Priestorom a časom

 28. Dvojča

  Izba bola tmavá, cez okno do nej prenikalo len veľmi málo svetla a tak medzi závesmi veľkej postele panovala upokojujúca tma.  Mladý muž zakutraný až po uši v prikrývke sa usmieval  hladiac dlaňou podušku, potom sa prevrátil a zastonal vyrušený zo sna hlukom, ktorý sa ozýval z prízemia. V tom okamžiku sa  vedľa jeho postele objavila malá, prikrčená  postava domáceho škriatka. Dlhé, kostnaté prsty sa opatrne dotkli ruky vykúkajúcej z pod prikrývky a veľké oči nervózne zablikali.

 „Pán sa musí teraz zobudiť,“ drmolil freneticky a luskol prstami vedľa Harry hlavy. Sviečky vo svietnikoch vzplanuli a Harryho tvár sa zmrštila nevôľou. „Pani mala nehodu!“ vykríkol Kreatcher vytriešťajúc oči na mladého muža, ktorý sa odrazu vymrštil do sedu a zmetene sa okolo seba obzeral.

„Čože?  Čo to hovoríš, aká pani, čo za nehoda?“ brblal, žmurkal v ostrom svetle a neohrabane sa  vymotával z prikrývok.

„Lady Hermiona , tam bol  výbuch v detskej izbe. Lord Potter bol v knižnici a žiadal, aby pán hneď prišiel,“ naliehal škriatok . Do spánkom omámenej mysle Harryho prenikali slová len ťažko, ale spojenie, Hermiona -  detská izba a výbuch ho okamžite prebrali.

„Čože? Čo to, do pekla ohnivého, hovoríš!“ zaryčal vytriešťajúc oči na Kreachera.

„Pani Hermione zlyhal nejaký experiment,“ škriatok sa mračil a snažil sa čo najvernejšie zopakovať to, čo na neho pred chvíľkou kričal Lord Potter. „Pán sa musí ponáhľať, pani je zle,“ naliehal, keď videl sklovitý pohľad, ktorý Harry na neho upieral. Ale jeho pán ho v skutočnosti vôbec nevidel. Počul každé slovo, ktoré Kreacher vyslovil a v tom okamžiku mal pocit, akoby sa mu do srdca zaboril Chrabromilov meč a rezal mu ho na drobné kúsky. ,Hermiona! Hermiona mala nehodu a je zle. Ona by mohla zomrieť a on, on by už nikdy nevidel jej nádherný úsmev, nikdy by nemal možnosť povedať jej, čo už niekoľko mesiacov vedel celkom určite. Nikdy by jej nemohol povedať o svojich pocitoch k nej. O pocitoch, ktoré sa v ňom prebudili v deň, keď mu dala vypiť prečisťujúci elixír a zbavila jeho myseľ jedovatých nápojov, ktorými ho toľké roky kŕmili jeho takzvaní priatelia a ochrancovia. Už dávno si priznal, že jeho pocity  ďaleko prekročili hranicu najlepšieho priateľa. Áno, áno, áno, on ju miluje ! Miluje ju viac než čokoľvek na svete a teraz...,´ trhnutím sa prebral zo strnulosti  oči ,  šklbol prútik z nočného stolíka a švihol ním vo vlne okolo svojho tela.

 „Vestio!“ štekol a otriasol sa, keď mu telo zohriate prikrývkami obalila studená látka. Topánky mu nepríjemne zovreli nohy, ale nevšímal si to a strhol z vešiaka plášť. „Čo ešte hovoril?“ obrátil sa ešte k škriatkovi prehadzujúc si ho cez plecia a vybehol  cez dvere. „Mám priniesť liečiteľa?“

„Nie, len prísť rýchle. Lord Potter sa nezdržal,“  odpovedal Kreacher bežiac do prízemia vedľa neho a zastavil sa až tesne vedľa aktivovaného portálu. „Pán môže hneď prejsť, Kreacher už zadal adresu,“ vyzýval náhlivo, ale Harry sa napriek strachu, ktorý ním lomcoval na okamžik sa zastavil a skontroloval ovládač, ktorý bol vedľa rozsvieteného oblúka. Na displeji už svietil nápis Black Manor a červene blikala pripomienka, že je nutné zadať heslo. V duchu poďakoval vytrvalému tréningu, ktoré mu Hermiona vnútila hneď ako namontovala v jeho dome prvý z novo vyvinutých portálov. Ešte teraz mu vždy, keď  sa k nemu priblížil znel v ušiach jej hlas.

