23. Dúhový sen
23. Dúhový sen
„Nemôžem uveriť, že ma odrali,“ stenala Maya prekračujúc prah domu. Krivkajúc prešla pár krokov, zvalila sa do kresla a okamžite siahla po ošúchanej teniske na jej ľavej nohe.
„Hovoril som ti to,“ škeril sa Sírius , ale pokľakol a opatrne sťahoval urážlivú obuv z jej nohy.
„Au!“ kvíkla, keď sa okraj otrel o čerstvú ranu prasknutého otlaku. „Toto sú moje najpohodlnejšie tenisky,“ skučala sťahujúc si obozretne ponožku, ktorá mala pri členku veľký červený fľak. „Nenapadlo ma, že ma oderú tesne pred tým, než ich vyhodím. Možno to vycítili a toto je ich pomsta,“ šomrala vyťahujúc prútik.
„To nech ťa ani nenapadne!“ zastavila ju Lily nesúca v ruke niekoľko vatových tampónov a malý flakón s kobaltovo modrým elixírom. „Musíme to najskôr vyčistiť,“ mávnutím prútika vyčarovala malý stolček, sadla si oproti nej a prezerala si škaredú odreninu vedľa Maynho ľavého členku.
„Uf!“ Dora zhodila z nôh topánky a zvalila sa do pohovky, opierajúc si nohy čo najvyššie. „Nikto z nás nečakal, že budeme musieť tak veľa chodiť,“ zaškrípala unavene a s vďakou prijala vysoký pohár plný citrónovej limonády, ktorú jej Remus strčil bez slova do ruky. Sám sa zvalil do pohovky vedľa nej, skĺzol vlastné topánky dolu a krútiac prstami v ponožkách popíjal chladený nápoj.
„Všetci vieme, že Hermiona je veľmi usilovné a pracovité dievča,“ zašomral James mieriac do kuchyne , „malo nás to napadnúť.
„Neskuhrite“ okríkla ich Lily, „máme všetko, čo sme potrebovali. Teraz budete niekoľko dní sedieť na zadkoch a pľuzgiere budete mať tak nanajvýš na nich,“ obkrúžila posledným tampónom ranu a potom sa jej jemne dotkla špičkou prútika. Mágia tečúca do tkaniva rýchle odniesla aj poslednú bolesť a o niekoľko sekúnd bola Mayna noha opäť v poriadku.
„Vďaka,“ Maya pohladila kožu končekmi prstov a usmiala sa vďačne na kamarátku a vlnou prútika nechala staré tenisky zmiznúť.
„Pôjdeš domov bosá?“ Sírius sa zamračil, vytiahol z bočného vrecka hrubý zápisník a položil ho na stôl.
„Nie, použijeme ten nový programovateľný portál, ktorý Hermiona včera všade doplnila. Mal by k nemu byť aj návod na použitie,“ šomrala a prehrabovala veci položené na stolíku vedľa dverí. „Aha! Tu je!“ zvolala o pár sekúnd a víťazne zamávala tenkou knižočkou , ktorú vytiahla spomedzi ostatných. Okamžite ju otvorila a zahĺbila sa do textu. Sírius ju chvíľku pozoroval, potom pokrútil hlavou a nevšímajúc si uštipačné pohľady Jamesa, vzal ju za rameno a viedol ku kreslu. Stočila sa doň neodtŕhajúc pohľad od stránky, len čosi nezreteľne zašomrala.
„Mám v chladničke ešte polovičku čokoládovej torty,“ spomenula si Lily a pohľadom preletela po priateľoch, „má niekto chuť?“ spýtavo zdvihla obočie.
„So šľahačkou?“ Remus sa rozžiaril a Dora len prevrátila oči, ale prikývla. Sírius len pokrčil plecami sadajúc si vedľa manželky, ktorá momentálne nič nevnímala a James okamžite vstal a ponáhľal sa do kuchyne. O chvíľu sa už obaja vracali do izby. Lily niesla podnos s tortou a James vliekol ďalší, oveľa väčší s taniermi , čajovou kanvicou z ktorej stúpala para a šálkami. V tom okamžiku zaklapla Maya návod a spojac ruky nad hlavou, s úľavou sa natiahla.
