Priestorom a časom

22. Galéria spomienok

„Bude trvať desaťročia, než budú namaľované všetky obete posledných dvoch vojen medzi Dumbledorom a Voldemortom,“ rozčuľovala sa Hermiona listujúc v hrubom bloku pergamenov. „Namiesto toho, aby ich ubúdalo, neustále ich pribúda. Už niekoľko krát ma napadlo, či by nebolo užitočnejšie skúmať skôr možnosti návratu v čase. Zlikvidovať oboch ešte pred narodením by všetkým prinieslo obrovskú úľavu,“ doložila zamračene a hodila zväzok na stôl zaprataný knihami.

„Miešať sa s časom je nebezpečné,“ pokojne poznamenala Maya sediaca v kresle a opatrne si trela prsty na nohách. „Vieš to už od tretieho ročníka,“ spustila nohu dolu, vkĺzla opäť do sandálu a pozorne si prezrela dievča prechádzajúce nepokojne po izbe. „Čo sa deje? Si nervózna, pod očami máš tmavé kruhy a šaty na tebe visia ako na vešiaku,“ skonštatovala krútiac hlavou. Hermiona si unavene potrela spánky a privrela oči.

„Nič, som ustatá. Práce je stále viac a pokiaľ neskončia všetky patentové konania, nemôžem ju nikomu odovzdať. Deti sú väčšie , zaberajú mi stále viac času a aj vernisáž je už o dva dni. Keby som sa dokázala rozdeliť na niekoľko častí, aj tak by som to všetko nestíhala,“ posťažovala sa, pretrela si poblednutú tvár dlaňami a znovu podišla k stolu. Chvíľu mlčky civela na hromady kníh a pergamenov a potom ich s povzdychom začala skladať na úhľadné kôpky.

„Prečo si nič nepovedala skôr, mohli sme ti s Lily a Remusom pomôcť,“ mračila sa Maya nespokojne. Hermiona sa vďačne usmiala, ale pokrútila hlavou.

„Pomohli ste mi dosť. Bez vás by som všetky tie pohovory pre zamestnancov Galérie nikdy nezvládla včas. Myslím, že to pre niektorých bol šok, keď namiesto živého človeka našli v kresle za stolom portrét,“ zachichotala sa nezbedne. „Teraz mi už toho nemôžete veľa pomôcť,“ pokrčila plecami a mávnutím ruky poslala hromádky kníh k rôznym policiam, ktoré stáli vedľa bočných stien pracovne. „To čo musím urobiť vyžaduje hmotné telo  a existenciu v tomto priestore,“  vysvetlila a pristúpila k obrazu. Jej portrét mal dnes oblečené čierne elastické rifle a tenký červený pulóver  s dlhým rukávom. Vo výstrihu  jej medzi kľúčnymi kosťami žiarila jasná biela hviezda zavesená na tenkej zlatej retiazke. Hermiona si siahla na hruď a prstami potrela brúsený kryštál, ktorý odo dňa , keď ho tam Viktor zavesil , nesňala z krku. ,Znamenie magickej sily´,  pomyslela si a po perách jej preletel malý, prchavý úsmev.  Sledovala, ako si jej obraz začína zapletať vlasy do hrubého vrkoča tak podobnému tomu, ktorý často nosila aj ona sama a pripomenula si, do koľkých smiešnych situácií sa dostali, než ich napadlo, že si jedna z nich musí zmeniť meno. Meno Maya navrhla Lily a všetkým sa okamžite zapáčilo. No a bolo jednoduchšie, ak ho prijala Hermiona v obraze, pretože tam sa počet obyvateľov, ktorí ju poznali ešte len začínal zvyšovať .

