Priestorom a časom

30. Obrodenie

  Oddelenie aurorov postupne stíchlo. Koniec pracovného času pre väčšinu z nich sa blížil a z pracovných stolov rýchle mizli zväzky dokumentov doplnené správami , na ktorých aurori počas dňa pracovali. Harry znovu zdvihol zo stola zvinutý pergamen, ešte raz ho veľmi pozorne skontroloval a potom naň s  povzdychom úľavy klopol prútikom. Pergamen na okamžik zasvietil a potom s tichým lupnutím zmizol v archíve. Harry na niekoľko sekúnd civel pred seba, potom sa pohodlne oprel do stoličky a spokojne sa usmial. Práca bola konečne hotová.  Kým ho Hermiona nedonútila, aby sa postaral o potrebné doklady pre jej takým nezvyčajným spôsobom nadobudnuté dvojča netušil, že  zlegalizovať existenciu osoby v spoločnosti mu zaberie tak veľa času a bude také namáhavé.  Už výber mena ich postavil pred malý problém. Hermiona trvala na tom, že keď v jej prípade dostala výhodu výberu mena mama, teraz je len spravodlivé, dať tú istú možnosť otcovi. A tak sa obe dievčatá vybrali na pár dní na návštevu do Austrálie a nechali jemu a Viktorovi na starosť všetky deti. Ešte že tam boli škriatkovia. Bez nich si nevedel ani predstaviť, čo by si počali. Harry sa usmieval svojim myšlienkam a ukladal zložky, ktoré v ten deň potreboval k prípadu . Keď aj posledná zmizla v hlbokej zásuvke stola a zámka sa za nimi hlučne zacvakla, ozvalo sa nedbanlivé klepnutie na dvere a tie sa okamžite otvorili. Harry s nevôľou vzhliadol. Do miestnosti s pôsobivou samozrejmosťou vplávala Irma mávajúc cez plece komusi na chodbe a žiarivo sa usmievala.

„Ahoj, miláčik!“ volala  a hnala sa k nemu s otvorenou náručou. Harry sa zamračil, ustúpil  a znepokojene sa pozrel na otvorené dvere, za ktorými sa zhromaždil hlúčik chichotajúcich sa čarodejníc. Vlnou ruky ich prirazil a z očí mu šľahali blesky hnevu.

„Čo to malo znamenať?“ zasyčal a pozrel na dievča, ktoré sa práve spokojne usadilo v stoličke oproti nemu. „Nič také sme si nedohovorili.“

„Dohovorili, nedohovorili,“ mávla rukou, „náš vzťah sa musí vyvíjať, inak nikto neuverí, že spolu chodíme.“

„Ale my spolu nechodíme!“ takmer sa rozkričal nad jej bezstarostnosťou. „Ja som ti nikdy nič podobné nenavrhol a nemám to v úmysle ani v budúcnosti.“ Irma prekvapene zdvihla jedno obočie , oprela sa do kresla a zničujúco sa usmiala.

„Ani si nemusel. Stačí, že nás počas tých niekoľkých mesiacov vídali spolu a všetkým je jasné, že čoskoro môžu očakávať...,“ prižmúrila oči a predklonila sa. „Otec nalieha, aby som ťa priviedla v sobotu na večeru. Povedal, že sa chce zoznámiť so svojim budúcim zaťom.“ Harryho sánka na okamžik poklesla, ale v nasledujúcej sekunde   ju zaklapol a pevnejšie zovrel.