„Napísala to dobre,“ prikývla spokojne, „jasne a zrozumiteľne,“ dodala s úsmevom. „O pár rokov nahradia portály kompletne sieť kozubov. Stačí, keď si ich ľudia zopár krát vyskúšajú. Galéria je k tomu priam ideálna,“ vstala, odkrojila dva kúsky torty, jeden položila na tanier a strčila ho do Síriusovej ruky a do druhého sa okamžite s chuťou zahryzla.
„Kozuby to prežijú. Ich viacnásobná funkcia ich robí atraktívnymi hlavne pre staršiu generáciu. Okrem toho neverím, že čarodejníci sú dostatočne flexibilní na to, aby mohli prijať takú prevratnú technickú novinku tak ľahko,“ Lily krájala zvyšok torty a rozdávala ju priateľom, ktorí sa rozsadili po izbe.
„Áno, väčšina stavieb je projektovaná pre kozuby. Inak by sa tie obrovské priestory nikomu nepodarilo vykúriť. Len si zoberte Rokfort,“ Remus mával vidličkou vo vzduchu a Dora sa na neho zamračila.
„Spomínam si veľmi dobre, že väčšinu roku sme v Rokforte nehorázne mrzli,“ šomrala. „V chodbách bola zima ako v Arktíde počas polárnej noci, odvšadiaľ fučalo a prejsť z jednej posluchárne do druhej bolo život ohrozujúce dobrodružstvo. Hlavne pre dievčatá. Ktorý idiot navrhoval tie uniformy?“ spýtala sa odrazu hľadiac spýtavo na Mayu. Tá len prekvapene zdvihla obočie a pokrčila plecami.
„Neviem, nikde som o tom nenašla ani zmienku. Pravdepodobne sa autorka, alebo autor návrhu obával, že by sa mu pokolenia ťažko skúšaných študentiek Rokfortu kruto pomstili.“
„Och! Ja som sa sťažovala len prvý rok a v druhom roku som už bola pripravená,“ chichotala sa Lily. „Mama mi zabalila niekoľko hrubých pančuchových nohavíc a tak som v zime tak nemrzla.“
„Šťastná to žena,“ povzdychla si Dora, „moja matka bola čistokrvná a nikdy ju nenapadlo použiť muklovské oblečenie v Rokforte ako doplnok uniformy.“ Lily a Maya sa zachichotali a oči mužov nadobudli trochu sklenený lesk, ako sa ponorili do spomienok na bezstarostné školské roky a krátke skladané sukne dievčat. Maya hodila pohľad k hodinám stojacim pri stene, poslala vlnou ruky prázdny tanier späť do kuchyne a otvorila zápisník.
„Dobre, je sotva desať, máme pred sebou ešte dobré tri, štyri hodiny práce. Dnes v noci , keď sú budovy Rokfortu, ministerstva a Sv. Munga spoľahlivo prázdne , zavesia škriatkovia všetky tri obrazy a ráno môžeme čakať rádioaktívny spad reakcií verejnosti. Očakávam , že najnepríjemnejšie budú reagovať zamestnanci ministerstva.“
„Samozrejme,“ Lily sa zlomyseľne zaškľabila, „väčšina z nich sa tvári, že udalosti okolo čarodejníkov narodených v nemagických rodinách sa nikdy nestali.“
„Bude tam veľký krik,“ Dore zasvietili oči pri pomyslení na poprask, ktorý sa tam o niekoľko hodín strhne. „Verili by ste, že tá odporná ropucha Umbrindgová vyviazla z toho s celkom otrepanou výhovorkou, ktorú použili všetci Smrťožrúti, po prvom páde Voldemorta? Vraj bola celý čas pod ,Impériusom´ a nie je zodpovedná za svoje činy. Už síce nie je námestníčkou ministra, ale vedúce postavenie v ministerstve sa jej podarilo udržať. Predpokladám, že zajtra bude vrieskať najhlasnejšie.“
„Som zvedavá, či sa jej podarí prekonať Mollyn výkon,“ Maya si trela zamyslene špičku nosa, ale potom rozhodne pokrútila hlavou. „Nie! To nie je možné,“ usúdila so štipkou smiechu a vrátila sa k zápisníku.