„Uf!“ odfúkla si Maya uľahčene, keď prehodila hrubý vrkoč cez plece a zvalila sa pohodlne do kresla. „Tie vlasy ma stále viac obťažujú. Celkom vážne som uvažovala, že sa dám ostrihať,“ zastrčila neposlušnú kučeru za ucho a uškrnula sa, „ale Sírius o tom nechce ani počuť. Strašne rád sa hrá s mojimi vlasmi,“ dodala potuteľne a pomykala obočím. So spokojným povzdychom preletela pohľadom po pracovni a potom sa v jej očiach zaiskrilo. „Pekná izba,“ pokývala hlavou hľadiac na Hermionu s krivým úškrnom na perách „Má veľa zaujímavých povrchov,“ ukázala na masívny  písací stôl a širokú pohovku pod oknom. Hermiona v zmätku pozrela ponad plece na uvedené kusy nábytku a krútiac hlavou spýtavo zdvihla obočie.

„Prečo? Čo je také zaujímavé na tejto izbe a týchto dvoch konkrétnych kusoch zariadenia, že sa musíš o tom zvlášť zmieňovať?“

„Ach! Celkom dosť,“ na okamžik sa odmlčala a úškľabok na jej perách sa rozšíril, „rada si na ne spomínam,“ povzdychla zasnene, ale Hermione neunikol bočný škodlivý pohľad. Podozrievavo si Mayu premerala a prižmúrila oči.

„Nerozumiem, o čom hovoríš?“

„O Manor samozrejme,“ zvolalo dievča a oči jej svietili. „Namaľovať portrét pred priečelím zámku bol  ten najfantastickejší  nápad, aký sme kedy mali. Bývame v ňom , vieš?“ mykla bradou k izbe a škerila sa ešte širšie. „Sírius neoblomne trval na tom, že musíme pokrstiť všetky miestnosti,“ doložila žmurknúc šelmovsky na Hermionu.

„Čo? To nemôžeš myslieť vážne!“ vyhŕkla Hermiona a jej tvár začal zalievať tmavý rumenec.

„Prečo nie?“ ohradila sa Maya a úsmev z jej tváre okamžite zmizol. „Je to môj manžel , fyzické afekty sú v manželstve bežné a pokiaľ sa dobre pamätám jeden z dôvodov prečo si nechala namaľovať svoj portrét bolo dostať Síriusa z depresie. Tak sa teraz neohradzuj, ak som to urobila. Sírius je šťastný tak, ako je to v danej situácii možné,“ odvrkla urazene, vyskočila z pohovky a mračiac  sa ako búrkové mračno, zamierila k rámu obrazu.

„Počkaj, neodchádzaj, ja som to tak nemyslela,“ snažila sa ju zastaviť Hermiona kladúc ruku na bočný rám. „Len si ma prekvapila. Som rada, že ste obaja šťastní,“ dodala prosebne. „Vieš, aj keď som všetkým , ktorí zahynuli vo vojne chcela dať čo najnormálnejší život nenapadlo ma, že to bude zahŕňať aj tieto stránky života. Vôbec ma nenapadlo, že to je možné ale teraz, keď si ma na to upozornila vidím, že som toho v skutočnosti prehliadla oveľa viac,“ pošúchala si koreň nosa a zvraštila premýšľavo obočie. „Vidíš, tu by ste mi mohli pomôcť,“ poznamenala po chvíli. Maya zdvihla spýtavo obočie a mlčky ju pohybom brady vyzvala, aby pokračovala. „Potrebujem, aby ste mi spísali všetky aspekty života, ktoré chcete vo vašom novom svete.  Keď to budete mať, spolu sa dohodneme, ako vaše požiadavky čo najefektívnejšie uskutočniť,“ vysvetľovala oživene.

„Dohodnuté,“ súhlasila s úsmevom na tvári Maya, „ ale nie skôr, než skončí najväčší nápor práce a ty budeš môcť aspoň chvíľku oddychovať. Už to naozaj potrebuješ,“ doložila  a zmizla za rámom.

