Priestorom a časom

27. Experimenty

  Po veľkej sociálnej búrke v nastalo čarodejníckom svete obdobie relatívneho pokoja. Čas uhladil veľké vlny a ľudia sa znovu ponorili do riešenia svojich drobných osobných starostí. Novota ,Galérie spomienok´  vyprchala, ale možnosť nakúpiť pohodlne takmer všetko na jednom mieste s poskytnutím maximálneho komfortu, bola vítaná a ocenená. Hlavne rodiny s deťmi si nákup v Galérii veľmi pochvaľovali. Detský kútik na šiestom poschodí museli od otvorenia už trikrát rozširovať a zamestnávali dvojnásobný počet vychovávateľov. Toto zariadenie bolo financované všetkými odchodnými prevádzkami, pretože rodičia neobťažovaní malými deťmi trávili v obchodoch a reštauráciách oveľa viac času. Samozrejme to všetci pocítili na tržbách a tak proti malému  príspevku na Detský kútik  nikto neprotestoval. Mnohí majitelia predajní mu dokonca darovali vhodné produkty, aby uľahčili a skvalitnili jeho prácu. No a deti to tam milovali. Mnohé z nich videli televíznu rozprávku po prvýkrát práve tu a nemohli sa dočkať ďalšej návštevy. Málo kedy sa z jeho priestorov ozýval plač, pretože množstvo zaujímavých činností a hračiek dokázalo spoľahlivo zaujať zvedavé detské mysle a odviesť ich od neprítomnosti ich rodičov. Predajcovia záznamovej a prenosovej techniky, ktorá bola upravená pracovať v prítomnosti mágie jednoduchým riešením, ktoré vymysleli Hermiona a  Fred Weasley, očakávali nárast záujmu v priebehu niekoľkých týždňov. Veď, čo by rodičia neurobili, len aby upokojili svoje deti. A keď sa deti naučili sledovať detské seriály v televízii kým boli v Detskom kútiku, chceli v tom pokračovať aj keď boli doma. Svet muklov prenikal do sveta čarodejníkov nepozorovane stále viac a viac. Deti ľahko akceptovali všetko, čo videli a počuli v svojich obľúbených reláciách a slova ako televízia, elektrina, satelit, raketa a iné im už nezneli cudzo. Nuž a presne taká bola aj Hermionina predstava, keď ho zaradila medzi stále prevádzky a spočiatku ho kompletne aj financovala.

„Čo je to?“  Lily uprela pohľad na Doru, ktorá opatrne kládla bielu  papierovú krabicu na stôl a vdychujúc zhlboka, pomaly sa narovnala. Lily opatrne sňala vrchnák a oči sa jej rozžiarili. Pred ňou ležala veľká okrúhla čokoládová torta.

„To je zmrzlinová torta v čokoládovom korpuse. Obsahuje viac druhov zmrzlín a toto tu,“ ukázala na farebné pohoria týčiace sa na vrchu , „ to je šľahačka ochutená ovocnými príchuťami,“ dokončila takmer bez dychu a nedočkavo si oblizla pery. Poobzerala sa dookola a rozčúlene zrazila obočia k sebe. „Kde je Maya? Nemôžem sa dočkať, keď to ochutnám. Mala som ťažký čas doniesť to až sem neporušené.“

„Už pol hodiny je zatvorená v kúpeľni. Možno by sme mali začať bez nej. Podľa toho, ako často tam mizne , dnes neocení  šľahačku so zmrzlinou.“ Lily už niesla dezertné taniere a mávajúc prútikom nad tortou, rozrezala ju na dvanásť dielov.

„Nech vás ani nenapadne začať bezo mňa!“  jačala Maya z poschodia. „Už idem dolu!“ Lily s Dorou sa n seba pobavene pozreli a ticho sa chichotali. O pár sekúnd schodky zavŕzgali a tretia mladá žena sa pripojila k priateľkám. Maya oblečená v  tmavomodrých rifliach a bordovom svetríku žblnkla do kresla vedľa Dory a natiahla sa za tanierom, ktorý jej Lily podávala.  Nabrala kúsok na lyžičku, strčila ju do úst a vzápätí slastne prižmúrila oči vychutnávajúc bohatú chuť čokolády. „Och! Toto som potrebovala,“ zastenala ryjúc lyžicou v zákusku. Lily vychutnávajúca prvé sústo prudko vzhliadla a zamračila sa.

