3. Gringott
3. Gringott
„Kúzlo už prestalo pracovať,“ vyhlásila Hermiona stojac nad zatvoreným kufrom a prechádzala prútikom nad obrazcom namaľovaným na dlážke. „Teraz ti vrátim nábytok a potom už naozaj musíme ísť. Povedz si, kam to chceš,“ vyzvala ho, keď siahala do korálkovej taštičky, ktorú mala odloženú pri stene vedľa stolíka.
„Ku krbu?“ zaznela Harryho váhavá odpoveď zo stredu miestnosti. „Ale myslím, že najskôr sa tu musí vymaľovať a vydrhnúť dlážka,“ premietal škrabkajúc sa po brade. Pozrel na Hermionu, ktorá držala v natiahnutej ruke zmenšený nábytok a pokrútil hlavou. „Nechaj to teraz tak. Môžeš to položiť na ten stolík a keď sa dá dlážka a steny do poriadku, rozmiestnim nábytok. Aj tak budem musieť niečo dokúpiť, toto je naozaj málo pre takú veľkú miestnosť.
„Počkaj,“ zastavilo ho Hermiona, znovu siahla do taštičky a vytiahla za hrsť drobných drevených políc na knihy, „ mám tu ešte zopár prázdnych políc. Som presvedčená, že v tvojich klenbách je množstvo kníh, ktoré vlastnila tvoja rodina po stáročia. Mohol by si založiť vlastnú rodinnú knižnicu,“ vysypala ich na dosku stolíka vedľa zmenšeného nábytku a vykročila z dverí.
„To naozaj nie je zlý nápad,“ pripustil prikyvujúc, „ale sľúbila si , že mi pomôžeš z Ginny.“
„Pomôžem ak ty sľúbiš mne, že urobíš presne to, čo ti teraz poviem,“ Hermiona sa uškrnula a keď videla jeho váhavý výraz, pokrútila hlavou. „Môžeš aj potom, keď ti to vysvetlím,“ pripustila blahosklonne, prehodila cez seba vonkajší habit, starostlivo sa pozapínala a postavila sa ku krbu. Harry ju s úsmevom pár sekúnd sledoval, ale potom tiež siahol po habite. Keď mu niekoľkými vetami vysvetlila, čo chce, aby urobil, zvážnel a po chvíľke premýšľania mu na tvári rozkvitol práve taký diabolský úškrn, aký videl aj na jej tvári.
„Dobre,“ prikývol vyťahujúc prútik, „pri rozprávaní s Ginnervou Molly Weasleyovou budem jednať presne podľa pokynov Hermiony Grangerovej. Tak prisahám na svoju mágiu a časť!“ vyhlásil a s potešením sledoval, ako ho obaľuje zlaté svetlo vychádzajúce z prútika. „Myslím,“ obrátil sa na dievča stojace vedľa neho, „že ma poznáš naozaj dobre. Presne také niečo by som skutočne chcel urobiť. Teda, keby ma ľudia nechali na pokoji,“ uznanlivo ju potľapkal po pleci a nabral trochu prášku medzi prsty. Hermiona pokrútila hlavou a keď zmizol vo víre zelených plameňov, siahla tiež po prášku.
„Až do smrti pre neho budem jeden z chlapcov,“ zašomrala namrzene komentujúc tak jeho potľapkanie po pleci a vstúpila do krbu. „Gringott banka,“ udala zreteľne adresu a rozplynula sa.
Harry bol v banke veľakrát, ale vždy do nej vstupoval hlavným vchodom. Skutočnosť, že banka tak, ako väčšina verejných inštitúcií musí mať aj iné spôsoby prístupu, ho v podstate nikdy ani nenapadla. A tak, keď vystúpil z krbu vo veľkej , takmer prázdnej miestnosti, bol príjemne prekvapený. Okamžite ustúpil nabok, aby prichádzajúca Hermiona do neho nenarazila a usmial sa na goblina, ktorý vstúpil vysokými , krásne zdobenými dverami, do miestnosti. Jeho oči sa trochu vybúlili prekvapením, ale skôr, než stihol niečo povedať, plamene znovu zahučali a z krbu vykročila aj Hermiona. Usmiala sa na Harryho a zmetajúc si z habitu zvyšok popola pozrela ku goblinovi.