 , Vždy si dôkladne skontroluj zadanú adresu, či si neurobil chybu. Heslá si pamätaj, nikam ich nepíš. Pamäť je treba trénovať a keď nás budeš často navštevovať, heslo nezabudneš.´ Neustále na neho tlačila a stála nad ním neúprosná ako Smrť, ,pri tom slove, ktoré mu blyslo mysľou prižmúril bolestivo oči ´, kým sa prechod cez portál nestal pre neho bežnou rutinou. Rýchle naťukal niekoľko písmen a číslic , skontroloval svetielko nad oblúkom a  keď sa presvedčil, že svieti zelená, skočil cez vlniacu sa striebristú hladinu.

  Portál v Black Manor bol nainštalovaný vo vstupnej hale tesne vedľa kozuba. Harry sa ani nezastavil, len sa otočil , nabral z veľkej lastúry trochu svetlo fialového prášku a hodil ho do ohňa.

„Útočisko!“  zvolal  a vkročil do kozuba.  Plameň zaburácal a v okamžiku ho vyhodil na chodbe vedľa dverí vedúcich k Hermioniným komnatám. Vzápätí sa potkol o rozbité dvere, ktoré ležali pod stenou naprieč chodby. Až teraz, keď ich videl si uvedomil rozsah nešťastia, ktoré sa tu prihodilo. Zbledol a s očami ako taniere bežal cez  odreté veraje do izby.

  Hneď za prahom sa zarazil a prekvapene zažmurkal. Pri pohľade na tú spúšť sa mu srdce na chvíľku zastavilo. Steny  spálne boli na jednej strane doslova obrúsené až na kameň. Všetky magické bytosti, ktoré sa doteraz voľne preháňali okolo izby sa tiesnili na zadnej stene  a vydesene sa triasli. Obraz, ktorý predtým zaberal takmer celú prednú stenu už prakticky neexistoval. Zostal z neho len kus rámu pod stenou a do hladka obrúsená stena. Všetko ostatné, čo siahalo nad úroveň kolien  sa proste vyparilo. Na dlážke sa povaľovali zvyšky rozbitého nábytku a niekoľko hračiek, ktoré to ako zázrakom tú pohromu prežili. Druhá časť izby, tá podstatne menej poničená bola plná....no dobre, nie ľudí. V priestore, medzi piatimi zničenými postieľkami  sa miesilo päť skupín goblinov premiešaných s domácimi škriatkami. S široko roztvorenými očami snímal každý detail a o pár sekúnd mu hrozilo, že si tie oči bude musieť zbierať z dlážky.

 ,Cassia... chlapci... Hermiona! ´ zazvonilo mu v hlave a až pri pohľade na nich mu v skutočnosti došlo, že je v detskej izbe a že pri tom výbuchu boli aj deti. Na okamžik zdrevenel hrôzou, ale potom sa  vrhol sa vpred a využívajúc svoju výšku nazrel do stredu najbližšieho kruhu, ktorý sa utvoril okolo zvyškov jednej z postieľok. Uprostred hlúčiku stála Kitty a v rukách kŕčovite zvierala malý, krútiaci sa balíček zabalený do   ružovej deky.

„Je v poriadku?“  obrátil sa na goblinskú liečiteľku, ktorá sústredene sledovala vírenie energetických polí zložitého diagnostického kúzla. Vyšponoval sa, natiahol krk a snažil sa nahliadnuť aj do stredu ostatných skupiniek . „Sú všetci v poriadku?“ Liečiteľka na milisekundu odtrhla pohľad od dieťaťa a krátko prikývla.

„Mali šťastie, že škriatkovia stihli postaviť medzi nich a epicentrum výbuchu nielen svoje telá, ale aj mocné ochranné pole. Žiadne z detí neutrpelo zranenie,“ doložila a prevzala dievčatko  z rúk Kitty. Tá ho odovzdávala len veľmi neochotne a na liečiteľku sa podozrievavo mračila. Aj  Harry musel potlačiť túžbu vytrhnúť ju liečiteľke z rúk a zabaliť do svojho ochranného objatia, ale nechcel prekážať liečiteľom pri práci   a tak dieťa len rýchle pohladil po  okrúhlom ružovom líčku  a bežal skontrolovať chlapcov. Všade videl ten istý obrázok a keď sa uistil, že deti sú nažive a je o ne dobre postarané   otočil sa a pohľadom znovu prehľadával izbu . Márne. Nebola tam! Žiadny ďalší hlúčik liečiteľov skláňajúci sa nad telom jeho najlepšej kamarátky a lásky. Znovu sa mu strachom zúžilo hrdlo a mozog na sekundu odmietol spracovať túto alarmujúcu skutočnosť. , Kreacher predsa hovoril, že sa to stalo tu ... tak, kde potom je? Čo sa s ňou stalo?´  Jeho pohľad preskakoval z jednej skupiny k druhej, až sa zastavil na tvári škriatky, ktorú dobre poznal.

