15. Pohľad spoza rámu
15. Pohľad spoza rámu
Lúče zapadajúceho slnka prenikali cez povievajúce záclony a vrhali na stenu široké pásy jasného svetla, v ktorom v prúdoch teplého podvečerného vzduchu tancovali čiastočky prachu. Veľká skriňa zaberajúca podstatnú časť steny bola roztvorená dokorán a Harry sa v nej horúčkovite prehraboval. Čierne elastické rifle mu viseli nízko na bokoch a na nahej hrudi sa začínali lesknúť prvé kvapky potu.
„Sakra!“ zaklial, narovnal a so zvrašteným obočím skenoval pohľadom obsah skrine. „Kde je?“ zvolal otáčajúc sa ponad plece. „Kreacher!“
„Pán Harry volal Kreachera?“ ozvalo sa mu za chrbtom zároveň s tichým treskom. „Čo môže Kreacher pre pána urobiť?“
„Kreacher! Kde je moja tmavo zelená hodvábna košeľa? Bol som si istý, že je v tejto skrini a teraz ju tu nemôžem nájsť!“
„Hodvábna košeľa?“ Kreacher dvakrát žmurkol, napriamil sa a prikývol so zubatým úsmevom vo vráskami pokrytej tvári. O niekoľko sekúnd neskôr, po dvoch takmer zlievajúcich sa zvukoch premiestnenia, stál znovu pred ním a v rukách zvieral tmavo zelený hodváb. „Vaša košeľa , pán Harry,“ hlboko sa uklonil a keď mu Harry vzal košeľu z ruky, znovu zmizol. Harry siahol po uteráku, ktorý pred chvíľkou odhodil na posteľ a utierajúc sa, vrhal nervózne pohľady na hodiny stojace na nočnom stolíku.
„Ponáhľaš sa?“ ozvalo sa odrazu spoza postele a Harry sa zamračil. Na jedinom obraze zdobiacom steny jeho spálne bolo namaľované zátišie s veľkou kyticou poľných kvetov v priesvitnom džbáne na dekoratívne rozhodenom purpurovom závese. Teraz tam okrem kytice bol aj Sírius , opieral sa o kryštálový džbán a kriticky si Harryho premeriaval od hlavy až k pätám.
„Ahoj , Sírius, ako si sa tam dostal?“ spýtal sa zvedavo zapínajúc drobné strieborné gombíky na košeli.
„Prešiel som,“ krátke pokrčenie pliec a úškľabok, ktorý preletel po Síriusových perách, ale rýchle pohasol, „už ma omrzelo sedieť pod jabloňou a čakať. Zabudol si, že sme si dohovorili na dnes večer malú pánsku jazdu?“
„Ach!“ Harryho líca sa zapálili ako večerné zore. Pokrčil nos a váhavo sa na Síriusa pozrel. „Prepáč, ale dnes večer naozaj nemám čas. Sľúbil som Irme, že ju zoznámim s mukklovským svetom. Ideme do kina na Hviezdne vojny,“ trúsil a zacvakol striebornú pracku na opasku.
„Irma? To je to dievča, ktoré ťa pozvalo na oslavu? Máš rande? Prečo si mi to nepovedal skôr? Mohol som ti dať pár dobrých rád...,“ Síriusove oči sa rozsvietili, ale v mrak na čele skôr avizoval nepokoj a kdesi v ich hĺbke sa diabolsky zablyslo. „Čo na to hovorí Ron?“ spýtal sa zdvihnúc jedno obočie hore a zľahka prižmúril oči.
„Ron?“ Harry zvraštil obočie a prekvapene sa odvrátil od zrkadla, v ktorom úzkostlivo kontroloval svoj vzhľad. „Čo má Ron s týmto spoločné?“
„Akože čo? Vždy si robil len to, čo ti Ron dovolil. Tak sa pýtam, či ti dovolil ísť s tým dievčaťom na rande,“ Sírius pokrčil plecami nevšímajúc si, ako na neho Harry užasnuto civí.
„Čo...čože?“ vykoktal zachrípnuto, keď sa mu konečne podarilo zaklapnúť ústa. „Prečo by som sa mal riadiť tým, čo chce Ron?“ spýtal sa s úžasom a žmurkajúc , zatláčal oči späť do jamiek.