  O dva dni neskôr stála Hermiona  presne v bode, kde sa stretali dve najznámejšie ulice čarodejníckeho sveta a so zvrašteným obočím sledovala škriatkov, ako odstraňujú jemný ochranný povlak z obrovského obrazu, ktorý bol namaľovaný na celom priečelí budovy  Galérie. Pomaly odstúpila niekoľko krokov, aby mala lepší výhľad  a vzápätí so spokojným úsmevom prikývla. Pod rukami škriatkov sa postupne začalo vynárať pokračovanie  oboch ulíc. Keď spadol posledný pás ochranného povlaku v  uhle  spoju Šikmej a Priamej ulice sa objavilo ich pokračovanie. Domy novej ulice boli honosné a hýrili farbami. V ich prízemiach boli obchody, v ktorých sa predávali tovary z celého sveta, malebné reštaurácie a útulné kaviarne lákajúce na posedenie nad šálkou čaju alebo kávy. Hneď vedľa kníhkupectva s výkladom plným kníh bola veľká a priestranná cukráreň. Doširoka otvorené dvere lákali zákazníkov prezrieť si pulty plné zákuskov, vedľa nich sa pýšili nádherné poschodové torty  a za nimi boli rozložené koláčiky všetkých tvarov a veľkostí. Ale najlákavejším bol obrovský pult, v ktorom sa chladili nádoby plné  zmrzlín každej predstaviteľnej farby a chuti.  Vo vedľajšom dome bolo papiernictvo, oproti nemu obchod s čarovnými živočíchmi , pošta , dve veľké krajčírstva , supermarket s potravinami  a drogériou, lekáreň a veľké klenotníctvo. A v diaľke, kde sa domy ulice začali spájať bol ukrytý vstup do Galérie spomienok. Stačilo odhodlanie vstúpiť a prejsť cez ochranné kúzla ukrývajúce skutočný vchod a odrazu ste sa ocitli v obrovskej vstupnej hale Galérie. Už zostávalo urobiť len jedno a tak mykla krátko rukou a keď jej do dlane vkĺzol prútik, švihla ním v širokej vlne. Prenikavé belasé svetlo vystrelilo z konca prútika a udrelo priamo do stredu obrazu. V bode dotyku sa sformoval kruh žiariaci ako slnko, ktorý sa začal rozširovať do strán, rástol a rástol, až pokiaľ celý obraz neplápolal belasou žiarou . Ďalšia vlna prútika poslala k nemu oslepujúci biely blesk a tretia ho zaliala teplou zlatou žiarou, ktorá sa spolu so zvyškami iných energií postupne vpila do farby. No a keď aj okraje obrazu konečne prestali svetielkovať , obraz ožil. Konáre stromov sa pohli vo vánku preháňajúcom sa ulicou, po okolí sa rozliala vôňa kvetov , ktoré zapĺňali balkóny a veľké kvetináče rozostavené popri vchodoch do obchodov. V korunách stromom sa rozospievali vtáci a do ulice cez  falošný múr vedľa obchodu s pergamenmi  vstúpili prví návštevníci.   

„Áno! Je to dokonalé!“ zvolala vyhodiac ruky do vzduchu a potlačila túžbu začať tancovať víťazný tanec priamo uprostred ulice. Takto len pár krát zapumpovala rukami vo vzduchu a so širokým úškľabkom v tvári kráčala k budove.

„Hermiona, to je nádhera!“ volala Lily a vliekla Jamesa k cukrárni. Nakúkajúc cez otvorené dvere a veľké číre okná výkladov, ukazovala s rozžiarenými očami na zmrzlinový pult. „To vyzerá ešte  lepšie, než Fortesceuova zmrzlina zo Šikmej uličky.

„No ja dúfam, že nielen vyzerá,“ smiala sa Hermiona. „Každá tá farba, chuť a vôňa sú pôvodné, tak by mali aj dobre chutiť,“ doložila a priblížila končeky prstov k lesklému  povrchu. Už niekoľko centimetrov od neho pocítila jemný odpor a keď pridala silu, kúzlom pokrytý povrch jej ruku odhodil dozadu.

„Perfektné ochranné kúzlo,“ uznanlivo prikývol Remus, ktorý ju pozorne sledoval objímajúc jednou rukou Doru okolo pása, druhou si prečesal rozviate vlasy. „Budeš ho musieť obnovovať často?“

„Ani nie,“ potriasla hlavou  a dlaňou pomaly kĺzala po ochrannej vrstve skúšajúc jej hrúbku a celistvosť, „predpokladám, že raz za desať až pätnásť rokov bude stačiť.“

„Pokrýva aj vchod do budovy?“ Sírius sa zastavil vedľa vchodu do talianskej reštaurácie a rukami skúmal priestor pred sebou.