„Kitty!“ zvolal ostro, hlas mal vysoký, hrdlo zaškrtené úzkosťou. „Kde je Hermiona?“ Kitty, ktorá neustále pobiehala od jednej skupiny k druhej a kontrolovala deti sa prudko zastavila a strnula sa k nemu obrátila. Harryho oči úzkosťou takmer vyliezli z jamiek keď videl, ako jej koža osivela a v obrovské oči zaliali slzy.

„Pani Hermiona je vo svojich komnatách. Sú pri nich liečitelia, ale zatiaľ mi nevedeli povedať...,“ na sekundu sa zastavila privierajúc bolestivo viečka, „či bude v poriadku,“ doplnila, ale to už hľadela na Harryho chrbát, keď bežal cez vytrhnuté dvere. 

  Hermionine komnaty susedili s detskou izbou a tak mu naozaj netrvalo dlho, než rozrazil dvojkrídlové dvere a vtrhol do pracovne. Ani tam sa však nezastavil, len sa divoko rozhliadol a bežal cez ňu k pootvoreným dverám do spálne, odkiaľ sa ozývali vzrušené hlasy. Otvoril ich , zastavil sa hneď za nimi a s poklesnutou sánkou  zízal na veľkú posteľ s tmavo zelenými závesmi, na  ktorej ležali vedľa seba dve identické postavy. Nad každou z nich sa skláňalo niekoľko goblinských liečiteľov. Okolo postele sa trblietala ochranná bublina a nedovoľovala mu pristúpiť bližšie.

„Hermiona?“ zašepkal pristupujúc k nohám postele tak blízko, ako mu to silové pole dovolilo a prekvapene hľadel na dve dievčatá, ktoré sa podobali ako dve kvapky vody. A nie len to, že mali rovnaké črty tváre, rovnaké kučeravé vlasy zapletené do voľného vrkoča  a boli oblečené v  rovnakých  svetlo modrých habitoch so zlatým lemovaním. Keď  sa im  Harry bližšie prizrel všimol si, že obe majú rovnaké jazvy, ktoré boli trvalou pripomienkou nedávno skončenej vojny. Jediné čo ich odlišovalo boli čerstvé zranenia spôsobené výbuchom. „Maya?“

„Konečne! Kde, do pekla, si bol tak dlho?“ zajačal rozhnevaný hlas jeho krstné otca a Harry sa prudko otočil. Vedľa dverí, opretý o stenu  stál veľký obraz krajinky s nádherným , takmer rozprávkovým zámkom rozkladajúcim sa na nevysokom vŕšku , ktorý obkolesoval hustý, nepriestupný les. Na ceste vedúcej k zámku , ktorá sa hadovite krútila pomedzi obrovské stromy,  stála skupina veľmi rozčúlených ľudí  a Harry si v tom okamžiku uvedomil, že obraz v detskej izbe bol zničený silným výbuchom magickej energie. ,Kto z nich?´ zastonal v duchu skáčuc pohľadom z jednej postavy k ďalšej a oči  mu znovu liezli z jamiek. Neboli tam! Nebola tam ani Maya a ani jeho matka. , Och, Merlin!´ zastonal v duchu a zapotácal sa.  Ale skôr, než sa stihol ponoriť do absolútneho zúfalstva v strácaní matky už znova, vybehla Lily  spoza rámu .

„Kitty hovorí, že deti sú v poriadku, žiaľ škriatkovia ktorí ich chránili vlastnými telami utrpeli veľmi vážne zranenia,“ hovorila ťažko oddychujúc. „Našťastie má Hermiona zmluvu s Gringott o poskytovaní zdravotnej starostlivosti všetkým v Black Manor. “ Harry sa znovu obzrel k posteli práve v okamžiku, keď sa jedna z liečiteliek narovnala, zamračila sa na neho, mávla rukou a vzápätí sa silové pole obklopujúce posteľ zahmlilo. Z obrazu sa ozvalo nespokojné šomranie a spoza rámu vyšla Maya a intenzívne si trela spánky.  Sírius okamžite vybehol z hlúčku a starostlivo ju objal okolo pliec.

