérie už čakali Andromeda s Teddym a Narcissa s Dracom. To boli všetci členovia kedysi tak početnej rodiny. Keď sa k nim deti približovali, Narcissina oči sa postupne rozširovali. Skákala pohľadom z jedného na druhé a jej veľké belasé oči zaliali slzy.
„Ach, Bohovia!“ zašepkala priškrtene. Draco, ktorý si tiež pozorne premeriaval nové prírastky do rodiny sa k nej prekvapene obrátil a spýtavo zdvihol obočie. „Vyzerajú presne ako Sírius!“
„Ach, áno! Bohovia ochraňujte nás, päť kópií Síriusa Blacka svet nemôže prežiť,“ šomral si Draco popod nos , keď do jeho zorného pola prišli dve ženy v zelených habitoch. Poznal ich okamžite a oči mu takmer vypadli z jamiek. ,Hermiona Grangerová dvakrát!´ zastenal v duchu zhrozene. ,Tento svet je naozaj odsúdený na zánik,´ pomyslel si, ale silou vôle vyhladil z tváre zhnusený výraz a uklonil sa v okamžiku, keď sa k nemu otočili. „Lady Black!“ Hermiona s jemným úsmevom na tvári akceptovala jeho pozdrav a prikročila k Narcisse.
„Lady Malfoy, Draco , dovoľte mi predstaviť vám moju sestru Auru Jasmíne Grangerovú,“ chvíľku počkala, kým Draco pobozkal vzduch nad chrbtom Aurinej ruky a Narcissa prívetivo kývla hlavou. „Aura, toto sú Síriusova prvostupňová sesternica a Andromedina sestra Narcissa Black Malfoy a jej syn Draco. Deti vám obom,“ pozrela priamo na Narcissu a Draca, „ budú predstavené za okamžik v rodinnej galérii tak, ako je zvykom ich otcom. Prosím vstúpte, všetci na vás už čakajú,“ dodala a otvorila dvere.
„Ty tam nepôjdeš?“ Harry ovinul ruku okolo jej pásu a jemne si ju pritiahol bližšie. Ešte okamžik pozerala na zatvorené dvere a potom potriasla hlavou.
„Nie, toto je chvíľa len pre pokrvnú rodinu. Tu sa nadväzujú prvé putá, ktoré viažu spolu všetkých pokrvných príbuzných. A oni sú dedičia priamej pokrvnej linky. Je to pre nich veľmi dôležitý moment a som si istá, že Sírius to zvládne. No a je tam aj Andromeda, ktorá rodine predstavuje Teddyho. Aj keď už má skoro päť rokov, nebol ešte formálne predstavený. Môžete si byť istý, že túto príležitosť privítala viac než nadšene.“
„Budú tam dlho?“ Aura sa nepokojne oprela o Viktora a stisla mu ruku hľadiac naň spýtavo. Hermiona pokrčila plecami .
„Neviem, také malé deti neudržia dlho pozornosť tak predpokladám, že len pár minút. Počkáme na nich tu,“ otvorila dvere na knižnici a vkĺzla dnu ťahajúc Harryho za sebou. Aura a Viktor vošli za nimi a sadli si oproti nim do mohutných kresiel, ktoré stáli vo výklenku pri okne. Aura sa chvíľku ošívala pokukujúc nerozhodne na , sestru´, ale nakoniec to nevydržala.
„Hermiona, chceli som vás s Harrym povedať, že my dvaja,“ ukázala na seba a Viktora , „sme sa už dohodli na dátume.“ Hermiona, ktorá stála pri okne a kontrolovala stupeň príprav na oslavu sa prekvapene obrátila.
„Naozaj? Ako sa vám podarilo nájsť termín vhodný pre nás všetkých?“
„Konečne,“ zašomral si Harry ticho popod nos s nádejou, že to nikto z nich nepočuje. „Už som si začínal myslieť, že sa nikdy neožením.“ Aura sediaca najbližšie sa začervenela a vzdorovito vystrčila bradu.
„Presne, moja reč,“ prikývla prudko a uprela na Viktora obviňujúci pohľad. „Tak sme si povedali, že ich všetkých môžu vziať čerti do horúcich pekiel. My si zvolíme dátum a ostatní sa buď prispôsobia, alebo si môžu trhnúť nohou. Už mám plné zuby neustáleho zasahovania cudzích ľudí do môjho osobného života!“
„Naozaj si sa rozhodol ignorovať nejaký veledôležitý metlobalový tréning alebo nedajbože zápas? “ Hermiona sa teraz otočila do izby celým telom a nedôverčivo si premeriavala Viktora.
„Ale no tak, Hermiona, ja nie som fanatik. Ja som profesionál,“ Viktor sa mračil a odmietavo mával rukami.