„Irma, ja neviem, čo si narozprávala svojmu otcovi, ale ja som ti nikdy nič podobné nepovedal a nikdy ma ani nenapadlo, aby som o tebe čo i  len uvažoval, ako o perspektívnej životnej partnerke. Len sa na nás pozri, si odo mňa vyššia o hlavu a ako pár vyzeráme smiešne.“

„Myslela som si, že ti to nevadí.“

„Nevadí mi to , pokiaľ si len moja spolužiačka, ktorá ma požiadala o láskavosť, aby sa zbavila tlaku rodiny, kým nedokončí školu a nebude sa môcť postaviť na vlastné nohy. Tomu perfektne rozumiem a preto som ti pomoc neodmietol. Ale nenechám sa vydierať. O niekoľko dní máme záverečné skúšky , slávnostné vyradenie a nastúpime do našich regulárnych pracovných zaradení.  Okrem toho už niekoľko mesiacov chodíš s Charliem. Aj on si myslí, žeby si ma mala predstaviť svojmu otcovi ako svojho ženícha?“ 

„Otec sa o Charliem nesmie dozvedieť , nemáš ani najmenšiu predstavu, čo všetko by mohol urobiť, aby ma donútil k poslušnosti,“ veľké, tmavé oči plné úzkosti sa na neho prosebne upreli, ale on len pokrútil hlavou.

„Nie! Tú šarádu sme hrali dosť dlho a ja v nej už nemienim pokračovať. Uprosila si ma, aby som sa s tebou ukázal na niekoľkých spoločenských udalostiach, ale do tejto hry nepatria záväzky . V skutočnosti som ti chcel povedať, že s tým musíme prestať. Už žiadne pozvania neprijímam a nikam s tebou nepôjdem. Pozvi Charlieho, aspoň bude vedieť, že to s ním myslíš vážne. Myslíš to s ním vážne, alebo nie?“

„Samozrejme  že áno, ale môj otec sa o tom nesmie dozvedieť!“ zvolala rozhnevane. „Harry,“ zjemnila hlas a úpenlivo mu pozerala do tváre, „urob to pre mňa, prosím!“ Ale on len odmietavo krútil hlavou.

„Nie, je koniec a žiadne prehováranie ti nepomôže. Uvedom si, že si dospelá žena a auror. Ako chceš v našom spoločenstve vymáhať zákon, ak sa nedokážeš vzoprieť tlaku svojho otca? Aj v zamestnaní budeš robiť len to, čo ti prikáže?“ Irma sklonila hlavu a zamračila sa.

„Ty ho nepoznáš, nevieš čoho je schopný...,“ povzdychla si a Harry sa na ňu znechutene mračil. „V každom prípade, toto si budeš musieť vyriešiť sama. Už ma do toho neťahaj,“ rázne odrezal jej chabé pokusy o námietky a otvoril dvere. „Hovoril som ti, že existuje dievča, o ktoré mám skutočný záujem. Nie, nie je to len záujem,“ opravil sa rýchle a mávnutím ruky ju vyzval, aby vyšla z kancelárie von. „Ja ju milujem a nemienim už zbytočne  premárniť ani jeden deň. Chcem jej povedať, ako veľmi ju ľúbim a to nebude možné, pokiaľ v spoločnosti vládne domnienka, že spolu chodíme.“

„Ale...,“ zastavila sa vedľa neho a v očiach sa jej trblietali slzy, „keby si jej to vysvetlil, možno by pochopila v akej situácii sa nachádzam,“ žobrala, ale odpoveďou bolo len nekompromisné odmietnutie.

„Nie! V žiadnom prípade! Vieš si predstaviť seba, ako  ti Charlie po prvý krát vyzná lásku a zároveň ti povie, že chce udržiavať falošný vzťah s iným dievčaťom, len aby jej pomohol zbaviť sa dotieravého otca?  Ty by si jasala nadšením? No, ja som si istý, že Hermiona by ma poslala do horúcich pekiel skôr, než by som to stačil vypovedať,“ odfrkol prezieravo a zatvoril za sebou dvere.