„Si v poriadku? Čo deti?“ spýtal sa a znepokojene si ju prezeral.

„Je to dobré, len ma hrozne rozbolela hlava,“ pokrčila čelo  a oprela sa mu o plece. Lily sa zamračila, siahla do tašky, ktorú mala pripevnenú k boku a chvíľku sa v nej hrabala. Potom vytiahla malú fľaštičku s tmavo modrým elixírom a strčila ho Mayi do ruky. „Mágia celej miestnosti je veľmi nestabilná a priechod bez obrazu bol veľmi namáhavý, ale dostala som sa tam a stabilizovala som pole. Teraz by to nemalo spadnúť. No aj tak musíme počkať, až sa Hermiona uzdraví a dá to do poriadku. Škriatkovia to nemôžu držať donekonečna.“

„Tu,“ vyzvala ju, „uvarila som na skúšku jednu dávku. Ak mám pravdu, malo by to fungovať bez problémov,“ poznamenala a stisnúc pery študovala Mayin výraz, keď do seba obrátila jej obsah. Harry nechápavo treštil oči a po tvári Lily sa rozlial spokojný výraz v okamžiku, keď sa Mayna tvár uvoľnila. Elixír zabral.

„Bingo!“ zvolala. „Funguje to!“ vrhla  rozžiarený pohľad na Doru, ktorá z nej nespúšťala oči a pri tých slovách sa rozsvietila ako vianočný stromček.

„To nehovor!“ otriasla sa Maya a pozrela na mliečno bielu bublinu, za ktorou sa teraz ukrývala posteľ. „Presne tie slová použila Hermiona, keď som ju pred chvíľkou videla v pracovni. Bola taká vyčerpaná, že vyzerala ako panda s tými veľkými tmavými kruhmi okolo očí. O niekoľko minút celý jej práve dokončený projekt skolaboval a vybuchol. Mali sme nepredstaviteľné šťastie, že v tej chvíli nebol nikto z nás v spálni detí a portál toho obrazu v detskej izbe bol uzatvorený. Keby bol v pohotovosti, mohol sa zosypať celý systém. Budeme tam musieť pridať nejaké bezpečnostné zariadenie, aby sa nič podobné nemohlo zopakovať.“

 „Na čom pracovala?“ Harry pristúpil k obrazu a zamračene si Mayu premeriaval. Hlavou mu práve letelo milión otázok a na žiadnu z nich nemal odpoveď.

„Nie som si istá, nehovorili sme o tom, ale v pracovni bol jeden aktivovaný portál a stála na značke. To znamená, že vyvíjala  nejaký nový model portálu. Práve v okamžiku, keď som prišla , sa jej  podarilo dokončiť ho. O chvíľu potom sme sa rozišli. Sľúbila mi, že pôjde spať.“

„A čo to teda v detskej izbe vybuchlo?“ zamračil sa Harry nechápavo . „A kto je tá druhá..?“ ukázal si ponad plece  palcom a spýtavo mykol obočím. „Najskôr som myslel, že si to ty,“  pozrel na Mayu, ktorú si Sírius majetnícky pritisol bližšie a hnevlivo na neho zazrel, „pretože vyzerá, akoby jej práve vypadla z oka.“ 