„Nie, tam som ho musela modifikovať, aby návštavníci Galérie mohli vstúpiť dnu. Obidva priestory sú tu oddelené a Vzájomne sa neprelínajú. Návštevníci budú vidieť otvorený vchod a pre vás je to potrál k ďalšiemu obrazu, ktorý je pokračovaním ulice. Veľmi dlhé pokračovanie,“ doložila s úsmevom a žmurkla na Mayu. „Sú tam aj  obchody s čisto muklovskými tovarmi . Je to jeden obrovský obchodný dom vedľa druhého a nájdete tam doslova všetko od potravín cez odevy až k banskému rýpadlu. Určite oceníte výber  dopravných prostriedkov, aj keď cestovať portálmi je nepopierateľne pohodlnejšie.“

„Myslíš, že tam znovu nájdem motorku?“ Síriusove oči zažiarili záujmom. Zošpúlil ústa a špekulačne si premeral Mayu. „Dokážeme okúzliť motorku tak, aby lietala?“ spýtal sa zvedavo a opatrne obišiel vstup do portálu.

„Iste,“ prikývla Hermiona, „ to nie je problém, ale benzín zatiaľ bude. Obrazy čerpacích staníc  ešte nie sú hotové, tak budeš musieť počkať. Okrem toho, aby toto,“ ukázala na ulicu ,“ bol pre vás a všetkých ostatných normálny život, musíte počítať s tým, že si môžete dovoliť len toľko , na čo budete mať. Hneď za vstupom do druhej časti obrazu je čarodejnícka banka . Je úplne presnou kópiou Gringott aj s vašimi klenbami. Vlastnia ju goblini, ktorí zahynuli vo vojne. Nebolo ich málo a len pod tou podmienkou mi dovolili vytvoriť celé klenbové podzemie banky. Ďalej po ulici nájdete niekoľko komerčných bánk. Som presvedčená , že čarodejníci narodení v nemagických rodinách ocenia možnosť nájsť si prácu v oboch svetoch.“

„Je to pekné,“ Dora zamyslene zízala do otvoreného vchodu cukrárne, „ ale všimli ste si , že v obchodoch  nikto neobsluhuje?“

„Ó áno,“ povzdychla si Lily, „ tá zmrzlina vyzerá veľmi chutne,“ vzhliadla k Hermione a spýtavo pozdvihla jedno obočie. „Ako to chceš vyriešiť?“

„V celku jednoducho. Všetci tí ľudia, ktorí osídlia váš svet budú potrebovať prácu, aby si zarobili vlastné peniaze a usporiadali si svoj vlastný život, do ktorého im nechcem a nebudem nijako strkať nos. V okamžiku, keď sa zhodneme na tom, že váš svet je úplný, prenechám vám ho a starať sa začnem až vtedy, keď ma o to požiadate. Nebudem brániť interakcii medzi obidvomi svetmi, ale nedovolím nejaké zasahovanie. Samozrejme, dopĺňanie zásob do obchodov, pridávanie vhodných obrazov sa bude konať na obojsmerne výhodných podmienok. A teraz o vlastníkoch obchodov...,“ na chvíľku sa odmlčala, „mali by nimi byť tí, ktorí sú momentálne bez prostriedkov a majú chuť pracovať v obchode, niečo o tom vedia, alebo sú ochotní sa niečo nové naučiť. A to nielen v čarodejníckej časti, ale aj v nečarodejníckej. Príležitostí bude dosť pre všetkých, ktorí budú ochotní priložiť ruku k dielu,“ dokončila a prudko sa zvrtla, keď sa za ňou ozval zvuk sprevádzajúci premiestnenie. Uprostred Šikmej uličky sa zjavili štyri postavy v tmavo bordových habitoch s prútikmi v ruke a medzi nimi stál minister mágie a zvedavo sa okolo seba obzeral.