„Hermiona?“ Irma na neho hľadela s hororom. „Ty chceš vyznať lásku Hermione Grangerovej?“  zopakovala priškrteným hlasom , jej srdce spadlo na dlážku a rozbilo sa na tisíc kúskov. Nemohla mu povedať, že hoci sa smažila kamuflovať jej pravé pocity , jej srdce získal slávny ,Chlapec, ktorý porazil zlého čarodejníka a vždy bol ochotný pomôcť slečne v núdzi´. Nehľadiac na to, že jej to otec striktne prikázal! Ak mala aspoň malú šancu vyvliecť sa  z tohto neporiadku, bola to možnosť , že jej brat   Richard uspeje. Ale ak sa Harry a Hermiona dajú dokopy, potom obaja prehrajú. A jej zostane len ryšavý opatrovník drakov.  

„Nie,“ Harry s úsmevom potriasol hlavou a na Irminej tvári sa objavil záblesk nádeje, „Lady Hermione Blackovej. Súčasná slečna Grangerová sa nevolá Hermiona, ale Aura. Hoci a tom vyznávaní lásky som na pochybách. Zrejme ju to tiež čaká, aj keď na kolene bude kľačať niekto iný,“ doložil s úsmevom. Potom odpichom dvoch prstov od čela žartovne zasalutoval a nechal ju s pootvorenými ústami stáť pred dverami svojej kancelárie.

  Harry, ktorý bez obzretia opustil Irmu za sebou, sa hnal k výťahom. Za chrbtom počul rýchly klopot opätkov a tak, keď videl, že všetky výťahy sú v pohybe a musel by čakať, plynule zahol k schodisku. Rozrazil dvere a bral schody po dvoch . Míňajúc východ na prvé poschodie začul šum množstva hlasov a zvedavosť ho prinútila otvoriť dvere a vykuknúť na chodbu. Dvere do úradu ministra boli otvorené a dnu pomaly prúdili vedúci všetkých oddelení ministerstva. Prekvapene zdvihol obočie a zaváhal pri otvorených dverách, ale tiché vrznutie ho rýchle vrátilo späť. Ženúc sa po schodoch hore, znechutene sa uškrnul  a potriasol hlavou.

„Chlapec, ktorý porazil Voldemorta,“  šomral si popod nos a ponuro sa zachechtal. „Teraz by ma mali vidieť, ako zdrhám pred dievčaťom, ktoré sa rozhodlo, že sa na mňa zavesí. Moja reputácia by bola nadobro zrujnovaná,“ zasyčal a premiestnil sa priamo domov. 

  Na druhý deň sa peklo odtrhlo z miesta a pristalo v oddelení aurorov. Harry ešte ani nestihol otvoriť vonkajšie dvere, keď sa rozleteli a prudko tresli o stenu. Vzápätí bol odhodený stranou skupinou mužov vybiehajúcich z dverí. Tvrdo udrel o stenu a mal pocit, že vidí roj malých hviezdičiek.

„Čo peklo...?“ zajačal a skôr, než sa mu rozjasnilo pred očami ho ktosi schvatol za rukáv.

„Poď! Odchádzame! Teraz!“  Zahučal mu do ucha David vlečúc ho za sebou ako  bábku.

„Kam?“ stihol sa ešte spýtať, ale to už mu pohľad znovu rozmazali efekty bočného premiestnenia. Prudko sa mu zdvihol žalúdok a len z vypätím všetkých síl ho zatlačil nazad. Zvracať po premiestnení sa považovalo za zlyhanie a toto mohla byť súčasť ich záverečnej skúšky. ,Gaiman by ma roztrhol ako žabu, keby som mu urobil takú hanbu´, uvedomil si a okamžite začal potriasať hlavou, aby zahnal mrákoty.  

„Ideme! Buďte pripravení na odpor,“ inštruoval  prepadovú skupinu auror Herder a pevne stisol čeľusť. Harry sa konečne rozhliadol okolo seba a oči mu takmer vyliezli z jamiek.

„Ale...ale to je predsa Malfoy Manor!“ zasyčal a štuchol do ramena Christophera kráčajúceho vedľa neho.