„Riaditeľ Ragnok vás očakáva,“ zahlaholil, keď zachytil jej pohľad a otvoril dvere.
„Toto je predsieň kancelárie riaditeľa banky?“ Harry vyvalil oči a neveriacky sa okolo seba poobzeral.
„Je,“ potvrdila mu Hermiona energickým prikývnutím a kráčala naprieč miestnosťou, „ale je dostupná len na vymenovanie. Takže inokedy sa sem takto pohodlne nedostaneš,“ doložila s úsmevom ponad plece a prešla cez otvorené dvere.
Kancelária riaditeľa banky bola zariadená účelne, ale súčasne veľmi elegantne. Mramorovú dlažbu pokrývali husté perzské koberce, steny boli obložené obrovskými, ručne tkanými gobelínmi a z povaly visel veľký kryštálový luster. Nábytok bol prispôsobený veľkosti bankových zamestnancov, ale pred veľkým pracovným stolom, ktorý dominoval miestnosti, bolo niekoľko pohodlných kresiel vhodných aj pre ľudí. Keď sa dvere otvorili, riaditeľ Ragnok zdvihol hlavu od pergamenov, ktoré mal porozkladané pred sebou a vstal, aby privítal očakávanú návštevníčku. Skutočnosť, že neprišla sama ho prekvapila.
„Lady...,“začal hovoriť, ale zachytiac jej bočný pohľad na Harryho a krátke nesúhlasné kývnutie hlavou, pokračoval hladko bez prerušenia, „Hermiona!“ prižmúrené oči signalizovali nevypovedanú otázku a Hermiona sa pousmiala, chytila Herryho za ruku a pritiahla ho bližšie.
„Riaditeľ Ragnok, dovoľte, aby som vám predstavila Lorda Pottera. Prišiel sem dnes so mnou, pretože veľmi nutne potrebuje vašu pomoc. “
„Lord Potter...,“ Ragnok krátko sklonil hlavu k Harrymu.
„Ach, stačí len Harry, rád vás poznávam.“ Po krátkej výmene zdvorilostí sa obaja usadili do kresiel oproti Ragnokovi.
„Čo môže naša banka pre vás urobiť, Harry?“ pozrel na neho s očakávaním.
„Potreboval by som, aby ste trochu preskupili moje klenby,“ uviedol a oprel sa v kresle trochu dozadu. Goblin ho niekoľko sekúnd študoval s prižmúrenými očami a potom si dal priniesť hlavnú účtovnú knihu rodiny Potterovcov. Chvíľku v nej rýchle listoval a potom položil ruku na otvorenú stránku.
„Mali ste tri klenby,“ začal pomaly kĺžuc dlhým prstom po pergamene. „Jedna obsahovala nábytok , zariadenie , odevy a knihy z rodinnej knižnice, v druhej je zlato , šperky a starožitné zbrane a tretia bola určená na úhradu vašich výdavkov počas vašej školskej dochádzky. Túto sme v deň vašich sedemnástich narodenín zrušili a všetko zlato bolo presunuté do vašej hlavnej klenby. Čo si prajete, aby sme urobili teraz?“
„Potrebujem, aby ste všetko zlato, šperky a akýkoľvek iný cenný majetok presunuli do novej klenby. V hlavnej klenbe zostane len 5000 galleónov, pár stoviek siklov a knutov. Kľúč dostane do úschovy Hermiona a mne pošlete list, v ktorom ma budete informovať o aktuálnom stave môjho majetku. Táto nová klenba tam nebude uvedená a v žiadnom prípade sa o tejto transakcii nesmie nikto dozvedieť. Ani ľudskí zamestnanci banky. “ Ragnokove oči sa pri počúvaní inštrukcií spočiatku prekvapene rozšírili a potom zamyslene zúžili. Po posledných slová sa mu na tvári objavil prešibaný úškrn .