O niekoľko minút boli špinavé taniere odpratané do kuchyne a stôl zväčšený tak, aby sa zaň všetci pohodlne vošli . Lily si prichystala čistý blok , pero a zdvíhajúc hlavu k May, položila ho k hornému okraju papiera.
„Čo prvé? Inventúra?“
„Myslím,“ váhavo pokrčila plecami Maya a prešla dlaňou po otvorenej strane zápisníka. „Dnes sme navštívili a popísali,“ poklopkala prstami po stránke, „všetky obrazy namaľované metódou vrstvenia pamäte. Kúzla, ktoré sú do nich votkané umožňujú nám vnímať ich ako realitu, ako normálny trojrozmerný priestor na rozdiel od tých, ktoré boli len čiastočne oživené a neboli do nich tkané okúzlenia. Tým, že ich vnímame ako trojrozmerný priestor, umožňujú nám žiť v nich a dokonca ich aj čiastočne meniť. Hermiona nás požiadala, aby sme spísali všetko, čo bežná magická spoločnosť potrebuje k normálnej prevádzke. Podľa jej odhadov, budeme mať v najbližších piatich rokoch približne päť tisíc obyvateľov. Asi tretina z toho budú deti rôznych vekových skupín. Tieto deti budú potrebovať rodiny a dospelí na to, aby mohli normálne žiť, budú potrebovať deti. Myslím, že páry by mali prijať osirelí deti a vytvoriť rodiny.“
„To je celkom dosť,“ uvažoval James a mračiac zamyslene si šúchal zátylok. „Keď uvážime, že máme bežné biologické potreby, potrebujeme pre každého z nich jedlo, odev, obydlie. To sú najzákladnejšie potreby.“
„Dobre, ale ak to len tak, bez nejakej námahy dostanú, bude väčšina z nich čoskoro beznádejne znudená. Už len predstava, že žijete večne a bez perspektívy zmeny hrozí vážnymi depresiami a skratovým správaním,“ varoval vážne Remus.
„Preto Hermiona navrhla, aby sme utvorili normálnu spoločnosť, kde si každý musí svoj podiel odpracovať, aby si zarobil na svoju skyvu chleba,“ pokrčila Maya plecami. „Preto sme teraz tu a začneme s jej tvorbou. Inventúra prvá. Musíme rozdeliť čo máme a uistiť sa, že toho je dosť pre toľko ľudí.“
„V poriadku,“ Lily , ktorá sa počas ich diskusie hrala s perom a kreslila do bloku, napísala prvý riadok.
,Magická spoločnosť : Dúhový sen. Počet obyvateľov: približne päť tisíc vrátane detí od 0 do 17 rokov. Priestor pre život:´ zdvihla oči a s očakávaním sa pozrela na Mayu, ktorá listovala stránkami.
„Počkaj, toto vyzerá tak oficiálne, že je škoda to pokaziť. Okrem toho sa mi nechce znovu všetko prepisovať z jedného zápisníka do druhého,“ vlnou prútika vyčarovala hrsť hrubých farebných zvýrazňovačov a rozložila ich po stole. „Takto to bude oveľa jednoduchšie,“ vyhlásila a vzala do ruky červený.
„Čo je to?“ Remusove oči zasvietili. Otvoril zelený a špičkou prsta prešiel po zrezanej šikmej ploche. „To je farba? Chceš niečo maľovať?“
„Nie,“ zatrepala netrpezlivo hlavou. „Fixy na kreslenie majú okrúhle konce, tieto sa používajú, keď si chceš niečo roztriediť, alebo zvýrazniť. To je to, čo teraz spoločne urobíme. Červenou farbou vyznačím v súpise nehnuteľností všetko, čo sa dá používať ako obytný priestor pre rodinu , alebo jednotlivca. Potom to oveľa jednoduchšie zrátame a budeme vedieť, či máme dosť priestoru ubytovať päť tisíc ľudí čarodejníkov a čarodejníc, 87 domácich škriatkov , 49 goblinov a neznámi počet rôznych magických bytostí.“
„Fajn! Poďme na to!“ stručná výzva Síriusa a krátky pohľad na hodiny ich prinútil nakloniť sa k zápisníku a začať triediť položky zapísané v dlhých stĺpcoch. Po hodine usilovnej práce a búrlivých diskusiách mali každú položku zaradenú a zrátanú. Lily znovu otvorila svoj blok a pokračovala v písaní.