„Hermiona!“ zvolal, keď sa jeho pohľad zastavil na štíhlej postave oblačenej v ťažkom formálnom zeleno zlatom habite. Ráznym pohybom rozhrnul postávajúcich aurorov a zovrel ju v úprimnom objatí. „Alebo by som mal hovoriť Lady Black?“ spýtal sa , keď ju konečne vypustil z rúk.

„Ach, nie,“ potriasla nesúhlasne hlavou a zasmiala sa. „Hermiona úplne stačí.“

„Tak, kde je tá tvoja tajomná Galéria?“ zvolal obzerajúc sa okolo seba. „Za posledný mesiac nepočúvam o ničom inom, len rôzne dohady o tom, čo to v skutočnosti bude. Som rád, že si ma pozvala pred otvorením a zachránila ma pred úplným strápnením sa.“ Hermiona sa ticho zasmiala a pod jeho upreným, pátravým pohľadom ľahko sčervenela.

„Je priamo pred tebou,“ ukázala pred seba, potom ho jednoducho vzala za ruku a viedla ho pár krokov dopredu. V okamžiku, keď prekročili ochrannú bariéru, zostal Kingsley  stáť a s očami doširoka roztvorenými zízal na budovu rozkladajúcu sa pred ním.

„Wow!“ vydýchol  a hnal sa k obrazu pokrývajúcom priečelie. „Sírius! Remus!“

„Stop!“ Hermiona vyvalila prekvapením oči, ale spamätala sa skôr, než stihol v plnej rýchlosti naraziť tvárou do steny a zdrapla ho za rukáv. „To nie je skutočné, to je obraz!“ zvreskla a strhla ho späť. Muž sa zamračil a zmetene sa na ňu pozrel.

„Ale vyzerá to,“ opatrne sa priblížil a s natiahnutou rukou skúmal priestor pred sebou. Keď sa špičky jeho prstov dotkli ochrannej vrstvy , jeho oči sa rozšírili. „To je neskutočné,“ šepkal takmer nečujne a neustále sa dotýkajúc dlaňou , kráčal pozdĺž priečelia až k postavám, ktorá  teraz stáli  tesne pri  hrane a pozorne ho sledovali.  Keď sa jeho ruka k nimpriblížila, prudko ňou mykol späť nerozhodný, či sa ich má dotknúť alebo radšej nie.

„Kingsley!“ zatiahol pobavene Sírius, mykol obočím a uškrnul sa ťahajúc Mayu tesnejšie k jeho boku. „To bolo dlho, čo sme sa naposledy videli,“ prikývol uznanlivo premeriavajúc si priateľa, ktorý stál len niekoľko krokov od neho a jeho oči sa podozrivo leskli.

„Sírius, Remus,“ zachrčal, zložito si odkašľal a nadýchnuc sa zhlboka . „Rád vás všetkých znovu vidím. Pozrel na mladú ženu , ktorá na neho žmurkla , prehrabla si hromadu jasne ružových vlasov a rozpustilo mu zamávala.

„Wotcher, King! Ako sa ti sedí v ministerskom kresle?“ doberala si ho s úsmevom a oprela sa o Remusa, ktorý sa na ňu láskavo usmial, objal ju pevnejšie okolo pása a privinul si ju bližšie.

„Občas je to tvrdé, ale má to svoje klady,“ zavrčal a zľahka potriasol hlavou. ,Vyzerajú ako živí, peklo, vyzerajú lepšie, než živí!´ myslel si a znovu potriasol hlavou v snahe trochu si ju prečistiť. Ruka, ktorá mu zovrela rameno ho vytrhla z rozjímania.

„Chápem, že je to pre teba prekvapenie,“ ukázala na ulicu ťahajúcu sa do diaľky, „ale musíme ísť dnu, inak už nebudeme mať na to čas,“ upozornila ho Hermiona. „Odteraz sa s nimi budeš môcť pozhovárať kedykoľvek budeš chcieť.“  Minister zaklonil hlavu a mierne po odstúpil, aby si mohol prečítať nápis, ktorý sa ligotal uprostred steny tesne nad hornou hranou obrazu. Obrovské zlaté písmená tiahnuce sa takmer  cez celú stenu pod  šikmou sklenenou strechou tvorili nápis: Galéria spomienok.