„Veľmi dobre, to všetko môžeme zariadiť v priebehu niekoľkých hodín,“ prikývol, namočil brko do atramentu a napísal do knihy niekoľko slov a hatmatilke. Potom zdvihol hlavu a mávnutím ruky nechal knihu zmiznúť. Harryho obočie vyskočilo v prekvapení hore. Takúto pôsobivú ukážku mágie od goblina neočakával. Ragnoka jeho údiv očividne pobavil a jeho úzke pery sa roztiahli v strašidelnom zubatom úškrne. „Je tam ešte niečo, čo pre vás dnes môžeme urobiť?“ spýtal sa a s očakávaním zdvihol huňaté obočie. Harry pár sekúnd premýšľal, ale potom len potriasol hlavou a pozrel s otázkou v tvári na Hermionu. Keď videl, že pokrútila odmietavo hlavou vstal a začal sa lúčiť.
„Nie, to je všetko,“ uklonil sa Ragnokovi a potom sa obrátil k Hermione. „Uvidíme sa?“
„Celkom určite,“ zasmiala sa ticho blysnúc pohľadom ku goblinovi, ktorý ich so záujmom sledoval, „hneď, ako budeš potrebovať peniaze. Nezabúdaj, že kľúč budem mať ja. Keď budeš niečo potrebovať, pošli Kreachera. Dovolila som mu, aby ma našiel. Bude ti nosiť elixír a môžeš po ňom poslať listy. Na prvých pár mesiacov mám v úmysle zmiznúť zo sveta .“
„Nepovieš mi, čo sa deje?“ spýtal sa so starosťou v očiach, ale ona len s úsmevom pokrútila hlavou.
„Zatiaľ nie, povedala som ti, že vysvetlenie príde neskôr, ale nie teraz. Nemusíš sa o mňa báť, všetko je v najlepšom poriadku.“ Harry síce nevyzeral spokojne, ale po krátkom zaváhaní sa obrátil k Ragnokovi, potriasol mu rukou a vyšiel z miestnosti. Hermiona hľadela za ním a keď sa dvere zatvorili vytiahla prútik a krátkym švihnutím zrušila zastieracie kúzlo, ktoré ukrývalo veľký zlatý erb na jej ramene a prstene, ktoré nosila na ľavej ruke.
„Som pripravená,“ povedala krátko a vstala z kresla. Ragnok okamžite prešiel k bočnej stene kancelárie, kde medzi dvomi gobelínmi bolo vidieť holú stenu a prešiel dlhým prstom po tenkej špáre, ktorá vyzerala ako obyčajná prasklina v omietke. Vzápätí sa stena premenila na úzke dvere s veľkou zlatou kľučkou v tvare zahnutého drápu. Za dverami sa ťahala tmavá, úzka chodby. Keď vstúpili dnu, fakle na stenách sa rozhoreli , ale svietili len tak dlho, pokiaľ prešli okolo nich. Po niekoľkých krokoch sa chodby začala zvažovať dolu a končila pri hlbokej šachte, vo vnútri ktorej bolo točité schodisko. Mlčky zostupovali niekoľko minút rýchlym tempom po úzkych schodoch sledujúc, ako sa fakle pred nimi zapaľujú a za nimi zhasínajú. Steny šachty sa postupne menili a teraz aj v slabom svetle fakieľ bola zrejmé, že boli vytesané do kameňa. Hermiona napriek rýchlosti zostupu kráčala opatrne a držala sa na vonkajšej strane steny, kde boli širšie a zostup tak bol o niečo bezpečnejší. Zostupovali dlho a keď už nadobudla dojem, že sa čoskoro ocitnú v strede planéty , Ragnok zabočil do klenutého priechodu, ktorý sa odrazu objavil v stene šachty. Bola tak sústredná na zostup, že takmer minula východ , za ktorým goblin pred okamžikom zmizol. Dokonca sa musela niekoľko schodov vrátiť a s tvárou zvraštenou nevôľou nad svojou nepozornosťou nasledovala Ragnoka do rozsiahlej, dobre osvetlenej jaskyne. Uprostred nej bolo hladké kruhové priestranstvo, do ktorého boli po obvode vytesané zväzky rún. Celý povrch kruhu bol pokrytý množstvom obrazcov , cez ktoré sa tiahli runové nápisy. Stred kruhu bol mierne vyvýšený a obkolesený veľkými rôznofarebnými kryštálmi, ktoré sa všetky nakláňali a mierili do jedného spoločného bodu. Tvoril ho presný, geometrický stred kruhu. Hermiona sa zastavila pred kruhom, preletela pohľadom po runách, pozdvihnutím obočia ocenila obrovské drahokamy a potom sa odvrátila a pristúpila k vysokej kamennej lavici, ktorá sa tiahla po celom obvode popri stene jaskyne.