„Podľa popisu škriatkov, ktorí boli v tej chvíli v izbe Hemiona prišla cez portál, ktorý sa odrazu objavil v prednej časti izby. Na rozdiel od ostatných nezhasol a keďže sa deti začali mrviť signalizovali jej, aby portál vypla. Prikývla, otočila sa a vtom istom okamžiku vystúpila z portálu presne taká istá Hermiona. Vraj sa seba asi sekundu pozerali, potom sa tá druhá napriek prútiku ktorý jej mieril medzi oči otočila a rozsekla ten aktívny portál.  V nasledujúcej sekunde vybuchol, ale to už škriatkovia mali postavenú ochrannú stenu a vlastnými telami prikryli deti. Videli ešte, že to obe ženy zmietlo a hodilo na ich ochrannú stenu. Úplne inštinktívne ju zmäkčili, takže sa od nej neodrazili, ale uviazli z väčšej časti chránené pred lietajúcimi troskami . Až keď sa všetko utíšilo odvážili sa vstať a išli im na pomoc. To už ale vrieskali alarmy v celom zámku a o chvíľu sa do izby premiestnili snáď všetci škriatkovia , ktorí tu pracujú. Našťastie  Kitty nepodľahla panike a postupovala presne podľa jednotlivých bodov výcviku, ktoré jej Hermiona veľmi starostlivo vtĺkla do hlavy ,“ Remus si unavene pretrel tvár a so záujmom pozrel na svoju žiariacu manželku. Vzhľadom k okolnostiam bol úškľabok, ktorý jej teraz rozdeľoval tvár ako drevenej bábke, naprosto nevhodný. „Čo bolo skutočnou príčinou výbuchu sa dozvieme, až keď sa obe Hermiony preberú. Alebo aspoň jedna,“ doložil , hodil pohľadom k zahalenej posteli, vzal Doru za ruku a zívol zakrývajúc si ústa chrbtom ruky. „Mali by ísť spať, aj tak tu nie sme nič platní,“ navrhol po chvíli a keď sa stretol so zdráhavým súhlasom zvyšku priateľov, kývol Harrymu  a kráčal k portálu ťahajúc ešte stále šťastne rozškľabenú Doru za sebou.

  Keď sa v tú noc rozišli trochu upokojení do svojich domovov nikto z nich netušil, že na odpovede budú musieť čakať celé dva týždne. Za ten čas škriatkovia znovu dali do poriadku detskú izbu a jednu veľkú posteľ v Hermioninej spálni nahradili dve o niečo menšie, pri ktorých sa liečitelia pravidelne striedali. Väčšina zranení, ktoré mladé ženy utrpeli sa už dávno zahojila, ale ich magické jadro nie. Obe stáli tak blízko epicentra , že stretnutie s takou silnou mágiou mohlo mať nepredvídateľné následky. Preto sa liečitelia rozhodli  pre umelý spánok podobný kóme, v ktorom sa ich magické jadro mohlo znovu zregenerovať.

  Harry od tej noci strávil v Black Manor každú voľnú chvíľku. Dlhé hodiny sedával medzi ich lôžkami, rozprával  o tom ako strávil svoj pracovný deň a veľmi vážne, napriek tomu, že ho nemohli počuť referoval o každom novom pokroku detí. Tieto chvíle mu pripomenuli ako sedával vedľa jej postele, keď po stretnutí s baziliškom skamenela a práve tak ako teraz jej rozprával o všetkom, čo sa počas dňa udialo.

  Aj dnes sedel medzi nimi a tekajúc pohľadom z jednej na druhú premýšľal, ktorá  z nich je tá pravá . Ktorá z nich je tá jeho? Hoci to nebolo až tak dôležité, pretože žiadne rozdiely medzi nimi nenašiel. ,Na pohľad sú absolútne rovnaké,´ pomysel si krútiac hlavou. Pozrel na hodiny na nočnom stolíku, vstal a pokrútil trupom, aby uľavil stuhnutým svalom na chrbte. Dvere na izbe sa ticho otvorili a keď dnu vošiel vysoký tmavovlasý muž s ostro rezanou tvárou, spýtavo sa na neho pozrel.

„Čo robia  deti?“

„Škriatkovia ich práve uložili spať. Aj ty by si  sa mal trochu vyspať. Sedíš tu už najmenej dve hodiny. Hermiona by sa hnevala, keby vedela, že som ťa pustil do služby nevyspatého, “ poznamenal a sklonil sa nad jedným z dievčat.

„No, keby sme ešte vedeli, ktorá z nich je Hermiona,“ povzdychol si Harry a v duchu počítal, koľko hodín spánku si môže dovoliť, než mu začne služba na ministerstve.

„Na tom vôbec nezáleží,“ Viktor si sadol na okraj postele a odhrnul neposlušný prameň vlasov z bledej tváre dievčaťa hladiac ju pri tom po líci prstom. „Obe sú Hermiona,“ kývol hlavou k dievčaťu na protiľahlej posteli . Harry na neho chvíľku civel , ale potom len nerozhodne pokrčil plecami a vykročil k dverám. Stihol urobiť len dva kroky, keď sa z protiľahlej postele ozval ston a zamrnčanie. Najskôr stuhol naklonený vpred, ale vzápätí sa prudko otočil a dvomi dlhými krokmi sa vrhol späť. Takmer sa zrazil s Viktorom, ktorý tiež zaznamenal zvuky  a rýchle sa vztýčil. Harry padol na kolená vedľa  pelaste a naklonil sa nad dievčaťom, ktoré sa začalo nepokojne mrviť a  šomrať.