„Prečo ,Galéria spomienok?´ “ spýtal sa škúliac na nápis, ktorý mu poblyskoval do očí.

„Pretože všetky obrazy sú vytvorené podľa spomienok veľkého množstva ľudí. Preto, že technika, ktorou sú namaľované využíva spomienky, ktoré sú zapracované do farieb. Preto sa všetky tieto obrazy pohybujú a sú ako živé,“ odpovedala vážne , vzala ho za ruku a viedla za sebou priamo k stredu obrazu. „Vchod bude asi o pol hodinky viditeľný pre všetkých a zatiaľ sa ma musíš poriadne držať ak chceš prejsť,“ dodala, keď vykročila oproti múru. Minister sa znepokojene obzrel, ale keď videl úškrny na tvárach jeho dávnych priateľov a spolubojovníkov, zovrel pevnejšie čeľusť a vyrovnávajúc plecia, kráčal s dôverou za ňou. Ostatne, išla prvá. Ak tam bola nejaká zrada, rozbila by si nos prvá. Už po dvoch krokoch pocítil rezanie mágie, ako prekračovali ochranné kúzla a potom sa mu pred očami otvoril doslova rozprávkový svet. Zastavil sa, akoby mu nohy vrástli do mramorovej podlahy a s doširoka roztvorenými očami zízal na tú nádheru, ktorá sa pred ním otvárala.

  Vstupná hala jednoducho obrovská . Priamo oproti vchodu bola dlhá deliaca ulička vyložená tmavo červeným kobercom s hrubým zlatým okrajom. Po oboch jeho stranách stáli dva rady bielych oporných stĺpov, ktoré sa začínali aj končili v široko roztvorenom ľaliovom kvete vytesanom do mramoru s detailnou presnosťou.  Stĺpy obopínali dlhé šľahúne kvitnúcich popínavých rastlín obsypanými veľkými červenými kvetmi. Uprostred  haly bola veľká fontána Pana hrajúceho sa sýrnix a okolo neho rozpustilo tancujú nymfy. Bazén v tvare veľkého lotosového kvetu bol zhotovený z ružového mramoru, nymfy boli vytesané z nazelenalého a Pan sediaci na skale zo sivého. Celkový dojem umocňovali iskrivé prúdy vody tryskajúce z kvetov vyrastajúcich pri nohách nýmf aj z Panovej píšťalky. Hala za opornými stĺpmi bola zariadená ako luxusná reštaurácia a kaviareň. Po oboch stranách vchodu boli umiestnené široké a pohodlné kozuby s hlbokými lastúrami so svetlo  fialovým práškom. Hermiona viedla Kingsleyho priamo ku kozubom. Na každom z nich bol zavesený orientačný plán všetkých poschodí Galérie. Už pri zbežnom pohľade si uvedomil , že táto budova skrýva oveľa viac tajomstiev, než je na prvý pohľad vidno.

„Vidím, že ste problém priestoru vyriešili podobne, ako je projektované ministerstvo,“ prikývol, keď pod slovom , Prízemie´ našiel ešte desať poschodí.