„Samozrejme,“ sivomodré oči ryšavého aurora sa udivene obrátili k nemu. „Tu predsa žijú naše ciele, kam inam by sme mali ísť?“

„Malfoys? Ale ich predsa Wizengamot oslobodil.“

„Nuž, všetko len do času, ako vidno. Dnes nám oznámili, že všetci čarodejníci označení Voldyho značkou musia byť preskúšaní novým identifikačným kúzlom. Po jeho aplikovaní zaspia a keď sa zobudia, ich podmienka bude zrušená,“ povzdychol si a pokrútil hlavou.

„To sa naozaj týka všetkých bývalých smrťožrútov?“ Harry sa zamračil a zmiernil krok.

„Všetkých, o ktorých vieme,“ potvrdil André .

„Aj tých v Azkabane?“

„Pokiaľ viem, tak aj tých.“

„A čo je to za kúzlo? Nikdy som o ňom nepočul,“ vypytoval sa Harry zvedavo kráčajúc k hlavnému vchodu. Vysoké, dvojkrídlové dvere niesli ozdobené kovaním znázorňujúcim zvíjajúce sa hady boli pevne zatvorené. Herder  zdvihol klopadlo a silno udrel.

  O hodinu neskôr stáli znovu trochu omámení pred dverami, ktoré sa za nimi ticho zaklapli . Takéto niečo ešte nikto z nich nezažil. Aj výrazy v tvárach  skúsených starých aurorov prezrádzali zmätok. Nikto z nich nevedel, čo si o tomto zážitku má myslieť. Nakoniec Herder prudko potriasol hlavou, akoby odháňal zlé myšlienky a strmo vykročil k bráne šmátrajúc vo vnútornom vrecka habitu. Celá skupina po kratšom váhaní kráčala za ním.

„Čo s nimi teraz bude?“ spýtal sa André, keď boli mimo ochranných kúziel. Vedúci skupiny prudko zdvihol hlavu od zvitku pergamenu, ktorý konečne vydoloval a prekvapene zažmurkal.

„Nič! Budú spať a keď sa zobudia, budú voľní. Presne tak, ako som im to prečítal.“

„Ako dlho?“ Herder pokrčil plecami.

„To je individuálne,“ dodal s úškľabkom, „možno sa zobudia zajtra, možno o desať rokov a možno budú spať celé storočie. Záleží na tom, ako veľa toho majú na svedomí.“

„Všetci Smrťožrúti budú spať? Uvedomil si niekto, že väčšina z tých, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom doteraz vyhli trestu za zločiny spáchané počas vlády Voldemorta,  držia ekonomické opraty tejto spoločnosti? Čo sa asi tak stane, keď budú všetci spať?“ Christopher sa rozhliadol okolo seba a keď videl urputné výrazy v tvárach ostatných pokrčil plecami a zvedavo pozrel do pergamenu, ktorý držal Herder v ruke a prekvapene hvízdol. „To je veľmi úctyhodný zoznam, veliteľ. Aj keby to zakaždým išlo tak hladko ako tu, máme prácu na celý týždeň.“

„Ani nápad,“  odvrkol veliteľ a zastrčil zvitok do vrecka, „musíme to urobiť dnes a tak rýchle, ako to len bude možné. Inak ich budeme naháňať po celom svete a náš svet nikdy nebude bezpečný. Tak a koniec rečí, stretneme sa pri ,Troch metlách´!“ rozkázal a odmiestnil sa. Zvyšok skupiny ho vzápätí nasledoval.

  Akcia pokračovala bez väčších problémov po celý deň a hoci sa veľmi snažili byť rýchly a nenápadní, správy o ich činnosti ich k večeru začali predbiehať. Stále častejšie nachádzali prázdne domy a byty, v ktorých mali žiť čarodejníci zapísaní na ich zozname. Z posledných desiatich adries, našli doma len jednu rodinu a aj tam bol pán domu nezvestný. Naštvaní a unavení od celodenného poskakovania naprieč celým súostrovím, vrátili sa do úradu, aby podali hlásenie.