„Všetko je pripravené,“ goblin, ktorý stál vedľa neveľkého zlatého kotlíka sa k nim obrátil a lusknutím prstov zapálil pod kotlíkom oheň. „Priniesli ste všetky potrebné zložky?“ spýtal sa, a keď prikývla siahol do rúcha ušitého z hadej kože a vytiahol balík obradných nožov, mažiar a niekoľko tenkých kovových plátkov. Hermiona uvoľnila šnúrku na taštičke , ponorila ruku dnu a vytiahla odtiaľ box z ružového dreva ozdobený zlatými fénixom na vrchnáku. Poklopkala po ňom prútikom a začala z neho vykladať brúsené liekovky rôznych veľkostí.
„Majster Sermak, je náš výrobca elixírov,“ Ragnok stál bokom a pozorne sledoval každý ich pohyb. „Pod jeho dohľadom uvaríte elixír, pridáte posledné zložky a vypijete ho,“ siahol do vrecka, vytiahol odtiaľ ďalší box, tento bol z tmavého dreva a postavil ho na stôl neďaleko od kotlíka. Hermiona ešte raz preletela pohľadom po pripravených zložkách, niekoľko z nich premiestnila podľa poradia, ako ich bude pridávať do kotlíka , blysla pohľadom k Ragnokovi, zhlboka sa nadýchla a odhodlane prikývla.
„Dobre, som pripravená, poďme na to!“ zdvihla sklenenú tyčinku, ponorila ju do kotlíka zamiešala bublajúcu tekutinu a zdvihla prvú fľaštičku obsahujúcu na jemný prášok pomletú kôru Lapacha, opatrne odmerala a vsypala do kotlíka. Prášok sa okamžite rozpustil a keď sa obsah kotlíka sfarbil do ružova, stiahla plameň na minimum. Kým tekutina v kotlíku ticho bublala, nakrájala nadrobno listy Kotúča poľného a otvorila neveľkú liekovku s dračou krvou. Pridala nasekané listy, vhodila k nim za hrsť usušených semien , zamiešala tri krát proti smeru hodinových ručičiek a naliala dračiu krv. Obsah kotlíka prudko zabublal a jeho farba sa začala meniť. Miešala, až kým nedosiahla tmavo modrú. Položila tyčinku a rýchle po sebe pridávala drvený koreň kosatcov, listy valeriánky, lupienky z kvetov nechtíka , päť červených plodov cezmíny, tri vlasy z chvosta jednorožca, za hrsť čerstvých lístkov paliny, nastrúhaný koreň mandragory a štipku výtrusov z paprade. Medzi jednotlivými zložkami miešala striedavo v smere a proti smeru hodinových ručičiek pridávajúc po každej zložke jeden obrat. Teraz bol obsah kotlíka smaragdovo zelený a mierne bublal. Hermiona zdvihla oči k Sermakovi a spokojne sa usmiala.