„Áno, načo vymýšľať koleso, ak ho už niekto pred nami vymyslel?“ pokrčila plecami a ukázala na kozub. „Toto je nový, podstatne vylepšený spôsob cestovania cez kozub. Máme samozrejme pripravené aj portály , ale tie ešte neprešli patentovým konaním a tak musíme počkať,“ ukázala rukou k holej stene vedľa kozubov, kam mienila umiestniť niekoľko oblúkov tvoriacich portálové prechody . „Je to skonštruované tak, že kozub vás ne jednej strane vcucne a vzápätí vás na druhej vypľuje bez efektu točenia, ktorý spôsobuje v klasickom kozube najviac sťažností a nehôd. Je to absolútne  bezpečné a pohodlné. Ponechala som prášok, ako kľúčové médium, pretože ľudia sú naň zvyknutí, ale zmenila som zásadne jeho zloženie. Okrem toho, že sa nechytá na odev a spotrebuje sa bez zvyšku, je oveľa lacnejší a tým aj dostupnejší pre širokú verejnosť,“ vysvetľovala a ukázala na plán. „Ako si videl, prízemie sme rezervovali ako zónu občerstvenia a príjemného posedenia. Kvetinovú výzdobu, ktorú vidíš na stenách neskôr nahradia obrazy našich majstrov. Všetky budú samozrejme na predaj a naši zákazníci si ich budú môcť zakúpiť,“ po ministrovej tvári preletel prefíkaný úsmev a v očiach mu zažiarili zlomyseľné iskričky.

„Ak sa budú podobať tomu, čo máš namaľované na priečelí, nezostanú tam vidieť dlho. Môžeme len dúfať, že majstri maliari budú veľmi usilovne pracovať, aby mohli uspokojiť každého, kto zatúži po takomto obraze. Viem si celkom dobre predstaviť, že vlastniť takýto obraz sa čoskoro stane záležitosťou prestíže.“

„Ach!“ Hermiona sa uškrnula a potešene prikývla. „Ja dúfam, že to naštartuješ zakúpením jedného a niekoľkými vhodnými vetami k tomu,“ mykla obočím a stisla mu ruku. Kingley sa na ňu pozrel, vrátil jej stisk a potom prikývol.

„Budem poctený, vlastniť taký obraz.“

„To dúfam,“ odsekla krátko, ale vzápätí sa na neho usmiala. „Možno budeš prekvapený, čo všetko taký obraz môže,“ doložila tajomne a znovu sa obrátila k plánu. „Prvé poschodie nad nami je vyhradené ženskej kráse. Sú tam salóny krásy, ktoré ošetria dámy od hlavy až po končeky prstov na nohe, butiky s bielizňou, obuvou  a odevmi ako čarodejníckymi, tak nečarodejníckymi. Vlastná obrazová galéria zaberá celé druhé poschodie. Tretie a najvyššie je tesne pod strechou a sú tam umiestnené ateliéry, ktoré si majstri prenajali a tam budú k dispozícii pre každého, kto si chce dať namaľovať obraz alebo portrét. To už bude celkom v ich réžii a mimo našej pracovnej dohody,“ dodala a Kingsley v záujme pokrčil nos, akoby zacítil niečo nepárne. Nenadarmo bol toľko rokov aurorom, cítil čertovinu na míle. ,Ktovie, čo za dohody to boli,´ pomyslel si, ale čas sa krátil a naozaj nebolo kedy na domnienky a vypočúvanie Hermioniných predchádzajúcich  aktivít.  

„Čo je dole?“  prešiel prstom po stĺpci číslic. V okamžiku, keď sa prvého z nich dotkol, objavil sa namiesto čísla text napísaný veľkými, veľmi pohodlne čitateľnými písmenami . „Zaujímavé,“ poznamenal a Hermiona sa víťazne uškrnula.

„To nám veľmi výrazne odľahčí obslužný personál. Bude stačiť, ak postavíme ku kozubom informátorov pre prvých pár dní a potom to už každý v pohode zvládne sám,“ dotýkala sa čísiel a riadky sa pod jej prstami zjavovali a mizli. „Celkom dolu, pod budovou je pobočka Gringott banky. V deviate poschodí sú kúpele a oblasť pre súkromné ambulancie liečiteľov. Zahŕňa to aj niekoľko renomovaných lekární a predajní s nápojovými zložkami. Máme tu aj   spojenie so Sv. Mungom, keby niekto náhodou niekedy potreboval. O menšie zranenia sa postarajú naši liečitelia v pohotovostnej ambulancii, ktorá je súčasťou komplexu. Na ôsmom poschodí  sú kompletne vybavené divadlo, koncertná sieň a niekoľko kinosál. Poviem ti, bola to fuška donútiť techniku pracovať v takom veľkom množstve mágie. Siedme poschodie obsahuje všetko, čo si muž môže kedy priať mimo verejného domu. To prenecháme , dámam´ v Zašitej uličke,“ ofrkla a pohrdlivo zvlnila hornú peru. Kingsley sa krátko zarehotal a mávol rukou.