„Hermiona!“  volal a s nádejou s vpíjal pohľadom do bledej tváre. Dievča sa znovu zamrvilo, jej viečka sa zachveli a potom sa jedno oko pootvorilo. Hermiona zaškúlila v prudkom svetle, zakryla si oči predlaktím a zamračila sa.

„Ha...,“ zachrapčala, zaodŕhala  a zmrštila tvár v bolestnej grimase. Viktor okamžite schytil pohár vody stojaci na nočnom stolíku a zdvíhajúc ju jednou rukou, pridržal jej ho pri perách.

„Napi sa, pomôže ti to,“ vyzval ju ticho. Jeho hlas ju okamžite zalarmoval. Stuhla, spustila ruku a otvorila obe oči nedbajúc na bodavú bolesť pod viečkami.

„Vik...tor, Ha...har..rry,“ zachrčala namáhavo, „čo...čo ,do pekla,  robíte v mojej spálni!“

„Už dva týždne, od chvíle, keď si vyhodila do vzduchu detskú izbu, vás opatrujeme,“ odtušil Harry nakláňajúc sa nad druhou posteľou.  Hermiona, ktorá predsa len počas toho prijala od Viktora pohár, sa pri tých slovách prudko posadila a rozkašľala sa prskajúc vodu všade okolo seba. Viktor ju zľahka buchol po chrbte krútiac nad ňou hlavou a vzal jej pohár, ktorý zvíjajúc sa v snahe chytiť dych,  vyprázdnila na prikrývku.

„Dávaj predsa pozor,“ napomenul ju vážne. „Dva týždne čakáme, kým sa preberieš a ty sa nám tu potom v prvej minúte utopíš v pohári vody,“ doložil , vytiahol prútik a krátkou vlnou usušil mokrú posteľ. Hermiona sa na neho ublížene zamračila a  klesla takmer bez sily späť na podušku.

„N...nás? Deti sú v poriadku? Kto bol ešte zranený? Musím ich vidieť! “ zaťala zuby , prevalila sa na bok a pokúsila sa vstať. Viktor ju okamžite pritlačil naspäť do podušky  a nesúhlasne triasol hlavou.

„Upokoj sa, deti sú v poriadku, škriatkovia ich stihli zaštítiť,“ uisťoval ju Harry okamžite. „Liečitelia s Gringott ich ešte stále monitorujú , ale už teraz je isté, že výbuch im nijako neuškodil.“

„Kto teda?“

„Tak, to by sme aj my radi vedeli ,“ zavrčal frustrovane Harry a pozrel k druhej posteli odkiaľ sa na neho pozerali identické hnedé oči. Prekvapene zažmurkal a spýtavo zdvihol obočie.

„Ja!“ dievča na vedľajšej posteli sa namáhavo zdvihlo na lakti a naklonilo sa dopredu. Hermiona k nej zvedavo stočila oči. Vzápätí jej sánky spadla údivom a oči sa zaguľatili. V nasledujúcej sekunde sa zamračila a zasekla spodnú peru medzi zuby.  „Vidím, že si spomínaš,“ prikývla a ticho sa uchechtla, čo jej okamžite spôsobilo záchvat suchého kašľa. Viktor jej tiež podal pohár s vodou. Opatrne sa napila nespúšťajúc  pohľad z tej druhej. „Vyzerá to tak, že spojiť portál so zemskou magickou linkou nebol zas až taký dobrý nápad. Tie informácie boli skôr kusé a použiť ich v tak nestabilnom poli ...,“ pokrútila hlavou a zasekla zuby do spodnej pery mračiac sa na svoj náprotivok.

„Ale linky sa vyrovnali a portál pracoval,“ odporovala zamyslene Heriona.

„Až do najbližšieho pulzu!“  vykríkla druhá a posadila sa.

„Čo tým myslíš? Domnievaš sa, že magická linka pulzuje?“

„Samozrejme!“ odfrklo si dievča a unavene sa spustilo do podušiek. „V okamžiku, keď si  na ňu pripojila portál, vznikla časovo priestorová slučka s kmitočtom zhodným s pulzovaním najbližšieho uzla.“ Hermiona na ňu okamžik civela , potom sa buchla po čele a zaskučala.