„Pretože si to sedem rokov robil. Prečo by to odrazu malo byť inak?“ nechápavo sa spýtal Sírius a Harryho sánka znovu prekvapením udrela o drevenú dlážku.
„Ale...to...to...to predsa nie je pravda!“ vykríkol lapajúc po dychu. „Nerobil som len to, čo chcel Ron!“
„No áno,“ pohrdlivo odfrkol Sírius, „občas si robil niečo iné a potom sa tvoj Ron strašne rozhneval, ziapal ako pavián a ty si sa išiel pretrhnúť, len aby si mu ulahodil.“
„Môj Ron?“ zavil Harry a oči mu takmer vyliezli z jamiek. „Čo to trepeš za nezmysly? Ron mi nepatrí a nie je môj nič, okrem najlepší priateľ. Aj to skôr bol, než je.“
„Aké nezmysly? Aj Ohnivý pohár predsa usúdil, že on bol to, bez čoho by si sa v živote nezaobišiel. Nič iné nebolo dôležitejšie, než on! Všetci sme to videli!“ Harry bol nemý. Civel na Síriusa s otvorenými ústami a vyvalenými očami hodnú chvíľu, než ho nedostatok vzduchu v pľúcach prinútil k prudkému nádychu. Následne zaklapol čeľuste, zatlačil oči späť do jamiek a zamračil sa. Myšlienka, ktorá ho práve napadla sa mu vôbec nepáčila. ,Oni si všetci mysleli, že ja a Ron? ´ konečne sformuloval pocit do slov a ozelenel.
„Hovno!“ zašepkal priškrtene, bleskovo sa zvrtol na päte a vyrazil ku kúpeľni. Stihol to len tak tak. Jeho žalúdok sa skrútil do tesnej gule a pokúšal sa za každú cenu opustiť jeho telo. Keď kŕče povolili, utrel si ústa a stonajúc vstal.
„Harry! Harry, si v poriadku?“ vykrikoval Sírius cez hučanie vody. Harry si dôkladne vypláchol ústa, umyl spotenú tvár a prešiel hrebeňom po vlhkých vlasoch. Pohľad na hodinky ho zalarmoval. Ak teraz nevyrazí, celkom určite príde neskoro. Vyrazil s kúpeľne a nevšímajúc si ustarostený výraz na Síriusovej tvári, vytiahol zo skrine koženú bundu. Prehodil si ju a mračiac sa ako búrkový mrak, vybehol z izby.
O niekoľko kilometrov ďalej sa v predajnej časti najpopulárnejšieho obchodu v Šikmej uličke predavačka Verity zmetene skláňala nad bezvedomým telom dievčaťa, ktoré sa jej práve zrútilo k nohám so šialeným výrazom v tvári a potôčikmi slín, ktoré jej tiekli po brade. Toto bola celkom jasne situácia, ktorú jej šéf nazýval ,kritická´ a vyžadovala jeho osobný zásah. Po niekoľkých sekundách váhania presunula s pomocou prútika telo dievčaťa bližšie k pultu, aby ju tlačiaci sa zákazníci neušliapali a overiac si, že Ron je ešte stále v miestnosti, prebehla dverami ukrytými za nenápadným tmavo hnedým závesom.
„George!“ zajačala a s naklonenou hlavou počúvala zvuky prichádzajúce z tovarom natrieskaných skladových priestorov. Po chvíli sa naklonila ponad zábradlie točitého schodiska trochu ďalej a konečne zazrela za regálmi s nahusto naukladanými krabicami šticu ohnivých vlasov. „George , potrebujem ťa hore!“ zajačala znovu a zbehla po schodoch dolu. Spoza regálu sa vyklonil mladý muž v purpurovom habite, ktorý sa vôbec nehodil k jeho ryšavým vlasom a spýtavo k nej vzhliadol.
„Čo je? Teraz nemôžem, mám tu plný kotol elixíru tesne pred ukončením. Ak o pár sekúnd nehodím potrebné kúzla, môžem ho vyliať do odtoku,“ kričal a znovu zmizol z dohľadu. Dievča nakrčilo nos, myklo plecom , nerozhodne pozrelo k východu, ale potom si povzdychlo a vykročilo hlbšie medzi regály.