„Hovoril som, že musíme byť rýchly,“ šomral Herder a jeho brko tvrdo drhlo o pergamen. Chvíľami sa zahľadel do prázdna a potom znovu pokračoval v písaní.

  Harry sedel za stolom vo výsluchovej miestnosti, nohy si oprel o hranu dosky a listoval v hrubom zväzku poznámok z ,Teórie sledovania v teréne´.  K tomuto predmetu neexistovali žiadne učebnice a tak každé slovo, ktoré si z Gaimanových prednášok stihol zapísať, malo cenu zlata. O dva dni mu začínali záverečné skúšky a on namiesto opakovania , celý deň premárnil premiestňovaním z jedného miesta na druhé. A fakt, že sa im akciu nepodarilo ukončiť, ho štval ešte viac než skutočnosť, že stratil celý deň určený na prípravu.    Ako čas pokročil, oddelenie aurorov sa začalo zapĺňať. Jednotlivé skupiny sa vracali a vedúci písali správy, ktoré im pracovníci ministrovho sekretariátu priamo trhali z ruky. O ďalšiu pol hodinu do výsluchovej miestnosti pred hlukom a množstvom neužitočných domnienok,  utiekli  aj André, Thomas a Elena. V okamžiku, keď uvideli Harryho s balíkom pergamenov v ruke, vrhli sa na neho a nedbajúc na jeho námietky, rozdelili si ich medzi sebou.

„To nie je spravodlivé,“ skučal Harry urovnávajúc zvyšok pergamenov, ktoré mu spolužiaci láskavo nechali, „to sú moje poznámky. Vymeškal som celý deň a musím si to aspoň raz prečítať.“

„Nechali sme ti všetko, čo si ešte nečítal,“ odvrkol Thomas  neodtŕhajúc pohľad od kostrbatého písma, ktoré len s námahou lúštil.

„Aj my sme vynechali celý deň a tiež začíname pozajtra,“ odbila ho Elena,  vyzula si topánky a usalašila sa v širokom kresle s nohami pod sebou. Niekoľko ukoristených pergamenov si položila na kolená a pozorne čítala každé  slovo. Harry namrzene zložil nohy dolu a civel na nich ponad krútiaci sa hárok pergamenu.

„Prečo tu vlastne trčíme? Akcia skončila a zvyšok Smrťožrútov máme čas chytať počas budúcich desaťročí,“  prehodil , keď dočítal stranu. Elena zdvihla oči a unavene prikývla.

„Máš pravdu. Celý problém je v tom, že nikto doteraz neodpískal koniec.“

„Počul som,“ zašomral nezreteľne André, „že tam bude stretnutie s ministrom. Hneď, ako vyhodnotia všetky správy.“

„Minister je ešte stále tu?“ čudoval sa Harry a skrúcal pergamen, aby mu ho zase niekto nevytrhol z ruky.

„To je jeho akcia,“ pokrčil plecami André a prudko sa mykol, keď sa dvere rozleteli a dnu sa vsunula ryšavá hlava.

„Tu ste?“ zvolal Christopher. „Všade vás hľadám. Je tam stretnutie vo veľkej sále,“ oznámil im a opäť zmizol. Cez otvorené dvere k nim doliehal šum hlasov. André a Thomas pozreli na seba a s povzdychom vrátili Harrymu poznámky. Elena po ňom hodila zvitok mumlajúc vďaku, keď si obúvala topánky a rukami vyhladzovala pokrčený habit.

  Veľká sála bola plná. Keď Harry vošiel dnu, prekvapene zamrkal a pohľadom prehľadával rady kresiel hľadajúc voľné miesto.