,Náš priestor pre život: 128 obrazov na ktorých sa nachádzajú budovy vhodné pre ubytovanie obyvateľstva. Z toho je 245 obchodov magických aj nemagických. Nad každým z nich sa nachádza bytová jednotka . V muklovskej časti Priamej ulice sa nachádzajú tri päťposchodové domy s nájomnými bytmi – je nutné preskúmať ich podrobnejšie a spočítať byty , ktoré sa tu nachádzajú. Máme 12 cukrární, 86 reštaurácií a kaviarní rôznej veľkosti a zamerania. Súčasťou každého komplexu je aj jeden byt vhodný pre trvalé bývanie. Súčasťou priestoru je aj 18 zámkov a kaštieľov, ktoré nepatria žiadnej zo známych rodín, ale sú vhodné pre verejné použitie. Záver: V súčasnosti máme dostatok priestoru pre ubytovanie všetkých , ktorých portréty už boli, alebo v blízkej budúcnosti budú dokončené. Zvyšok sa doplní podľa potreby. Vo vlastníctve našej spoločnosti je jedna čarodejnícka banka, tri muklovské banky , 14 pobočiek na obrazoch zobrazujúcich územia v cudzine. Sú to hlavne rôzne prímorské letoviská, v ktorých sa nachádza 35 hotelov . Chýba nám priestor, kde budú umiestnené zákonodarné a výkonné orgány štátnej správy a nemocnice . Nemáme žiadneho výrobcu prútikov.´
Všetci sedeli a zamyslene zízali na stránku, ktorá v niekoľkých riadkoch pokryla celý ich spoločný majetok. Nakoniec si James odkašľal a preletel pohľadom po ostatných.
„Keď sa tak na to pozerám, nie je to veľa.“
„Má to pekný názov,“ odporovala Dora hľadajúc pohľadom podporu u Remusa.
„Súhlasím, názov je pekný a celkom výstižný, ale James má tiež pravdu. Naozaj toho nie je veľa. A obávam sa, že toto je tá ľahšia časť práce. Ja nevie ako vy, ale nemám ani potuchy, ako vytvoriť štát s fungujúcou spoločnosťou,“ rozhliadol sa naokolo a uchechtol sa ponuro, keď videl všeobecný súhlas.
„Myslím,“ Maya si zamyslene zahryzla do pery a chvíľku ju žužlala hľadiac na tú úbohú pol stranu reprezentujúce majetok ich maľovaného štátu, „myslím, že budeme musieť brať udalosti ako prichádzajú a hľadať odpovede na naše otázky všade, kde sa dá. Teraz, keď sa obrazy predávajú, dostaneme sa aj do takých lokalít, o ktorých sme predtým mohli len snívať. V obyčajných pohyblivých obrazoch síce nemôžeme žiť, ale môžeme hovoriť s ich obyvateľmi a môžeme sa v rámci nich premiestňovať. To rozširuje naše možnosti pri získavaní potrebných vedomostí ako zostaviť a viesť fungujúcu spoločnosť.“
„Okrem toho, nikto nepovedal, že to je len naša zodpovednosť,“ pokrčil plecami Sírius a nonšalantne sa oprel o operadlo stoličky. „Medzi osobami na portrétoch sa iste nájde dosť takých, ktorí budú ochotní priložiť ruku k dielu. V obrazoch , ktoré sú teraz vystavené, musia zostať najmenej mesiac. Teda, počas dňa, aby som bol presný. Potom sa tie portréty, ktoré majú živých rodinných príslušníkov presunú do rodinných sídiel a po niekoľkých dňoch s rodinami budú k dispozícii.“
„Tak to potom zoberieme pomaly a postupne, ako budú ľudia prichádzať , budeme ich rozmiestňovať,“ uvažoval James. Dora sedela sklesnutá v stoličke a unavene si podopierala hlavu obidvomi rukami.