„To to hotové a pripravené pre posledné zložky.“ Goblin, ktorý z nej ani na okamžik nespustil zrak prikývol a podal jej zlatú dýku celú pokrytú runami a na dlaň si položil neveľkú plochú zlatú misku.
„Krv musí naplniť misku až po okraj,“ prikázal a keď priblížila čepeľ k dlani, prudko pokrútil hlavou. „Nie!“ štekol stroho. „Musí to byť priamo zo žíl, otvorte vašu žilu na zápästí,“ jeho hlas škrípal, ako nenamazané dvere a Hermione z neho naskakovala husia koža, ale poslušne vyhrnula ľavý rukáv, našla vystupujúcu žilu a prešla ostrým po koži . Z rany sa okamžite vyvalila krv, ktorú nechala voľne stekať do misky, až kým nebola plná. Potom si prešla prútikom ponad zápästie a sledujúc, ako goblin pomaly leje jej krv do elixíru, uzdravila neveľký rez. Farba elixíru sa prudko zmenila. Zo smaragdovo zelenej cez hnedo zelenú , až po svetlo modrú s malými striebornými bublinkami. Teraz bol rad na Ragnokovi. Dlhým nechtom prešiel po špáre oddeľujúcej vrchnák . Ozvalo sa ostré cvaknutie, vrchnák odskočil a odhalil dve kryštálové fľaše, ktoré žiarili tlmeným zlatým svetlom. Ragnok lusknutím prstov zrušil kúzlo uchovávajúce zložky čerstvé, vytiahol ich zo zamatom vyloženého boxu a podal Sermakovi. Ten sa znovu postavil ku kotlíku a bez zaváhania tam vylial obsah oboch z nich. V jedna bola plná svetlo červenej krvi a v druhej bola hustá biela látka, ktorej musel Sermak pomôcť z fľaše trochou kúzla. Elixír po zamiešaní stmavol na temne modrú farbu a k strieborným bublinkám sa pridali červené a zlaté. Oheň pod kotlíkom vyhasol a na kamennom stole sa vedľa kotlíka objavila zlatá čaša.
„Hermiona,“ Ragnok sledoval, ako Sermak opatrne prelieva obsah kotlíka do čaše , „ dnes prevezmete dedičstvo , ktoré zabezpečí dostatok prostriedkov pre výchovu vašich potomkov. Lord Black prenechal riadenie rodinných záležitostí Lordovi Potterovi až do dňa, keď jeho najstarší syn dosiahne plnoletosť. V ten deň sa titul znovu vráti k priamemu potomkovi rodiny Black tak, ako to bolo v predchádzajúcich storočiach. Teraz,“ pozrel na nápoj v zlatej čaši , „ predpokladám, že elixír je už dostatočne vychladnutý,“ pokynul rukou a ukázal ku kruhu v strede jaskyne. „Ráčte zaujať miesto v strede kruhu a keď vám poviem, vypite elixír do poslednej kvapky.“
Hermionine telo na niekoľko sekúnd stuhlo, keď sa prižmúrenými očami pozrela na kruh, ale potom prijala čašu zo Sermakových rúk a zamierila ku kruhu. Pozorne prekračujúc zväzky kryštálov, postavila sa na vyvýšené miesto v strede zvierajúc čašu zblednutými prstami a v duchu uvažovala, prečo vlastne prijala Síriusovu ponuku.
„Dobre, odvahu Hermiona, všetko bude v poriadku. Teraz už je naozaj neskoro na útek,“ šomrala si popod nos hľadiac na Ragnoka, ktorý práve priviedol cez jediný otvor v stene jaskyne dvanásť škriatkov, ktorí sa rozsadili okolo nej po obvode kruhu. Ragnok sa postavil tak, aby ho videla a hlasno tleskol. V tom okamžiku začali škriatkovia súčasne prednášať dlhé zakliatie v hatmatilke. Keď skončili, namierili svoje dlhé ukazováky do stredu kruhu a vyslali k nemu jasný záblesk. Kamene okolo jej nôh sa rozžeravili a začali svietiť.