„Teraz nemá čas a potom bude vrieskať na mňa, že zákazníčka odišla bez platenia,“ šomrala namrzene a opatrne nakukla do časti podzemných priestorov vyhradených pre výskum a vývoj nových žartov. George stál nad veľkým strieborným kotlom a širokými gestami mával ponad fialovú hmotu, ktorá postupne hustla a nadobúdala konzistenciu sirupu a po poslednom ťahu začala tuhnúť. V druhom rohu stál Lee opásaný veľkou žltou zásterou a na doske rozváľaval tmavo červenú hmotu na veľkú placku . Vedľa dosky ležal stoh lesklého hodvábneho papiera s logom firmy.
„Prečo nie si v obchode? Čo sa deje?“ ozval sa vedľa nej namrzený hlas jej šéfa. Vystrašene vypískla a chytila sa za srdce.
„George! To mi nerob! Vydesil si ma k smrti,“ žalostila trúc si rukami hrudnú kosť. Georgove oči nevdojak spočinuli na bohatých prsiach, ktoré nedokázal ukryť ani široký habit a na perách sa mu objavil vlčí úškrn.
„Tak, čo sa deje? Prečo si nechala zákazníkov samotných v obchode?“ pýtal sa nespúšťajúc oči z vlniacich sa oblín, keď sa dievča prudko nadýchlo.
„Nie sú sami, je tam Ron,“ potriasla hlavou a zamračila sa. „Poď hore, to šialené dievčisko otvorilo tri ,Denné sny´ súčasne priamo v obchode a teraz tam sedí opretá o pult v bezvedomí a slintá ako bernardín. Okrem iného, ona ich otvorila skôr, než ich zaplatila,“ sťažovala si s úzkostlivým výrazom v tvári.
„Tri sny súčasne? Zbláznila sa?“ vykríkol Lee ťahajúc prútik z rukáva. „Na obale je jasne napísané, že sa nesmú za žiadnu cenu kombinovať! Idem tam, inak z nej zostane slintajúci debil natrvalo,“ krútiac hlavou bežal k východu nehľadiac na smiešnu zásteru, ktorá sa mu plantala medzi nohami. George konečne odtrhol pohľad od lákavého poprsia, potriasol hlavou a rozbehol sa za ním.
„Ustúpte! Všetci odstúpte, veď ju zadusíte!“ vykrikoval Ron oháňajúc sa zbesilo prútikom pred davom čumilov, ktorí sa zhrčili okolo tela asi pätnásťročného dievčaťa, ktoré ležalo na podlahe pred pultom. Lee sa bezohľadne predral davom odstrkujúc ľudí napravo naľavo a naklonil sa nad telo. George, ktorý išiel za ním a nemusel odstrkovať zákazníkov len mávol prútikom.
„Levikocorpus!“ Telo dievčaťa sa vznieslo a plávajúc vzduchom zamierilo poza pult k vnútornej časti obchodu. Ľudia pred ním uhýbali a s vytreštenými očami sledovali, ako mizne za závesom.
„Prosím všetkých vážených zákazníkov, aby dodržiavali naše rady a návody, ktoré sú napísané celkom zreteľne na obaloch našich výrobkov!“ vykrikoval Lee pútajúc pozornosť na seba, „Ak sa ich budete držať, potom sa nikomu nemôže stať, že skončí v bezvedomí na dlážke nášho obchodu. Ubezpečujem vás, že aj keď táto zákazníčka ignorovala naše odporúčania a zmiešala niekoľko výrokov súčasne, bude čoskoro v poriadku. Naše výrobky sú na sto percent bezpečné. Dovoľte, aby som vás teraz upozornil na sadu , Slávne osobnosti´! Môžete si vybrať kohokoľvek chcete. Máme tu celé ,Zlaté víťazné trio´, Merlina, Morganu, vílu La Fey Dumbledora, Grindenwalda, hviezdy metlobalu ako Krum, Wood, Elenberg alebo Klien! Okrem toho sú tu nové čarovné bytosti, ktoré si môžete pridať do svojho vlastného Zakázaného lesa. Je tu hniezdo akromantúl, kentauri a tri nové druhy drakov, ktoré vrhajú oheň a sú ako živé. Nech sa páči, vyberajte! Naše výrobky sú vám k dispozícii!“ vyvolával a po očku neprestával sledovať záves, za ktorým zmizol George aj s bezvedomým dievčaťom. Situácia v obchode sa upokojila. Dospelí aj deti sa znovu rozišli pomedzi regály a okolo pultu s postavičkami čarodejníkov a zvierat sa nakopil malý dav detí dychtivých vlastniť ďalšiu z nich. Košíky sa rýchle plnili a Lee v duchu spokojne počítal tržbu opierajúc sa plecom o stenu.