„My nie sme veľmi tradičné portréty, však?“ povedala odrazu zdvíhajúc hlavu z dlaní.
„Nie! Asi nie,“ Lily prekvapene zažmurkala. „Prečo?“
„Úlohou portrétu je pripomenúť niekoho, kto už zomrel,“ rozvíjala zamyslene. „Ale, keď to tu tak počúvam, tak nikto z nás nestrávi veľa času vo svojom ráme. To by tradične malo byť miesto, kde postava strávi všetok svoj čas, kde býva, kde spí...,“ na okamžik sa odmlčala a ukázala za otvorenú stránku . „Ale my tu teraz diskutujeme, kde budú postavy z portrétov bývať, kde pracovať, kde oddychovať. Myslím, že tie rámy budú väčšinou zívať prázdnotou. Nie veľká pripomienka,“ uchichtla sa krútiac hlavou.
„Uch! To je hanba, hlavne keď si pomyslím na to, aké krásne rámy to sú,“ zachechtal sa Sírius a vstal ťahajúc Mayu so sebou. „Je najvyšší čas pobrať sa do postele. Zajtra ráno chcem byť v ministerstve skôr než začnú prichádzať zamestnanci a návštevníci. O koľkej začne hrať prvá projekcia?“
„O deviatej,“ odpovedala Lily potajomky zívajúc do dlane. „Podľa prieskumov je to čas, keď je vo vstupnej hale najviac zamestnancov a návštev.“
„Pôjdete tiež?“ spýtal sa mykajúc hlavou ku kamarátom a navigoval Mayu k portálu.
„Áno, len ma mrzí, že všetky obrazy boli dodané súčasne. Chcel by som byť pri spúšťaní každého z nich,“ šomral Remus a prehodil si napoly spiacu Doru cez plece.
„Môžeš,“ pokrčila plecami Lily. „Boli dodané súčasne, ale spúšťajú sa v odlišných hodinách. „Prvý začne hrať Rokfortský, pretože tam bol a je usalašený ten, ktorý všetky tieto udalosti ukuchtil. Začne presne o ôsmej, pretože v tom čase sedí pri stoloch najviac študentov. O deviatej je začiatok v ministerstve a o desiatej u Sv. Munga. To je hlavne kvôli tomu, že tam, v najväčšej z čakární je panoramatický obraz Šikmej uličky. Tam sa postupne objavia všetky postavy z portrétov a budú hovoriť s ľuďmi.“
„Tak, hor sa do postele, musíme vstávať zavčasu!“ zvolal Remus nadšene a hnal sa k portálu, cez ktorý práve prechádzali Sírius s Mayou.
Zvyšok noci preletel naozaj veľmi rýchle. Čarodejnícky svet odpočíval unavený ohromujúcim zážitkom v novo otvorenej Galérii spomienok. Väčšina z tých, ktorý ju v ten deň navštívili, bola pevne rozhodnutá vrátiť sa tam a preskúmať budovu oveľa, oveľa podrobnejšie. Počas najhlbšej noci, keď všetci tvrdo spali vo svojich posteliach, sa v troch najdôležitejších inštitúciách čarodejníckeho sveta objavili skupiny domácich škriatkov a pripevnili na vopred vybrané miesta obrovské panoramatické obrazy namaľované len na spevnenom plátne . Používajúc špeciálne kúzla, ktoré Hermiona vytvorila len pre túto príležitosť, pripevnili plátna na stenu, zabezpečili ich nepriestrelnými ochrannými kúzlami a tak ticho ako sa objavili, tak aj zmizli. Len obrazy nalepené na stenách žiarili v nočných svetlách jasnými farbami a čakali na svoj čas.