„Harry! Tu!“ ozvalo sa zboku. Obzrel sa a s úsmevom na perách sa pretláčal  k voľnému miestu, ktoré bolo vedľa Romana. Okolo sedeli takmer všetci jeho spolužiaci z ročníka. Oddýchol si s úľavou keď videl, že Irma nie je medzi nimi.

„Tak, o čom to dnes bude?“ bzučal Christopher  roztopašne rozkladajúc rukami. Jeho  vlasy farby tmavého zlata s prímesou medi žiarili v svetle veľkých sviec, ktoré horeli v kryštálových svietnikoch.

„O dnešnej akcii,“ uchechtol sa Roman zasúvajúc sa v kresle. „Možno nám niekto dokonca vysvetlí, čo za diabolské kúzlo to vrhali velitelia prepadových skupín na ciele.“

„Nox regeneratio,“ zašepkala ticho Elena a vrhla na Harryho zvedavý pohľad. „Čudujem sa, že si o ňom nepočul.“

„Ja? Prečo?“  ohradil sa nedôverčivo.

„Preto, že to bola tvoja najlepšia priateľka, kto to zostavil. Počula som, že kúzlo má strašne zložitú teóriu za ním. Vraj to nie je ani také ťažké hodiť, ako sa to naučiť,“ hovorila ticho sotva pohybujúc perami.

„Odkiaľ to vieš?“

„Iste nepredpokladáte, že vám prezradím svoj zdroj,“ odvrkla a natiahla krk, pretože  bočnými dverami práve vošiel minister a za ním aj jeho prvý námestník s malým kufríkom v ruke. Minister sa  postavil  k rečníckemu pultu a pohľadom preletel po  auroroch sediacich pred ním. Stačilo len niekoľko sekúnd na to, aby všetci stíchli a venovali mu plnú pozornosť.

„Dobrý večer, dámy a páni,“ začal v okamžiku, keď si bol istý, že ho všetci budú počuť. „Akcia, ktorá dnes prebehla skončila pomerne úspešne a som si istý, že horíte zvedavosťou vypočuť si fakty, ktoré ju predchádzali.“ Viacero súhlasných zahučaní od starších spolupracovníkov, s ktorými prežil nejednu spoločnú akciu, vyvolalo na jeho perách malý, pobavený úškľabok. Rýchle ho z tváre zotrel a pokračoval ďalej. „Určite sa pamätáte, že po objavení sa veľmi nekonvenčného daru od Lady Blackovej v našom Átriu, bola situácia v našej čarodejníckej spoločnosti značne rozháraná. Zo všetkých strán sa ozývali hlasy volajúce po spravodlivosti, ale v podstate všetci túžili po odplate.  Mnohí z tých, ktorí nás zaplavovali listami stratili vo vojne či už rodinných príslušníkov, alebo majetok a rozsudky Wizengamotu sa im nezdali byť dosť prísne. To napokon viedlo k odsúdeniu Dolores Umbridgeovej na prechod cez ,Závoj Smrti´. Wizengamot predpokladal, že situácia sa tým utíši a čiastočne mali pravdu. Niektorí najväčší krikľúni stíchli, ale po niekoľkých dňoch sa začali ozývať ďalší a čoskoro sme boli zavalení žiadosťami o očistenie našej spoločnosti od všetkých, ktorí niesli Voldemortov znak. A to bez ohľadu na to, akým spôsobom k nemu prišli. To a skutočnosť, že členovia Wizengamotu spoločne s väčšinou mocných čistokrvných rodín boli po poprave Dolores v ťažkom šoku ma donútilo hľadať nejaké riešenie.“  

„Nikto nevie, aká je skutočná funkcia toho závoja,“ šepkal Christopher uškierajúc sa. „Možno je to brána do inej dimenzie a teraz tam tí chudáci  majú dve Dolores Umbridgeové. Určite si od zúfalstva teraz  trhajú  posledné zvyšky vlasov z hlavy,“ obidvomi rukami si vošiel do strapatej  hrivy a mládež sediaca okolo neho sa ticho rozchechtala. Kingsley po nich hodil nesúhlasný pohľad a keď znovu stíchli, pokračoval.