„Dobrá práca,“ zašepkal hlas prichádzajúci z obrazu nad jeho hlavou. Lee sa obzrel a na tvári sa mu objavil veselý úškrn.
„Že? Kde si bol tak dlho?“
„Tak rôzne,“ pokrčil plecom Fred a preletel pohľadom predajňu. „Kde je George?“
„Vzadu,“ Lee ukázal palcom ponad plece k závesu, „jedna bláznivá dievka zmiešala súčasne priamo tu v obchode tri ,Denné sny´. Samozrejme, že ju to v okamžiku odrovnalo. Vďaka Merlinovi za protikliatbu,“ zašepkal a žmurkol na kamaráta, ktorý sa na neho škeril z obrazu stále širšie.
„Nie vďaka Merlinovi, ale vďaka Snapeovi,“ opravil ho Fred a škeril sa ešte širšie. Keď nás v piatom ročníku chytil nad kotlom krvácajúceho elixíru donútil nás vziať neporušiteľnú prísahu, že žiadny z našich produktov nebudeme predávať skôr, než vyvinieme protikliatbu alebo protijed. A tak teraz nemusíme mať obavu, čo so zákazníčkou, ktorý odignorovala náš návod na použitie a varovanie, ktoré je napísané na obale,“ doložil a zamával na Georga, ktorý práve odhrnul záves a viedol cez obchod nevysoké dievča s dlhými myšacími chvostíkmi visiacimi jej po bokoch tváre. Jej nápadná podobnosť s Umrnčanou Myrtou ich oboch zarazila. Lee na ňu vrhol jediný pohľad a našpúlil pery.
„No...,“ poznamenal súcitne, „možno naše ,Denné sny´ boli jej jedinou možnosťou získať nejaké skúsenosti s opačným pohlavím . Už sa nečudujem, že bola taká nedočkavá.“
„Je ešte mladá, možno bude starnúť do krásy,“ pokrčil plecom Fred, ale Lee sa na neho len nedôverčivo pozrel a pokrútil hlavou. George viedol dievča k pokladni, nablokoval sedem galleónov, päť siklov a pätnásť knutov a stisol tlačidlo. Pokladňa zazvonila, George zinkasoval peniaze a potom, keď sa bledé stvorenie otočilo na odchod, siahol do hromady boxov z ,Denným snením´ a strčil jej jeden do ruky.
„Najskôr si treba prečítať návod,“ poradil jej ticho. Dievča sa na neho chvíľu pozeralo so široko roztvorenými očami, potom zažmurkalo, pritislo si box k hrudi a skloniac hlavu rýchle vyšlo von. Odŕhanie, ktoré sa ozvalo z rôznych častí obchodu odmietol pokrčením pliec a mávnutím ruky. „No čo,“ žmurkol na brata a diabolsky sa zaškľabil, „aj ona si zaslúži trochu zábavy,“ odvrkol skôr než zmizol vo dverách do suterénu. Fred preletel pohľadom predajňu s množstvom zákazníkov a na perách sa mu usadil hrdý úsmev.