Argus Filch otvoril v to ráno dvere svojho bytu a hnevajúc sa na rannú stuhlosť, ktorá prišla s vekom, pomaly vykročil na chodbu. Jeho mačka zamňaukala a vystrelila pomedzi jeho nohami, rýchle sa strácajúc v ranných šerách. Pozrel sa za ňou a zhovievavo sa usmial. Pani Norisová bola veľmi čistotná mačka a nikdy by nenašpinila v byte. To preto jej prvá cesta ráno bývala trochu uponáhľaná, aj keď rok od roka jej to trvalo dlhšie.
„Starneme, obaja starneme,“ šomral si popod nos a opatrne našľapujúc na boľavú pravú nohu, motkal sa po chodbe otvoriť dvere do Veľkej siene. Čoskoro začnú škriatkovia podávať raňajky a niektorí tohtoroční študenti boli skutočné ranné vtáčatá. Nebolo neobyčajné, že tam niektorých našiel netrpezlivo dupkať pred uzamknutými dverami. A veru mal pravdu. Dvaja siedmaci z Bystrohlavu , jeden menší chlapec zo Slizolinu, ktorého meno si nepamätal a dve dievčatá z Bifľomoru ho netrpezlivo vyzerali zvierajúc pod pazuchami hrubé knihy, ktorými si krátili čas do chvíle, než sa na stoloch objavia plné podnosy chutných jedál.
„Dobré ráno, pán Filch,“ zdravili s úsmevom a on uvážlivo kýval hlavou v odpovedi, kým veľkým, už trochu hrdzavým kľúčom otáčal v zámke. Vzápätí po cvaknutí sa obaja najstarší chlapci opreli do krídiel vysokých dverí . Pánty zaškrípali, pripomínajúc starému školníkovi jeho vŕzgajúce kĺby a vo veľkých svietnikoch vzplanuli ohne. Hŕstka študentov sa náhlila k stolom. Argus ich pár sekúnd sledoval a keď počul mňauknutie a začal sa otáčať, aby skontroloval či je jeho mačka v poriadku, zachytil kútikom oka niečo nezvyčajné. Niečo, čo tam ešte včera večer celkom určite nebolo.
„Čo to je? Kde sa to tam vzalo!“ zachrčal, pretože mu napätím vyschlo hrdlo a tvrdo napadajúc na boľavú nohu , bežal k organizačnému stolu. Niekoľko metrov pred ním sa zastavil a s vyvalenými očami zízal na obrovský obraz pokrývajúci celú čelnú stenu za stolom. Bol na ňom namaľovaný Rokfortský hrad aj s okolím, vrátane Čierneho jazera a Zakázaného lesa. Študenti, ktorí si doteraz obraz nevšimli sa začali otáčať a Veľkou sieňou sa nieslo niekoľko prekvapených výkrikov.
„Kde sa to tu vzalo? Je nádherný! Wow! Taký veľký obraz som ešte nevidel!“ Ich hlasy prebrali starého školníka z omámenia.
„Riaditeľka McGonagallová! Musím to oznámiť riaditeľke McGonagallovej!“ zabreptal horúčkovite a hnal sa k bočným dverám vedúcim k personálnemu krídlu zámku.
Profesorka McGonagallová, riaditeľka Rokfortskej školy kúziel a čarov práve položila bosú nohu na zem a šmátrajúc po dlážke hľadala papuču, keď na dvere jej osobných komnát začal niekto zúrivo búchať. Vyrušená z rannej rutiny, nevrlo zvraštila obočie a siahajúc po župane, vyliezla z postele. Trhnutí otvorila dvere odhaliac rozčúleného Filcha s rukou pripravenou k ďalšiemu úderu.
„Horí niekde, Argus?“ spýtala sa naštvane uhýbajúc pred školníkovou päsťou. „Naozaj to, čo mi teraz chcete povedať, nemohlo pár minút počkať?“
„Riaditeľka školy, Veľká sieň!“ vyrážal udýchaný školník a s očami ako taniere, pozeral späť ponad plece, akoby očakával, že sa za ním niečo nebezpečné objaví. To ju naozaj znepokojilo.