„Iste!“ sekla so žeravým sarkazmom Aura . „Keby si bol, nemusela som ťa do toho tak tlačiť.“
„Ako sa ti to potom podarilo?“ spýtal sa Harry so záujmom a škeril sa na Viktora.
„Dohoda! On pristúpi na termín, ktorý ja určím a ja sa dohodnem so škriatkami v Gringott na vhodnom termíne pre obrad.“
„Dobre, to je zaujímavé,“ Hermiona si pošúchala bradu ukazovákom a blysla pohľadom k Harrymu. „Pretože ja tiež.“
„Čože? Ale prečo? Veď vy môžete mať deti normálne!“ vykríkol Viktor a valil na nich oči.
„My budeme,“ potvrdil Harry pokojne, „ale ja naozaj chcem veľkú rodinu a toto je dobrý spôsob ako začať.“
„Ja som myslel, že päť je dosť dobrý začiatok,“ Viktor civel na nich v úžase a krútil hlavou.
„Ach! Ty nám len závidíš,“ doberal si ho Harry sledujúc pohľadom Auru, ktorá vstala a prešla k Hermione . Obe teraz sledovali, ako škriatkovia rozkladajú stolíky a stoličky okolo veľkého bieleho stanu, ktorý vztýčili na trávniku pred hlavným vchodom. Vedľa neho už čakal na deti pestrofarebný nafukovací hrad a o kúsok ďalej bolo detské ihrisko . Hermiona sa nepokojne obzrela ponad rameno k dverám a hryzúc si peru, netrpezlivo si povzdychla.
„Trvá im to dlhšie, než som čakala,“ šomrala mračiac sa , keď sa pred domom odrazu zhmotnila veľká skupina slávnostne poobliekaných čarodejníkov. Vzápätí za nimi nasledovala ešte väčšia skupina žien v sprievode niekoľko detí.
„A Weasleyovci sú už tu,“ skonštatovala Aura prezerajúc si skupinu. Vzápätí prekvapene zdvihla obočie a pozrela na sestru. „Ty si pozvala aj Ginny? To naozaj túžiš pokaziť deťom narodeninovú oslavu?“
„Pozvala so, Nevilla Longbottoma. Je naším priateľom po dlhé roky a toto je po prvý krát, keď môže navštíviť oficiálne Black Manor.“
„Ale on celkom určite príde s Ginny a tá znovu spôsobí škandál,“ odporovala Aura. „Od chvíle, keď jej tréner Harpyí na konkurze povedal, že nemá žiadny výrazný talent a takých ako ona je dvanásť do tuctu myslím, že jej celkom oficiálne preskočilo.“
„No vrieskať na celý štadión, že ona je snúbenicou slávneho ,Chlapca ktorý žil a porazil Voldemorta´ a vzápätí sa zrútiť na zem v kŕčoch pripomínajúcich ,cruciatus´ by mohlo niekomu dať ten dojem. Ale aspoň sa jej na čas splnilo jedno veľké prianie. Bola vo všetkých novinách , ľudia si onej šuškali poza jej chrbát a ukazovali na ňu prstom. Bola slávna! Nie, nemyslím si, že ju privedie. Viem celkom určite, že vtedy bol s ňou veľmi, veľmi nespokojný. “
„Ach! Slúžilo pravej,“ zašomrala Aura. „Je to zákerná a zlomyseľná suka, ktoré pre splnenie svojich prianí pôjde aj cez mŕtvoly.“
„Tss, tss! Také nechutné výrazy pre budúcu Lady Krum. Trochu subtílnosti, moja drahá,“ pokarhala ju Hermiona s úškľabkom na perách. „Nemaj obavu, Neville si je dobre vedomý charakterových nedostatkov červenovlasej pohromy, ktorej navliekol na prst ten obrovský a veľmi nebezpečný diamant.“
„Aj tak nechápem, prečo si ju vzal,“ nechápavo potriasla hlavou.
„Lebo ju miluje a verí, že ju dokáže prevychovať do vzornej čistokrvnej manželky pre vznešený a starobylý rod Longbottom,“ pripomenula jej sestra a otočila sa k dverám. Z chodby sa ozvali hlasy detí vychádzajúcich z galérie. Hermiona sa usmiala, podišla k pohovke v natiahla k Harrymu ruku. „Poď, predstavovanie skončilo a oslava môže začať. Hostia už prichádzajú. Práve sme videli, ako sa primiestnili Weasleyovci a Neville.“ Harry vzal ponúkanú ruku a vyšvihol sa z kresla.