,Dokázali sme to, my sme to dokázali!´ pomyslel si a rozvážnym krokom kráčal naprieč izbou k pootvoreným dverám v pozadí. Skôr než za nimi zmizol, ešte raz sa obzrel, zamával Verity, ktorá obsluhovala pokladňu a zavrel ich za sebou. O sekundu už stál v obraze zavesenom nad pracovným pultom a sledoval, ako George krája na kusy tmavo purpurovú hmotu v kotly a hádže ich do mlynčeka. Stačilo niekoľko otočení kľukou a prúd malých guliek naplnil veľký priehľadný zásobník až po okraj. George ho uzavrel plastovým viečkom a zasunul k ostatným, ktoré stáli vyrovnané na polici . Všetky boli naplnené podobnými guľkami rôznych farieb.
„Mám pre teba nové námety na ohňostroj a Hermiona pošle svoje pozdravy. Vylepšila zloženie rozbušky a jej skupina výtvarných umelcov navrhla veľmi atraktívne zloženie farieb do rakiet. Povedala, že to pošle po domácom škriatkovi. Sovy nie sú také spoľahlivé,“ dohovoril a pobavene sa rozchechtal. „Veril by si, že práve ona bude najväčším vlastníkom a zamestnávateľom domácich škriatkov na svete?“
„Platí ich, či nie?“ George zdvihol obočie a mávajúc prútikom balil krvácajúci fondán do lesklých obalov. Zabalené cukríky samé leteli do ďalšieho zásobníka, ktorý na ne čakal na pulte.
„Nie všetkých,“ Fred krútil hlavou a oči mu veselo iskrili, „každý z nich si môže vybrať. Povedala, že im dáva možnosť slobodnej voľby. Ak chcú viazanie, poskytne im ho a keby časom zmenili názor, nebude sa vzpierať a uvoľní ich. Chce, aby boli spokojní a šťastní tak, ako je to len možné. Ja som presvedčený, že také ubytovanie, ako majú jej domáci škriatkovia by im závidel nejeden plne operený čarodejník.“
„Vo vojne ľudia rýchlejšie dospievajú a Hermiona bola príliš dlho v prvej línii. Už dávno nie je dieťa a chápe vzťahy medzi magickými tvormi často lepšie, než čistokrvní čarodejníci kedy budú. Páči sa mi, ako vybrala to najlepšie z čarodejníckeho a muklovského sveta a aplikuje to vo svojom okolí. Posiela s kresbami aj potrebné kúzla?“ spýtal sa skenujúc pohľadom police. „V priebehu niekoľkých dní musíme urobiť veľké množstvo rakiet. Záverečné skúšky na Rokforte sú za dverami a naše zásoby sa prudko znižujú,“ ukázal na poloprázdny regál, kde len niektoré police boli zaplnené kartónovými krabicami.
„Určite, ona nerobí polovičnú prácu,“ odfrkol pobavene Fred a pretiahol sa. George to spozoroval a ľahký mráčik preletel cez jeho čelo.
„Predpokladám, že obrazy pre Rokfort, Ministerstvo a nemocnicu sú už pripravené,“ nadhodil ticho opatrne sa obzerajúc.
„Áno! Majú spoločný názov, ale každý zobrazuje niečo iné, niečo, čo je typické pre príjemcu obrazu. Rokfortský bude visieť,“ zarazil sa, potom sa uškrnul a prikývol, „na čelnej stene Veľkej siene a hrá dosť dlhý príbeh bitky o Rokfort. Ale príbeh nekončí porážkou Voldemorta. Pokračuje zobrazovaním rôznych častí Rokfortu a tu sa budú objavovať všetky obete vojny. V hornej časti pobežia ich mená, vek a okolnosti ich smrti. Najlepšie je, že príbeh beží len jeden krát denne a zvyšok dňa je pre návštevy a rozhovory so študentmi. To isté platí aj pre ostatné obrazy.
Ministerstvo dostane obraz internačných táborov a Azkabanu. Bude visieť priamo oproti kozubom a bude hrať príbeh o brutalite Smrťožrútov a ich pomocníkov proti odporcom Voldemorta a čarodejníkom a čarodejniciam narodených v muklovských rodinách . Tiež sa tam budú všetci objavovať aj so zobrazením ich mien a okolností smrti.