„Čo sa deje?“ spýtala sa ostražito a prižmúrenými očami si premeriavala dievča stočené v rohu kresla. To zvláštne napínanie jej tela a občasné prižmúrenie očí sprevádzané pevnejším stisnutím čeľuste jej pripomenulo čosi dôverne známe. Maya zabodla lyžicu do ovocnej zmrzliny a pokrčila čelo zdvíhajúc obočie vysoko hore.

„Čo by?“  zabrblala s plnými ústami a Dora pokrčila nos , ale zbystrila pozornosť. Zvedavo blikla pohľadom k Lily a zľahka kývla bradou v nemej otázke. Toto bol ich pravidelný dievčenský večer a žiadne tajomstvá tu nemali čo hľadať.

„Nevytáčaj sa a hovor!“  zavrčala Lily a odrazu stratila chuť na čokoľvek. Zhnusene odložila tanier a zabodla pohľad do Maynej tváre. Tá sa pár sekúnd nepohodlne krútila, ale nakoniec s povzdychom prikývla.

„Fajn, poviem vám, ale nie som so ešte celkom istá, čo to bude pre nás znamenať. Chcela som nad tým trochu premýšľať, ale nakoniec, ,Viac hláv, viac rozumu´. Spolu možno niečo skôr vymyslíme.“

„Už zase čosi zahmlievaš,“ Dora naklonila hlavu a podozrievavo si ju premerala. „Teraz som skutočne znepokojená. Ty nemáš v povahe krútiť sa takto naprázdno okolo faktov. Hovor, čo sa deje?“ Hermiona sa vŕtala špičkou lyžičky v zmrzline a jej dlhé mihalnice vrhali tieň na biele líca, keď uprene študovala konzistenciu zákusku. Po chvíľke napätého mlčania vzhliadla a odovzdane pokrčila plecami.

„Dnes som dostala menštruáciu!“ povedala ticho pozorujúc, ako obom ženám súčasne klesli sánky a oči sa im začali nebezpečne vydúvať.  Napätie v izbe stúpalo exponenciálne a po niekoľkých sekundách by ho mohli krájať a baliť.  Potom Dore vykĺzol z ruky tanier a rinčiac tancoval na drevenej dlážke zanechávajúc za sebou farebnú cestičku rozpustenej zmrzliny.  To účinne rozbilo dusnú atmosféru v izbe . Lily sa nahlas, syčivo nadýchla a Maya sa prikrčila očakávajúc výkrik, ktorý nikdy neprišiel.

„To predsa nie je možné,“ zachrčala a rozkašlala sa. Rýchle siahla po pohári vína a zhlboka sa napila nespúšťajúc pohľad z Maynej tváre.

„Práve,“ prikývlo dievča krčiac plecami. „Napriek tomu je to skutočné.“

„Preto si..,“ Dora kývla hlavou k poschodiu a spýtavo zdvihla obočie.

„Uhm,“ prikývla Maya s povzdychom. „Vyskúšala som všetky možné aj nemožné diagnostické kúzla, ale každé hovorí to isté. Celkom normálny proces odlupovania maternicovej výstelky sprevádzaný  krvácaním,“ zľahka ohrnula nos a prudko sa mykla, keď Lily vyskočila a namierila jej prútik priamo na brucho. Potom odovzdane pokrčila plecami. „Dobre, to som predpokladala,“ prikývla hľadiac uprene na trasúci sa koniec prútika, „neuveríš, pokiaľ sa sama nepresvedčíš, že je to pravda.“

„Presne!“ zavrčala Lily a ukázala prútikom na gauč. „Natiahni sa!“

  Ďalšia hodina doslova preletela . Lily vyzvala jej najobľúbenejšiu knihu diagnostických kúziel a neskôr si Dora odskočila do knižnice v Black Manor a priniesla niekoľko ďalších. Po ďalšej hodine sedeli všetky tri znovu okolo stolíka a mlčky rýpali lyžicami do zmrzliny.