„Preto si roztrhla portál,“ prikývla a zaborila sa hlbšie do podušky znechutene mŕštiac tvár nad vlastnou hlúposťou.

„Došlo mi to hneď, ako som ťa uvidela pred sebou. Keby som to neurobila, vyskakovala by z portálu jedna Hermiona za druhou v rytme magického pulzu až na veky vekov.“

„Uch! Strašná predstava,“ Hermiona sa otriasla a vydesene sa poobzerala. „Zem zaplnená Hermionami , ktoré sa po sebe plazia ako mravce len aby získali kúsok miesta na život,“ po tele jej prebehli zimomriavky a znovu sa striasla. Obe dievčatá sa teraz ponorili do svojich myšlienok  hryzúc si presne rovnakým spôsobom spodnú peru a vraštiac tenké obočie nad  prižmúrenými hnedými očami.

  Harry s Viktorom na obe hľadeli, akoby im práve narástli dve hlavy a pár chápadiel. Z toho, čo dievčatá hovorili nerozumeli ani ,ň´ a v popredí ich záujmu boli oveľa dôležitejšie veci.

„No, to je pekné, že ste si to tak zrozumiteľne vysvetlili, ale nemohli by ste nám, úbohým smrteľníkom povedať aspoň to, ktorá z vás je skutočná Hermiona?“ nevydržal to po chvíli Harry. Jeho čas sa nezadržateľne krátil a spánok pred službou už neprichádzal do úvahy. A ak sa nemal vyspať, chcel aspoň vedieť, ktorá z týchto dvoch identických bytostí je jeho Hermiona. Obe dievčatá , vytrhnuté z myšlienok, na neho v tom istom okamžiku upreli pohľad, ľahko sa zamračili a potom spýtavo vytiahli obočie hore.

„Aký je v tom rozdiel?“ nechápavo sa spýtala Hermiona. „Sme rovnaké, len ona,“  mávla zľahka rukou k druhej posteli, „je asi i sedem sekúnd mladšia. Teda...,“ nerozhodne sa zastavila , zmraštila tvár , ale následne len rozhodila rukami, „neviem to presne,“ pokrčila ramenami, „možno osem?“

„Tak...,“ pozrel s očakávaním na Hermionu a kývol hlavou k druhej posteli, „čo s ňou?“ Nechápavo zdvihla obočie a a pokrčila plecami.

„Čo by? Nevidím inú možnosť, než z nej urobiť moje dvojča. Vyberie si pekné meno a teba poveríme, aby si pre ňu zaobstaral potrebné doklady. Dáme hlavy dohromady a vymyslíme pekný príbeh o tom, prečo nechodila so mnou do Rokfortu a kde sa učila mágiu. Dá to trochu práce, ale ak je to jediný dôsledok môjho nepodareného experimentu, môžem si len blahoželať. Konečne mám niekoho, s kým sa môžem naozaj podeliť o prácu. Maya do mňa hučala už niekoľko týždňov a teraz jej konečne budem môcť vyhovieť.“

„Tak to som naozaj zvedavá,“ ozvalo sa z obrazu na náprotivnej stene. Maya stála vedľa kmeňa statnej borovice a s úsmeškom na perách si Hermionu premeriavala. Potom preniesla pohľad o kúsok ďalej, usmiala sa a kývla hlavou. „Vitaj v rodine, sestrička. Som presvedčená, že naši rodičia vždy chceli viac detí, ale ani vo sne im nenapadlo, že sa ich prianie niekedy splní. Ak keď celkom určite si to nikdy nepredstavovali takto.“ Znovu pozrela k Hermione a poklopkala po zlatom ráme, ktorý bol hneď vedľa stromu. „Mala by si ich čoskoro navštíviť a vysvetliť im , čo sa tu deje. Sú to naši rodičia a zaslúžia si to. Okrem toho by nebolo od veci priniesť im pekný darček . Do toho ich nového domu by sa im určite hodil pekný obraz.“  Hermiona pár sekúnd uprene civela na svoj portrét, potom neveriacky pokrútila hlavou a povzdychla si.

„Fajn, všetko, čo len chcete, ale teraz chlapci von, je čas vstať a niečo robiť,“ zavelila rozhodne a siahla po prútiku, ktorý ležal na nočnom stolíku.