„Čo sa stalo vo Veľkej sieni?“ spýtala sa zamračene vyťahujúc prútik. Očividne nebol čas na sprchu a obliekanie, a tak niekoľkými švihnutiami pretransformovala župan do tmavo zeleného habitu, papuče na pevné topánky a posledná vlna uložila jej spánkom rozstrapatené vlasy do obvyklého prísneho účesu. Ďalším mávnutím odstránila posledné stopy spánku, pevnou rukou otočila vyjaveného školníka a postrčila o pred soba. „Ukážte mi, nech sa pozriem, čo vás tak vydesilo.“
Krídlo zamestnancov bolo pospájané s najdôležitejšími oblasťami školy sieťou úzkych priechodov , ktoré podstatne skracovali cestu a tak o pár minút obaja stáli pred hlavným stolom a civeli na obraz. Bol obrovský a včera tam ešte celkom určite nebol. Okrem toho, to v skutočnosti ani nebol klasický obraz, ale akýsi druh fresky namaľovaný priamo na stene.
„Zaujímavé,“ profesorka McGonagallová sa mračila a preložiac si ruky na hrudi, študovala pozorne každý detail maľby, „vyzerá to, celkom ako výhľad z okna, ak si odmyslíme skutočnosť, že sa pozeráme na hrad, v ktorom aktuálne sme,“ šomrala nevšímajúc si udivených výkrikov a zašuškaní prichádzajúcich spoza jej chrbta. Stále viac a viac študentov prichádzalo na raňajky a všetci prekvapene zízali na obrovský obraz a členov pedagogického zboru školy, ktorý sa postupne zhromažďoval pred ním. Nakoniec sa vzhľadom k tomu, že okrem záhadného zjavenia sa obrazu, nič zvláštneho sa nedialo, sadali si k stolom a pustili sa do jedla. Všetko sa na chvíľu upokojili. Profesori pokračovali v diskusii o obraze počas raňajok , študenti jedli a popri tom vymýšľali rôzne teórie o tom, ako sa taký veľký obraz mohol bez vedomia profesorov a riaditeľky objaviť v uzamknutej miestnosti. A hodiny odtikávali sekundy, keď spomienky zasiahnu ako baranidlo každého, kto si prial zabudnúť, že v tejto krajina nedávno zúrila nemilosrdná občianska vojna. Nie, nesmú zabudnúť, aj keď spomienky bolia, pretože len pamäť minulých chýb môže zabrániť ich opakovaniu.
Komentáře
Přehled komentářů
Já myslela, že se ten obraz už bude hýbat :-)
Už se moc těším na pokračování :-)
o_o
(soraki, 10. 11. 2011 8:15)
Koukám, Sirael, že to máš dobře promyšlené. Jsem moc zvědavá, jak ty novinky v Rokfortě ustojí a hlavně! co na to Albus :-DDD.
A ta myšlenka vlastního státu - opravdu zajímavé a zvláštní, nikdy jsem nic podobného v HPFF nečetla. Ale ty nejsi obyčejná autorka HPFF, ty jsi skutečně originální a o to líp se to čte a o to více se těším na každou další kapitolku. A věřím, že ta následující bude nářez ;-), už teď se škodolibě usmívám pod vousy :-D
:)
(aurora, 10. 11. 2011 1:19)
jéj to vyzerá zaujímavo už sa teším na pokračovanie a som zvedavá na ich reakciu :)
<a href=http://cashpartners.org/ >affiliate network</a>, <a href=http://www.limewire.name/ >limewire</a>
<a href=http://youtubemp3.net/ >youtube to mp3</a>, <a href=http://www.limewire.name/ >limewire</a>
páni
(Lily, 9. 11. 2011 16:20)
jsem opravdu velmi napjatá.. velmi šikkovné rozmístění a chudáci děti.. určitě to pro ně bude šok a Minervě se to stopro nebude líbit ani trochu.. jsem hrozně zvědavá opravdu..
Tak jen hodně sil a nových nápadů..:)
Jeej
(Trili, 10. 11. 2011 8:52)