„Peripetie jeho hľadania vám nebudem popisovať, tie patria do pracovnej náplne ministra,“ mával odovzdane rukou a sálou preletel krátky závan smiechu, „len vám poviem, že to nebolo jednoduché. Nakoniec mi ho ponúkla práve osoba, ktorá najviac rozvírila hladinu verejnej mienky a určitým spôsobom bola vinná za väčšinu mojich problémov. Áno, vidím, že ste to uhádli, bola to Lady Blacková. Stretol som ju tu na ministerstve, kde bola odovzdať dokumenty na Patentovom úrade. Keď sa dopočula, čo ma trápi, ponúkla mi kúzlo, ktoré práve vytvorila spoločne so svojou sestrou Aurou. Skrátka, keď mi vysvetlila jeho podstatu vedel som, že je to riešenie všetkých našich problémov a s radosťou som prijal.“  Sálou sa ozývalo viacero šomravých  rozhovorov, ale pod jeho ťažkým pohľadom postupne tíchli. „Kúzlo je ,Nox regeneratio,´ . A áno, nie je to kliatba, je to kúzlo,“ povedal tvrdo keď videl, ako sa viacerí mrvia v snahe skočiť mu do reči. „Jeho účinok je jednoduchý. Po udrení kúzlom cieľ zaspí a v sne prežíva všetko zlo, ktoré kedy spôsobil z pohľadu svojich obetí. Cieľ je s stave úplnej konzervácie a po úprimnom oľutovaní svojich skutkov sa prebudí. Neexistuje  žiadne náprotivné kúzlo. Lady Blacková sa postarala, aby sa ani nedalo vytvoriť. Proste sa musí čakať, až sa spiaci zobudí.“

„Ako viete pocity a sny spiacich?“ Gaimam stál a uprene civel na ministra.

„Lady Blacková si účinky kúzla overila na sebe a tak vedela veľmi presne o čom hovorí.“

„Ako dlho spala?“ ozval sa zo sály zvedavý ženský hlas a viacerí sa začali smiať. Minister sa na ženu zamračil, ale prikývol.

„Dva týždne.“ Harry na neho nechápavo civel.

„Dva týždne? Ale ako? Kedy to urobila?“ šepkal si popod nos. Bol si istý, že Hermiona v posledných mesiacoch nechýbala ani jeden deň, nieto dva týždne.

„Zaspal by každý z nás?“ znepokojene sa spýtal jeden z aurorov sediacich vpredu.

„Každý bez výnimky,“ prikývol minister, „len s tým rozdielom, kedy by sme sa zobudili. V podstate je to obrodenie a nemôže to nikomu ublížiť.“

„Jedine  obchodu,“ zavrčal ktosi za nimi a André smutne prikývol.

„Presne, môže to spôsobiť množstvo problémov.“

„Každé kúzlo alebo kliatba môže spôsobiť množstvo problémov,“ odporoval Roman. „Tu ide o to, ktoré z našich problémov to rieši a ako.“  Totožná otázka zaznela aj od skupinky starších aurorov a minister súhlasne prikývol.