„Mali by sme o tom niekomu povedať,“ nadhodila Dora  preletiac pohľadom obe priateľky, ktoré vytrvalo civeli na nedojedené  a z väčšej časti už rozpustené zákusky.

„Zatiaľ len Hermione,“  Maya zdvihla oči hore a zamračila sa. „Ešte nevieme, či som výnimka, alebo len prvá lastovička. Ale Hermiona by o tom mala vedieť.“

„Potrebujeme urobiť dôkladný výskum o tom, prečo sa to stalo. Ak si zatiaľ jediná, môžeme zistiť prečo sa to stalo a ...,“ Lily sa prudko nadýchla a v jej smaragdovo zelených očiach sa zablysla nádej,  „možno by sme mohli....“

„Nie!“ zvolala Dora  a jej oči boli znovu ako taniere. „Nehovor to! Počkáme, budeme skúmať a uvidíme. Len to prosím nehovor!“ Maya sa na ňu prekvapene pozrela a pokrútila hlavou.

„Nevedela som, že si taká poverčivá,“  vstala, definitívne odložila tanier a zmrštila bolestivo tvár. „Budeme potrebovať elixír proti bolesti. Už som aj pozabudla, že to je také nepríjemné,“ zavrčala a vykročila k portálu. „Idem za Hermionou . Ešte nie je tak neskoro  a určite bude  hore. Možno na niečo prídeme.“  

  Hermiona bola hore a na spánok ešte ani nepomyslela. Zamračená stála pred belasým oblúkom aktivovaného portálu a starostlivo študovala vlnenie mágie pretekajúcej cez jeho steny. Už druhý týždeň sa trápila s týmto novým typom priechodu a nech robila čo chcela, nedarilo sa jej vyladiť ho. Stále jej niečo otáčalo silové pole bokom. Pevnejšie zovrela prútik v ruke, zdvihla ho, ale vzápätí ruku znovu nerozhodne spustila, otočila sa a pristúpila k stolu, kde mala roztvorenú veľkú ručne písanú knihu o magických silových poliach. Chvíľke v nej listovala, až sa jej pohľad zastavil na odstavci, ktorý hovoril o zemských magických linkách.  

„Toto by mohlo byť ono,“ zašepkala a ponorila sa do textu. O niekoľko sekúnd sa narovnala a zízajúc na stránku pokúšala sa zaradiť nové informácie do kontextu s tými už známymi. Premýšľala a ukazovákom si zľahka poklopkávala po brade.  Znovu prečítala pár riadkov textu a potom prikývla svojim myšlienkam. „Áno, to by mohlo pomôcť,“ zašepkala a zamierila k svietiacemu portálu. Postavila sa na značku, ktorú mala namaľovanú na dlážke , zdvihla prútik a začala ním opisovať zložité obrazce. , Adice ad globus magia lineamentum!´ vyslovila jasne s posledným zasvišťaním a s uspokojením pozorovala, ako sa vlny okolo portálového otvoru začínajú zrovnávať. „Bingo!“ zvolala a zapumpovala nadšene rukou vo vzduchu.

„Niečo nové?“ ozval sa jej za chrbtom zvedavý hlas. Potešene sa uškrnula a zvrtla sa na päte. Maya stála uprostred  vyjazdenej cesty   vedúcej cez les a so záujmom si prezerala portál .

„Vylepšené,“  Hermiona hrdo zdvihla bradu a keď videla pobavené cuknutie v tvári svojho portrétu, veselo sa rozosmiala.

„Vyriešila som to! Predstav si, že mi to trvalo celé dva týždne!“

„Až toľko?“ Maya zalomila rukami a triasla zdesene hlavou, ale potom sa tiež zasmiala. Jej veselosť však netrvala dlho a Hermiona okamžite spozorovala napnuté držanie jej tela. Zažmurkala , zvážnela a pristúpila k obrazu bližšie.

„Deje sa niečo?“ spýtala sa pozorujúc, ako sa Mayne správanie mení s pobaveného na veľmi zachmúrené.