„Dobre, nemôžete tu mať všetko, niečo treba nechať aj pre ostatných.

„Samozrejme,“ odvrkla zdvíhajúc nos a ťukla na číslo šesť. Toto poschodie je venované deťom. Všetko pre deti . Oblečenie, kozmetika, hračky až po školské potreby a samozrejme detský kútik, kde sa deti sprevádzajúce rodičov môže hrať a rodičia môžu pohodlne nakupovať bez obáv o svoje ratolesti. Zamestnávam vyškolených pedagogických pracovníkov a vychovávateľov, ktorí sa o deti postarajú v neprítomnosti ich rodičov. No a aby sa nestalo, že nám tam nejaký nezodpovedný rodič nechá dieťa natrvalo, alebo keby niekto chcel odniesť cudzie dieťa, musí nám rodič zanechať odtlačok svojho magického podpisu. Stačí pár kvapiek krvi a bezpečnosť detí je zaručená. Piate poschodie obsahuje všetko od papiera. Kníhkupectvo, papiernictvo magické aj nemagické a poštový úrad. Zostalo tam miesto aj pre  niekoľko klenotníctiev, pár cukrární so zmrzlinou a zákuskami, niekoľko malých kaviarničiek a reštaurácií propagujúce kuchyne celého sveta. Najväčšie sú čínska, thajská a indická.  Celkom zaujímavá oblasť je v štvrtom  poschodí. Tu sú kancelárie rôznych obchodných zástupcov, advokátov, právnikov a detektívnych vyšetrovateľov. Máme tam samozrejme aj naše vlastné. Len pre zaujímavosť, tam sa tiež bude predávať právo pripojenia domáceho a verejného kozubu k novej prepravnej sieti. Budeme tam neskôr predávať aj portály, ale predpokladám, že to chvíľku potrvá, než si ľudia zvyknú ich používať . Na dvoch  ďalších poschodiach sú potraviny, kozmetika a drogéria , domáce potreby , nábytok , prenosové technológie upravené pre prácu v magických priestoroch, hudobné nástroje, prenosové médiá ako DVD a CD , fotolaboratórium a mnoho iných. Na prvom máme sklady, kuchyne, miestnosti pre personál a kancelárie pre menežment , ktorý sa bude starať o bezproblémový chod celého komplexu.“

„Uch!“ Kingsleyho oči sa počas jej vymenovávania všetkých prevádzok a obchodov postupne rozširovali a teraz mu už pomaly liezli z jamiek. „To nebude ľahká práca. Už len vymenovať všetko, čo táto budova obsahuje je náročné, nieto to riadiť. Sama to nikdy nezvládneš!“

„Ani sa nechystám,“ zasmiala sa a pokrútila hlavou. „Toto tu,“ rozhodila rukami  „je výborná príležitosť pre všetkých tých čarodejníkov a čarodejnice s nečistou krvou, ktorí kvôli puristickej diskriminácii neboli schopní nájsť si miesto v tejto spoločnosti. Ja im ho ponúknem a veľmi slušne ich zaplatím. Na oplátku od nich budem požadovať len poctivú prácu a lojalitu,“ dodala a pozrela na hodinky. „Je čas odhaliť Galériu čarodejníckemu svetu a privítať prvých hostí pozvaných na vernisáž. Si pripravený?“ spýtala sa a keď mlčky prikývol s úsmevom luskla prstami. Ochranné kúzla, ktoré doteraz zastieralo budovu zmizlo, červený koberec sa odrazu rozbehol cez otvorený vchod pred budovu a vonku sa začali ozývať tiché treskoty premiestňujúcich sa čarodejníkov. Personál sa ponáhľal na svoje miesta a do budovy vstúpili prví hostia.