Obraz pre nemocnicu je určený do vstupnej haly. Jediný z nich je celkom mierumilovný. Je to Šikmá ulička, ale miesto nakupujúcich budú tam tí, ktorí už si nikdy nič nekúpia, lebo sa narodili v nesprávnej rodine, alebo mali iný názor. Ale najlepšie je, že od okamžiku, keď sa obraz objaví na stene máme neobmedzený prístup do všetkých častí budovy, kde sú nejaké obrazy. Vrátane tým neoživených. Zistili sme, že priechodové portály to umožňujú. Už len tieto tri obrazy budú pre všetkých obrovským šokom . Počítam, že väčšine čistokrvných čarodejníkov sa to nebude páčiť. “
„To si myslím!“ George sa zaškľabil a pošúchal si ruky. „Určite sa pokúsia prinútiť Kinga a Minervu , aby obrazy odstránili.“
„Nemajú šancu,“ Fred sa škodoradostne zasmial. „Spomínaš si na milú Síriusovu mamičku a naše bezvýsledné pokusy o jej odstránenie? Kúzlo trvalého lepenia. Na odstránenie obrazu by museli odstrániť steny na ktorých sú prilepené. Všetky tri inkriminované steny sú nosné,“ dokončil víťazne, „na to, aby sa zbavili obrazov, by museli strhnúť veľkú časť Rokfortu a polovičku ministerstva.“
„Ako tam chce tie obrazy dostať? Pochybujem, že si ministerskí úradníci zavesia dobrovoľne na stenu stálu pripomienku ich neschopnosti bojovať s Voldemortom a ich servilnosti k nemu. Minerva možno dar pre školu prijme s vďakou, pretože bojovala vedľa svojich študentov, ale veľa rodičov bude proti tomu protestovať. Hlavne tí, ktorí prehrali vojnu spolu s Voldemortom. Nepochybujem, že Sv. Mungo obraz prijme,“ pokrčil plecami. „ Prijmú čokoľvek môžu dostať zdarma.“
„Nebudú ponúkané ako dar,“ Fred krútil hlavou nonšalantne si oprašujúc rukáv koženej bundy od neexistujúceho prachu.
„Tak...ako?“ George sa naklonil tesne k obrazu odhŕňajúc si vlasy z jeho jediného ucha naznačujúc, že je ,samé ucho´.
„Nemôžem ti to povedať, sľúbil som Hermione, že budem mlčať ako hrob,“ Fred sa chvíľu krútil , ale potom si kľakol na dlážku a naklonil sa tesne k bratovi.
„Uvažuj, kto je v čarodejníckej spoločnosti takmer neviditeľný a zároveň nevyhnutný? Kto robí všetko a nepýta nič. Kto je oddaný až po hranicu sebazničenia? Kto sa dostane prakticky všade a koho nezastavia žiadne ochrany postavené či už čarodejníkmi alebo muklami? Ak si zodpovieš na tieto otázky dozvieš sa, ako budú tieto obrovitánske obrazy umiestnené na také exponované miesta bez vedomia ich majiteľov,“ šibalsky žmurkol na brata , postavil sa a oprášil si kolená na nohaviciach . George žmurkov späť a chechtajúc sa pobavene začal plniť kotol postavený na stole základnými prísadami pre omladzovací elixír. Vedel odpoveď a nemohol sa dočkať dňa, kedy Hermiona konečne spustí svoj veľký projekt.
Komentáře
Přehled komentářů
to je teda věc.. To se mi líbí, je to super projekt a jsem naprosto nadšená a zvědavá jak to bude vypadat.. super...:))
Ta část s Ronem se mi líbila, dobře.. asi už přestávám šťourat ohledně toho že je Harry na kluky:)) Ale stejně jsem zvědavá jak to vymyslíš..
páni :-)
(Trili, 25. 8. 2011 8:49)taky už se těším, až to vypukne :-) a kapitola dobrá :-)
už se těším na ten zmatek
(silvinka, 24. 8. 2011 9:37)no to bude asi zmatek, až se objeví obrazy na svých místech. Hned bych tam chtěla být a někde v koutě pozorovat reakce lidí. Jo na skřítky je spolehnutí a dostanou se všude. Těším se na pokráčko.
Huh
(Lily, 25. 8. 2011 11:10)