„Niečo určite,“ prikývla , „zatiaľ mám len hmlistú predstavu prečo a len jeden znepokojivý fakt.“

„Dobre, začni tým faktom,“  Hermiona prižmúrila oči a vyzývavo mykla obočím. Maya pokrčila plecami a položila si ruku na brucho.

„Mám kŕče v bruchu a bolia ma kríže. V drogériách asi budeme potrebovať ďalší druh tovaru , ktorý mi práve teraz veľmi chýba. Používa sa na... .“ Počas jej reči sa Hermionine oči prekvapene rozširovali.

„Menzes?“ vydýchla a pomaly pokrútila hlavou. „Ale to je predsa nemožné! Si postava z obrazu, nemôžeš mať... .“

„No, tak to povedz môjmu telu, že nemôže!“ zvolala Maya nahnevane. „To čo tu popisujem je fakt. Bez ohľadu na to, že som v obraze  mám telo, ktoré sa vôbec necíti nejako odlišne  než mimo obrazu. Toto,“ poklopkala si prstami po bruchu, „to je len čerešnička na torte!“ Hermiona za zamračila a zahryzla sa do pery.

„Sakra! Ako sa to mohlo stať? Čo Dora a Lily?“

„Zatiaľ nič, ale možno som prvá len preto, lebo mám najkompletnejší súbor spomienok. A prečo? Pamätáš sa na kúzlo, ktorým si všetky obrazy prispôsobila ročným obdobiam, fázam Mesiaca a pohybu planéty?“

„Ach! Na to tak skoro nezabudnem,“ zašomrala Hermiona a zvraštila nos pri spomienke. „Zvalilo ma to a  tri dni som bola v bezvedomí.“

„No práve a hodila si ho na ústrednú uzol spojovacej portálovej siete, ktorou sú všetky portály prepojené, takže zasiahlo všetky dostupné obrazy. Magická vlna všetkých  na chvíľu  omráčila, ale keď sme sa prebrali, boli sme v poriadku. Vyzerá to tak, že to menlivé kúzlo neúčinkuje len na prírodu, ale aj na ľudí.“

„Samozrejme,“ zašepkala Hermiona , zatvorila oči a buchla sa päsťou do čela. „Ako som mohla byť taká nedbanlivá! Ľudia sú tiež súčasťou prírody a tak, ako stromy zhadzujú v jesení lístie a plody dozrievajú, budú sa meniť aj postavy v obrazoch, na ktoré toto kúzlo pôsobí.“

„Čiže všetky, ktoré sú spojené portálovou sieťou,“ poznamenala Maya a po perách jej preletel malý úsmev. „Ak to naozaj bude platiť... . Ach! Len si predstav všetky tie možnosti,“ zašepkala a oči sa jej rozžiarili. „To by bol skutočný život, nie len jeho chabá náhrada. Žiadna nesmrteľnosť, ale spoločné starnutie, rodina, deti ktoré rastú, vnúčatá...,“ zahľadela sa do diaľky a jemne sa usmievala. Hermiona pri jej slovách znovu vytreštila oči a zbledla.

„Ale to celkom  mení situáciu!“ zvolala vytrhávajúc Mayu zo snenia. „Musíme s tým niečo urobiť, musím to kúzlo zvrátiť!“

„Neopováž sa!“  Maya sa vrhla vpred v snahe zastaviť ju, ale odrazila sa od okraja plátna a zosypala sa na hromady tesne pri spojovacej línii. Potriasajúc hlavou, mierne omráčená civela zlostne na svoju zmetenú predlohu a z očí jej šľahali blesky.

„Ale...nevieme, čo všetko ešte bude ovplyvňovať,“ namietala  Hermiona.