„Neville je už tu? Výborne, potrebujem sa ho na niečo opýtať,“ vysvetlil a ťahal ju za sebou k dverám. Viktor sa usmial na Auru, dvorne jej ponúkol rameno a spolu kráčali za smejúcou sa dvojicou. Áno, oslavy mohli začať.
K O N I E C
Komentáře
Přehled komentářů
Změny v kouzelnickém světě se mi také moc líbily. Můj názor je, že většina kouzelnických zákonů je zbytečná. Proč mít extra zákon na neodpustitelné kletby? Vražda zůstane vraždou a mučení mučením, ať už použiju zakázanou kletbu nebo toho ubožáka třeba ulehtám k smrti. Stejně tak čarování mimo školu, registrace zvěromágů atd. Napadlo mě, kolik vlastně mudlovských dětí s kouzelným nadáním zůstalo neodhaleno. v kouzelnickém světě se nikdo jejich vyhledávání nijak moc nevěnoval a následné péči o ně už vůbec ne. Co je to za nesmysl někomu oznámit v jedenácti letech, že je kouzelník? Divím se, že to z nich vůbec někdo vzal vážně a do Bradavic nastoupil. Proč těm mudlovským rodinám nezprostředkovat náhled do kouzelnického světa hned od začátku? Taková kouzelnická au-pair,nejen že by zahladila stopy po náhodné magii, ale zároveň by mohla děti i jejich rodiče připravovat na to, co je jednou čeká.
Nápad s připomínku všech obětí války byl také vynikající. Všechno to bylo opravdu hodně sugestivní, až jsem měl jednu chvíli obavu o Harryho. Napadlo mě, že by si mohl začít dávat za vinu svou zaslepenost a nepřipravenost. Obviňovat se, kolik životů mohl zachránit, kdyby porazil Voldemorta o půl roku dřív.
Hermiona to všechno prostě zařídila úžasně. Znovu se k ní musím vrátit, protože mě v této povídce uchvátila. A myslím, že nejenom mne. Respekt, jaký si získala u ostatních, ať už se jednalo o ministra nebo skřety, byl jasně patrný. Škoda, že se tam víc neobjevilo její vystupování ve společnosti čistokrevných. Věřím tomu, že by svým vystupováním a etiketou všem těm aristokratům vytřela zrak.
Závěr se mi také moc líbil, ale možná mohly s tím uzavřením portálu chvíli počkat. Při jejím záběru a pracovním vytížení by nepotřebovala jen dvojče, ale ještě nejméně další dva klony. Nu což, třeba zapřáhne také Harryho. Stejně si myslím, že kariéra bystrozora pro něj není to pravé. Určitě by měl problémy s respektováním nadřízených, dodržováním disciplíny a při kritickém nedostatku Smrtijedů i s nudou. Líbilo by se mi, kdyby ho Hermiona trochu dovzdělala, jsem přesvědčený že by se určitě konečně pořádně snažil, vždyť by vedle ní musel trpět pocitem méněcenosti, a zapojila ho do svých aktivit.
Jedna věc mi v tvé povídce chyaběla a to oznámení všem na obrazech, že se dají s Harrym dohromady. Jak reagovali Harryho rodiče? Jak reagoval Sirius, že si Harry bude brát vdovu po něm?
Už se nemůžu dočkat, až se vrhnu na další tvou povídku.
opožděný komentář
(Rankl, 30. 8. 2012 16:54)
Tvoje stránky jsem objevil trochu pozdě, ale přesto si myslím, že si i starší a ukončené povídky zaslouží komentář.
Tato povídka se mi opravdu hodně líbila, zejména proto, že hodně odpovídá mému názoru na hlavní postavy.
Mám hodně rád Hermionu a v téhle povídce dostala opravdu hodně prostoru. Je sebevědomá, silná, prostě dokonalá. V jiných povídkách je většinou odsunuta na okraj a je to pouze někdo v pozadí, z něhož vystoupí, aby vysvětlila ostatním postavám, jakou dělají pitomost a poté se zase stáhla. Jedním z největších zklamání u JKR byl finální pairing Ron/Hermiona, proboha proč? Harry mi k ní pasuje daleko líp, i když by sobě musel hodně zapracovat a konečně dospět.
Druhá postava, na kterou máme shodný názor je Brumbál. Podle mě je hlavní zápornou postavou celé ságy, protože ačkoli je stejně zkažený jako Voldemort, ještě se schovává za svou masku senilního děduly. Voldemort se alespoň nestyděl přiznat, čím je a o co usiluje, kdežto svatý Brumbál jen spřádal své intriky. Všichni jsou pro něj šachové figurky a on je bez nejmenších výčitek svědomí obětuje. Vždyť si stačí vzít za příklad Siria. Od Harryho třetího ročníku a dost možná i dřív, Brumbál věděl, že je nevinný a nehnul pro něj ani prstem. Stačil by jediný výslech pod veritasérem a musel by být očištěn, ale brumbálovi to nestálo za tu námahu svolat Starostolec a jeho případ znovu otevřít. O jeho manipulacích s Harrym se nemá ani cenu šířit.