„Áno, áno, ktoré z našich problémov to rieši...,“ dramaticky sa odmlčal skenujúc pohľadom nedôverčivé publikum. „Najväčším našim  problémom bola neudržateľná situácia, ktorá vznikla neochotou Wizengamotu odsúdiť všetkých Smrťožrútov  za ich zločiny. Viete aké nedokonalé sú naše zákony a ako zaujaté sú. Väčšina verejnosti volala po spravodlivosti a to sa v súčasnej situácii nedá dosiahnuť. ,Nox regeneratio,´ to vyrieši k všeobecnej spokojnosti.  Ďalším problémom boli peniaze. Ak by sme všetkých Smrťožrútov odsúdili do Azkabanu a museli ich tam všetkých živiť a strážiť, väčšina nášho rozpočtu by išla tam. Pri použití kúzla ,Nox regeneratio,´ ich môžeme nechať v starostlivosti ich rodín a navyše odstaviť Azkaban. Takže nielen že neminieme ďalšie finančné prostriedky, ale my dokonca hromadu galleónov ušetríme. Tieto ušetrené peniaze môžeme dať na skvalitnenie zboru aurorov a zvýšenie ich počtu.“ Sálou sa v tom okamžiku prehnalo súhlasné mumlanie a niekoľko spokojných výkrikov . „Okrem toho,“ minister zdvihol ruku, aby upokojil šum, ktorý sa dvíhal medzi masou diskutujúcich strážcov zákona, „je to natoľko humánny spôsob výkonu trestu, že to upokojilo aj vydesených členov Wizengamotu. Keď sa dozvedeli, že odsúdený len zaspí a okrem toho nebude nijako postihnutý a po zobudení sa stane plnoprávnym občanom prostým akéhokoľvek obvinení, bez väčších problémov kúzlo schválili ako zákonný prostriedok výkonu práva. Musíte si uvedomiť, že naša spoločnosť v posledných dvadsiatich rokoch stratila okolo tridsať  tisíc členov. Z toho bolo veľa čistokrvných čarodejníkov a veľa rodových línií v týchto dvoch vojnách vymrelo. To mnohých členov Wizengamotu straší oveľa viac, než existencia ďalšieho Tmavého Lorda a nejakých Smrťožrútov. Použitie kúzla tento ich strach eliminuje a preto sa naša dnešná akcia stala prvou lastovičkou ozdravovania našej spoločnosti.“

„A čo tí Smrťožrúti , ktorých sme nenašli?“

„Ach, áno. Niečo podobné sme predpokladali. Lepšie povedané, Lady Hermiona to predpokladala a na ich jednoduchšie vyhľadávanie nám vytvorila niekoľko špeciálnych prútikov,“ otočil sa k námestníkovi a natrčil ruku. „Terry, ten prútik prosím.“  Zamračená tmavovlasý muž v tmavo fialovom habite prikývol a otvoril kufrík, ktorý si doteraz pevne pritískal k hrudi.  Harry sa nadvihol, aby lepšie videl, keď sa uprostred rady odrazu postarší, plešivejúci  auror postavil a začal sa predierať von brebtajúc nejasne ospravedlnenia, keď niekomu šliapol na nohu.  Muži a ženy vstávali, aby mu uvoľnili cestu a to pritiahlo pozornosť ministra, ktorému práve jeho námestník vložil do dlane lesklú hrubú tyčku zakončenú priehľadným bielym kameňom.

„Tento prútik,“ zdvihol ho tak, aby ho všetci dobre videli, „reaguje na mágiu značky, ktorou Voldemort označkoval svojich sluhov,“ vysvetľoval krútiac prútik v ruke . „Keď je niekde vo vzdialenosti dvadsiatich  metrov od vás niekto, kto je označkovaný, kameň na konci prútika začne žiariť,“

„Kingsley,“ zahučal odrazu Gaiman, „tá vecička je pokazená,“ ukázal na kameň, ktorý začal blikať . „V tejto miestnosti nie sú Smrťožrúti,“  doložil, ale to už boli oči ministra studené ako dva kúsky ľadu a prútik v jeho ruke systematicky skenoval priestor. Blikanie  odrazu prestalo a kameň  mieriaci na odchádzajúceho aurora sa celý rozsvietil.

„Stoj!“ skríkol Kingsley a keď sa teraz už bežiaci muž obzrel, prudko neveriacky vydýchol. „Boolt?  Zadržte ho!“ vykríkol a vzápätí do chrbta unikajúceho muža narazil sýto červený blesk.