„Teraz Hermiona!“ zvolal Ragnok a ona pozdvihla čašu a pila horký nápoj až do poslednej kvapky.
Len s námahou potlačila dávivý reflex a zatvorila oči prehĺtajúc späť obsah žalúdka. Počula šumenie hlasov, ktoré skandovali dlhé zakliatie a pred stisnutými viečkami jej odrazu vybuchol farebný ohňostroj, ktorý ju napriek zatvoreným viečkam, oslepil. Súčasne s ním jej v tele explodovala prenikavá bolesť, ktorá sa rýchle sťahovala do podbruška. S bolesťou prišla páľava šľahajúca plameňom cez vnútornosti. Vykríkla, vypustila čašu a zatínajúc kŕčom skrútené prsty do brucha, zrútila sa v bezvedomí na tvrdý kameň. Celé jej telo sa neustále otriasalo prudkými kŕčmi. Skrútená , s kolenami tesne pritisnutými k hrudi , zvíjala sa medzi svietiacimi kameňmi a gobliny sediaci okolo nej neprestávali donekonečna opakovať zakliatie. Ragnok ju pozoroval spod zvrašteného obočia starostlivo sledujúc malé presýpacie hodinky, ktoré držal v ruke. Keď posledné zrnko jemného piesku prepadlo dolu zdvihol ruku. Hlasy postupne utíchli , kamenný kruh prestal žiariť a telo ležiace uprostred neho sa prestalo zmietať. Po chvíli sa všetko upokojilo, len malé zášklby a tras svalov pripomínali prežité utrpenie. Dvaja z goblinov prešli do vnútra kruhu, zdvihli bezvedomé dievča a opatrene ju preniesli na kamennú lavicu pri stene. Položili ju na chrbát, ale ona sa napriek bezvedomiu znovu skrútila do klbôčka pritískajúc si obe ruky na brucho. Tvár mala mokrú od sĺz, ktoré jej tiekli po lícach a z kútika úst jej vytekal tenký pramienok krvi zmiešaný so slinami. „Liečiteľa!“ štekol riaditeľ a jeden z goblinov zmizol, akoby ho odvial vietor. O niekoľko minút sa vo vchode do jaskyne objavil starobylo vyzerajúci goblin s hrivou hustých bielych vlasov a tvárou posiatou vráskami. Stačil mu jeden pohľad natrasúce sa dievča, aby stisol pery a z hrude sa mu ozvalo dunivé zavrčanie.
„Je to tak, ako sme predpokladali,“ skonštatoval, keď prechádzal rukami nad jej telom. „Teraz bude záležať na tom, či vydrží prvý mesiac,“ hovoril obracajúc sa k Ragnokovi nevšímajúc si, že sa viečka ležiaceho dievčaťa zachveli .
Hermiona sa pomaly preberala. Prvé, čo si uvedomila bolo nepohodlie a bolesť. Bolela ju každá kosť, šľacha a sval na celom, celučičkom tele. Okamžite, ako sa vynorila z blaženého bezvedomia, to oľutovala . Slová, ktoré zachytila ju však zalarmovali. Trhnutím rozlepila viečka a napriek drásajucej bolesti v svaloch sa otočila.
„Tým chcete povedať, že všetko toto utrpenie môže byť nakoniec zbytočné?“ zaškrípala a pokúsila sa vstať. Okamžite so zaúpením klesla späť.