Co se týká jeho fingovaného souboje s Grindelwaldem, tak mě to také napadlo a počítám s tím, že tohle téma ve své povídce otevřu (souboj je domluvený, ale on Grindelwalda podrazí a nechá ho shnít ve vězení a na jeho místo dosadí Voldemorta).
Třetí postava, na které se absolutně shodnem, je Ron. Po celou dobu vlastně vyvíjel jedinou snahu, aby odváděl Harryho od učení. Ať už to bylo způsobeno Brumbálem nebo jenom tím, že nechtěl, aby nad ním Harry vynikal, výsledek byl ten, že Harry nakonec čelil Voldmortovi se znalostí pouhých pár kouzel. Často jsem si kladl otázku, jak by se všechno vyvíjelo, kdyby Harry skončil ve Zmijozelu mimo jeho vliv nebo kdyby se držel je Hermiony. Myslím, že by byl na všechno mnohem líp připraven a během jejich putování za viteály by nemusela všechno oddřít Hermiona.
K vlastní povídce. Námět je skutečně originální a moc se mi líbil. Nikdy by mě nenapadlo, že Sirius se může stát otcem post mortem, ale Hermiona byla pro tento úkol opravdu ta pravá. Jen by mě zajímalo, jak se na tom vlastně ti dva domluvili. Od Siria byl každopádně podraz, že byl takový krkoun a chtěl rovnou čtyřčata. Typický mužský egoista, který myslí jen na sebe a chudák holka za něj musí ta čtyřčata donosit, odrodit a vychovat. Já být na jejím místě, tak vezmu štětec, barvu a domaluju mu za to stejné těhotenské břicho plus ještě místi nohou kopyta a na hlavu rohy.
:/)
(aurora, 7. 2. 2012 18:19)a ja som si nevšimla že to už je koniec :( ...jááj to je smola :( ...ale nádherná poviedka teším sa na ďalšiu :)
:)
(aurora, 18. 1. 2012 13:00)
krásne teším sa na pokračovanie :)
<a href=http://www.steamagent.net >steam</a>, <a href=http://www.pandora-music.name/ >pandora</a>, <a href=http://www.limewire.name/ >limewire</a>
<a href=http://www.youtubeconverter.name >youtube converter</a>, <a href=http://www.pandora-music.name/ >pandora</a>, <a href=http://www.limewire.name/ >limewire</a>
och ne...
(soraki, 18. 1. 2012 12:53)
už konec? to mně mrzí, zase se ale těším na novou povídku :-D
takže, o čem bude? Vezměš si zase Brumlu na paškál? A Weasleyky taky? Jů, těším se těším.
a za tuhle ti děkuji, i když, musím říct, obdivuju Hermionu, pět dětí a ona chce další... ale zase se skřítčí pomocí by to mohlo jít...
díky
Dekuju. . .
(Maja, 17. 1. 2012 14:39)Moc diky za tve psani, pises bajecne a mas skvele napady, moc se tesim na dalsi povidku. . . Komentare vecinou nezanechavam nikde jelikoz ctu vecinou prez mobil a tam se pridavaji komentare komplikovane. Tak snad mi to promines. =)
nádhera
(silvinka, 17. 1. 2012 10:17)
teda mít děti s takovými schopnosti, tak bych taky chtěla takový náramky. Tato povídka se mi moc líbila a je mi docela líto, že už končí. Nechceš k tomu někdy dopsat aspoň jednorázové pokráčko po několika letech, co kdo dělá?
Díky za tvoje psaní a už se těším na další povídku.
jééé
(Lily, 17. 1. 2012 9:58)
takže konec. to je škoda i když jasný.. co jiného než pak další rozebírání vztahů mezi nimi by se dalo přidat, že..
Tahle povídka se mi moc líbila.. mám ráda Hermionu, taky se mi líbil Sirius i když byl vždycky trochu moc jako dítě.. ale tady je fajn.. Celkově prostě originální nápad.. přesně pro tebe obvyklý:) Všechny tvoje povídky jsou naprosto jedinečné a je mi líto každého kdo se k tobě ještě nedostal.
Jsem opravdu moc zvědavá co máš za nápad na příště a velmi se na něj těším, taky si říkám, že se budu muset zase vrátit ke tvým starším povídkám a znovu si je užít..
opožděný komentář 2
(Rankl, 30. 8. 2012 16:55)