„Veď práve o to ide. Nevieme čo to ešte bude ovplyvňovať, koho a či vôbec. Musíme získať viac údajov,“  pokrútila hlavou, podozrievavo si Hermionu premerala  a vyškriabala sa na nohy. Potom blysla pohľadom k svietiacemu portálu, knihám vŕšiacim sa na stoloch a veľkým fialovým kruhom, ktoré rámovali jej unavené oči a zamračila sa. „A teraz mi povedz pravdu,“ oslovila ju , „ako dlho už pracuješ na tomto projekte bez prestávky? S tými kruhmi okolo očí vyzeráš ako panda. Myslím, že bude rozumnejšie, ak sa teraz pôjdeš vyspať a keď budeš zase myslieť normálne hlavou, vrátime sa k tomuto rozhovoru. A nech ťa ani nenapadne, zasahovať do portálových sietí. Musíme to najskôr do detailu preskúmať,“ ostrý, rozhodný hlas prebral Hermionu z nervózneho tranzu. Prudko zatriasla hlavou, neisto sa uškrnula na Mayu a potom prikývla.

„Asi máš pravdu,“ pripustila a vlnou prútika upratala všetky knihy. „Mám tak málo času a tak veľa práce,“ rozhodila rukami a mávla k portálu. „Deti sú väčšie a vyžadujú stále viac času a tak aj keď každý voľný okamžik trávim výskumom, nestačí to.“

„Nechápem,“  mračila sa Maya, „to je nejaký pretek, alebo čo? Niekto ťa naháňa?“

„Nie, prečo?“

„Že sa tak strašne ponáhľaš. Teraz, keď už máš na väčšinu svojich vynálezov patenty, môžeš najať ľudí, ktorí ti budú pomáhať. Už nemusíš robiť všetko sama,“ dohovárala jej starostlivo prehrabávajúc pohľadom tenkú postavu a bledú , takmer sinavú pokožku tváre .

„Nerobím,“ ohradila sa Hermiona, „naozaj nie,“  tvrdila vehementne mávajúc rukami. „Mám niekoľko externých zamestnancov, ktorí sa starajú o chod Galérie, účtovníctvo a okúzlenie novo vznikajúcich obrazov. Aj tak mi toho zostalo dosť. Ale v jednom máš pravdu, pri tomto projekte som to trochu prehnala. Pôjdem na chvíľku k deťom a potom sa poriadne vyspím.“

   Maya prekvapene vytiahla obočie hore a trochu neisto sa usmiala. Rozhodne nečakala, že sa Hermiona vzdá tak ľahko. Povzbudivo sa na ňu usmiala a nerozhodne sa obzerajúc vykročila k portálu. Hermiona jej ešte s úsmevom zamávala, preletela pohľadom izbu a siahla po ovládači. Naťukala adresu a kód detskej izby, stlačila zelené tlačidlo a usmievajúc sa kráčala cez blikajúci priechod. Belasé vlny objali jej telo , uchopili  a rýchlejšie než stihla mihnúť viečkom, preniesli ju na druhý koniec zámku. Vystúpila von  so širokým úsmevom na tvári a ticho našľapujúc kráčala k deťom.  Škriatkovia sediaci pri postieľkach s pokojne spiacimi deťmi sa k nej obrátili a vzrušene na ňu mávali, aby vypla  jasne svietiaci oblúk  portálu skôr, než zobudí deti. Súhlasne prikývla a prekvapená skutočnosťou, že sa portál po jej prechode nevypol  sa otočila a  vykročila späť, ale blikanie svetla ju zastavilo v polovičke pohybu. Portál bol znovu v činnosti a niekto ním práve prichádzal. Ale také niečo by vôbec nemalo byť možné. Nikto nevedel adresu a bezpečnostný kód tejto izby. Nikto nemohol použiť tento portál, pretože ho ešte len pred chvíľkou dokončila . Na milisekundu stuhla, ale vzápätí sa v jej ruke objavil prútik a mieril do stredu pohybujúcej sa lesklej steny z ktorej sa vynorila postava so širokým úsmevom na tvári na nerozoznanie podobná jej samotnej.  V nasledujúcom okamžiku sa jej úsmev rozplynul a veľké hnedé oči sa  prekvapene rozšírili hľadiac na namierený prútik a na osobu za ním.  Hermiona v hlbokom šoku sledovala, ako sa jej dvojička v jedinom kvapalnom pohybe otočila k portálu a prútikom, ktorý sa jej súčasne objavil medzi prstami ho rozsekla. Svietiaci oblúk sa zrútil v spŕške belasých iskier a tlaková vlna ich  obe zrazila z nôh.