„Elixír pracoval tak, ako sa predpokladalo. Upravili sme znenie zakliatia v súlade s poslednou vôľou Lorda Blacka a hoci sme o ničom podobnom ešte nepočuli som potešený, že to pracovalo. Vaše telo prejde v nasledujúcich mesiacoch veľkými zmenami. Bude to pre váš organizmus obrovská záťaž a nikto nemôže dopredu povedať, ako budete na tieto zmeny reagovať,“ vysvetľoval liečiteľ a jeho vráskavá tvár sa stiahla v starostlivej grimase. „Musíte upraviť svoju životosprávu a každý deň vám budeme posielať niekoľko elixírov, ktoré sú nutné pre doplnenie živín a podporu vnútorných orgánov. Teraz vypite tento elixír a môžete sa premiestniť domov,“ podal jej malú fľaštičku s blankytne modrým obsahom. Vytiahla zátku a keď nasala vôňu, obrátila uľahčene obsah do úst a prehltla. Po niekoľkých sekundách bolesť, ktorá ňou prechádzala vo vlnách sa striedavo silnou amplitúdou, poklesla na znesiteľnú úroveň. Sadla si, spustila nohy a pokusne sa postavila. Aj keď sa jej svaly na nohách triasli ako huspenina, bola schopná stáť bez pomoci. Opierajúc sa o hranu lavice chrbtom vyrovnala plecia a hrdo vztýčila hlavu. Pomalými, veľmi kontrolovanými pohybmi pozbierala fľaštičky s prísadami, poukladala ich do boxu a všetko uložila do korálkovej taštičky, ktorá ležala pohodená vedľa zlatého kotlíka. Ragnok stál vedľa nej a čakal, kým sa k nemu otočí.
„Lady Black,“ oslovil ju podávajúc jej zvitok pergamenov s niekoľkými veľkými pečaťami a zlatý kľúčik na dlhej zlatej retiazke. Počkal, kým si ho zavesila na krk a skryla pod habit a potom ruke sa mu objavil jeden z rodinných prsteňov, ktorý slúžil aj ako núdzové prenášadlo . „ Tu sú odpisy poslednej vôle Lorda Blacka a všetky vaše doklady, ktoré boli zverené našej banke do úschovy. Verím, že originály týchto dokumentov budú bezpečnejšie vo vašom trezore. Zároveň posielame ministerstvu oznámenie, že utajené údaje je možné od tohto dňa uvoľniť. Viem, že ste sa rozhodla zostať niekoľko mesiacov v ústraní . Je to veľmi rozumné rozhodnutie,“ venoval jej jeden zo svojich zriedkavých zubatých úsmevov, ktorý by slabšiu povahu poslal na vydesený útek, podal jej prsteň a počkal, kým si ho natiahla na prostredný prst pravej ruky a lusknutím prstov ho aktivoval .
„Ďakujem vám, Ragnok, budem v spojení,“ stihla ešte povedať, než ju dôverne známy vír zachytil a pretiahol cez celé Anglicko. Pristala na trávniku pred hlavným vchodom obrovskej budovy, ktorá pre zvyšok jej života bude teraz jej domovom. Dopad bol trochu tvrdší než obvykle a jej boľavé svaly ju takmer zradili. V okamžiku, keď sa jej topánky dotkli trávy, dvere hlavného vchodu sa rozleteli a vyrazili z nich dvaja domáci škriatkovia oblečení vo vkusných uniformách s rodinnými erbmi na rukávoch. V mihu stáli vedľa nej a opatrne ju podopreli.
„Madam sa vrátila,“ zaškrehotal väčší z nich a podoprel ju, keď vykročila k domu.
„Áno, Kitty, vrátila som sa a teraz tu už s vami zostanem,“ povedala unavene a sotva dvíhajúc nohy kráčala k otvoreným dverám.
Komentáře
Přehled komentářů
zvědavá na vysvětlování plánů a toho co bude dál :-)
páni
(Lily, 30. 5. 2011 13:22)ty naás teda napínáš.. jsem naprosto nadšená že když jsem se sem vrátila byly tu dokonce dvě kapitoly, a je to tak dramatické a záhadné... Hrozně se mi to líbí a těším se až nám napíšeš něco o těch plánech když se připravovaly.. jsem tak zvědavááááá:)
sem moc
(meg, 31. 5. 2011 13:58)